Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216211336
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7216211336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa
Ing. V. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na W. XXXX/XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou
Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti manželke navrhovateľa
JUDr.J.V.nar.X.X.XXXXbývajúcejvW.N.V.XXXt.č.vK.naM.XXzastúpenejAdvokátskoukanceláriou
Hopferova s.r.o. so sídlom Bajzova 2, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletému V. V. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, o odvolaní rodičov dieťaťa proti

rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. marca 2019 č.k. 27P/157/2016-422 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. V. nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. V. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 29. marca 2019 č.k. 27P/157/2016 - 422 manželstvo účastníkov
uzavreté v Rímsko-katolíckom kostole v B. dňa 3.8.2013 zapísané v Knihe manželstiev Matričného
úradu Mesta B. vo zv. 24 ročník 2013 str. 160 por. č. 44 rozviedol. Zveril mal. V. V. nar. XX.X.XXXX

do starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. V. vo výške 150,- € mesačne, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého počnúc od právoplatnosti rozsudku do
budúcna. Upravil styk otca s mal. V. V. nar. XX.X.XXXX tak že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
prvé3mesiaceodprávoplatnostirozsudkukaždýpárnyvíkendvsobotuavnedeľuod9.00hod.do11.30
hod. za prítomnosti matky a od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Po uplynutí 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku bez prítomnosti matky každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00

hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24. decembra od 10.00 hod. do 25.
decembra do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 31. decembra od 10.00 hod. do nasledujúceho dňa do
15.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od nedele od 10.00 hod. do veľkonočného
pondelka do 17.00 hod. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

2. Rozhodnutie o úprave styku založil na tom podklade, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave

styku otca s maloletým V. na čas po rozvode, pričom doterajšiu súdnu úpravu, ktorá bola za prítomnosti
matky každú párnu sobotu a nedeľu od 9.30 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod. rodičia
zmenili vzájomnou dohodou na jednorazový čas od 10.00 hod. do 12.30 hod., ktorú úpravu pred súdom
nenavrhovali. Rodičia sa nezhodli okrem iného na prítomnosti matky pri styku otca s maloletým, ako anina rozsahu styku, keď otec žiadal upraviť styk každý druhý víkend a matka raz mesačne a trvala pri
úprave styku na svojej prítomnosti, s čím otec nesúhlasil. Zo znaleckého posudku súdom ustanovenej
znalkyne PhDr. Z. B. (číslo znaleckého posudku 109/2017 z 27.11.2017) zistil, že maloletý má dobrý

vzťah k otcovi a je schopný zvládnuť styk bez matky, avšak tzv. krokovo, kedy by sa malo postupovať tak,
aby sa styk odohrával najprv v prostredí detského centra a potom by mal zvládnuť asi po 2 - 3 mesiacoch
aj jednodňový pobyt u otca a po 5 - 6 mesiacoch aj na víkend so spaním. Zo znaleckého dokazovania
vyplýva, že maloletý je pripravený zotrvať s otcom bez prítomnosti matky, ak matka podporí tento styk
a syna na to pripraví. Na základe toho upravil styk prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku tak, že

doobeda bude styk prebiehať za prítomnosti matky (avšak miesto styku si dohodnú rodičia, či to bude
v detskom centre alebo inde) a poobede bez prítomnosti matky, aby matka maloletého riadne pripravila
na styk, keďže aj z výpovede znalkyne vyplýva, že maloletý s ňou odišiel mimo rodičov bez problémov,
avšak až po hodine. Po uplynutí uvedeného trojmesačného adaptačného obdobia upravil styk otca s
maloletým už počas celého dňa bez prítomnosti matky, keďže maloletý má vytvorené pozitívne emočné
väzby k otcovi, dôveruje mu, nebojí sa ho, neodmieta ho a dokáže s ním komunikovať bez strachu a

spontánne. Na základe toho upravil styk otca v súlade s jeho návrhom každý druhý víkend z dôvodu,
že styk raz mesačne, ako to navrhovala matka, je neprimeraný a nezabezpečí osamostatnenie sa
maloletého od matky. Neupravil styk cez víkend s prespávaním u otca z dôvodu, že z výpovede znalkyne
vyplýva, že takáto úprava momentálne ešte nie je vhodná, najskôr až po 5 - 6 mesiacoch, avšak v
čase rozhodovania sa nedá posúdiť, ako prebehne adaptačné obdobie u maloletého. Počas leta napriek

námietkam matky súd zachoval úpravu styku ako počas celého roka, aby adaptačné obdobie prebehlo
čo najplynulejšie, lebo vzhľadom na osobnostné predpoklady otca vzťah maloletého k nemu je v záujme
rozšírenia ich vzťahu. Neupravil styk v lete súvisle dva týždne v zmysle návrhu otca z dôvodu, že od
vyhlásenia rozsudku do leta 2019 ešte neuplynie 5 - 6 mesačné obdobie navrhované znalkyňou. Cez
vianočné a veľkonočné sviatky upravil styk v súlade s návrhom otca, pretože uvedená úprava časovo

nastane dlho po adaptačnom období (Vianoce 2020 a Veľká noc 2021) a dovtedy rodičia aj maloletý
majú dostatočne dlhé obdobie, aby sa na uvedené pripravili tak, aby to maloletý zvládol bez problémov.
Zistený skutkový stav vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým posúdil a rozhodol podľa § 25 Zákona
o rodine.

3. Rozhodnutie o výživnom od otca pre mal. V. na čas po rozvode manželstva založil na tom podklade,
že čistý mesačný príjem matky je 821,46 € a otca 742,46 €. Konštatoval, že výživné 150,- € mesačne je
primerané potrebám mal. V., ktorý navštevuje materskú školu a rovnako aj zárobkovým schopnostiam a
možnostiam jeho rodičov. Zistený skutkový stav vo vzťahu k vyživovacej povinnosti posúdil a rozhodol
podľa § 62 Zákona o rodine.

4. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bola upravená vyživovacia povinnosť a úprava
styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a žiadal, aby rozsudok v napadnutých častiach
zmenil a určil výživné v sume 100,- € mesačne a upravil styk so synom každý párny víkend v sobotu a
v nedeľu od 10.00 do 17.00 hod. v prvých 2 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku a následne každý

párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin od 24.7. od 9.00
hod. do 7.8. do 18.00 hod. Vo vzťahu k úprave styku uviedol, že súdom stanovený styk je v rozpore so
záujmom maloletého a s jeho zdravým a prirodzeným vývinom. S poukazom na to, že súd nedôsledne
cituje zo znaleckého posudku PhDr. B., preto cituje súdom neuvádzané a podľa neho podstatné časti, v
ktorých zdôraznil, že „Je potrebné, aby matka nechala priestor na samostatný styk otca so synom bez jej

dohľadu, inak vznikne nebezpečenstvo, že syn preberie jej odmietavý postoj k otcovi a zavrhne ho, resp.
sa mu odcudzí (str. 16 posudku) a „neodporúčam, aby v priebehu styku otca a syna bola prítomná matka
(str. 18 posudku)“. Uviedol, že matka nič z odporúčaní znalkyne nerešpektuje. Urputne trvá na svojej
prítomnosti pri styku, styk obmedzuje na minimum, nerešpektuje odporúčanie na potrebu rozšírenia
väzieb na širšiu rodinu. Maloletý nevidel jeho rodičov od septembra 2015 a proti rozsudku o úprave

styku starých rodičov s maloletým (OS KE II sp. zn. 14P/128/2017 z 15.10.2018) matka samozrejme
podalaodvolanie.Zdoplnkuznaleckéhoposudkucitoval„Vzťahdieťaamatkaniejezaloženýnapotrebe
dieťaťa byť len s matkou, ale na potrebe matky byť v kontakte so synom ako dominujúca dospelá osoba,
ak je syn s otcom, matka chce mať dohľad. Jej správanie v situáciách počas znaleckého doplnenia
a jej ovplyvňovanie syna k závislosti na sebe bolo evidentné (držanie syna rukou, sedenie v jej lone,

nepodporovala syna, aby bol sám s otcom, naopak upozorňovala, že ide von a či ide aj on a podobne).
Matka dieťa aj fyzicky rukou držala, nepodporovala žiadnym vyjadrením, aby syn ostal s otcom sám,
naopak, bola proti tomu vo svojich neverbálnych prejavoch.“. Otec v tejto súvislosti položil otázku, či
skutočne si súd myslí, že v záujme ich syna je udržiavať tento stav, ktorý vytvára matka neustáloupotrebou fixácie syna na svoju osobu?. Tým, že súd upravil jeho styk so synom (i keď len na 3 mesiace)
v prítomnosti matky, predlžuje tento pre dieťa nevhodný stav. Syn pritom má, ako je zrejmé z posudku
aj jeho doplnenia, predpoklady pre normálny vývin, je rozvinutý, smelý a komunikatívny. Matka mu len

musí dovoliť dýchať, umožniť mu rozvíjať vzťah aj s inými osobami, osobitne s vlastným otcom. Ak by
matka mala záujem na zlepšení situácie, už dávno mohli mať adaptačné obdobie za sebou. Je celkom
zbytočné upravovať adaptačné obdobie za prítomnosti matky, ktorá ho nevyužije (tak ako aj doposiaľ)
na to, aby syna podporila v osamostatnení. Postačuje upraviť adaptačné obdobie bez prespávania.
Považuje za zarážajúcu časť odôvodnenia rozsudku v bode 33., kde súd uvádza, že „miesto styku si

dohodnú rodičia, či to bude v detskom centre alebo inde“. Pokiaľ súd vo výroku rozsudku neurčí miesto
realizácie styku, je právo určiť miesto realizácie styku na rodičovi, ktorý styk realizuje. Rodič, ktorý má
právo byť prítomný pri styku do tohto nemá čo zasahovať. Ide o žalostné neporozumenie základných
princípov úpravy styku zo strany konajúcej sudkyne. Znalkyňa jasne uviedla, že syn prespatie u neho
zvládne, preto súdu nič nebránilo určiť styk aspoň aj cez noc raz za dva týždne. Obmedzený nedôstojný
stykzaprítomnostimatkyvpriemererazzamesiacnadvehodiny(takájerealitaoprotijestvujúcejúprave

OS Humenné) sa realizuje už 3 roky. Zdôraznil, že v roku 2019 videl syna 23-24.2.2019, 9.-10.3.2019 a
27.-28.4.2019 (ako náhradný termín za predchádzajúci víkend). Styky momentálne prebiehajú výlučne
v cukrárni Aida na Hlavnej ulici v Košiciach a trvajú necelé 2 hodiny. Takto to určila matka. Matka
dlhodobo nerešpektuje jeho právo určiť miesto styku, nerešpektuje celkový čas 3 a pol hodiny ani
miesto odovzdávania dieťaťa. Zo všetkých týchto dôvodov, najmä však preto, že syn opakovane chcel

ostať s ním dlhšie a matka to odmietla, oznámil prostredníctvom právnej zástupkyne matke (jej právnej
zástupkyni), že v ďalšom nebudú časy spájať, ale ich dodržiavať v zmysle jestvujúceho rozsudku a že
miesto styku určí on a on si aj maloletého prevezme v mieste jeho bydliska. O týchto skutočnostiach
predložil emaily právnych zástupkýň z 29.4. a 3.5.2019. Samozrejme k jeho styku so synom 4.5.2019
už nedošlo, bol vraj chorý. Ani ďalší víkend 18.5. a 19.5.2019 syna nevidel. Naposledy videl syna

28.4.2019. Matka síce aktuálne navrhla možnosť náhradného termínu, ale na sms s otázkou, kedy
konkrétne mu dá náhradný termín, už neodpovedala a k náhradnému termínu nedošlo. Poukázal na to,
žejehonávrhnavýkonrozhodnutiabolzamietnutýspoukazomnato,žesynbolpreukázateľnečastokrát
chorý. Štát odmietol zabezpečiť, aby sa so synom mohol vidieť. Štát nielenže mu odmieta poskytnúť
širší priestor pre styk so synom, a to napriek jasným záverom znalkyne, ale mu odmietol poskytnúť aj

vymožiteľnosť minimálneho styku, ktorý má súdnym rozhodnutím upravený. Apeloval na odvolací súd,
aby umožnil synovi rozvinúť svoju osobnosť, primerane sa oddeliť od matky a môcť prežívať krásne
chvíle so svojim milujúcim otcom. Vo vzťahu k výroku o výživnom uviedol, že z rozsudku vôbec nie
je zrejmé, aké sú jeho výdavky ani aké sú výdavky matky na výživu maloletého. Nie je zrejmé ani to,
na ktoré ním udávané výdavky súd pri určení výživného prihliadal a na ktoré nie. Z tohto uhla pohľadu

je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny a v konečnom dôsledku mu postupom súdu, ktorý vôbec
nezohľadnil pri určení výživného jeho výdavky, bola odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s
určením výživného súd v rozsudku uvádza len jeho príjem (bod 10.), nič viac a nič menej. Vo vzťahu k
matke taktiež uvádza len jej príjem (bod 12.). V časti rozhodovania o výživnom je rozsudok v zásade
bez zákonného odôvodnenia a je výsledkom úplnej svojvôle. Poukázal na to, že od predchádzajúcej

úpravy výživného, kedy bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 100,- € mesačne, uplynuli 3
roky, čo je síce doba zodpovedajúca súdnej praxi na zvýšenie výživného, ale v priebehu rozvodového
konania prišiel o prácu a bol nezamestnaný, jeho súčasný čistý mesačný príjem je 742,- €, kým v
čase predchádzajúcej úpravy výživného mal príjem 900,- €. Matka v čase poslednej úpravy výživného
bola na rodičovskej dovolenke a teraz je zamestnaná s príjmom 821,- €. Za danej situácie, kedy na

strane maloletého došlo k zmene pomerov v podobe nárastu jeho potrieb, na strane matky došlo k
výraznému 4 násobnému nárastu jej príjmu a u neho došlo k zmene pomerov v podobe poklesu príjmu,
preto nebolo v nijakom prípade možné dospieť k záveru o potrebe zvýšiť výživné a už vôbec nie o 50 %
oproti poslednej úprave. Podotkol, že zo svojho príjmu spláca hypotekárny úver v mesačných splátkach
po 365,- €. Jeho ďalšie výdavky pozostávajú z platieb SIPA v sume 100,- €, mobilný telefón 35,- €,

cestovné autom 130,- €. Internet a TV musel zrušiť, aby znížil výdavky. Ostatné výdavky pozostávajú z
výdavkov na stravu, hygienické potreby, oblečenie a voľnočasové aktivity hradí z toho, čo mu ostane.
Výživné na syna platí po 100,- € mesačne. Vyjadril názor, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho
možnostiam a nezodpovedá ani zmeneným pomerom na strane zúčastnených osôb. Odvolanie, ktoré
podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP považuje za dôvodné. S poukazom na to, že v

odvolaní absentuje odvolacia argumentácia smerujúca k potrebe úpravy styku so synom počas letných
prázdnin, doplnil odvolania s prihliadnutím k faktu, že návrh na rozvod manželstva bol podaný v máji
2016, pričom k vyhláseniu rozsudku došlo po takmer 3 rokoch, že v konaní o rozšírenie styku do rozvodu
(OS Košice II 43P/24/2017) súdy oboch stupňov zamietli jeho návrh na neodkladné rozšírenie styku, žematka mu dlhodobo umožňuje styk so synom jeden víkend v mesiaci, právoplatnú a vykonateľnú úpravu
styku vyplývajúcu z rozsudku OS Humenné matka dlhodobo nerešpektuje, pričom súdy oboch stupňov
v konaní o výkon rozhodnutia postup matky odobrili majúc za to, že sú tu ospravedlniteľné dôvody pre

nerealizovanie styku zo zdravotných dôvodov, je možné predpokladať, že prázdninovej úpravy styku
sa dočká, v prípade, že sa bude riešiť po skončení tohto rozvodového konania, tak o 5 rokov. Má
za to, že je v záujme syna a hospodárnosti konania, aby špeciálna prázdninová úprava bola urobená
rozvodovým rozsudkom. Syn je pripravený podľa záverov znaleckého posudku byť s ním. Potrebná je
len súčinnosť matky. Syn bude od septembra predškolák, teda je nepochybné, že prvé leto, ktorého by

sa potencionálna úprava letného styku mohla týkať, by bolo leto 2020, kedy syn nastúpi do školy. Do leta
2020 bohato uplynie 5 - 6 mesačné adaptačné obdobie. Psychická pripravenosť syna, hospodárnosť
konania a jeho právo otca tráviť so synom ako tak rovnomerný čas aspoň v lete, sú tými dôvodmi, ktorými
odvolanie odôvodňuje.

5. Voči výroku o úprave styku maloletého s otcom a výroku o určení vyživovacej povinnosti podala v

zákonnej lehote odvolanie aj matka maloletého z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), h) a f) CSP. V časti odvolania voči výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
zdôraznila, že súd sa absolútne nezaoberal akýmkoľvek vyčísľovaním reálnych výdavkov a neuviedol,
ktoré výdavky považoval za preukázané. Rovnako tak, pokiaľ ide o príjem a výdavky otca maloletého,
len uviedol, že nemá inú vyživovaciu povinnosť a má priemerný čistý mesačný príjem 742,46 €. Rovnako

zdôraznila, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je zásahom do práva na spravodlivý proces
zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a následkom nedostatku
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je aj jeho nepreskúmateľnosť. Z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, ako súd dospel k výške výživného 150,- € na mal. dieťa, aké výdavky dieťaťa bral súd do
úvahy a aké nie, na akú ich výšku prihliadal a rovnako pokiaľ ide o výdavky otca maloletého, z akých

jeho výdavkov vychádzal, ktoré považoval za nevyhnutné a ktoré nie. Rozhodnutie v tomto smere
považuje za nepreskúmateľné, a teda sa voči nemu nemôže ani riadne brániť. Súd vôbec reálne
neskúmal odôvodnené potreby maloletého ani výdavkov. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že maloletý
je zdravý, pretože aj v priebehu konania bola preukázaná častá chorobnosť dieťaťa, s čím sú spojené
aj výdavky, keďže nie všetky lieky sú preplácané zdravotnou poisťovňou. Z napadnutého rozsudku

nie je zrejmá ani životná úroveň otca. Nie je vôbec zrejmé, na základe čoho súd dospel k výslednej
sume vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, keď v rozsudku nerozoberá výdavky maloletého,
ktoré v žiadnom prípade nie sú zanedbateľné, práve naopak, maloletý má toho času 5 rokov, neustále
sa vyvíja a jeho potreby sa zvyšujú, či už po fyzickej stránke - väčšie oblečenie, topánky, ale aj po
stránke psychickej, iné hračky, iné záujmy a voľnočasové aktivity. V časti odvolania voči úprave styku

otca s maloletým zdôraznila, že v rámci konania opakovane poukázala na zhoršený zdravotný stav
maloletého v súvislosti so stretávaním sa s otcom a rovnako aj na zmeny v správaní sa maloletého,
ktoré aktuálne dlhšie obdobie sleduje. Práve za účelom posúdenia najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa si nechala vypracovať súkromný znalecký posudok PhDr. M. C., PhD, ktorá v záveroch posudku
č. 116/2017 dospela k diametrálne odlišným záverom ako súdom pribratá znalkyňa. PhDr. M. C.,

PhD konštatovala závažné emocionálne negatívne saturované bariéry maloletého voči osobe otca,
prechovávaný výrazný negativizmus voči osobe otca, narušenie citovej väzby a odporúčala stretávanie
sa pod odborným dohľadom. Znalkyňa ustanovená súdom však takéto nastavenie dieťaťa nevzhliadla a
dokonca ešte namietala metódy použité PhDr. M. C. a označila ich za diskutabilné. Napriek jej návrhom
súd nevykonal výsluch dr. C., ako ani jej konfrontáciu so súdom ustanovenou znalkyňou PhDr. Z. B..

Svoj postup súd odôvodnil tým, že údajne z posudku dr. C. nezistil okolnosti, ktoré by odôvodnili ďalšie
znalecké dokazovanie vo veci. Má za to, že toto tvrdenie nemôže obstáť, keď zo znaleckých posudkov
vypracovaných v konaní vyplývajú odlišné skutočnosti a vznikli medzi nimi zásadné rozpory. Posudok
Dr. C. bol síce vypracovaný ako súkromný znalecký posudok, ale vzhľadom na to, že spĺňa zákonom
predpísané náležitosti, má sa naňho hľadieť ako na posudok súdom ustanoveného znalca, čo však

súd v tomto prípade nevykonal. Súd v napadnutom rozsudku určil akúsi postupnosť rozširovania styku
maloletého s otcom, s čím sa nemôže stotožniť. Ako súd môže predpokladať, že už po uplynutí troch
mesiacov zvládne maloletý celý styk bez jej prítomnosti. Nehovoriac o tom, že poobedňajšie styky by
mali bez prítomnosti matky prebiehať hneď od právoplatnosti rozhodnutia. Zhoršenie zdravotného stavu
uviedla aj ošetrujúca lekárka maloletého MUDr. Y. C., ktorá to dávala do súvislosti so stretávaním sa s

otcom. Naďalej pretrváva stav u maloletého, keď došlo k zmene jeho správania, zle spí, opakovane sa
počas noci budí, čo dáva do súvislosti s tým, že otec mu ukazoval nevhodné videá, ktoré maloletý zo
svojej pamäte nedokáže vyselektovať a to aj napriek tomu, že od tejto udalosti uplynulo značne dlhé
obdobie. Podľa jej názoru styky otca s maloletým musia prebiehať pod dohľadom tak, aby sa nestalo, žemaloletý si tieto negatívne skúsenosti bude pamätať dlhodobo a už nikdy na nich nezabudne. Dohľad
nad stykom je v záujme maloletého a s určitosťou nebude postačovať trojmesačné obdobie. Odkedy
sa maloletý s otcom začal stretávať, jeho stav sa len zhoršuje. Tiež je veľmi dôležité prihliadnuť na vek

maloletého, ktorý má 5 rokov a od malička sa oňho starala prevažne ona ako matka. Maloletý nemá
k otcovi podľa jej názoru vytvorený riadny citový vzťah a u znalkyni PhDr. C., PhD sa vyjadril, že je
„hnusný jež“, že sa nechce stretávať s tým „hnusným, to nie je ocko“. Súd zároveň neodôvodňuje podľa
jej názoru dostatočne, prečo stanovil práve interval 3 mesiacov na realizáciu styku bez jej prítomnosti,
z akých dôvodov doobeda s prítomnosťou matky a potom hneď v ten istý deň poobede bez prítomnosti

matky, preto aj v tejto časti považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Súdom upravený styk
nie je podľa jej názoru prospešný pre maloletého. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čím má na mysli minimálne výsluch PhDr. M. C., PhD, resp. jej konfrontáciu
so súdom ustanovenou znalkyňou a odôvodnenie súdu, že tak neurobil, lebo nezistil okolnosti, ktoré by
odôvodnili ďalšie znalecké dokazovanie, nepovažuje za dostatočné. Dr. C. dospela k zásadne odlišným
záveromakodr.B.abolonevyhnutnétietorozporyodstrániťajzdôvodu,žesúkromnýznaleckýposudok

spĺňajúci zákonné požiadavky sa považuje za posudok, ako keby súdom ustanoveného znalca, čo súd
podľa jej názoru prehliadol. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
v časti o vyživovacej povinnosti otca k maloletému a úprave styku otca s maloletým zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v zásade zhoduje s odvolacou
argumentáciou matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti určenia výživného nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Rozdiel je v tom, že kým on má za to, že výživné malo byť určené nižšou
sumou, matka naopak, že malo ísť o sumu vyššiu. V tejto časti v celom rozsahu poukázal na svoju
odvolaciu argumentáciu v časti určenia výživného. Vo vzťahu k odvolaniu matky voči výroku o úprave

styku poukázal na to, že so synom opäť nebol od 28.4.2019. Matka zmarila styky 4., 5., 18. a 19.
mája 2019, 1., 2., 15. a 16. júna 2019. Vo všetkých prípadoch tvrdila, že maloletý je chorý a nijaký
doklad o jeho nemoci mu do dnešného dňa nepredložila. Jeho právna zástupkyňa kontaktovala právnu
zástupkyňu matky (tri emaily) ohľadom jeho požiadavky na náhradné termíny za zmarené styky a
zaslanielekárskehopotvrdeniaonemocidieťaťa,naktorédoodaniavyjadrenianeodpovedala.Matkasa

odvoláva na závery posudku PhDr. C., ktorá však okrem toho, že nevyšetrila celú rodinu, nevidela jeho a
syna v interakcii, použila pri vyšetrení syna metódy, ktoré nie je možné použiť na dieťa V. veku, nakoľko
predpokladajú schopnosť dieťaťa čítať. Ide o účelový a vysoko neprofesionálny znalecký posudok.
O výsledku sťažnostného konania proti znalkyni zatiaľ informovaný nebol. Pri vyšetrení syna použila
znalkyňa viaceré metódy, ktoré nie je možné použiť na dieťa daného veku, ako to potvrdila aj PhDr. B.

v doplnení znaleckého posudku. V tejto súvislosti konkrétne a podrobnejšie poukázal na nesprávnosť
použitých metód znalkyňou. Súd vzhľadom na tieto okolnosti dôvodne neprihliadal na závery posudku
dr. C. a dôvodne túto nepredvolal. Matka tvrdí, že opakovane poukázala na zhoršený zdravotný stav
syna, pričom MUDr. C. mala podľa matky potvrdiť príčinnú súvislosť medzi zdravotnými problémami
syna a stykom s otcom. Odhliadnuc od faktu, že so synom sa takmer nestýka a aj tak je podľa frekvencie

zmarených stykov večne podľa tvrdení matky chorý, MUDr. C. nič také v písomnej správe z 26.4.2018
neuviedla. Matka tvrdí, čo sa jej zachce a dezinterpretuje listinný dôkaz ( lekárska správa MUDr. Y. C.),
na ktorom je jasne uvedené, že „Dôvody ochorení neuvádza, pretože sú multifaktoriálne .“. Pokiaľ ide o
psychické zdravie syna, matka sa na otázku kolíznej opatrovníčky, že prečo, ak poruchy spánku u syna
trvajú už trištvrte roka (kostrové videá, hnusný jež), už skôr nevyhľadala detského psychológa, matka

uviedla: „Lebo som nevedela dlho prísť na to, prečo sa strháva.“. Odpoveď matky snáď ani nevyžaduje
komentár. Nemá vedomosť o tom, že by matka s maloletým po znaleckom skúmaní PhDr. C. riešila
údajné problémy syna s akýmkoľvek psychológom, teda údajne psychické problémy syna nijako nerieši
(s výnimkou návštevy Dr. C. a P. za účelom získania znaleckého posudku). Tiež uviedol, že u PhDr. B. sa
syn navyše o „hnusnom ježovi“ nevyjadroval. V ostatnej časti zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu.

7. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu v časti odvolania otca vo veci úpravy styku uviedla, že
súdom upravený styk nie je v záujme maloletého dieťaťa, avšak z opozitných dôvodov ako uvádza
otec, ktorý sa v podanom odvolaní snažil navodiť dojem, že styky, ktoré sa neuskutočnili medzi ním
a maloletým boli ňou zmarené. S týmto implicitným vyjadrením sa nemôže stotožniť, pričom jej

tvrdeniam prisvedčuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 19Em/3/2018
o nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým súd návrh otca zamietol, keďže zistil, že niektoré styky síce
neboli uskutočnené, ale bolo tomu tak z ospravedlniteľných dôvodov. Pokiaľ ide o tvrdenia otca v
súvislosti s úpravou styku počas letných prázdnin uviedla, že pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca arozhodnutie by nadobudlo právoplatnosť, muselo by sa aplikovať už na leto aktuálneho roku 2019,
kedy v žiadnom prípade by nebolo v prospech maloletého, aby trávil dva týždne súvisle s otcom. Prvé
prespanie maloletého s otcom súd upravil na vianočné sviatky v roku 2020, a to na jednu noc a aktuálne

nemožno ani predpokladať, ako bude prebiehať adaptačné obdobie syna, čo sa týka styku s otcom
bez jej prítomnosti, ak o takejto úprave styku bolo právoplatne rozhodnuté a nieto ešte dva týždne
sústavne s otcom. V tomto smere návrh otca podľa jej názoru a vzhľadom na aktuálnu situáciu je
absolútne neprimeraný a nezohľadňuje stav maloletého. V ostatnej časti zotrvala na svojej odvolacej
argumentácii (zdravotný stav dieťaťa, zmeny v správaní dieťaťa). K časti odvolania vo veci úpravy

výživného zdôraznila, že výživné sa určuje do budúcna, čoskoro pôjde maloletý do školy, s tým budú
spojené ďalšie pravidelné výdavky súvisiace s nástupom do školy. Otec navrhoval sumu výživného 70,-
€, čo je absolútne minimálna čiastka, dokonca nižšia ako aktuálne určená súdom, pričom nemožno
predpokladať znižovanie potrieb a výdavkov maloletého do budúcna. V závere uviedla, že odvolanie
otca nepovažuje za dôvodné, nie je v záujme maloletého, ďalšie rozširovanie styku, a to tak zásadne ako
presadzuje otec, čím jednoznačne uprednostňuje svoje záujmy. V časti výživného možno predpokladať

len zvyšovanie výdavkov maloletého a jeho odôvodnených potrieb, nie sú dané také dôvody, ktoré by
mali mať za následok zníženie výživného na maloletého zo strany otca.

8. Kolízny opatrovník maloletého sa v odvolaniu rodičov nevyjadril.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané vo veci neboli.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s
mal. V. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení

Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o úprave styku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali

závery súdu prvej inštancie a mali by za následok iné, pre matku priaznivejšie rozhodnutie, pričom
jej argumentácia je totožná s jej obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd precízne
vysporiadal. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli
nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku otca s
maloletým, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie v tejto časti a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú
zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do

práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods.2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nespravodlivým.

13.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa článku 41 ods. 4
Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o

právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so
zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa
viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä článku 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“

a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného
života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z
ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak

uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je len
logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na
vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu
styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený

alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

14. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (úprava
styku) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre
všestranné objasnenie skutočností z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa, zistil spoľahlivý podklad pre

záver, že maloletý V. má vytvorené pozitívne emočné väzby k otcovi, ale doterajší priebeh stretnutí otca s
maloletým v dôsledku obmedzujúceho postoja matky si vyžaduje postupnosť čo do rozsahu, frekvencie
a spôsobu styku, nota bene neodpadli dôvody pre uvedené obmedzenie styku otca s dieťaťom. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že úvaha súdu prvej inštancie vo vzťahu k postupnosti t.j. postupnému
rozširovaniu styku a predovšetkým bez prítomnosti matky, korešponduje s výsledkami vykonaného

dokazovania a je optimálna aj v tom, že dieťa v prítomnosti oboch rodičov od 9.00 hod. do 11.30
hod. každý párny víkend v sobotu a v nedeľu nadobudne pocit rodinnej istoty a od 15.00 hod. do
18.00 hod. spontánne príjme stretnutie iba s otcom. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozsahom úpravy
adaptačnej doby troch mesiacov a považuje dané obdobie za dostatočné na to, aby maloletý nadobudol
pocit bezpečia a istoty u otca. Zdôrazňuje, že rozsudkom Okresného súdu Humenné z 8.4.2016 č.k.

19P/3/2016-57 bol upravený styk otca s mal. V. na čas do rozvodu manželstva takmer v totožnom
rozsahu, ale výlučne za prítomnosti matky, ktorý sa dôsledne nerealizoval, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie o adaptačnom období je síce opatrné, ale na druhej strane nie je v rozpore s najlepším
záujmom dieťaťa. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že z preskúmavaného spisu sa javí, že
matka sa stavia do pozície istej nenahraditeľnosti s tendenciou zaberať celý výchovný priestor počas

styku, presadzuje seba ako preferenčného rodiča s dôrazom na to, že výlučne jej výchova a prístup sú
vhodné pre mal. dieťa, t.j. správa sa účelovo s tendenciou minimalizovať styk otca s dieťaťom v súlade
so svojou predstavou. Odvolací súd poznamenáva, že úlohou matky, ktorá maloletého vychováva, je
okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s otcom vytvárala priaznivé
podmienky na styk otca s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo priaznivý vzťah k

otcovi. V prípade, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevytvára priaznivé
podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej
spôsobilosti takého rodiča. Zo strany rodičov je potrebné aktuálne citlivo reagovať na potreby dieťaťa,
a preto je dôležité, aby matka maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripravila a otec čas počas
styku s maloletým trávil takým spôsobom, aby sa mal. dieťa na tento styk s ním tešilo, malo z neho

radosť a zároveň, aby otec mohol na dieťa počas tohto styku pôsobiť aj výchovne. Odvolací súd dodáva,
že právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe (v tomto prípade otcovi) právo vidieť
dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo
výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sanerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Povinnosť rodiča dieťa na stretávanie
riadne pripraviť neznamená len zbalenie nevyhnutných osobných vecí dieťaťa, ale aj duševnú prípravu
tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné

zúčastnené osoby. Je podstatné tiež uviesť, že spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich
hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať,
a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, pretože rodič má prvotnú zodpovednosť
za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá

chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie o rozsahu a frekvencii styku otca s mal. V. a bez prítomnosti matky po uplynutí
adaptačnej fázy (3 mesiace), pretože výsledky vykonaného dokazovania takúto úpravu odôvodňujú a nič
nenasvedčuje tomu, že by bol touto úpravou záujem dieťaťa ohrozený. Rovnako ako súd prvej inštancie
však nezistil dôvody pre širší rozsah styku, ktorý nadobudne reálnu podobu resp. opodstatnenie až
následne potom, ak súčasná úprava styku sa bude realizovať a preukáže sa potreba širšieho styku v

záujme dieťaťa. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii rodičov odvolací súd tiež poznamenáva, že záujem
dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia,
teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností (v tomto prípade styku).

15. Znalecký posudok PhDr. Z. B. č. 109/2017 o 17.2.2019 a jeho doplnok č. 6/2019 dáva dostatok

podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci. Z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov
(rodičia, dieťa) nepochybne vyplýva, že nie sú tu okolnosti odôvodňujúce úpravu styku otca s mal. V.
navrhovanú rodičmi v odvolacom konaní a je možné uzavrieť, že úvaha súdu prvej inštancie v rámci
vyhodnoteniadôkazovmalapodkladpovykonanomdokazovaní. Záveryznaleckéhoposudkusúlogické
a presvedčivé, korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok neobsahuje žiadne

rozpory, podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a o jeho objektívnosti odvolací súd nemal
pochybnosti.

16. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie nevykonal ňou predložený dôkaz,
a to súkromným znaleckým posudkom PhDr. M. C. č. 116/2018 z 31.10.2018, odvolací súd dodáva,

že súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý
má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok
nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací súd dospel k záveru, že ani v priebehu odvolacieho
konania nevznikla potreba vykonať tento matkou navrhnutý dôkaz, pretože súd prvej inštancie

skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o úprave styku otca s mal. V. spoľahlivo zistil inými dôkaznými
prostriedkami (§ 185 ods. 1 CSP a § 36 CMP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
sa vysporiadal a zdôvodnil, prečo matkou navrhnutý dôkaz nevykonal, nota bene sa s nevykonaním
dôkazu riadne vysporiadal s poukazom aj na list Ministerstva spravodlivosti SR z 15.3.2019 o možnom
porušení verejného záujmu pri výkone znaleckej činnosti PhDr. M. C., PhD pri vypracovaní predmetného

znaleckého posudku.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
úprave styku otca s mal. V. na čas po rozvode manželstva rodičov podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolaciehosúdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 CSP
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
otca voči mal. V. na čas po rozvode manželstva rodičov dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
neriadil dôsledne ustanovením § 185 CSP a ustanovením § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa
len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu

bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal
za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z
vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil.
Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania a ani zo zisteného skutkového stavu
niejemožnévyhodnotiťaposúdiťschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotcavovzájomnejsúvislosti

s odôvodnenými potrebami mal. V.. Súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie
vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu, ktorým postupom znemožnil účastníkom
uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej
právomoci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom zrušil

podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie, najmä vo
vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca plniť si

vyživovaciu povinnosť voči maloletému V. v primeranom rozsahu. Bude potrebné porovnať pomery
v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodnutia súdu
prvej inštancie a následne posúdiť eventuálnu zmenu pomerov vo vzťahu k zárobkovým schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. V.
so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a opäť rozhodnúť o výživnom tak, aby

zodpovedalo zákonným podmienkam Zákona o rodine o určení vyživovacej povinnosti a skutočnému
stavu veci a rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).