Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200088
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015200088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci
navrhovateľa: V. M., bytom U. V. B. R. XX, M., B. L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo 4. decembra 2018, č.k. 10Scud/2/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. decembra 2018, č.k.
10Scud/2/2015-86, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 10. júna 2014
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo 4. decembra 2018, č.k. 10Scud/2/2015-86,
potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2014 podľa § 250q ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutím číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2014 bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) a podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
sociálnom zabezpečení z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa dôvodila tým, že ku dňu rozdelenia Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Českej republike u zamestnávateľa

B.. Pretože zamestnávateľ navrhovateľa mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej republiky sídlo na
území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 1993, sa
považujúzadobyzabezpečeniaČeskejrepublikyadôchodokjezanepríslušnáposkytnúťČeskáspráva
sociálneho zabezpečenia. Nakoľko ani po 31. decembri 1992 navrhovateľ podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, preto bola žiadosť o starobný
dôchodok zamietnutá.

3. Krajský súd preskúmal podľa § 250l a nasl. OSP, podľa 60 a nasl. zákona o sociálnom poistení a
podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou, ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne citoval. Zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanoudňa 20. marca 2014 doručenej ten istý deň nositeľovi sociálneho poistenia Poľskej republiky a následne
doručenej Sociálnej poisťovni spolu s E 202 PL dňa 5. mája 2014 požiadal o priznanie starobného
dôchodku. Dôchodkový vek žiadateľ dosiahol podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dňa

16. novembra 2006. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol navrhovateľ
zamestnaný v Českej republike, čo vyplynulo aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia u
zamestnávateľa B. a z potvrdenia týkajúceho sa histórie poistenia v Českej republike E 205 CZ zo dňa
12. apríla 2016, potvrdenej Českou správou sociálneho zabezpečenia, ústredie, Křížova 25, Praha 5,
Česká republika. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 1993 sa preto

považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a starobný dôchodok za ne je príslušná poskytnúť
Česká správa sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa preto žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok postúpila na rozhodnutie Českej správe sociálneho zabezpečenia.

4.Otrováchkonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§250kods.1vspojenís§250lods.2OSP.Navrhovateľ
nebo. V konaní úspešný, preto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni trovy konania

neprislúchali.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdupodal navrhvoteľ odvolanie. V dôvoch odvolania žaidal krajský súd

o pridelenie advokáta - zsátupcu ex offo v Slovenskej republike a žiadal, aby súdne písomnsoti a
rozsudku bli prekladané úradným prekaldateľom. Zdôraznil, že vzhľadomna nízky invalidný dôchodok a
staronýdôchodoksinemôžedovoliťnajaťadvokáta.VPoľskudostávaivnalidnýdôchodokvovýškeč878
zlotých. Z Českej republiky dostáva starobný dôchodo vo výške 114 zlotých. Súhrnná suma dôchodku
je 992 zlotých. Z tohto dôchodku si hradí poplatky za elektrinu, plyn, telefón, byt, lieky, za ktoré mesačne

paltí 210 zlotých a ktoré musí brať vzľhadom na trvalé ochorenie, taktiež rehabilitáciu 74 ročného
dôchocu po nehode. Ďalšie výdavky má na odev a potraviny. Doplnenie dovolania súdu doručení
po pridelení advokáta a po dôkladom oboznámení sa s rozsudkom krajského súdu a po dohode s
advokátom.Navyše pre musí získať vdokumentáciu z českej sociálnej posiťovne a z podniku B. Brno a
z úradu Biuro Rent Zagranocznych (Úrad zahraničných dôchodkov), Varšava, Poľsko.

III.

6. Sociálna posiťovňa, ústredie, vo vyjadrení k odvolaniu navrhola rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť. Na námietku navrhvoteľa, ktorou opätovne poukázal na dobu zamestania od 7. októbra

1968 do 31. decembra 1970 - B. uviedla, že nakoľko sa jedná odobu zamestnania zamestnávateľa
občana, ktorý má sídlo ku dňu rozdielenia Českej a Slovenskej Federaívnej republiky, t.j. k 31. decembru
1992 na území Českej republiky, predmetné obdobie sa považuje za doby zabezpečenia Českej
republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Českáspráva Sociálneho zabezepčenia Praha v
súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou osociálnom zabezpečení.

IV.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

OSP),odvolanieprejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§250jaods.2vetaprváOSP),keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a 491 SSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno priznať úspech.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Nová právna
úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona. Preto odvolací súd postupoval podľa § 491 a § 492 SSP.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach;

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne;

14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny
súd posudzuje neformálne.

15. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o
starobný dôchodok.

16. Medzi účastníkmi konania je sporné posúdenie doby zamestnania od 7. októbra 1968 do 31.
decembra 1970 u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej

republiky , t.j. k 31. decembru 1992 na území Českej republiky.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase nárok na starobný
dôchodok vzniká získaním 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového
veku.

18. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení mužovi, ktorý od 1. januára 2004 do 31. decembra
2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta podľa písm. b/
citovaného ustanovenia v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

19. Dôchodkový vek podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľ dosiahol dňa 16.
novembra 2006.

20. Podľa obsahu spisov súdu prvého stupňa a odporkyne žiadosť o starobný dôchodok navrhovateľ
podal dňa 20. marca 2014 u nositeľa poistenia Poľskej republiky. Žiadosť bola dňa 5. mája 2014

doručená Sociálnej poisťovni spolu s E 202 PL.
21. Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že V. M., narodený XX. mája XXXX, bol zamestnaný v:
1) O. od 7. decembra 1963 do 3. novembra 1965 na plný pracovný úväzok ako podzemný zámočník v
sťažených podmienkach v riziku prachu a riziku vibrácií ,
2) E. v dobe od 17. januára 1966 do 23. januára 1967. Vykonával profesiu robotníka v závode M. -

montovna,
3) PL. Česká republika potvrdila, že pán V. bol v spoločnosti zamestnaný od 7. októbra 1968 do 12.
februára 1969,
4) W. od 5. septembra 1969 do 5. októbra 1970

22. Z obsahu spisov ďalej vyplynulo, že v období
1) od 1. marca 1969 do 30. júna 1969 V. M. čerpal neplatené voľno
2) v období od 1. júla 1969 do 31.decembra 1969 mal neospravedlnenú absenciu.

23. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší
súd dospel k záveru, že krajský súd pokiaľ pristúpil k potvrdeniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a najmä podľa článku 20 Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou pochybil, nakoľko v procese posudzovania aplikácie
právnych predpisov došlo k pochybeniu majúcemu zásadný vplyv na rozhodnutie o žiadosti o starobný
dôchodok. zistenie a následné ustálenie skutočného stavu veci.

25. Najvyšší súd na úvod uvádza, že v procese posudzovania žiadosti o starobný dôchodok právny
nástupca bývalého zamestnávateľa B. nemala z podkladov uložených v osobnom liste žiadateľa jasné,
prečo bol pracovný pomer s V. M. ukončený až po 1,5 roku od začiatku neospravedlnených absencií.
Od 4. mája 1969 mal neospravedlnené absencie a osobnom liste je založená korešpondencia, v ktorej
je uvedené, že od 1. júla 1969 bol nezvestný. Pracovný pomer s uvedeným zamestnancom bol podľa
Hlásenia o výstupe ukončený až 31. decembra 1970. V porovnaní s uvedenými pochybnosťami o dĺžke

trvania pracovného pomeru u vyššie uvedeného zamestnávateľa, W. listom zo dňa 9. januára 1978
(č.l. 42 administratívneho spisu) potvrdilo, že V. M. pracoval v ich podniku od 5. septembra 1969 do 5.
októbra 1970.

26. Z tohto dôvodu najvyšší súd považoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, ktorý opätovne poukázal

na dobu zamestnania u zamestnávateľa W., v Slovenskej republike, pred rozdelením Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky.

27. Konštatovanie krajského súdu a zhodne aj Sociálnej poisťovne, že zamestnávateľ navrhovateľa
mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, k 31. decembru 1992 sídlo na

území Českej republiky, tak nemá oporu v listinných dokladoch založených v spisoch a vo vykonanom
dokazovaní.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody, najmä pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a pre nesprávnu
aplikáciu právneho predpisu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP a § 492

ods. 2 SSP zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a
§ 492 ods. 1, 2 SSP. Podľa výsledku konania úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal
z dôvodu, že takúto náhradu si neuplatnil a preukázateľné trovy súdneho konania nevznikli.

30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.