Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015201148.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: U.. W.. Ľ. S., bytom S. XX, I., zastúpenej
JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov
(sťažovateľov): 1. B. G., bytom E. A. XXXX/XA, I., 2. S. G., bytom E. A. XXXX/XA, I., zastúpených Mgr.
Milanom Vallom, advokátom so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného

č. Z-6944/15 z 11. mája 2015, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov v 1. a 2. rade proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/170/2015-97 z 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti z a m i e t a .
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/170/2015-97 z 25.
októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 6S/170/2015-97 z 25.10.2018 podľa
§ 262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo
„SSP“) zakázal Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor pokračovať v zázname č. Z-6944/15 v
registri „C“ na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, k.ú. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2 a
zápis rozostavanej stavby bez súpisného čísla na pozemku registra „C“ na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/

X, k.ú. X. v prospech B. G., bytom E. A. XXXX/XA, I. a S. G., bytom E. A. XXXX/XA, I.. Krajský súd ďalej
vo veci záznamu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor pod č. Z-6944/15, týkajúci sa zápisu
rozostavanej stavby bez súpisného čísla na pozemku registra „C“ na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X,
k.ú. X. uložil Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor povinnosť obnoviť stav v evidencii katastra
nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. X. pred záznamom č. Z-6944/15, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a povinnosť doručiť správnemu súdu oznámenie o tom, že obnovil stav pred zásahom, v

lehote 15 dní od obnovenia stavu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167
ods. 1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že na základe
žiadosti z 09.04.2015 B. G. a S. G. požiadali Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor o zápis

rozostavanej stavby rodinného domu postaveného na parc.č. XXXX/X a XXXX/X, LV č. XXXX v k.ú.
X.. Súčasťou žiadosti bol ako príloha predložený Geometrický plán z 28.04.2014 vyhotovený U.. Š.
Š., overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 11.06.2014 pod č. 923/2014 (ďalej aj
„geometrický plán“), znalecký posudok č. 16/2015 U.. A. W. O. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
rozostavanéhorodinnéhodomu,príslušenstvaapozemkov,rozhodnutieMestskejčastiBratislava-Rača
č. SU-1376/2007/IDT z 27.11.2007 o dodatočnom povolení stavby v spojení s rozhodnutím Krajského

stavebného úradu v Bratislave č. A-1764/2008-DLD z 27.05.2008.3. Dňa 23.04.2015 doručil B. G. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor žiadosť o informáciu
a zároveň urgenciu zápisu rozostavanej stavby pod č. Z-6944/2015, súčasťou ktorej je právoplatné
rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-1764/2008-DLD z 27.05.2008.

4. Súčasťou administratívneho spisu je žiadosť žalobkyne o prešetrenie a opravu zápisov na LV
č. XXXX a LV č. XXXXX, podaná žalovanému dňa 15.06.2015, ku ktorej je priložené rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/136/2008-34 z 19.11.2008 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia
Mestskej časti Bratislava - Rača č. SU-1376/2007/IDT z 27.11.2007 o dodatočnom povolení stavby v

spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-1764/2008-DLD z 27.05.2008 a
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/136/2008-72 z 15.06.2010 o zrušení rozhodnutia Mestskej
časti Bratislava - Rača č. SU-1376/2007/IDT z 27.11.2007 o dodatočnom povolení stavby v spojení s
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-1764/2008-DLD z 27.05.2008.

5. Krajský súd konštatoval, že úlohou súdu bolo preskúmať dôvodnosť správnej žaloby žalobkyne proti

inému zásahu orgánu verejnej správy, t.j. či zápisom Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na
LV č. XXXX v k.ú. X., záznamom č. Z-9644/15, došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov
žalobkyne.

6. V prvom rade krajský súd uviedol, že žalobkyňa sa v čase podania žaloby domáhala ochrany podľa

vtedy platného a účinného § 250v OSP, ktorý bol v aktuálne platnom a účinnom SSP pretransformovaný
do § 252 SSP. Podľa úpravy § 250v OSP išlo o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktoré v zmysle aktuálneho § 252 SSP bolo preformulované na iný zásah orgánu verejnej
správy.

7. Krajský súd poukázal na to, že základnou úlohou súdu aplikujúceho § 252 SSP je preveriť, či sa
žalobkyňa skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu
verejnej správy (materiálna stránka) a či žalobkyňou označený orgán verejnej správy skutočne takúto
aktivituvykonal(formálnastránka).Takétozisteniejedôležitépreto,leboSSPupravujerôzneprostriedky
súdnej nápravy pochybení orgánov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný

na dispozičnú vôľu účastníka správneho konania. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu
k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko, ako iba
to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne.

8. Ďalej krajský súd poukázal na účel konania o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy,
ktorým je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za
predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Ochrana verejných

subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter
vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej
práva boli porušené alebo ohrozené sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne.
Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, fyzická alebo právnická osoba sa
môže domáhať ochrany svojich práv na správnom súde podaním príslušnej žaloby.

9. K výkladu pojmu záznam krajský súd uviedol, že ide o druh zápisu, ktorým sa zapisujú údaje o
právachknehnuteľnostiam,ktorévznikliniektorýmzospôsobovtaxatívnevymedzenýchv§34zákonač.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
„katastrálny zákon“). Samotným záznamom sa nemenia práva k nehnuteľnostiam, no vplyv na právne

vzťahy mu nemožno úplne odoprieť, preto vykonanie záznamu sa oznamuje dotknutým osobám listom
podľa § 28 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Z uvedeného možno vyvodiť, že záznamom sa zapisujú len
práva,ktoréužexistovalipredvykonanímzáznamu,idetedaotzv.„evidenčnýúčinok“záznamu.Akeďže
záznamom sa nemenia práva k nehnuteľnostiam, nevzťahuje sa na jeho vykonanie správny poriadok.

10. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za nepochybné, že žalovaný vykonal záznam pod
Z-6944/2015 rozostavanej stavby rodinného domu postaveného na parc.č. XXXX/X a XXXX/X vedených
na LV č. XXXX v k.ú. X., na základe predložených listín špecifikovaných v odseku 23. uznesenia
krajského súdu. Jednou z podstatných listín bol Geometrický plán „čiastočný zápis“ z 28.04.2014vyhotovený U.. Š. Š. (autorizovaný geodet a kartograf), ktorý žalovaný overil dňa 11.06.2014 pod č.
923/2014 napriek tomu, že oproti pôvodnej výmere 522 m2 vyznačenej v diely 1 vo vlastníctve B. G.
je táto výmera prečiarknutá rukou a zapísaná výmera 539 m2, čím došlo k zväčšeniu výmery dielu 1

o výmeru dielu 2, t.j. o 17 m2. Diel 2 o výmere 17 m2 bol odčlenený od parc.č. XXXX/X vo vlastníctve
žalobkyne bez toho, aby súčasťou predložených listín bola relevantná listina, ktorá osvedčuje právny
titul odčlenenia dielu 2 o výmere 17 m2 a jeho pričlenenia k dielu 1 parc. č. XXXX/X ako napr. kúpna
resp. iná zmluva medzi žalobkyňou a B. G. alebo rozhodnutie súdu o určení hranice medzi pozemkami
so spôsobom zápisu do vektorovej katastrálnej mapy (§ 34 katastrálneho zákona taxatívne vymedzuje

prípady, v ktorých sa práva do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom). Z podkladov vykonaného
záznamu nie je podľa krajského súdu možné preskúmať, na základe akých právnych skutočností U..
Š. vykonal odčlenenie dielu 2 o výmere 17 m2 od parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne a na
základe akej právnej skutočnosti výmeru dielu 2, t.j. 17 m2 pričlenil k dielu 1 vo vlastníctve B. G.. Takýto
postup žalovaného odporuje aj výkladu aplikácie usmernenia č. KO-3809/2006 a č. P-7371/2009, ktorý
je súčasťou administratívneho spisu ako výklad k problematike zhotovenia geometrických plánov pod

č. KO-7941/2013-1135 z 20.01.2014. Aktuálne uvedené potvrdzuje právoplatne ukončené katastrálne
konanie o oprave chyby výmery parc. č. XXXX/X, na LV č. XXXX, k.ú. X., ktorým žalovaný vyhovel
protestu generálneho prokurátora a vydal rozhodnutia pod č. X-313/15 z 24.05.2017 (právoplatné dňa
10.11.2017) a č. Xo 44/17- BPR zo 16.10.2017 (právoplatné dňa 10.11.2017) a opravil údaj v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. X. v časti A - majetková podstata, pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/

X záhrada o výmere 517 m2.

11. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že pri spracovaní geometrického plánu z
28.04.2014 neboli použité legitímne údaje o právach k nehnuteľnostiam (na základe akého právneho
titulu boli vykonané geodetické práce znázorňujúce nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene). Takto

predložený geometrický plán na vykonanie záznamu, bez relevantných listín potvrdzujúcich právo k
nehnuteľnosti, nebol spôsobilý na záznam rozostavanej stavby rodinného domu postaveného na parc.č.
XXXX/X a XXXX/X vedené na LV č. XXXX v k.ú. X., nakoľko predmetným záznamom nedošlo k zápisu
práv, ktoré existovali pred vykonaním záznamu, keďže jeho základom bol geometrický plán, ktorým
boli vykonané zmeny vo výmere parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X bez právneho titulu v neprospech

žalobkyne. Aj v tejto časti krajský súd opäť odkázal na rozhodnutia žalovaného č. X-313/15 z 24.05.2017
(právoplatné dňa 10.11.2017) a č. Xo 44/17- BPR zo 16.10.2017 (právoplatné dňa 10.11.2017), z ktorých
vyplýva, že výmera pozemku p. G. parc.č. XXXX/X bola 517 m2 a nie 539 m2, ako je zapísané v
geometrickom pláne úradne overenom pod č. 923/2014 - „čiastočný zápis“. V súvislosti s vypracovaním
geometrického plánu U.. Š. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie s odkazom na § 67 ods. 3

katastrálneho zákona krajský súd konštatoval, že keďže je U.. Š. Š. vedený v Živnostenskom registri
Slovenskej republiky, geometrický plán bol vypracovaný oprávnenou osobou.

12. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že so žiadosťou o zápis rozostavanej stavby dňa 09.04.2015
bolo predložené B. G. a S. G. rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. SU-1376/2007/IDT z

27.11.2007 o dodatočnom povolení stavby v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v
Bratislave č. A-1764/2008-DLD z 27.05.2008, hoci už v tom čase bolo predmetné dodatočné stavebné
povolenie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 3S/136/2008 z 15.06.2010 (právoplatným
dňa 03.09.2010) zrušené a k dnešnému dňu neexistuje právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby. Na súde prebiehajúci spor o priebeh hranice doposiaľ nie je právoplatne skončený.

13. Podľa názoru krajského súdu z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že záznam č. Z-6944/15
bol nezákonný a priamo zasiahol do zákonom chránených práv žalobkyne, ktorá pred podaním žaloby
využila všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv, čo potvrdil žalovaný a vyplýva to aj z
administratívneho spisu (žiadosť o prešetrenie zápisu z 15.06.2015).

14. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podali ďalší účastníci v 1. a 2. rade (ďalej aj
„sťažovatelia“) prostredníctvom advokáta v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.

15. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na
podanie žaloby. V dôvodoch uviedli, že žalobkyňa za tzv. iný zásah žalovaného označila vykonanie
záznamu v katastri nehnuteľností č. Z-6944/15, ktorý spočíval v zaevidovaní rozostavanej stavby
sťažovateľov ako vlastníkov. Týmto záznamom boli dotknuté listy vlastníctva, na ktorých sa v časti „B“- vlastníci a iné oprávnené osoby nachádzajú mená iných osôb ako je žalobkyňa. Tento evidenčný
úkon sa teda žalobkyne ani jej subjektívnych práv a právom chránených záujmov ani len nepriamo
netýka, nakoľko ním nielenže nebol žiadnym spôsobom dotknutý faktický výkon vlastníckeho práva

žalobkyne k jej nehnuteľnostiam, ale tento záznam nemá žiaden vplyv ani na formálnu evidenciu údajov
o nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne.

16. Uvedenú skutočnosť je podľa sťažovateľov potrebné posúdiť aj vzhľadom na § 5 ods. 2 katastrálneho
zákona, podľa ktorého je záznam úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv

na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Je teda zrejmé, že legálna definícia, zmysel
a účel inštitútu záznamu vylučuje, aby jeho vykonanie malo za následok konštituovanie alebo zmenu
práv a povinností vo vzťahu k vlastníctvu dotknutých nehnuteľností a už vôbec nemožno hovoriť o
vplyve záznamu na práva a povinnosti týkajúce sa susedných nehnuteľností. Vykonaný záznam sa
týka výlučne sťažovateľov. Záznam č. Z-6944/15 nemôže byť preto zásahom orgánu verejnej správy
zameraným alebo vykonaným priamo proti žalobkyni, resp. ním nemôže byť žalobkyňa ani priamo

dotknutá. Dotknutým záznamom nebolo podľa sťažovateľov zasiahnuté do evidencie výmery pozemku
žalobkyne.

17. Sťažovatelia dodali, že predmetom prieskumu v prejednávanej veci nie je skúmanie zákonnosti
podkladov nachádzajúcich sa v spise žalovaného, ale preskúmanie, či postupom žalovaného -

vykonaním záznamu došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Ak teda
porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne má spočívať v zmene výmery jej pozemku
bez relevantného právneho titulu, takáto zmena výmery žalovaným nebola vykonaná a geometrický plán
ako podklad pre jej vykonanie nebol v tejto časti vôbec zaznamenaný, teda postup, ktorý má byť podľa
názoru krajského súdu porušením práv žalobkyne, nebol žalovaným vykonaný.

18. Z uvedeného podľa sťažovateľov vyplýva, že žalobkyňa sa v tomto súdnom konaní domáha
preskúmania zákonnosti úkonu žalovaného, ktorý nemá charakter rozhodnutia bez toho, aby tento
úkon mohol byť potenciálne spôsobilý zasahovať do jej subjektívnych práv, povinností alebo právom
chránených záujmov. Samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa o vykonaní záznamu dozvedela až s

odstupom času a len na základe kontroly údajov v katastrálnom operáte svedčí podľa sťažovateľov
o tom, že faktický výkon jej práv nebol týmto záznamom dotknutý. V tejto súvislosti sťažovatelia
uviedli, že aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby je právna otázka, ktorú súd skúma z úradnej
povinnosti, pričom touto sa krajský súd vôbec nezaoberal resp. ju vyhodnotil nesprávne a v odôvodnení
napadnutého uznesenia k tejto právnej otázke nič neuviedol.

19.Podľanázorusťažovateľovúčelompodanejžalobyniejeochranaprávžalobkyne,alepoškodzovanie
práv sťažovateľov. K tomu uviedli, že žalobkyňa využíva všetky dostupné prostriedky, aby sťažovateľom
bránila v dokončení a užívaní stavby, ktorú nadobudli už ako rozostavanú ešte v čase, kedy
žalobkyňa nebola vlastníčkou susednej nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že za účelom dokončenia realizácie

stavebných prác na svojom rodinnom dome čerpali hypotekárny úver, pričom existencia stavby určenej
na bývanie nielen fakticky v teréne, ale aj právne (evidenciou v katastrálnom operáte) je esenciálnym
predpokladom pre plnenie podmienok hypotekárneho úveru, nakoľko táto stavba slúži aj ako záloh v
rámci úverového vzťahu. V prípade, ak by bola v katastrálnom operáte vykonaná zmena spočívajúca
vo výmaze existujúcej rozostavanej stavby (navrátenie do stavu pred vykonaním záznamu), z právneho

hľadiska by tak došlo k zániku evidencie zálohu a tým aj k zániku evidencie záložného práva k stavbe
v prospech banky, čím by bol nielen dosiahnutý stav evidencie katastra v rozpore so skutočnosťou,
ale bol by aj negatívne ovplyvnený právny vzťah sťažovateľov a banky. Stav, kedy rozostavaný rodinný
dom v skutočnosti existuje, avšak evidencia katastrálneho operátu „sa tvári“, že tento rodinný dom
neexistuje, žiadnym spôsobom neovplyvní (nezlepší) právne postavenie žalobkyne, avšak na druhej

strane zásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov sťažovateľov. Vzhľadom
na zjavne šikanózny charakter podanej žaloby mala byť táto podľa sťažovateľov s poukazom na § 28
SSP odmietnutá, resp. zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

20. Ďalej sťažovatelia namietali, že žaloba bola podaná oneskorene. Poukázali na § 250v ods. 3 OSP a

uviedli, že žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že subjektívna 30 dňová lehota na podanie žaloby jej začala
plynúť dňa 15.06.2015 a teda, že žalobu podala na súde včas. V tejto súvislosti sťažovatelia uviedli, že
žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so záznamom už o mesiac skôr. Poukázali pritom na § 68 ods.
1 katastrálneho zákona, podľa ktorého je katastrálny operát verejný a každý má právo doň nahliadaťa robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Vzhľadom na uvedené nie je podľa nich možné vylúčiť,
že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí subjektívnej lehoty. Mali za to, že dodržanie subjektívnej lehoty
na podanie žaloby a teda jej procesnú prípustnosť je nevyhnutné preukázať, pričom dôkazné bremeno

zaťažuje žalobkyňu. Nie je podľa sťažovateľov postačujúce žalobu iba podať kedykoľvek počas plynutia
objektívnej lehoty a následne bez akéhokoľvek dôkazu si určiť dátum začatia plynutia subjektívnej lehoty
tak, aby sa žaloba javila ako podaná včas. Z uvedeného dôvodu mala byť žaloba žalobkyne podľa
sťažovateľov odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP.

21. Sťažovatelia tiež namietali, že v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu
mala žalobkyňa dňa 05.10.2018 doručiť súdu písomné podanie vo veci samej, pričom sťažovatelia
sa o existencii tohto podania dozvedeli až z textu napadnutého uznesenia krajského súdu, toto im
nebolo doručené. Krajský súd tak pred vydaním uznesenia nepostupoval podľa § 106 ods. 2 SSP, keď
sťažovateľom neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne, čím im znemožnil vykonať ich procesné
práva.

22. Vo vzťahu k predloženiu stavebného povolenia, ktoré bolo neskôr zrušené súdom sťažovatelia
uviedli, že aj stavba, na ktorú aktuálne nie je vydané právoplatné stavebné povolenie (z dôvodu
jeho zrušenia súdom), môže napĺňať pojmové znaky rozostavanej stavby, ktorá má byť v zmysle §
6 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona evidovaná v katastrálnom operáte. V prejednávanom prípade

je podľa sťažovateľov nepochybné, že stavba realizovaná na pozemku parc.č. XXXX/X o výmere
191 m2 je rozostavanou stavbou a sťažovatelia žalovanému osvedčili stupeň rozostavanosti do takej
miery, aby stavba spĺňala podmienky podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona a teda sú splnené
podmienky jej evidencie v katastrálnom operáte. Existencia právoplatného stavebného povolenia,
resp. jeho dodatočný zánik z dôvodu zrušenia súdom, nemá podľa sťažovateľov vplyv na stupeň

rozostavanosti stavby a teda ani na podmienky jej evidencie. Predloženie stavebného povolenia ku
stavbe je síce obligatórnou prílohou k žiadosti o zápis rozostavanej stavby, avšak podľa sťažovateľov
zo znenia § 46 ods. 4 katastrálneho zákona vyplýva, že zmysel a účel predkladania stavebného
povolenia nie je vytváranie zbytočného byrokratického zaťaženia vlastníka rozostavanej stavby, ale
je ním preukazovanie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe. Sťažovatelia preto zastávajú názor,

že zápis rozostavanej stavby bol vykonaný v súlade so zákonom a výmazom tohto zápisu tak, ako
sa toho žalobkyňa domáha, nedôjde k ochrane subjektívnych práv žalobkyne, ale iba k dosiahnutiu
evidencie v katastri nehnuteľností nezodpovedajúcej skutočnému stavu a súčasne k zásadnému zásahu
do existujúcich vlastníckych práv sťažovateľov k rozostavanej stavbe, ktorá dlhé roky existuje.

23. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný
účinok podľa § 447 SSP a vo veci samej rozhodol tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu zruší
a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na to, že v zmysle § 253 SSP sú účastníkmi

konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy iba žalobca a žalovaný a do konania môže
vstúpiť iba prokurátor, a preto nemal krajský súd so sťažovateľmi ako s ďalšími účastníkmi konať. Z
uvedeného dôvodu by mala byť podľa žalobkyne kasačná sťažnosť odmietnutá podľa § 459 písm. b/
SSP, nakoľko ju podali osoby, ktoré na to neboli oprávnené.

25. Pre prípad, že by kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol, žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla,
že evidenčný princíp katastra má slúžiť na evidenciu legálnych stavieb a zmien druhov pozemkov a
nie na legalizovanie čiernych stavieb a obchádzanie riadneho vyňatia poľnohospodárskeho pozemku
na účely stavby, čo vyplýva aj zo stanoviska ÚGKK SR v katastrálnom bulletine 2/2018, v ktorom je
konštatované, že nelegálna stavba nemôže byť predmetom evidencie v katastri nehnuteľností.

26. K námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby uviedla, že
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne sa zápis nelegálnej stavby dotýka. V tejto súvislosti poukázala na
to,žesťažovateliapostavilistavbuvbezprostrednejblízkostihranicepozemku,vrozporespožiadavkami
na stavbu, do pozemku žalobkyne orientovali veľké okná, strecha ich domu presahuje až nad pozemok

žalobkyne, čím spôsobili, že užívanie nehnuteľnosti žalobkyne je obmedzené. Tvrdila, že pokiaľ sporný
zápis v katastri nehnuteľností zostane, nemôže sa v územnom a stavebnom konaní účinne brániť proti
polohovému umiestneniu rodinného domu sťažovateľov, čím by boli dotknuté jej oprávnené záujmy.
Ďalej uviedla, že stavba sťažovateľov porušuje parametre stanovené vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Podľanázoru žalobkyne, pokiaľ geodet vyhotovuje zameranie stavby a vytvára novú parcelu, mal by porovnať
skutočný stav so stavom povoleným v rozhodnutí o umiestnení stavby a v poznámke na prípadnú
nezrovnalosť upozorniť. V tomto prípade však na to, aby boli odstupy dodržané, geodet navrhol posunúť

hranice pozemkov žalobkyne. Preto aj čiastočný zápis geometrického plánu len v časti umiestnenia
nelegálnej stavby bol v rozpore so zrušeným dodatočným stavebným povolením, ktoré sťažovatelia
k zápisu predložili. Namietala, že jej žalovaný pri zápise neumožnil vyjadriť sa, hoci bola svojou
parcelou,akovyplývalozgeometrickéhoplánu,dotknutáanemalanisúhlasdotknutýchosôbsozápisom
geometrického plánu, ktorý zákon vyžaduje.

27. Čo sa týka tvrdenia sťažovateľov, že zrušením záznamu by došlo k zániku záložného práva, s týmto
žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že záloh nemá vplyv na plnenie hypotekárneho úveru a podľa § 151d
ods. 4 Občianskeho zákonníka ho možno zriadiť aj k nehnuteľnostiam, ktoré vzniknú v budúcnosti. Podľa
§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká záložné právo len z dôvodov uvedených v zákone a
navyše sa sťažovatelia môžu s bankou dohodnúť, že poskytnú ako záloh inú vec.

28. K návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že
tento nijakým spôsobom neodôvodnili a ani nepreukázali, aká závažná ujma im z vykonania rozhodnutia
hrozí.

29. K námietke o oneskorene podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 250v OSP subjektívna
lehota začala žalobkyni plynúť odkedy sa o zásahu dozvedela, t.j. dňa 15.06.2015, nie od kedy sa o ňom
dozvedieť mohla. Práve objektívna lehota jeden rok sa viaže na samotný zápis v katastri.

30. K námietke, že sťažovateľom nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne z 05.10.2018, uviedla, že toto

vyjadrenie zásadne nemenilo žalobu, a teda nemalo vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko súd vychádzal
zo stavu v čase zásahu a predmetný geometrický plán je súčasťou administratívneho spisu. Prílohy
doručené s uvedeným vyjadrením len potvrdzovali tvrdenia žalobkyne zo žaloby a boli sťažovateľom
riadne doručené v príslušnom konaní.

31. Žalobkyňa zotrvala na tom, že U.. Š. Š. nemal oprávnenie na vyhotovenie predmetného
geometrického plánu, pričom poukázala tiež na to, že oprávnenie na túto živnosť mu zaniklo už
10.10.2008.

32. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov ako

nedôvodnú zamietol.

33. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. Podaním, doručeným krajskému súdu dňa 16.04.2019,
oznámil, že dňa 09.04.2019 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu
katastra nehnuteľností k číslu konania Z-6944/15 - zápis uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.

k. 6S/170/2015-97 z 25.10.2018, právoplatného dňa 31.12.2018, na obnovu stavu evidencii katastra
nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. X. pred záznamom pod č. Z-6944/5.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)
preskúmal uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1

a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že uznesenie
krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

35. Predmetom kasačného konania bolo uznesenie, ktorým krajský súd podľa § 262 ods. 1 SSP zakázal
žalovanému pokračovať v zázname č. Z-6944/15 a uložil mu povinnosť obnoviť stav v evidencii katastra

nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. X. pred záznamom č. Z-6944/15, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a povinnosť doručiť krajskému súdu oznámenie o tom, že obnovil stav pred zásahom, v
lehote 15 dní od obnovenia stavu.

36. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,

ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

37. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

38. Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 30.06.2016, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný
priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať
ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

39. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

41.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,

j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

44. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

45. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

46. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli

v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

47. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou, podanou na krajský súd dňa
14.07.2015, domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - záznamomžalovaného do katastra nehnuteľností č. Z-6944/15 z 11.05.2015 podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

48. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Podľa § 491
ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

49. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikácie procesno-právnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti
nového zákona. V Správnom súdnom poriadku sú stanovené výnimky z tohto pravidla, vyplývajúce
najmä z osobitnej povahy konaní v správnom súdnictve tak, že taxatívne vymenované konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku sa dokončia podľa doterajšej
právnej úpravy, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ide o konania podľa tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho

poriadku(§492ods.1Správnehosúdnehoporiadku)aodvolaciekonaniapodľapiatejčastiObčianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku (§ 492 ods.
2 Správneho súdneho poriadku). V § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zákonodarca pamätá aj
na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo
právnická osoba.

50. Krajský súd o žalobe žalobkyne rozhodol dňa 25.10.2018 podľa § 262 ods. 1 Správneho súdneho
poriadkuvkonaníožalobeprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávysodôvodnením,žežalobkyňasav
čase podania žaloby domáhala ochrany podľa vtedy platného a účinného § 250v Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol v aktuálne platnom a účinnom Správnom súdnom poriadku pretransformovaný do

§ 252.

51. Kasačný súd je toho názoru, že bol síce správny postup krajského súdu, keď po 01.07.2016 na
prejednávanú vec aplikoval Správny súdny poriadok, avšak kasačný súd sa, vzhľadom na predmet
súdneho prieskumu (záznam do katastra nehnuteľností), nestotožnil s postupom krajského súdu, ktorý

po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku o žalobe žalobkyne rozhodol v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

52. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sú
obsiahnuté legálne definície základných pojmov používaných Správnym súdnym poriadkom. Účelom

definovania základných pojmov zákona je prostredníctvom jednoznačného vymedzenia žalobcom
namietanej nezákonnosti ustanoviť príslušný procesný rámec, v rámci ktorého má byť táto nezákonnosť
správnym súdom preskúmaná. Inak povedané, s každým výstupom orgánu verejnej správy je spojený
iný druh konania pred správnym súdom (.., i keď v zásade platí, že zákonnosť rozhodnutia a opatrenia
orgánu verejnej správy sa preskúmava v tom istom konaní, a to v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe

podľa § 6 okrem lehôt podľa §
187 ods. 1 a .

70. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

71. Kasačný súd zároveň dospel po preskúmaní návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku
ich kasačnej sťažnosti k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 447 ods. 1 SSP, pretože
nebolo sťažovateľmi preukázané, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu im

hrozí závažná ujma.

72. Preukázanie hrozby závažnej ujmy dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Od preukázania hrozby závažnej ujmy ako jednej zo zákonnýchpodmienok (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Hrozbu závažnej ujmy

musí teda žalobca nielen deklarovať, ale aj preukázať. Sťažovatelia v návrhu na priznanie odkladného
účinku ich kasačnej sťažnosti len tvrdili, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského
súdu by mohol byť negatívne ovplyvnený ich úverový vzťah s bankou, avšak samotnú hrozbu závažnej
ujmy sťažovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali. Z uvedeného dôvodu kasačný súd s poukazom na
§ 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh sťažovateľov na priznanie odkladného

účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.