Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616209459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcu I. G., E..

XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za Šestnástkou 17,
Spišská Nová Ves, proti žalovanému X. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX/XX, M., J..Č.. Ú. Z., v konaní
o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 416,- eur titulom náhrady škody spolu s 5% úrokom z
omeškania odo dňa 3.8.2016 do zaplatenia, ktoré sumy mu súd povoľuje splácať v mesačných splátkach
vo výške 30,- eur, ktoré sú splatné vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania o náhradu škody, o výške
ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej
ujmy, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.6.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 30.416 Eur s príslušenstvom. Zo žalovanej sumy požadoval sumu 30.000 Eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy a sumu 416 Eur titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že je synom
nebohého I. G., E.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel 11.10.2013 na následky fyzického útoku žalovaného, ktorý
tunajší súd rozsudkom 1T/50/2014-276 z 28.5.2014 vyhodnotil ako zločin zabitia. S otcom si bol veľmi
blízky, žili spolu v domácnosti a nakoľko bol otec už nevládny, poskytoval mu potrebnú opateru. Z jeho
nečakanej smrti prežíval pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. Odo dňa smrti otca stratil možnosť
viesť s ním súkromný život, čo prekonával s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym

konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec
súkromného života a tým aj k intenzívnemu zásahu do jeho osobnostných práv, práva na súkromie a
rodinný život. Následky zásahu nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou, pretože vzniknutý stav
je nereparovateľný a vzniknutá trauma je z jeho života neodstrániteľná. Na svoje náklady zabezpečil aj
pohreb svojho otca, čo predstavovalo výdavok vo výške 416 Eur. Žalobca spolu so žalobou predložil
rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku a naskytnutie právnej pomoci a určení advokáta,
úmrtný list otca, potvrdenie pohrebnej služby o zabezpečení pohrebu otca a trestný rozsudok tunajšieho

súdu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zločinu zabitia a prečinu výtržníctva. V žalobe neuviedol
žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil písomne

oznámením zo dňa 18.10.2017 kolíziou pojednávaní. Zároveň uviedol, že pojednávania sa zúčastní
žalobca, ktorý s týmto postupom súhlasí a pojednávanie nežiada odročiť. V oznámení neboli uvedené
žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Súd v zmysle uvedeného dňa 19.10.2017 podľa § 180
Civilného sporového poriadku pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených

žalobcom ako prílohy žaloby a výsluchom svedka navrhnutého žalobcom, jeho manželky.

4. Po výzve žalobcu na prednesenie podstatného obsahu žaloby tento uviedol, že žiada aby dostával
doživotnú rentu. Po upozornení, že toto nie je predmetom žalobného návrhu uviedol, že žiada bolestné.
Na dotaz súdu, či vie, čo je predmetom žalobného návrhu, uviedol, že nie, ale jeho otca zabili, on sa o
neho staral a zaplatil mu pohreb. Odkázal na písomne podanú žalobu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nerozumie celkom tomu, čo je predmetom konania,
preto sa k žalobe ani písomne nevyjadril.

6. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd stranám sporu vzhľadom na ich vyjadrenia

primerane vysvetlil, čo je predmetom prejednania súdu na základe žaloby. Z dôvodu neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu procesne poučil žalobcu, osobitne vo vzťahu k dokazovaniu (vykonanie
dôkazov iba na návrh strán, jednotlivé dôkazné prostriedky vrátane výsluchu strán).

7. Po uvedenom postupe súdu žalobca uviedol, že trvá aj na náhrade nemajetkovej ujmy tak, ako to

uviedol jeho zástupca v žalobe. Doplnil, že všade chodil so svojím otcom, stále chodili dvaja, akurát
vtedy, keď ho napadol žalovaný, tak s ním nebol. Ako dôkaz navrhol výsluch svedka, svoje manželky,
ktorá bola prítomná pred pojednávacou miestnosťou.

8.Žalovanýsakžalobevyjadriltak,žejeochotnýzaplatiťškodu-pohrebné,atonasplátkypoprepustení

z výkonu trestu odňatia slobody. V časti náhrady nemajetkovej ujmy žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že sa o otca staral a podobne, pretože žalobca bol aj vo
výkone trestu. K svojim pomerom uviedol, že vo výkone trestu je zamestnaný. Zo mzdy mu je strhávané
na výživné pre deti, preto mu ostáva mesačne iba suma 13 až 15 Eur. Vlastní dom, v ktorom žije jeho
družka s ich dvomi deťmi. Toho času je družka tehotná, teda čaká tretie dieťa, ktoré je jeho, pretože

bol doma na vychádzke.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1T/50/2014-276 zo dňa 28.5.2014, právoplatného 28.5.2014 mal súd
preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona s použitím § 139 ods. písm. e) Trestného zákona a prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve

podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podľa skutkovej vety rozsudku sa žalovaný zločinu
zabitia dopustil tým, že dňa 27.9.2013 v čase okolo 20.30 hod. v meste M., na ul. I. E., pred rodinným
domom č. XX, pod vplyvom alkoholu päsťou pravej ruky udrel I. G.J., E.. XX.X.XXXX, do ľavej časti
tváre, následkom čoho tento spadol chrbtom na zem na asfaltovú cestu, pričom si narazil zadnú časť
hlavy, čím mu spôsobil tam popísané zranenia, následkom ktorých poškodený I. G. dňa XX.XX.XXXX v

čase okolo 15.00 hod. v Nemocnici Krompachy, spol. s r.o. zomrel. Žalovaný tak I. G. v úmysle ublížiť mu
na zdraví spôsobil z nedbanlivosti smrť, pričom tento čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku. Za uvedené trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a ôsmich
mesiacovnepodmienečnesozaradenímnajehovýkondoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia. Predmetný trest žalovaný toho času stále vykonáva.

10. Úmrtie I. G. dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané jeho úmrtným listom zo dňa 24.10.2013.

11. Z potvrdenia pohrebnej služby zo dňa 24.10.2013 vyplynulo, že pohreb I. G., zomrelého
XX.XX.XXXX, zabezpečil žalobca a výdavky na zabezpečenie pohrebu boli fakturované v sume 416 Eur.

12. Svedkyňa C. G., manželka žalobcu vo svoje výpovedi uviedla, že odkedy zomrel svokor, tak pri
svojom manželovi nemá kľudný život. Manžel je nervózny, nespokojný, stále plače a chodí ku hrobu
svojho otca. Nechce nič robiť, je schopný takto (ako na pojednávaní) sedieť aj dva roky. Nevšíma si juani deti. Musí sa s ním hádať, aby išiel na aktivačné práce. Začína ho bolieť ruka až do nohy, bojí sa,
aby nedostal infarkt. Svokor bol spoločenský človek, s manželom mali kapelu. Svokor nemusel umrieť a
ona nemusela zo svojej dávky v hmotnej núdzi vydávať peniaze na šatstvo a pohreb. Strany nemali na

svedkyňu žiadne otázky. Na dotaz súdu, či z dôvodu popisovaných stavov vyhľadal manžel psychiatra
alebo psychológa, odpovedala negatívne.

13. Žalovaný spochybnil pravdivosť svedeckej výpovede a poukázal na to, že žalobca stále pije, až tak,
že padá na zem, čo je na ňom aj vidno. Žalobca na to reagoval tak, že teraz už nepije, ale keď s otcom

chodili hrávať, tak si vypili.

14. Podľa článku 19 ods. 1, 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
21. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného

života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch

voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života -
do rodinného súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na

ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do
osobnostifyzickejosobyobjektívnespôsobilýmvyvolaťnemajetkovúujmu,spočívajúcuvporušeníalebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany
proti takému zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti

primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
22. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné uzavrieť, že ustanovenia § 11 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej ujmy
spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať
do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou

súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne
a morálne.
23. Súdna prax tuzemských súdov pripustila žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré
si uplatňujú postihnuté blízke osoby, ktorých právo na súkromný a rodinný život bolo dotknuté úmrtím
blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie

dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby.
24. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v dôsledku konania žalovaného, ktorým naplnil
skutkovú podstatu zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona, došlo k neoprávnenému zásahu
do práva žalobcu - syna nebohého I. G. na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva nasúkromie ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu § 11
Občianskeho zákonníka. Rodinný život totiž zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými
príslušníkmi, ktorými nepochybne sú najmä vzťahy detí a rodičov.

25. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa žalobca v prejedávanej veci domáha, môže
súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon
ako podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uvádza to, že nemateriálne

zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Uvedené je potrebné posudzovať s prihliadnutím na závažnosť
ujmy spôsobenej v dôsledku zásahu do osobnostného práva.
26.Priznaniezadosťučineniavpeniazoch(t.j.materiálnejsatisfakcie)tedapredpokladásplnenieurčitých
zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určuje súd na základe svojej
úvahy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákonník nestanovuje žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v

peniazoch, iba požiadavku primeranosti zadosťučinenia.
27.V danom prípade žalobca súd nepresvedčil o dôvodnosti žaloby vo vzťahu k požadovanej
nemajetkovejujme.Predovšetkýmžalobcaosobnesúduanineuviedoltakétvrdenia,ktoréby jehonárok
odôvodňovali. Následne ich teda v konaní ani nepreukázal.
28. Súd pri hodnotení dôkazov prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z vyjadrení a vystupovania

žalobcu na pojednávaní súd dospel k záveru o zámere žalobcu podanou žalobou vyťažiť zo smrti jeho
otca finančné prostriedky. Žalobca ani nevedel uviesť, čo je predmetom jeho žaloby, keď pôvodne
uvádzal, že žiada peňažnú rentu, potom hovoril o bolestnom. Osobne súdu ani protistrane neponúkol
žiadnekonkrétnetvrdenieotom,akosmrťotcazasiahladojehoživotaaoujme,ktorútýmutrpel.Napriek
poučeniu súdu nenavrhol svoj výsluch, pričom práve ním by mohol objasniť a preukázať závažnosť ujmy,

ktorú mal v dôsledku tragickej smrti otca utrpieť. Jediné tvrdenie žalobcu, že s otcom boli stále spolu, že
všade chodili dvaja, žalobca v ďalšom aj sám spochybnil, keď uviedol, že práve v čase napadnutia otca s
ním nebol. V súvislosti s uvedeným nemôžu byť iba skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe dostatočnými
na priznanie nemajetkovej ujmy, keďže žaloba bola spísaná právnym zástupcom žalobcu. Napríklad
tvrdenie v žalobe o nevládnosti otca žalobcu, ktorému tento preto poskytoval pomoc, je v rozpore s

vykonaným dokazovaním, a to tak s výpoveďou svedkyne (uviedla, že žalobca s otcom až do jeho
smrti spolu hrávali v kapele), ale aj s popisom skutku v odsudzujúcom rozsudku (otec žalobcu bol v
jeho neprítomnosti v mieste mimo bydliska). Svedeckú výpoveď manželky žalobcu súd vyhodnotil ako
účelovú v snahe získať do rodiny finančné prostriedky. Sama svedkyňa vo výpovedi poukazovala na to,
že nebyť smrti svokra, nemusela míňať dávku v hmotnej núdzi na pohreb a šatstvo na pohreb. Svedkyňa

tiež poukazovala na to, aký je manžel po smrti otca nervózny a plačlivý, bez záujmu o rodinu a akékoľvek
aktivity, pričom však za celý ten čas (čo sú už štyri roky) nevyhľadal v tomto smere odbornú pomoc
psychológa či psychiatra.
29. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vzniknutej závažnej ujmy, ktorú nie je možné
odstrániť morálnym zadosťučinením, súd žalobu v časti konania o nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy zamietol. Súd navyše poukazuje na nedbanlivostné spôsobenie smrti žalovaným, ako aj na
nepodmienečné odsúdenie žalovaného, čo je tiež jedna z foriem morálnej satisfakcie.
30. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, tento bolo potrebné posúdiť samostatne, a to
podľa ustanovení o náhrade škody. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú
zodpovednosťfyzickýchaprávnickýchosôbzaškodu.Zákonnýmpredpokladomjejvzniku jeprotiprávny

úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Ide o prípad
subjektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona
predpokladá (jeho nedbanlivostná forma).
31. V prejednávanom prípade bolo odsudzujúcim rozsudkom preukázané, že nedbanlivostným
zavinením žalovaného (jeho trestnou činnosťou, teda protiprávnym konaním) došlo k úmrtiu otca

žalobcu. Zo žalobcom predloženého potvrdenia pohrebnej služby mal súd preukázané, že pohreb
nebohého zaobstaral žalobca, čím mu vznikli výdavky vo výške 416 Eur. Uvedenú škodu žalovaný v
priebehu konania uznal. Z dôvodu naplnenia všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu
vzniknutú žalobcovi, súd na jej náhradu v preukázanej výške zaviazal žalovaného.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.33. Z prisúdenej sumy boli žalobcovi priznané aj úroky z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. vo výške platnej k
prvému dňu omeškania, ktorým je deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, ktorej prílohou bol

aj doklad preukazujúci výšku uplatnenej škody.

34. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. V danom prípade súd prihliadol na sociálnu a rodinnú situáciu žalovaného, kedy tento je obmedzený
na osobnej slobode, je nemajetný, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a s družkou
očakáva narodenie tretieho dieťaťa. Z uvedených dôvodov mu umožnil splniť uloženú povinnosť v
mesačných splátkach, ktorých výšku určil v sume 30 Eur.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore, pričom nároky na náhradu nemajetkovej
ujmyananáhraduškodyposudzovalsamostatne.Vovzťahuknárokunanáhradunemajetkovejujmybol

žalobca v konaní neúspešný (žaloba bola v tejto časti zamietnutá), preto súd priznal náhradu tejto časti
konaniaúspešnémužalovanému.Naopakvovzťahuknáhradeškodybolvkonanížalobcaúspešný(súd
žalobe v tejto časti vyhovel), preto mu priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov tejto časti
konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.