Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209409
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717209409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: SENIORPARK n.o., Kvetnica 424,
058 01 Poprad, IČO: 42 092 230, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1/ N.. N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/
XX, XXX XX I., 2/ I.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 3/ N.. N. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 5/ A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 6/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I.,
7/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 8/ N.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/

XX, XXX XX Y. - J. R., 9/ N.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX Y. - J. R., XX/ N.. K.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 11/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X,
XXX XX I., 12/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX I. - N., 13/ A. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, XXX XX I. - N., 14/ Bc. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX I., 15/ L.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX G. V., 16/ N. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/
XX, XXX XX I., 17/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., 18/ Q.. I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, XXX XX I., žalovaní v 1/ až 18/ rade právne zastúpení Mgr. Adrián Bobko, Námestie

sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp.zn. 11C/49/2017-89 zo dňa 04.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1/ až 18/ rade majú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Svoje rozhodnutie Okresný súd Poprad (ďalej len „prvoinštančný súd“) odôvodnil okrem iného tým,
že poukazuje aj na konanie vo veci č.k. 17C/12/2017, z ktorého vyplýva, že síce SENIORPARK n.o.
Popradrealizovaliaplniliuznesenieneodkladnéhoopatreniač.k.20C/223/2016,aleodstránilzpozemku
parcela č. XXXX/X betónové tvárnice, avšak tieto umiestnil na východnej hranici pozemkov parcela č.

XXXX a parcela č. XXXX/XX, kde sa nachádza žľab na zvod dažďovej vody zo strechy bytového domu
C. W.. To znamená, že opätovne N.. N. S. a spol. v uvedenej veci č.k. 17C/12/2017 požiadali o vydanie
neodkladného opatrenia. Okresný súd v Poprade uznesením č.k. 17C/12/2017 zo dňa 13.03.2017,
právoplatné dňa 25.08.2017 a vykonateľné dňa 17.03.2017, I. výrok: zaviazal žalovaného zdržať saakéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena
vzniknutého ex legge na pozemku parcela reg. C č. XXXX/XX druh pozemku - ostatné plochy o výmere
XXX m2 nachádzajúcom sa v k.ú. I. zapísané na LV č. XXXX v bytovom dome C. W., súp. č. XXX,

orientačné číslo XX, nachádzajúcom sa na pozemku parcela č. XXXX k.ú. I. zapísanom na LV XXXX a
to odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia
vo veci samej. II. výrok: Žalovaný je povinný odstrániť z pozemku parcela č. XXXX/XX ostatné plochy
o výmere XXX m2 k.ú. I. a to tvárnice nachádzajúce sa na žľabe pre zvod dažďovej vody pri vstupe do
bytu č. X vo východnej časti bytového domu C. W. súp. č. XXX k.ú. I. do 3 dní odo dňa doručenia o

uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.

3. Súd mal za to, že celé konanie aj čo sa týka odstránenia tvárnic aj čo sa týka odstránenia
štrku tak ako bolo uložené žalobcovi v neodkladnom opatrení č.k. 20C/223/2016, ktoré aj realizoval,
zámerom je naďalej obťažovať obyvateľov bytového domu C. W. a to tým, že najprv dali odstrániť
štrk a dňa 06.02.2017 firme I. S. s.r.o. a následne 17.02.2018 podali odvolanie voči neodkladnému

opatreniu, dôvodom odvolania bolo preukazovanie a dokazovanie vlastníctva žalobcu a vo svojom
odvolanísazaoberalvýlučnepriľahlýmičasťamiavlastníctvompozemkuavosvojomodvolaníneuviedol
skutočnosť, že zo strany SENIORPARKu n.o. bolo plnené resp. postupované v zmysle neodkladného
opatrenia a to odstránenie štrku. Je nelogické, aby žalobca SENIORPARK n.o. dňa 03.02.2017 podal
objednávku na odstránenie dvoch kusov paliet s tvárnicami E. a odstránenie voľne nasypaného štrku

firme I. S. s.r.o. a dňa 06.02.2017 bol preberací protokol, v ktorom je uvedené, že jedná sa o vyčistenie
neverejnej účelovej komunikácie k.ú. I. parcela č. XXXX/X, LV XXXX. Dňa 03.04.2017 už bol vydaný
výdavkový doklad na sumu 1.100 eur a príjmový doklad bol zo dňa 03.04.2017 na sumu 1.100 eur, kde
súd poukazuje aj na nekalé konanie zo strany žalobcu a to tým, že práce boli prevzaté dňa 06.02.2017
a faktúry boli uhradené dňa 03.04.2017, kde objednávka bola dňa 03.02.2017.

4. Celé toto konanie súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a smerované proti tomu,
aby zo strany žalobcov došlo k znepríjemneniu a k zhoršeniu celkového bývania v obytnom bloku
C. W. a súd poukázal aj na nelogické konanie, že najprv realizuje odstránenie štrku a tvárnic na iné
miesto, vystaví faktúru, plní a následne dňa 17.02.2018 podá odvolanie a následne žaluje žalovaných

na náhradu škody. Súd považuje takéto konanie za nelogické a v rozpore so zásadami slušného
konania, správania a taktiež spravodlivosti. Na Okresnom súde prebieha konanie vo veci zriadenia
vecného bremena, doposiaľ v uvedenej veci nebolo rozhodnuté, súd nepopiera skutočnosť, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti, avšak aj vlastník nehnuteľnosti musí byť si vedomý skutočnosti, že jedná sa
o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných a ktoré žalovaný získali v súlade so zákonom č. XXX/

XXXX Z.z. a to už v období rokov 1996-1997 a preto zo strany žalobcov je známa táto skutočnosť a celé
konanie zo strany žalobcov súd považuje za vykonávanie svojho práva, za šikanózne a diskriminačné.
Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko celé konanie a jednotlivé kroky viedli k
tomu, aby šikanovali žalovaných.

5. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne
konala a tým ako konala, aby si splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za
škodu preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú
škodu nezavinil, a to ani z takzvanej nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v
existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže

dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda
je ujma majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi.

6. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a mal za to, že zodpovednosť za
škodu, ktorá vznikla v súvislosti s neodkladným opatrením možno výlučne za predpokladu preukázania,

že navrhované neodkladné opatrenie bolo podané neoprávnene - nedôvodne. Škoda, ktorá vznikla
v príčinnej súvislosti s neodkladným opatrením, túto súd považuje za nesprávny výklad žalobcu.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom -
vzniknutou škodou. Vznik škody možno spájať v príčinnej súvislosti pri preukázaní porušenia právnej

povinnosti. Súd má za to, že posúdenie nároku na náhradu škody žalobcu, ktorá vznikla z neodkladného
opatrenia, je vecou posúdenia dôvodnosti tohto neodkladného opatrenia. Súd posúdil prejudiciálne
otázku a to, či k predmetnému pozemku vo vlastníctve žalobcu existuje právo užívania zodpovedajúce
vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech žalovaných ako vlastníkovbytov a nebytových priestorov bytovému domu C. W.. Uvedené predmetné konanie prebieha na
Okresnom súde a súd sa dôkladne touto otázkou zaoberá. Pri nariadení neodkladného opatrenia
žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku a preto súd nároku na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovel a žalobca plnil na základe neodkladného opatrenia. Tak ako súd už vyššie uviedol
považuje žalobu za nedôvodnú, z tohto dôvodu, že povinnosťou žalobcu bolo uvedený štrk odstrániť,
čo aj žalobca urobil a prečo by žalovaný mali uhrádzať škodu súvisiacu resp. náklady súvisiace s
premiestnenímštrku,nemáanilogikuaniopodstatnenie.Súdtocelékonaniepovažujezostranyžalobcu
v rozpore s dobrými mravmi a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

O trovách rozhodol podľa § 255 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. Poukázal na predchádzajúce konanie o
nariadení neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 340 ods. 1 CSP. V

súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia vznikla škoda a to vo výške nákladov na odstránenie
štrku a tvárnic v sume 1.100 eur, ktoré musel v zmysle neodkladného opatrenia vydaného na návrh
žalovaných súdom stanovenej 3-dňovej lehote odstrániť z vlastného pozemku. Poukázal na to, že
argumentácia súdu prvej inštancie o nelogickom postupe žalobcu spočívajúcom v tom, že najprv štrk
odstránilpotomsavočineodkladnémuopatreniuodvolal,jesamaosebenelogická.Jepredsazrejmé,že

žalobcovi-hocibolpresvedčenýotom,žesvojimkonaním(štrkumiestnenýnaceste)nijakýmspôsobom
nenarušil kvalitu bývania žalovaných a neobmedzil ich v prístupe k bytovému domu - neostávalo nič iné,
akosúdomuloženúpovinnosťplniťatospoukazomnaust.§332ods.1CSP.Skutočnosť,ževyužilsvoje
zákonné právo odvolať sa voči uzneseniu o nariadenom neodkladnom opatrení, ktoré nepovažoval za
zákonné, predsa nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Najmä vzhľadom na to, že toto neodkladné opatrenie

bolo na jeho odvolanie následne zrušené, resp. uznesenie odvolací súd zmenil tak, že návrh zamietol s
odôvodnením, že navrhovatelia neosvedčili potrebu jeho nariadenia. Už tým predsa je preukázané, že
navrhované neodkladné opatrenie bolo podané nedôvodne.
Rovnako za rozporné považuje žalobca argumenty súdu prvej inštancie týkajúce sa iných konaní,
najmä konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17C/12/2017 pri iných skutkových

okolnostiach. S vecou nesúvisí ani fakt, že tvárnice boli neskôr uložené na odtoku slúžiacemu bytovému
domu C. W. a mali byť v zmysle iného neodkladného opatrenia odstránené.
V ďalšom poukázal na zákonnú zodpovednosť vyplývajúcu z procesného predpisu a zodpovednostný
vzťah je tvorený na základe súdneho rozhodnutia s poukazom na ust. § 340 CSP a ustálenú judikatúru
a rozhodovaciu prax, napr. R 26/1975, prípadne III. ÚS 387/2009 a ďalšie.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav je zrejmé, že neodkladné opatrenie nariadené na návrh
žalovaných bolo zrušené odvolacím súdom z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej
vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľov - žalovaných bolo uspokojené, a teda zodpovednosť
žalovaných tu jednoznačne daná je, pričom ide o zodpovednosť zákonnú a objektívnu.

8. Podľa odvolateľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z nesprávneho výkladu a aplikácie ust. § 340 ods. 1 CSP.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na to, že tak ako namietali celé konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v tomto zmysle bolo odôvodnené rozhodnutie súdu prvej

inštancie.Podľaichnázoruniejenaterazpodstatnéposúdenievýkladuzákonnéhoust.§340ods.1CSP,
ale posúdenie danej veci v zmysle zákonného ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie žalobcu
jasne vykazuje rozpor s dobrými mravmi, tak ako to správne posúdil súd prvej inštancie nakoľko nie je
možné, aby žalovaní znášali náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu danej mu neodkladným
opatrením a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si danú povinnosť splnil tak, že opätovne

spôsobil protiprávny stav, keď uložil štrk a tvárnice na žľab dažďovej vody čím nielenže spôsobil
protiprávny stav voči ktorému sa žalovaní bránili a opätovne žiadali o vydanie neodkladného opatrenia,
ale žalobca vytvoril nebezpečnú prekážku, ktorá ohrozovala život a zdravie osôb pohybujúcich sa v
blízkosti umiestnenia tohto štrku a tvárnic. Toto konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi, a teda ak by aj bola argumentácia žalobcu o výklade zákonného ust. § 340 ods. 1 CSP správna,

jepotrebnéspôsobakýmžalobcavykonávalsvojeprávaapovinnostivrozporesdobrýmimravmikčomu
v konečnom dôsledku správne dospel súd prvej inštancie. Navrhli, aby napadnutý rozsudok odvolací
súd potvrdil.10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

15. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,

zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

16. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedkyprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na nesprávny právny záver súdu prvej inštancie v spojitosti s
aplikáciou ust. § 340 ods. 1 CSP (ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu

než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli).

18. Koncepcia tohto procesného inštitútu odôvodňuje kreovanie osobitného druhu zodpovednosti
žalobcu za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného
neodkladného opatrenia. Ide o zákonnú zodpovednosť sui generis, a to jednak z toho dôvodu, že

vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na
základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Žalobca v konečnom dôsledku
zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; resp. jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Navznikzodpovednostisanevyžadujeporušenie
konkrétnej povinnosti. Vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia,

ktorý do značnej miery zvýhodňuje žalobcu je na jeho osobu zákonom prenesená zodpovednosť za
neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu. Táto zodpovednosť sa však uplatní iba v prípade,
ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa žalobe vo veci
samej vyhovelo alebo že právo navrhovateľa bolo uspokojené.

19. Zákon viaže podmienky tohto druhu zodpovednosti na konanie vo veci samej, resp. na procesný
úspech žalobcu vo veci samej a na uspokojenie jeho nároku.

20. Z hľadiska vzniku zodpovednostného vzťahu má rovnaké účinky a rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým zmení prvoinštančné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietne. V

takom prípade je eventuálna ujma posudzovaná vzhľadom na vykonateľnosť neodkladného opatrenia (§
332 ods. 1 CSP) nariadeného súdom prvej inštancie až do právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Za splnenia podmienky zániku
alebo zrušenia neodkladného opatrenia nevyhnutne individuálne posúdiť či dôvod zániku alebo zrušenia
súvisel s procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo uspokojením jeho práva.

21. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného pred začatím konania, ktoré konzumuje vec
samú a pri ktorom súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu prichádza do úvahy jeho následné
zrušenie. Keďže podmienkou takéhoto zrušenia je vyhovenie žalobe protistrany z hľadiska reštriktívneho
jazykového výkladu neprichádza prima facie náhrada škody a inej ujmy podľa § 340 CSP do úvahy. To

by však súčasne znamenalo, že následky tohto druhu neodkladného opatrenia sú podľa CSP na rozdiel
od iných druhov neodkladných opatrení neodškodniteľné.
V dôsledku uvedeného je potrebné aplikovať primerane § 340 CSP aj na škodu a inú ujmu spôsobenú
neodkladným opatrením, ktoré bolo súdom druhej inštancie - odvolacím súdom zmenené a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

22. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aplikáciu ust. § 340 CSP na
prejednávanú vec, a preto je jeho rozhodnutie aj v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Vo vzťahu k súdom prvej inštancie tvrdenému konaniu žalobcu v rozpore s dobrými mravmi tak v tejto
časti je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.

23. Dobré mravy v slovenskom právnom poriadku majú svoje zastúpenie, okrem iného, aj v ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Kategória dobrých mravov má nepochybne svoje miesto a relevanciu v pozitívnom práve, a tak tomu
je aj v prejednávanej veci.
V ďalšom odvolací súd pripomína že, kategória dobrých mravov judikovaná Ústavným súdom Českej
republiky má svoj význam aj v tejto veci.Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních
a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně uznávaným vzájemným vztahům mezi lidmi
a mravním principům společenského řádu a který v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost,

vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti, a mají povahu
noremzákladních(srov.napříkladrozsudekNejvyššíhosouduČeskérepublikyzedne30.09.1998sp.zn.
3Cdon/51/96, uveřejněný pod č. 5 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2001, a rozsudek
Nejvyššího soudu České republiky ze dne 29.05.1997 sp. zn. 2 Cdon 473/96, uveřejněný pod č. 16
ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1998), který je konformní se závěrem obsaženým v

nálezu Ústavního soudu ze dne 26.02.1998, sp. zn. II. ÚS 249/97, uveřejněným pod č. 14 ve Sbírce
nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, který za dobré mravy považuje souhrn etických, obecně
zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak,
aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické společnosti.

24. Je zrejmé, že pokiaľ išlo o štrk a tvárnice, žalobca to navozil z dôvodu plánovanej výstavby oplotenia

ako drobnej stavby schválenú mestom I. pri ohlásení drobnej stavby zo dňa 19.06.2012.

25. Podľa stavebného zákona § 57 ods. 2, tretia veta stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

26. Za stavu ak žalobca navozil predmetný materiál na pozemky v decembri 2016, tak k výstavbe
oplotenia podľa všetkého malo dôjsť v rozpore so stavebným zákonom (§ 57 ods. 2).

27. Navyše žalobca ak pri premiestnení štrku a tvárnic na miesto zvodu dažďovej vody spôsobil

protiprávny stav potvrdený uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/12/2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/52/2017, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
odstrániť z pozemku tvárnice a v spojení, že tak konal v rozpore s ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona
potom nemôže počítať s úspechom v danej veci. Toto jeho konanie je v súhrne s uvedenými okolnosťami
v rozpore s dobrými mravmi.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na zistené konanie v rozpore s dobrými mravmi nepovažoval za potrebné zaoberať sa s
ostatnými odvolacími námietkami.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na zásadu úspešnosti

upravenú v ust. § 255 CSP a preto odvolací súd úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).