Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119329745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: SetCar sk,
a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja,
advokát so sídlom v N., R. X, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, právneho zastúpenému: JUDr. Felix
Neupauer, advokát so sídlom v E., Z. Y. X/A, . o zaplatenie 387,40 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/44/2019-86 zo dňa 12.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 6C/44/2019-86 zo dňa 12.11.2019 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 387,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko mal preukázané jej dôvodnosť.
Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 387,40 eur titulom neuhradených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi.
Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá

je spôsobila na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška
odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli
na započítaní vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky. Žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu
náhrady škody. Dostatočným spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera
o predložené listinné dôkazy. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného o neunesení dôkazného
bremena a absencii listinných dôkazov. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú

škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje
náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v
akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej
poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanieosobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje

požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v
rozsahu,vakombolinákladynevyhnutneaúčelnevynaloženénavypožičanienáhradnejveci.Zozmluvy
o prenájme motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu si prenajal náhradné motorové
vozidlo zn. Kia Sportage. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným motorovým

vozidlom, žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili sporným skutočnosť z
hľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla. Procesnú obranu
žalovaného súd považuje za účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný priznal žalobcovi na základe rovnakého
skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku, rozsah len skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za
absolútne nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané všetky
žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalovaný rozporoval len výšku denného prenájmu motorového vozidla a

účelnosť dĺžky prenájmu. Cenu za nájom je potrebné stanoviť s poukazom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Nevychádza sa z totožných motorových
vozidiel, ale obdobne porovnateľných. Pokiaľ žalovaný rozporoval cenu nájmu, nepredložil súdu žiadny
prehľad nájmov, ktoré boli obvyklé v danom mieste a čase, t.j., v čase, kedy došlo ku škode, resp.
prenájmumotorovéhovozidlazostranypoškodeného.Súdsastotožnilajsdĺžkouprenájmunáhradného

motorového vozidla, ktorá korešponduje s dobou opravy poškodeného motorového vozidla zn. Suzuki
Vitara. Poškodený sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu
opravy svojho vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav,
ktorý, ak musel riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi,
ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Dobu opravy nemal

možnosť poškodený ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal,
bolodôkaznébremenonajehostrane.Vzhľadomkuvedenémusúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 387,40 eur, nakoľko náklady vynaložené poškodeným je potrebné považovať za škodu
súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou, dopravnou nehodou.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému
súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje tento rozsudok za
nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa neho je výsledkom svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate
aj nepreskúmateľnosťou. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym

spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou vo vedenom spore. Zdôraznil, že
žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 20.2.2019 došlo v Martine k škodovej udalosti spôsobenej
poškodenému - N. V. (ďalej len „poškodený“). Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného (ďalej len „škodová udalosť“). V dôsledku
uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a

to zapožičaním si náhradného motorového vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o prenájme vozidla
č. 141/603 zo dňa 12.03.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190161
na celkovú sumu 887,40 eur s DPH (ďalej len ,,faktúra“). Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa
26.03.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla (ďalej len ,,zmluva o postúpení“). Žalovaný má za to, že žalobca nebol

vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového
stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z
uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené
preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie
žalovaný. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník veriteľ

môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S poukazom na
uvedené vyplýva, že poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesioupoškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo
k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku
žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným
ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe
vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení ako to uvádza prvoinštančný súd
v rozsudku. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných

pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žžlobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Vzhľadom na
uvedené dôvody navrhuje odvolateľ, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Zdôraznil, že súd prvej inštancie
vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

za preukázanú a z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k
platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Poukázal na skutočnosť,
že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
mal poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku
okresného súdu v otázke namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak považuje za riadne

odôvodnené, zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé
aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Oznámenie o
poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Keďže zo strany žalovaného bolo
poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému preplatenie účelne

vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť
k uvedeniu veci do predošlého stavu. Namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie poukázal
na základné princípy CSP. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky,
skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a žalovaným a súčasne k úhrade predmetnej

faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkoumotorovéhovozidla.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchzaprenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenie žalovaného o neexistencii predmetnej
pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpor s ust. § 524 OZ sú neopodstatnené.

Poškodený má v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu ( prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v
tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky
má za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie

odplaty za postúpenie a nie zo samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy
postúpený. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky, až následne
k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za ničím nepodložené a
zjavne účelové. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací

súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f),
h) CSP.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne

ho interpretoval na daný prípad.

13. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide

o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

14. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa týka nedostatku riadneho

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonnýchkritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie, vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku
spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci
všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou
úpravou. Na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov konštatuje, že v predmetnom konaní bol
preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný vo

svojich vyjadreniach nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady
vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom
motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku
uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobom zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol

existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)