Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119268967
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119268967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom, so sídlom W. X, XXX XX T., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom J. B. X/A, XXX XX . X., v konaní o zaplatenie sumy 217,80
Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.5C/38/2019-116
zo dňa 09. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/38/2019-116 zo dňa 09. októbra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. s
poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1, § 524 Občianskeho zákonníka uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku

(výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v rámci upomínacieho
konania na Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Martin dňa 15.07.2019,
proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 217,80 Eur.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 12.11.2018
došlo v obci Príbovce ku škodovej udalosti, v rámci ktorej bola spôsobená škoda na osobnom

motorovom vozidle zn. Audi A6 vo vlastníctve poškodeného, MUDr. O. V.. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, vlastník ktorého mal motorové vozidlo poistené
u žalovaného. Skutočnosť, že ku škodovej udalosti a vzniku škody na osobnom motorovom vozidle
poškodeného došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, nebola v konaní sporná.
Poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti nútený, na zabezpečenie svojich osobných potrieb, užívať
náhradné vozidlo, zapožičaním si tohto vozidla u žalobcu. Dňa 04.12.2018 uzatvoril poškodený ako
nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 658/20, v zmysle ktorej si účastníci

dohodli nájom osobného motorového vozidla zn. KIA SPORTAGE s dobou nájmu od 04.12.2018 počas
nevyhnutného času opravy motorového vozidla poškodeného s dohodnutým zmluvným nájomným vo
výške 54,00 Eur denne. Dňa 14.12.2018 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180684 za prenájom
motorovéhovozidlapočas11dní,čopridohodnutejvýškenájmu(54,00EurdennebezDPH)predstavujecelkovú sumu 712,80 Eur vrátane DPH. Dňa 14.12.2018 bola medzi žalobcom ako postupníkom a
poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému

celkom vo výške 712,80 Eur z titulu nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001.
Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom výška odplaty predstavuje
sumu 712,80 Eur, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej faktúrou č. 180684 za nájom náhradného
motorového vozidla. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za užívanie náhradného vozidlo sa podpisom zmluvy

započítajú a žalobca bude pohľadávku voči žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 180684 na žalobcu
listom zo dňa 14.12.2018. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 10.01.2019 mal súd
preukázané, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti poskytol žalobcovi poistné plnenie za
zapožičanie náhradného vozidla celkom vo výške 495,00 Eur, s tým, že dobu nájmu náhradného vozidla
skrátilz11dnína9dní,sohľadomnarozsahpoškodeniaapracnosťopravyadennúsadzbuzanáhradné

vozidlo upravil na 55,00 Eur denne vrátane s DPH. Žalobca sa tak podanou žalobou voči žalovanému
domáha rozdielu medzi sumou poskytnutého poistného plnenia (495,00 Eur) a sumou vyúčtovanou
poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla faktúrou č. 180684 (712,80 Eur).
4. Žalovaný v priebehu konania poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, z
dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky poškodeného na žalobcu, s ktorým záverom sa okresný

súd nestotožnil. Postupovaná pohľadávka bola v bode 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky riadne
identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky,
pričom výška dohodnutej odplaty zodpovedala nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z
faktúry č. 180684. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, t.j. pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi.

Súd tak, v zmysle uvedeného, ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom
a k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň
poukázal na skutočnosť, že po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu,
na neplatnosť ktorého žalovaný v priebehu konania poukazoval, žalovaný poskytol žalobcovi časť
poistného plnenia za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 495,00 Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný

v čase poskytnutia čiastočného plnenia nemal pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.12.2018 a platnosti samotného postúpenia pohľadávky. Ako účelové posúdil okresný súd
tvrdenia žalovaného o absencii náležitostí podanej žaloby. Z podkladov predložených žalobcom s
podanoužaloboujednoznačnevyplývaoakúškodovúudalosťišlo,ktobolpoškodenýmainéskutočnosti
relevantné pre prejednávanú vec. Ako nedôvodne vznesenú posúdil prvoinštančný súd námietku

žalovaného v súvislosti s absenciou počtu najazdených kilometrov na prenajatom motorovom vozidle
z dôvodu, že takýto údaj nebol smerodajný na určenie výšky nájmu, nakoľko bol medzi žalobcom a
poškodeným dohodnutý denný nájom motorového vozidla, bez ohľadu na počet najazdených kilometrov.
V súvislosti so spochybnením nároku žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla žalovaným prvoinštančný súd uviedol, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas

doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na
vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený bol
nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť
nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu. Poškodený náhradné motorové vozidlo užíval v období od 04.12.2018 do 14.12.2018, t.j. 11 dní,

pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 54,00 Eur bez DPH tak nájomné za celú dobu
nájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu 712,80 Eur s DPH. Skutočnou škodou, ktorá
bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou, nárok na náhradu ktorej poškodenému vyplýva
z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomné za celú dobu nájmu náhradného
vozidla, bez ohľadu na individuálne výpočty žalovaného, ktoré v priebehu konania žiadnym spôsobom

nepreukázal. Nakoľko žalobca v konaní preukázal vznik žalobou uplatneného nároku a žalovaný
naopak pri popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu
nevyplývajú zo skutočného stavu veci, okresný súd žalobe žalobcu ako dôvodnej v celom rozsahu
vyhovel.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných
na účelné bránenie práva v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd v zmysle podmienok podľa § 262 ods. 2 CSP.6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše

nedostatočne odôvodnil. Okresný súd sa zároveň žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal
s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola
spôsobená škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej
súvislostimalbyťpoškodenýnútenýužívaťnáhradnévozidlozapožičanéužalobcuvzmyslepríslušných
nájomných zmlúv. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a dňa 14.12.2018

poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva,
že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Je teda zrejmé,
že poškodený, a nie žalovaný predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poškodený preto
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže túto pohľadávku pred cesiou poškodený

žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Odvolateľ ďalej tvrdil, že uvedeným postúpením
došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až následne k
započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Žalovaný zhrnul, že ak poškodený

nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto postúpiť na žalobcu a
tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie,
ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky
je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkami
žalovaného a uviedol, že prvoinštančný súd mal, vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané
dokazovanie, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného
na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke namietanej aktívnej

legitimácie žalobcu považuje žalobca za správne, riadne odôvodnené a zrozumiteľné. To, že žalovaný
akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet
žalobcu ako postupníka. Nesúhlasil ani s tvrdením odvolateľa o arbitrárnosti a svojvôli prvoinštančného
súdu - to, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku
ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa vyjadril

aj k žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, s ktorým názorom sa
nestotožnil, pričom na podporu svojho stanoviska poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov
SR.

9. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa

09.12.2019, procesne nereagoval.

10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom

sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácienezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosťodvolateľazaobsahovévymedzeniesvojhoodvolania,vspojitosti snevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny právny záver okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu, ktorý svoje úvahy k predmetnej právnej otázke vyjadril v odseku 14. odôvodnenia napadnutého

rozsudku.

16. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky odvolateľa o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha žalovaného o nevyhnutnosti
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti

základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však
nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie
rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením

daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
o obsahu odôvodnenia.

17. Ako už uviedol krajský súd vyššie, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden
celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní

stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité
nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho
konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania

v správnom súdnictve).

18. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

19. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v prejednávanej právnej veci
dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, uviedol ktoré dôkazy
boli vykonané a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle
ktorej vychádzal pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, pričom

rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou
časťou napadnutého rozsudku. V záverečných odsekoch odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri
rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.21. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v prejednávanej veci z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej
faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom žalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade

nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenému voči
žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je pritom zrejmé, že
z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné
vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj

škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní
s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne
aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné
zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní bola

preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu,
o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia
majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť

využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom
požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla vyplatil. Právny nástupca poškodeného potom na
základe platnej zmluvy o postúpení v konaní uplatňoval žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu,
ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré
by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený

(právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať
u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a
hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako
nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového
vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného

motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol
totiž poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového
vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto
nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením

ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa ešte splnenia ďalších podmienok.

22. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi poškodeným a
žalobcom dňa 14.12.2018, tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a

povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

23. Za relevantný je potrebné považovať argument žalobcu v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu
žalovaného, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky

so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať
na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými
slovami, poškodený by položil na stôl sumu 712,80 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí

posunul späť k poškodenému.

24. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného
života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych

právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a
žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne
vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však
nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.25. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdutak,akoboliprezentovanévodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaaodvolaciemusúduopakovane
predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

26. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.

ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v
danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v zmysle § 387
ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady
trovtohtoštádiakonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmrozhodnutímsúdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 2 : 1

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).