Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Oboer/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508203419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Pepelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7508203419.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ I. Ž., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F.
XXX, 2/ Q. Ž., nar. XX.X.XXXX, Ť. XXXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 5.273,95 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. 5Er/263/2008 o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 14CoE/225/2018-61 z 29. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Povinným n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 14CoE/225/2018-61 z 29. marca 2019 podľa

§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) potvrdil ako vecne správne uznesenie
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 5Er/263/2008-19 z 15. mája 2018 v odvolaní napadnutom výroku I.
o zastavení exekúcie. Odvolací súd odvolanie proti výroku II. zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 3, a súčasne v III. výroku zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o práve
súdneho exekútora voči oprávnenému na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. Odvolací súd v IV. výroku uznesenia

nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k napadnutému výroku I. prvoinštančného
uznesenia o zastavení exekúcie vyplýva, že Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky
podmienky pre zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách

konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256
ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal, pretože povinným v
konaní trovy nevznikli. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa §
9a ods. 1, 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súdny exekútor
má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany súdneho exekútora (§ 262 ods. 2

C.s.p.).

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ktorého
prípustnosť odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. tvrdiac že rozhodnutie odvolacieho
súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia. Dovolateľ mal za to, že pri riešení otázky možnosti
prerušenia exekučného konania z dôvodu podania návrhu podľa č. 125 ods. 1 Ústavy SR sa odvolací

súd odklonil od ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR. Dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby
napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 14CoE/225/2018 z 29. marca 2019 zrušil a vecmu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude odvolací súd povinný
opätovne posúdiť dôvodnosť podnetu na prerušenie konania, ako aj dôvodnosť iniciovania konania
podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej navrhol, že ak by dovolací súd nepostupoval v zmysle návrhu

ktorý uviedol dovolateľ v prvom návrhu petitu svojho dovolania, aby dovolací súd sám konanie prerušil,
a sám sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR,
ktorého predmetom bude posúdenie súladu ustanovení § 243 písm. f/ Exekučného poriadku, ktoré boli
do exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z.z., s Ústavou SR.

4. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací (§35C.s.p.),pozistení,
že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.
s. p.), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný
prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací

súd uvádza nasledovné:

5. Podľa § 200 veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

8. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ust. § 202 ods. 4 v
znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom
konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo,

že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.

9. V tu posudzovanej veci je dovolaním oprávneného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k.
14CoE/225/2018- 61 vydané dňa 29. marca 2019 , teda už za účinnosti ust. § 202 ods. 4 Exekučného

poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného zo dňa 26. 10. 2017 bolo podané
na príslušnej pošte dňa 27. 10. 2017 a prvoinštančnému súdu bolo doručené dňa 30. 10. 2017 (č. l. 83).

10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom

od 01. 04. 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
(porovnaj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017
z 12. 12. 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a sp.
zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej
právnejnormy.UvedenýzáverbolvyhodnotenýakoústavnekonformnýaudržateľnýajÚstavnýmsúdom

Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo
17. 07. 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018.

11. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté až po
nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam

vydaným v exekučnom konaní výslovne vylučuje, najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447
písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom povinným, ktorí boli v dovolacom konaní úspešní, nepriznal

náhradu trov konania, keďže im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.