Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210200687
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2210200687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. C. C., nar. XX.X.XXXX, adresa
J., X. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová 265,
proti žalovanému: E. P., nar. XX.X.XXXX, adresa C., I. XXX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Jozef
Boris, so sídlom Bratislava, Cígelská 16, (adresa na doručovanie: Bučany 377), o zaplatenie 496,18
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
10C/26/2010-251 zo dňa 5.10.2017, v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 10C/26/2010-285 zo
dňa 24.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku o d m i
e t a .

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol

nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 496,18 € spolu so 16% ročným úrokom z
omeškania od 22.03.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom zistil z objednávky č.
103/2006 zo dňa 09.10.2006 ( č.l. 149), že ako dodávateľ je označený ERIK COCHER-SLOVANY,
Riazanská 50, Bratislava IČO 33 970 793 a ako odberateľ C.. Ďalej z objednávky súd zistil názov a druh
tovaru ako aj poradové číslo podľa ktorého pod poradovým číslom 01 sa nachádzala posteľ židovská 1
kus, cena bez DPH 12999 celkom 14948, pod poradovým číslom 02 prezident Extra 180x200 T4 jeden

kus, cena bez DPH 7980 celkom 7980 teda k úhrade 22.928,-Sk. Z príjmového pokladničného dokladu
( č.l. 150) pod číslom 103/06 zo dňa 09.10.2006 súd ďalej zistil, že záloha vo výške 4000 Sk bola prijatá
na objednávku č. 103/06 od C.. Podpis príjemcu uvedený nie je. Z reklamačného listu (č.l. 7) zo dňa
20.02.2007 súd zistil, že na reklamačnom lístku sa nachádza meno a priezvisko „ C., adresa X.“ druhtovaru posteľ židovská m6 180x200 F, zakúpená dňa 16.12.2006, cena 14948,-Sk, číslo pokladničného
bloku 137/06, pričom bola reklamovaná predmetná posteľ, nakoľko bola škaredo namorená, bočné
dosky sa skrivili, rošty sa prepadnú a pánty sú tiež prefarbené.

3. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 1 ods. 1, § 19 ods. 2, 4, 5, 6 zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, § 31 ods. 1, 3, 4, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517, § ,612, § 619 ods. 1 § 622 ods. 1 a §
623 ods. 1 OZ ( zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka - ďalej aj len OZ).

4. K aktívnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. 25Co 29/2015-198 (str. 3 odsek 6), že v danom období žalobca bol ženatý, jeho manželka mala
priezvisko C. a podľa vykonaného dokazovania posteľ zakupovali spoločne zo spoločných prostriedkov
v BSM. V tejto súvislosti je potom na mieste posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu aj podľa § 145 OZ a §
20 ods. 1 Zákona o rodine. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že aktívna
legitimácia žalobcu v danom prípade je daná.

5. Čo do reklamácie, ktorú vykonala dcéra žalobcu, súd poukázal na vyjadrenie samotného žalobcu ako
aj jeho manželky, ktorí zhodne uviedli pred súdom, že ústne splnomocnili ich dcéru T., aby vykonala
reklamáciu na základe ústne udelenej plnej moci. Súd v tomto smere poukázal na § 31 ods. 1 OZ a na
skutočnosť, že forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená, obligatórne sa vyžaduje písomná

forma len vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme. Súd poukázal aj na
výpoveď svedkyne T. W., ktorá u žalovaného pracovala ako predavačka. Svedkyňa uviedla, že pozná
žalovaného, ktorý bol jej nadriadený a žalobca bol jej zákazníkom. Žalobca kupoval posteľ a matrac.
Čo sa týka reklamácie posteľ poslali naspäť na reklamáciu do Oravy, avšak na výsledok reklamácie sa
už nepamätala. Všetky doklady ohľadne reklamácie odovzdala žalovanému. Posteľ vyložili v obchode.

Pokyny pri vybavovaní reklamácie boli také, že všetky doklady musela žalovanému odovzdať a povedať,
čo sa stalo. Zákazníkovi vždy povedala, že reklamácia bude vybavená a dodatočne sa ozvú.

6. Z obsahu dokladu na č.l. 210 - vybavenie reklamácie súd zistil, že výrobca postele Lignotip s.r.o.
dňa 16.03.2007 oznámil žalovanému na adresu Natur Nábytok Erich Cocher - Slovany, Bratislavská 80,

Šamorín, že obdŕžal reklamáciu na židovskú posteľ 200x180 F morená. Konečné riešenie reklamácie
bude také, že tovar bol stiahnutý od zákazníka na opravu do ich výroby. Závady budú odstránené a
tovar vrátený zákazníkovi k jeho spokojnosti. Súd poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym
spôsobom nevedel súdu preukázať, že predmetný doklad označený ako „ vybavenie reklamácie“ (č.l.
210) je dokladom na reklamáciu predmetnej postele, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Súd poukázal na

§ 19 ods. 1,4, 5, 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal v danom čase v zmysle
§ 19 ods. 4 cit. zákona rozhodovať o reklamácii do troch dní, pričom do tejto lehoty sa nezapočítava
čas potrebný na odborné posúdenie vady, pričom vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní.
Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť.
Keďževdanomprípadežalovanýnepostupovalpodľapredmetnéhozákonnéhoustanovenia,súdžalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 496,18 €
spolu s 16% úrokom z omeškania od 23.03.2007, keďže žalobca uviedol, že reklamácia bola vykonaná
20.02.2007 a podľa § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa vybavenie reklamácie
nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 16.12.2006, súd
v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Súd poukázal aj na to, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú

zmluvu s poukazom na ustanovenie § 52 a 612 OZ dňa 16.12.2006 na predmet kúpnej zmluvy „ židovská
posteľ“, ktorú žalobca riadne a včas reklamoval dňa 20.02.2007 a to s poukazom aj na § 619 a 599 OZ.
Žalovaný reklamáciu nevybavil žiadnym spôsobom, tak ako mu to ukladá zákon s poukazom na § 622 a
623 OZ, pričom svoju prevádzku v Meste Šamorín zrušil 11.01.2008. Žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil,
pričom túto skutočnosť žalovaný pred tunajšom súdom vo svojej výpovedi aj potvrdil. Rozhodnutie o

trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku výslovne proti celému výroku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalovaný, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, že súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil alebo vydal rozhodnutie, ktorým zamieta žalobu, resp. prijal uznesenie, ktorým vec vráti súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň prizná žalovanému náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

8. Ako prvé poukázal na formálnu chybu, keď v záhlaví súd označuje účastníkov ako navrhovateľ a
odporca a vo výroku ako žalobca a žalovaný. Doplnil, že identita žalovaného nie je správna, pretože
činnosť osoby samostatne zárobkovo činnej pod uvedeným názvom zanikla ukončením činnosti a
tým je rozsudok nevykonateľný. Za vadu rozsudku označil, že súd prvej inštancie v ods. 5, 6 a 10
uvádza citácie v množnom čísle, z ktorého nie je možné identifikovať konkrétnu osobu, ktorá je aktívne

legitimovaná na reklamáciu podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a rozsudok je tak nepreskúmateľný.
V rámci pojednávaní podľa odvolateľa bolo ustálené, že manželia C. videli predmet kúpy v predajni
žalovaného a keďže ho kupovala dcéra, zaplatili zálohu a poslali dcéru, aby sa išla na posteľ pozrieť
a rozhodla, či si ju kúpi, ona sa rozhodla a uzatvorila kúpnu zmluvu. Ustálené bolo i to, že dcéra T. C.
vo svojom mene vykonávala všetky úkony v procese reklamácie tovaru a iba ona bola predavačkou
informovaná o možných postupoch v reklamačnom konaní. T. C. nikdy nevystupovala v konaní ako

osoba, ktorá má splnomocnenie a zastupovanie žalobcu. Ustálené bolo i to, že manželka žalobcu nikdy
v nijakej fáze nevstupovala ako oprávnený účastník konania. Otázka zastupovania žalobcu sa objavila
v konaní pred súdom až po zrušení rozsudku a jeho vrátení na nové konanie. Podľa odvolateľa bod 10
rozsudkujenezrozumiteľný,niejeoddelenéto,načosachcesúdprvejinštancieodvolať,čijeevidentné,
že od začiatku štvrtej vety nie je citácia z vyšetrovacieho protokolu, ale je potrebné, aby súd vyjasnil,

či je to výpoveď žalobcu. Následne odvolateľ poukázal na bod 11 a 12 odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku v spojení s bodmi 26 až 31 a 40. Na základe citovaného sa odvolal na dôvody uvedené v
odvolaní, pretože súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne rozhodol tak, ako to
uvádza v bode 39 o danosti aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie neodborne posúdil otázku
plnomocenstvatakmanželkyakoidcéryajejformy.Podľaodvolateľavpriebehukonaniabolodokázané,

že posteľ objednal Ing. C., kúpna zmluva bola uzavretá s dcérou Timeou, ktorá aj v reklamačnom konaní
vystupovala ako vlastníčka, takže na dcéru sa nevzťahuje otázka konania manželov, ale len § 31 OZ.
Zastúpenie môže vzniknúť i ústne, ale musí mať náležitosti podľa zákona. Tieto podmienky v čase
reklamácie splnené neboli, dcéra žalobcu vystupovala ako vlastník tovaru, neuviedla nikde meno toho,
koho zastupuje a že vystupuje v jeho mene. Na reklamáciu nie je dostatočné ústne poverenie, pretože

ako vyplýva z ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa, kúpa a predaj
tovaru je vzťahom na základe kúpnej a spotrebiteľskej zmluvy medzi spotrebiteľom a predajcom a tak
je predpísaná písomná forma pri jej riešení. Ďalej zdôraznil, že spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v
ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané
výrobky alebo poskytované služby alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť. Túto

požiadavku však súd nevyhodnotil, neposúdil a nezdôvodnil, iba ju v rozsudku konštatoval. Súd vo veci
vypočul výrobcu predmetnej postele, ktorý potvrdil, že žalovaný postupoval v zmysle jeho reklamačného
poriadku. Potvrdil, že uvedená posteľ mu bola v rámci reklamačného konania zaslaná a on ju aj vybavil.
Súd prvej inštancie tak nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a tým nesprávne rozhodol a
porušil zásadu spravodlivého prejednania veci. V ďalšom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo

12/2016 s tým, že v konaní nasledujúcom po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu nemá súd prvej
inštancie žiadny priestor pre úvahy či ne/bude rešpektovať právny názor vyššieho súdu, čo nezvládol a
správne neposúdil dôkazy v zmysle právnych predpisov SR. Odvolateľ poukázal aj na to, že súd prvej
inštancie prekrúca výpovede svedkov, napr. svedkyne W., manželky žalobcu, a poukazuje na to, čo
nebolo povedané: ako, kým, komu a pred akými svedkami bola aká plná moc udelená.

9. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

10. Na základe prvej námietky obsiahnutej v odvolaní žalovaného, súd prvej inštancie z podnetu
odvolacieho súdu vydal vo veci opravné uznesenie č.k. 10C/26/2010-285 zo dňa 24.5.2019, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2019, ktorým opravil záhlavie predmetného rozsudku tak, že strany
boli správne označené ako žalobca a žalovaný (namiesto navrhovateľ a odporca).

11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný napadol predmetný rozsudok prvoinštančného súdu vo
všetkých jeho výrokoch, v celom jeho rozsahu, teda aj vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu vo

zvyšku (v časti úrokov z omeškania) zamietnutá.

12. V zmysle ust. § 359 CSP ale odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.13. Keďže čiastočné zamietnutie žaloby je vždy vydané v neprospech žalobcu a v prospech žalovaného,
proti ktorému žaloba smeruje, žalovaný v rozsahu výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol,

nebol stranou, v ktorej neprospech bola táto zamietajúca časť rozhodnutia vydaná, a preto mu zákon v
cit. ust. § 359 CSP nepriznal oprávnenie podať odvolanie proti tejto časti rozsudku.

14. V zmysle § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

15. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalovaný bol neoprávnenou osobou na podanie odvolania
vočivýrokuII.,ktorýmbolažalobasčastizamietnutá,keďževtejtočastibolorozhodnutévjehoprospech,
odvolaciemu súdu nezostávalo iné, iba odvolanie žalovaného smerujúce vo vzťahu k výroku II. ako
podané v tejto časti neoprávnenou osobou v zmysle cit. ust. § 386 písm. b) CSP odmietnuť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie vo zvyšnej časti bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), vo vzťahu
k vyhovujúcej časti rozsudku, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v tomto rozsahu vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vo vyhovujúcej časti výroku I., včítane závislého výroku o náhrade trov konania, je vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný nielen rozsahom, ale i dôvodmi odvolania
uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní predmetnej veci sa dopustil

vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP), vady rozhodnutia v podobe nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci, či
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia
veci. V zamietajúcej časti, v úroku z omeškania za čas od 16.12.2006 do 21.3.2007 - vo výroku II.
preskúmavaného rozsudku, rozsudok nebol účinne odvolaním napadnutý, stal sa teda právoplatným a

nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu.

18. Z dokazovania pred prvoinštančným súdom jednoznačne vyplýva, že predmetnú posteľ objednali
obaja v tom čase manželia Vassoví osobne na predajni žalovaného, pričom posteľ mala byť užívaná ich
dcérou T.. K zaplateniu zálohy došlo manželmi v deň objednávky 9.10.2006. Keďže v čase objednávky

a uzavretia kúpnej zmluvy C. boli manželia a podľa ich výpovede posteľ kupovali z prostriedkov v
BSM, pričom sa jednalo o spoločnú a bežnú vec, kúpu mohol vybavovať ktorýkoľvek z manželov,
pričom z predmetného právneho úkonu kúpy boli v zmysle § 145 ods. 1 a 2 OZ oprávnení a povinní
obaja spoločne a nerozdielne. Obdobne aj v zmysle ust. § 20 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona
o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä

prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny
zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s
prvoinštančným považuje za irelevantné ktorý z manželov, prípadne či obaja, uzatvárali predmetnú
zmluvu a nadväzne ktorý z manželov nároky z reklamácie vád potom v konaní uplatňuje. Odvolací súd
zhodne s prvoinštančným preto dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom spore je

daná. Tvrdenie žalovaného, že predmetnú posteľ zakupovala ich dcéra T. bolo vyvrátené výpoveďami
žalobcu, svedkyne J. C. (manželky žalobcu), ako aj svedkyne T. C. (dcéry žalobcu). V konaní bolo
tiež preukázané, že predmetnú reklamáciu osobne vybavovala dcéru žalobcu T. C., pričom podľa
výpovedí oboch jej rodičov stalo sa tak na základe ich ústneho splnomocnenia. Žalovaný opak ničímnepreukázal. Zástupkyňa žalovaného na predajni pri reklamácii postele T. C. jej reklamáciu akceptovala
a splnomocnenia sa nedomáhala. Keďže s poukazom na ust. § 31 ods. 4 OZ, žiaden zákon nepredpisuje
písomnú formu na reklamáciu tovaru zakúpeného v obchode, nebolo potrebné ani aby predmetné

plnomocenstvo žalobca spolu s manželkou, prípadne jeden z nich, udelil dcére T. C. písomnou formou.
Zastúpenie žalobcu a jeho manželky pri reklamácii predmetného tovaru u žalovaného, dcérou T. C., tak
bolo v konaní preukázané a účinné. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že na reklamáciu nie je dostatočné ústne
poverenie, pretože na kúpu a predaj tovaru je predpísaná písomná forma, neuvádza o ktoré zákonné
ustanovenia toto svoje tvrdenie opiera. Odvolací súd sa ale s jeho tvrdením nestotožňuje, pretože pre

spotrebiteľskú kúpnopredajnú zmluvu v obchode, ktorej predmetom sú hnuteľné veci, žiadne zákonné
ustanovenie písomnú formu nezakotvuje. Žalobca uplatnil reklamáciu zakúpenej postele priamo v
predajni žalovaného, kde bola aj prijatá, čo nebolo v konaní spochybnené, teda postupoval v súlade s
ust. § 19 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nie je preto zrejmé akého posúdenia v
tomto smere sa žalovaný nejasne v podanom odvolaní domáha pri nastolení otázky, kde sa uplatňuje
reklamácia.

19. Keďže dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca spolu s
manželkou zakúpili v predajni žalovaného ako živnostníka posteľ, za ktorú zaplatili kúpnu cenu 14.948,-
Sk, ktorú krátko na to reklamovali a vrátili do predajne žalovaného, v ktorej posteľ zakúpili, táto bola
zástupcom žalovaného prevzatá na reklamáciu, podľa vykonaného dokazovania aj odoslaná výrobcovi,

avšak žalovaný predmetnú reklamáciu v zákonom stanovenej lehote 30 dní a ani dosiaľ po rokoch
nevybavil a nevrátil žalobcovi ani opravenú posteľ, ani zaplatenú kúpnu cenu, v zmysle súdom prvej
inštancie aplikovaného ust. § 19 ods. 4 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, vznikli žalobcovi
ako spotrebiteľovi rovnaké práva ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť podľa ust. § 623 ods.
1 OZ, pritom zároveň išlo o chybu, ktorá bránila tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez

vady, žalobca dôvodne uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho mu mala byť vrátená
zaplatenákúpnacena.Súdprvejinštanciepotomsprávnepreskúmavanýmrozsudkomžalobevrozsahu
istiny 496,18 Eur spolu so 16% úrokom z omeškania od 22.3.2007 (s prihliadnutím na to, že reklamácia
bola vykonaná 20.2.2007 a vybavenie podľa zákona nesmelo trvať dlhšie ako 30 dní) až do zaplatenia
vyhovel a vo zvyšku úroku z omeškania, za čas od 16.12.2006 do 21.3.2007 žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

20. Žalovaný bol v spore žalovaný ako fyzická osoba, pričom bol v žalobe aj v preskúmavanom rozsudku
označený údajmi identifikujúcimi ho ako podnikateľa, v ktorom postavení vystupoval v právnom vzťahu
strán, čo nemožno označiť za nesprávne. Odvolací súd považoval za vhodnejšie v rozsudku žalovaného

označiť len údajmi vzťahujúcimi sa k nemu ako fyzickej osobe (aj vzhľadom na spornosť jeho aktuálneho
podnikania), čím sa nijako nemení identita žalovaného.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v účinne napadnutom rozsahu vo
vyhovujúcom výroku I., včítane závislých výrokov III. a IV. o trovách konania, odvolacími dôvodmi
osobitne nenapadnutých, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.23. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Vtomtoodvolacomkonaníbolplneúspešnýžalobca apretopodľacitovanéhoustanoveniažalobcovi
vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému.
Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné
nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,
ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).