Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221780
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216221780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej: C. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, T., zastúpená W.. G. C., G. XXXX/XX, T., o zaplatenie 31.032,49
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. februára
2019 č. k. 16Csp/10/2016-173 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie o vzájomnej žalobe žalovanej,
ktorou sa domáhala zrušenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 27. 08. 2015 a vyhlásenia
úverovej zmluvy č. 0875077107 za neplatnú zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
26.754,61 eura spolu s úrokom za úver vo výške 6,39% ročne zo sumy 28.747,39 eura od 28. 08.
2015 do 16. 09. 2015, 6,39% ročne zo sumy 28.525,97 eura od 17. 09. 2015 do 13. 10. 2015, 6,39%
ročne zo sumy 28.304,55 eura od 14. 10. 2015 do 13. 11. 2015, 6,39% ročne zo sumy 28.083,13 eura

od 14. 11. 2015 do 15. 12. 2015, 6,39% ročne zo sumy 27.861,71 eura od 16. 12. 2015 do 13. 01.
2016, 6,39% ročne zo sumy 27.640,29 eura od 14. 01. 2016 do 15. 02. 2016, 6,39% ročne zo sumy
27.418,87 eura od 16. 02. 2016 do 15. 03. 2016, 6,39% ročne zo sumy 27.197,45 eura od 16. 03.
2016 do 13. 04. 2016, 6,39% ročne zo sumy 26.976,03 eura od 14. 04. 2016 do 13. 05. 2016, 6,39%
ročne zo sumy 26.754,61 eura od 14. 05. 2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 28.747,39 eura od 28. 08. 2015 do 16. 09. 2015, 5,05% ročne zo sumy 28.525,97 eura
od 17. 09. 2015 do 13. 10. 2015, 5,05% ročne zo sumy 28.304,55 eura od 14. 10. 2015 do 13. 11.

2015, 5,05% ročne zo sumy 28.083,13 eura od 14. 11. 2015 do 15. 12. 2015, 5,05% ročne zo sumy
27.861,71 eura od 16. 12. 2015 do 13. 01. 2016, 5,05% ročne zo sumy 27.640,29 eura od 14. 01. 2016
do 15. 02. 2016, 5,05% ročne zo sumy 27.418,87 eura od 16. 02. 2016 do 15. 03. 2016, 5,05% ročne
zo sumy 27.197,45 eura od 16. 03. 2016 do 13. 04. 2016, 5,05% ročne zo sumy 26.976,03 eura od
14. 04. 2016 do 13. 05. 2016, 5,05% ročne zo sumy 26.754,61 eura od 14. 05. 2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,86%.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 27. 12. 2016 domáhal voči W.. G. C. (pôvodne ako žalovanému 1.) a žalovanejspoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 31.032,49 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0875077 1 07 bola s W.. G. C. a žalovanou uzatvorená
Zmluva o úvere č. 0875077 1 07 zo dňa 09. 05. 2014, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkom

medziúver vo výške 29.300,00 eur. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami
jednou sumou vo výške 221,42 eura, a to tak, že sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
medziúveru mesačnou splátkou vo výške 156,03 eura, vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 50,74 eura a platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými
platbami vo výške 14,65 eura. Dlžníci porušili zmluvne dohodnuté podmienky. Listom zo dňa 25. 06.

2015 žalobca vyzval dlžníkov na doplatenie odúčtovanej sumy z konta sporenia na základe exekučného
príkazu č. EX 733/2010 zo dňa 14. 10. 2014, vydaného exekútorským úradom JUDr. Aleny Szalayovej,
pričom dlžníkov zároveň upozornil, že v prípade, ak odúčtovaná suma, resp. omeškané splátky nebudú
doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou
dobou splatnosti. Nakoľko peňažné prostriedky na základe právoplatného exekučného príkazu boli
odúčtované z účtu stavebného sporenia a dlžníkmi neboli doplatené, žalobca dňa 27. 08. 2015 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 29.038,07 eura. Požadovaním predčasného splatenia úveru
úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X bod 10.17 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým
úrokom za úver vo výške 6,39 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnostiúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročne.Povyhlásenímimoriadnejsplatnostibolaznížená

istina pohľadávky v sume 29.038,07 eura o vykonané vklady v celkovej sume 1.992,78 eura. Istina tak
predstavuje sumu 27.045,29 eura. Ku dňu 30. 11. 2016 je výška žalobcovej pohľadávky 31.032,49 eura,
pričom pozostáva z istiny 27.045,29 eura, 6,39 % ročného úroku za úver od 28. 08. 2015 do 30. 11.
2016 vo výške 2.227,13 eura a 5,05 % ročného úroku z omeškania od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016
vo výške 1.760,07 eura. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd dlžníkov zaviazal

spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 31.032,49 eura spolu s 6,39 % ročným úrokom za úver
zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 12. 04. 2018 súd konanie voči W..
G. C. v zmysle § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil, keďže
na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostal

nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanej, ako aj vzájomná žaloba žalovanej, ktorou sa
domáhalazrušeniaVyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveruz27.08.2015avyhláseniaúverovejzmluvy
č.0875077107zaneplatnú.Keďžežalovanávpriebehukonaniavzalavzájomnúžalobuvcelomrozsahu
späť a žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasil, súd konanie o vzájomnej žalobe v zmysle § 145
ods. 1 CSP zastavil. Žalovaná v priebehu konania namietala, že žalobca nepostupoval pri odúčtovaní

finančných prostriedkov v prospech účtu súdnej exekútorky správne, keďže mesačná splátka za október
2014 nebola z účtu stavebného sporenia včas preúčtovaná na účet medziúveru; že v prospech exekúcie
boli odúčtované aj finančné prostriedky, ktoré nemali byť postihnuté, pretože nešlo len o prostriedky
sporenia, ale aj o úhradu úrokov a poistenia; že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru; že zo strany žalobcu neboli správne účtované poplatky za upomienky a že dlžníci mali

záujem vyriešiť vzniknutú situáciu, avšak žalobca neprijal žiadne z navrhnutých riešení. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a Ing.
G. C. ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníčkou bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená X. o úvere,
na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom medziúver vo výške XX.XXX eur, ktorý sa dlžníci zaviazali
splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eura tak, že túto sumu tvoria vklady na

účet sporenia vo výške XX,XX eura, úroky z medziúveru vo výške XXX,XX eura a poplatok za poistenie
typu A vo výške XX,XX eura. C. splátku XXX,XX eura sa dlžníci zaviazali vkladať na účet stavebného
sporenia.Jenesporné,žeuzavretázmluvaoúverejesvojímobsahomzmluvouspotrebiteľskouvzmysle
§ 52 ods. X M. zákonníka, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde dlžníci sú spotrebitelia,
ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti (čo vyplýva z ich označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a dátumom narodenia)
a žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z
výpisov z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru, ktoré predložila žalovaná je zrejmé, že dlžníci
pravidelné mesačné splátky vo výške XXX,XX eura vkladali na účet stavebného sporenia, z ktorého

bola ku dňu vkladu celá mesačná splátka XXX,XX eura preúčtovaná na účet medziúveru, z ktorého bola
následne k tomu istému dňu suma sporenia XX,XX eura preúčtovaná opätovne na účet stavebného
sporenia. P. tomu bolo až do septembra XXXX (vrátane). K. XX. XX. XXXX bola na účet stavebného
sporenia vložená suma XXX,XX eura, ktorá však už následne ku dňu vkladu nebola preúčtovaná azostala celá na účte stavebného sporenia. D. mal ďalej nesporne preukázané, že proti W.. G. C. ako
povinnému bola vedená exekúcia súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou na vymoženie sumy
3.633,50 eura s príslušenstvom v prospech oprávneného H & O Construktion, s. r. o. Na základe príkazu

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27. 10.
2014, žalobca dňa 27. 10. 2014 zablokoval finančné prostriedky na účte stavebného sporenia, ktoré
následne vo výške 289,36 eura na základe príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu v banke dňa 06. 11. 2014 odúčtoval na účet exekútorského úradu. O uvedenej skutočnosti boli
dlžníci upovedomení zaslaním oznámenia o odúčtovaní peňažných prostriedkov, v ktorom boli zároveň

vyzvaní, aby v ňom v uvedenej lehote uhradili celý zvyšok exekúciou vymáhanej sumy a uhradili aj
odúčtovanú sumu, inak bude žalobca oprávnený úver mimoriadne zosplatniť. Dlžníci túto povinnosť
nesplnili a neurobili tak ani na ďalšie výzvy žalobcu. Keďže na majetok dlžníka Ing. G. C. bola začatá
exekúcia a dlžníci boli po odúčtovaní peňažných prostriedkov v prospech exekúcie napriek viacerým
výzvam žalobcu v omeškaní s plnením na účte stavebného sporenia, žalobca bol v zmysle článku
X bodu 10.5 zmluvy o úvere, ako aj z článku XIX bod 2 písm. d) a bod 3 písm. b) Všeobecných

podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalobca toto svoje oprávnenie využil a ku dňu 27. 08. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, o
čom dlžníkov upovedomil zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.
08. 2015, ktoré dlžníci prevzali zhodne dňa 03. 09. 2015. Zároveň žalobca v tomto oznámení vyzval
dlžníkov na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 27. 08. 2015 predstavovala čiastku 29.038,07 eura. Dlžníci

dlžnú sumu neuhradili. Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietky žalovanej preskúmal postup žalobcu
pri odúčtovaní finančných prostriedkov v prospech exekúcie, pričom zistil, že žalobca pri odúčtovaní
nepostupoval správne, keďže v prospech súdnej exekútorky poukázal aj prostriedky, ktoré nemali byť
exekúciou postihnuté. Exekúciou mala byť postihnutá len suma sporenia, nie však už zložka splátky
určená na úhradu úrokov z medziúveru vo výške 156,03 eura a poplatkov za poistenie vo výške

14,65 eura, keďže nejde o vlastné prostriedky dlžníkov vkladané na účely sporenia, ale o úhradu dlhu
v prospech žalobcu na základe zmluvy o úvere. Nie je prípustné, aby sa splátka slúžiaca na úhradu
úrokov a poplatkov zo zmluvy o úvere, teda finančné prostriedky určené na plnenie iného dlhu, postihli
exekúciou na uspokojenie inej pohľadávky. Takto možno postihnúť len vlastné prostriedky povinného.
V prospech exekúcie teda mala byť z účtu stavebného sporenia odúčtovaná len nasporená suma

a žalobca mal včas urobiť opatrenia na zabránenie tomu, aby boli exekúciou postihnuté aj čiastky
hradené na úroky z medziúveru a na poistenie. Žalobca v záujme predchádzania vzniku podobných
situácii mohol a mal preúčtovať tieto prostriedky na účet medziúveru priamo ku dňu platby (tak ako
sa to, podľa výpisov z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru, ktoré predložila žalovaná, dialo
aj mesiace predtým) a na účet exekútorského úradu mal odúčtovať len nasporenú sumu. V prípade,

že žalobca tvrdí, že preúčtovával finančné prostriedky vždy až ku koncu kalendárneho mesiaca a to
spätne, teda ku dňu prijatiu vkladu, nie je zrejmé, prečo tak robil a na základe čoho tak postupoval,
keďže z článku V., bod 5.3., na ktoré v tejto súvislosti žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení zo
dňa 27. 06. 2018, takýto postup nevyplýva. Napriek tomu, že súd skonštatoval, že žalobca poukázal
v prospech súdnej exekútorky aj prostriedky, ktoré exekúciou nemali byť postihnuté, mal súd za to,

že tým, že dlžníci neuhradili zvyšnú časť exekúciou vymáhanej pohľadávky a nedoplatili odúčtovanú
sumu (v časti vzťahujúcej sa na sporenie), boli splnené podmienky podľa článku X bodu 10.5 zmluvy
o úvere, ako aj z článku XIX bod 2 písm. d) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného
sporenia pre fyzické osoby, a žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súd preto
skúmal, či pri jej vyhlásení žalobca postupoval v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a so

zákonom, pričom zistil, že tomu tak bolo. Žalobca dlžníkov opakovane vyzýval na splatenie dlžnej sumy
exekúciou vymáhanej pohľadávky a odúčtovanej sumy, prípadne omeškaných splátok, upozorňoval
ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a poučil ich aj o následkoch mimoriadneho
zosplatnenia úveru. Dlžníci napriek tomu dlžnú čiastku exekúciou vymáhanej pohľadávky neuhradili
a nedoplatili ani sumu odúčtovanú v prospech súdnej exekútorky. K námietke, že žalobca neprijal

žiadne z dlžníkmi navrhovaných riešení, súd uviedol, že z návrhu dlžníkov na otvorenie sporiaceho
účtu na meno žalovanej, aby súdna exekútorka nemohla siahnuť na prostriedky na sporiacom účte, je
zrejmé, že pri takomto návrhu úmyslom dlžníkov nebolo uhradenie všetkých svojich dlhov voči svojim
veriteľom, ale úmysel zámerne a vedome sa vyhnúť splneniu exekúciou vymáhaného dlhu povinného
W.. G. C., čo nie je prípustné, preto žalobca správne na toto riešenie nepristúpil. K ďalším navrhovaným

riešeniam, a to k návrhu na prevod práv a povinností na syna dlžníka a k návrhu na spísanie zmluvy o
splátkovom kalendári, súd udáva, že na prijatie týchto návrhov žalobca nebol povinný, resp. mohol si
sám určovať podmienky, za akých na navrhované riešenia pristúpi. V prípade, že k takýmto návrhom
žalobca nepristúpil, neporušil tým žiadnu zo svojich povinností. Nič na tom nemení ani skutočnosť, žedlžník W.. G. C., ako to sám viackrát v priebehu konania zdôrazňoval, bol klientom žalobcu už od roku
1997, čerpal tri stavebné úvery, z ktorých dva už splatil. V ďalšom sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku
žalobcu na úhradu poplatkov za upomienky. Zmluvné dojednanie o povinnosti dlžníkov platiť poplatky

za upomienky súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne
spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené
veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v danom čase so všetkými
dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie je dojednané tak, že

žalobcovi patrí za každú upomienku poplatok podľa cenníka (v danom prípade vo výške 15 eur). Takýto
spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti
spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok a za každú z nich si môže
uplatniť poplatok ďaleko prevyšujúci skutočné náklady súvisiace so zaslaním upomienky. To súd hodnotí
ako neprijateľné. Keďže žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto
upomienok vznikli reálne náklady v uplatňovanej výške, uplatňovanie uvedeného poplatku na základe

cenníka nebolo individuálne dojednané, súd považoval toto dojednanie za neprijateľné, priečiace sa
dobrým mravom, a preto neplatné tak podľa § 53 ods. 5, ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného súd žalobcovi poplatky za upomienky nepriznal. Keďže súd vyhodnotil, že
žalobca nemal v prospech účtu súdnej exekútorky preúčtovať sumu 156,03 eura a sumu 14,65 eura
(spolu 170,68 eura), predstavujúce splátku úrokov z medziúveru a splátku poistenia za mesiac október

2014, súd žalobcovi túto sumu (170,68 eura) nepriznal. Ďalej súd nepriznal žalobcovi poplatky za
upomienky v súhrnnej výške 120 eur (vo výške 60 eur účtované na účte stavebného sporenia a vo
výške 60 eur účtované na účte medziúveru). V ostatnej časti súd považoval žalobu za dôvodnú, preto
súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 26.754,61 eura (uplatňovaná istina 27.045,29 eura - 156,03
eura - 14,65 eura - 120 eur). Súd ďalej žalovanú zaviazal na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru

v dohodnutej výške 6,39 % ročne (článok V., bod 5.1 zmluvy o úvere) od 28. 08. 2015 (odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) z dlžnej sumy vždy zohľadňujúcej platby
vykonané dlžníkmi pred podaním žaloby až do zaplatenia. Oprávnenosť nároku žalobcu na zmluvné
úroky z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky vyplýva z ustanovenia článku X. bod 10.16. zmluvy o
úvere, podľa ktorého „vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný zaplatiť celý zostatok

úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom Oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je veriteľ
oprávnený účtovať úrok z omeškania podľa tejto zmluvy z celého zostatku úveru s príslušenstvom.“
Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo
právo aj na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od

28. 08. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Výšku úroku z
omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu 28. 08. 2015 bola 0,05%. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy vždy zohľadňujúcej platby vykonané dlžníkmi
pred podaním žaloby, až do zaplatenia. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil na tri
dni od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaná napriek súdom vyslovenému predbežnému právnemu
posúdeniu veci nepožiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Vo zvyšnej časti, teda v časti o
zaplatenie sumy 290,68 eura (156,03 eura + 14,65 eura + 120 eur) s prislúchajúcim zmluvným úrokom z

úveruasprislúchajúcimúrokomzomeškania,súdžalobuakonedôvodnúzamietol.Onárokunanáhradu
trovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§262ods.1vspojenís§255ods.2CSP,keďžesúdžalobe
v časti o zaplatenie sumy 26.754,61 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti (o zaplatenie
sumy 290,68 eura s príslušenstvom) súd žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal
zaplatenia istiny vo výške 27.045,29 eura s príslušenstvom (vyčísleným aj nevyčísleným). Potom podľa

výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 98,93 %, hrubý úspech žalovanej v
rozsahu 1,07 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 97,86 % (98,93 % - 1,07 %),
čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho vyhovujúcom výroku, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
udávajúc, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil skutočnosť nesprávneho
zaúčtovania prostriedkov v prospech exekúcie, keď mal vychádzať z toho, že žalobca týmto konanímhrubo porušil jej práva. Prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, v akej výške mala
byť odúčtovaná suma z ich účtu v prospech exekúcie, ako jediná a presná suma, ktorú žalobca mohol
odúčtovať v prospech exekúcie vychádza suma 118,69 eura. Tiež uviedla, že je pravdou, že na otvorenie

sporiaceho účtu mala právo, nakoľko bola rovnocenným účastníkom úverového vzťahu a otvorenie účtu
na jej meno bolo jej právom, ktoré jej zo strany žalobcu bolo svojvoľne odopreté. Otvorenie sporiaceho
účtu na jej meno žiadali z dôvodu, aby udržali kontinuitu splácania úveru, a nie z dôvodu vyhnúť sa
splácaniu exekúcie. Ich prioritou bolo neprerušiť splácanie stavebného úveru. Tvrdenie žalobcu, že bol
nútený vyhlásiť dňa 27. 08. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu exekúcie neobstojí, pretože

ak boli exekučné konania vedené už od roku 2010, žalobca s nimi nemal dňa 09. 06. 2014 zmluvu o
stavebnom sporení vôbec uzatvoriť. Tiež tvrdenie o nezaplatení splátky za mesiac október nie je pravda.
Prvoinštančný súd mal pri svojom rozhodovaní brať do úvahy aj fakt, že suma 160,31 eura je jediná
správna suma, ktorú mohol žalobca odúčtovať z ich účtu, je takmer zanedbateľná voči výške úveru
29.300 eur, a keby si žalobca túto sumu s nimi vyjasnil a odsúhlasil, dávno by bola táto suma z ich strany
uhradená. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že sa v tomto prípade len snažili

brániť neoprávneným požiadavkám žalobcu, navrhovali riešenia, uhrádzali pravidelné splátky v nádeji
možnej a spravodlivej dohody so žalobcom. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať žalobcu
nanovo vypočítať a navzájom si odsúhlasiť oprávnenú výšku odúčtovanej sumy v prospech exekúcie,
ako i odsúhlasiť stav sporenia, stav účtu medziúveru, a to ku dňu 05. 11. 2014 a uložiť žalobcovi uzatvoriť
s ňou splátkový kalendár na neuhradenú časť úverovej zmluvy tak, že mesačné splátky neprekročia

výšku 221,42 eura, tak ako to bolo pôvodne dohodnuté v úverovej zmluve.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
žalovanej, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou výšky odúčtovanej sumy, v
rozsudku dostatočne zdôvodnil a vyhodnotil, v akej sume považoval žalobu za dôvodnú a tiež sa

dostatočne vysporiadal s otázkou ohľadom oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podané
odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie

dňa 27. 12. 2016 domáhal pôvodne od žalovaných v 1. a 2. rade (žalovaný v 1. rade Ing. G. C. -
manžel žalovanej, voči ktorému bolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konanie zastavené)
zaplatenia sumy 31.032,49 eura spolu s 6,39% úrokom za úver ročne zo sumy 27.045,29 eura od 01.
12. 2016 do zaplatenia, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do
zaplatenia, ako i náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení

č. 0875077 1 07 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 0875077 1 07 zo dňa 09. 05. 2014,
v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver vo výške 29.300 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať
úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 221,41 eura, v zmysle čl. V. bod 5.2
zmluvy o úvere. Do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať úroky medziúveru mesačnou splátku
vo výške 156,03 eura, vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 50,74

eura, ako i platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 14,65 eura. Po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
vovýške2,9%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške206,77eura.Žalovaníporušilizmluvne
dohodnutépodmienky.Listomzodňa25.06.2015žalobcavyzvalžalovanýchnadoplatenieodúčtovanej
sumy z konta sporenia na základe exekučného príkazu č. Ex 733/2010 zo dňa 14. 10. 2014, pričom

ich zároveň upozornil, že v prípade, ak odúčtovaná suma, resp. omeškané splátky nebudú doplatené,
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko peňažné prostriedky na základe právoplatného exekučného príkazu boli odúčtované z účtu
stavebného sporenia a žalovanými neboli doplatené, žalobca dňa 27. 08. 2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadne splatnosti úveru

predstavovala sumu vo výške 29.038,07 eura. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola znížená istina
pohľadávky o vykonané vklady v celkovej sume 1.992,78 eura, a tak istina predstavuje sumu 27.045,29
eura. Ku dňu 30. 11. 2016 je výška pohľadávky 31.032,49 eura, pričom pozostáva z istiny 27.045,29eura, 6,39% úroku za úver od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 2.227,13 eura, 5,05% úroku z
omeškania od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 1.760,07 eura.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva

z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.

Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, dospel odvolací

súd k záveru, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v prospech žalovanej.

11. Argumentácia žalovanej v tom smere, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
otázkou, v akej výške mala byť odúčtovaná suma z jej účtu v prospech exekúcie, nie je namieste, keď

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva to, že súd prvej inštancie konštatoval, že
exekúciou mala byť postihnutá len suma sporenia, a nie aj zložka splátok určených na úhradu úrokov z
medziúveru vo výške 156,03 eura a poplatkov za poistenie vo výške 14,65 eura, v ktorom rozsahu (sumy
170,68 eura) žalobcovi požadovaný nárok nepriznal, z čoho je potom zrejmé jednak to, že z mesačnej
splátky bola vo výške 221,42 eura nesprávne odúčtovaná suma vo výške 170,68 eura, ako i to, že pokiaľ

žalobca odúčtoval z účtu stavebného sporenia sumu v prospech exekúcie vo výške 289,36 eura (z toho
zo splátky vo výške 221,42 eura sumu 50,74 eura ako vklad na účet stavebného sporenia) odúčtoval
potom z účtu stavebného sporenia, po odpočítaní nesprávne odúčtovanej sumy splátok medziúveru
170,68 eura, sumu vo výške 118,69 eura, čo je suma, ktorú i žalovaná považuje za odúčtovanú správne.
Nie je potom zrejmé, v akom ohľade a z akých konkrétnych dôvodov sa podľa žalovanej súd prvej

inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou výšky odúčtovanej sumy z ich účtu a čo v tomto smere
vlastne žalovaná presne namietala, keď v zásade z jej udávaného výpočtu v podanom odvolaní vyplýva
len to, čo vyplýva i zo záverov napadnutého rozhodnutia, keď vo vzťahu k úverovým splátkam súd
prvej inštancie jednoznačne konštatoval, v akej sume žalobca pri ich odúčtovaní v prospech exekúcie
postupoval nesprávne. To, že už následne nevyčíslil, akú výšku sumy z účtu stavebného sporenia

nepovažoval za odúčtovanú neopodstatnene v prospech exekúcie, neznamená, že by sa s uvedenou
otázkou vysporiadal nedostatočne, keď vo vzťahu k výške žalovanej istiny bolo zásadné posúdenie tých
okolností, ktoré môžu mať vplyv na výšku žalovanej istiny, čo boli v danom prípade splátky medziúveru.
Žalovaná v podanom odvolaní vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia právne
opodstatnenou argumentáciou nepoprela výšku priznanej istiny, resp. sumy s príslušenstvom a jej

argumentáciasúvisiacasmožnosťou,resp.nemožnosťouotvoreniasporiacehoúčtuzaúčelomudržania
kontinuity splácania úveru je bez právnej relevancie, keď v žiadnom ohľade nemá vplyv na posúdenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho vyhovujúcemu výroku a výške priznaného
plnenia.12. Pokiaľ žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, takýto jeho úkon nie je dôvodné
chápať ako jeho neoprávnenú požiadavku (voči ktorej sa žalovaná bránila), keď k tomuto kroku ho

oprávňovala už len samotná skutočnosť, že na majetok dlžníka Ing. G. C. bola začatá exekúcia, ktorá
skutočnosť je nespornou, a teda mal splnené podmienky na takýto postup v zmysle čl. X bod 10.5 zmluvy
o úvere, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie. V tomto ohľade je rovnako bezpredmetné
konštatovanie žalovanej, že žalobca nemal s nimi ani vstúpiť do úverového vzťahu, keď exekučné
konania boli vedené už v roku 2010, táto argumentácia žalovanej nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti

naplnenia podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z hľadiska požiadavky žalovanej na
uloženie povinnosti žalobcovi vypočítať a navzájom si odsúhlasiť stav sporenia a stav účtu medziúveru,
možno uviesť len to, že v štádiu súdneho konania, kedy sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej sumy,
ktorej opodstatnenosť posudzuje súd, nie je priestor na uloženie takejto povinnosti žalobcovi, pretože
opodstatnenosťpožadovanéhokonkrétnehoplneniaskúmasúd.Rovnakoužniejenamiestepožiadavka
žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi uzatvoriť s ňou splátkový kalendár, keď v štádiu súdneho

konania o lehote na plnenie v zmysle ustanovenia § 232 CSP rozhoduje súd a v prípade, že žalovaná by
prezentovala požiadavku na uloženie povinnosti zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach v
samotnom súdnom rozhodnutí, touto jej požiadavkou by sa zaoberal súd pred rozhodnutím vo veci. Z
napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaná nepožiadala súd prvej inštancie o možnosť úhrady
dlžnej sumy v splátkach, a preto súd prvej inštancie správne určil lehotu na plnenie v zmysle ustanovenia

§ 232 ods. 3 CSP na tri dni od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolanie žalovanej je potrebné vyhodnotiť ako
neopodstatnené, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho
vyhovujúcom výroku, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, v súlade s ustanovením § 387

ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).