Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119329744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr.
Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Z. X, XXX XX X., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom U. S. X/A, XXX XX M. o zaplatenie
544,75 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 21. januára 2020 sp. zn.
6C/54/2019-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
544,75 €. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 24.1.2019 došlo k poškodeniu osobného motorového
vozidla zn. Audi A4 Avant, EVČ: MT 999BH, ktorého vlastníkom bola poškodený R. R., bytom C.
XXX (ďalej len „poškodený“), prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Iveco 70C18, EVČ: MT
148EO, ktoré bolo poistené u žalovaného. V období od 25.2.2019 do 14.3.2019 bolo osobné motorové

vozidlo poškodenej v oprave v autoservise GAPAcar s.r.o. so sídlom v Martine. Dňa 25.2.2019 uzatvoril
poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 111/42, v zmysle ktorej
bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s dobou nájmu od 25.2.2019
do opravy poškodeného motorového vozidla poškodeného, t.j. do 14.3.2019 s denným nájomným vo
výške 53,04 €. Z vyjadrenia poškodeného vyplýva, že tento náhradné motorové vozidlo užíval za účelom
cestovaniadopráce,nasúkromnéúčelyanákupy.Dňa14.3.2019žalobcavystavilpoškodenémufaktúru
č. 190132 na celkovú sumu vo výške 954,72 € za prenájom vyššie špecifikovaného motorového vozidla

v trvaní 18 dní, čo pri dohodnutej výške nájmu 53,04 € na deň predstavuje plnenie vo výške 954,72 €
vrátane DPH. Dňa 14.3.2019 bola medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodenej voči žalovanému celkom vo výške 954,72 € z
titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodený oznámil postúpenie
pohľadávky žalovaného listom zo dňa 14.3.2019. Zmluvu o postúpení pohľadávky napriek námietkam
žalovaného, považoval za platný právny úkon. Budúca splatnosť záväzku poškodeného voči žalobcovi,

nebola prekážkou pre jej postúpenie, ak táto bola dostatočne určitá a identifikovateľná. Postúpená
pohľadávka v zmysle bodu 1 Zmluvy bola riadne identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy
dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty zodpovedá nároku
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry č. 190132. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné stranydohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky
poškodenéhovočižalobcovi.Zuvedenéhojezrejmé,žepoškodenýžalobcovisumuvyúčtovanúfaktúrou
č. 190132 uhradil. V súlade s ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., §

11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že je dôvodné priznať uplatnený nárok žalobcu v plnej výške. Oznámením o poistnom plnení
z 29.3.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytol
poistné plnenie vo výške 409,97 €. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný neuznal výšku
dohodnutého nájmu, keď považoval za primeranú dobu na zapožičanie náhradného vozidla 8 dní do

doby opravy, počet najazdených km 594, znížené o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických
hodnôt pred a po prepočítaní najazdených km a zníženie 0,01 € za 1 km. Krátenie poistného plnenia
z titulu rozdielu technických hodnôt a neprimeraných nákladov považoval zo strany žalovaného za
nevysvetlené. Námietku o neprimeranosti nákladov a doby nájmu nepovažoval za dôvodnú. Úhrada
nájmu náhradného vozidla poškodeným bola dôvodná, pretože tento bol obmedzený v užívaní svojho
motorového vozidla v dôsledku jeho opravy a ako poškodený nemohol priamo ovplyvniť dobu trvania

opráv a postup prác v servise, keďže sa jedná o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle
poškodeného. Podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,

že žalobca v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný nebol. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a z tohto dôvodu táto
bola zároveň dlžníkom žalobcu. V zmysle 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k úhrade faktúry preto
nemohlodôjsťnazákladevzájomnéhozápočtuzrealizovanéhovpredloženejzmluveopostúpení.Prejav
vôle účastníkov Zmluvy najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a

až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Zmluvu o postúpení
pohľadávky ja potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnosti
odôvodnenia právnych záverov prvostupňového súdu považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania taktiež považuje za nesprávnu odvolaciu námietku, že v spore nie je
aktívnelegitimovaný.Poukazujenaskutočnosť,žepostupovanýbolnároknanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Preto
považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako

dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné
plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Súd tak v danom prípade vychádzal aj zo správania
sa strán v čase pred podaním návrhu na súd. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodeného vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov, ktorým podľa judikatúry je aj nájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva

medzinímapoškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozporsustanovením
§ 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry
a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za
prenájom motorového vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená

domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a dlžníkom v tomto prípade je žalovaný a
nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry a teda aj k
vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje
zákonu. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu

uhradilpredmetnúfaktúruzanájomasúčasnepostúpilžalobcovizaodplatusvojnároknanáhraduškody
voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal aj na rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Žiline vo veciach sp. zn. 13Cob/75/2018, 10Co/104/2019, 11Co/135/2019 a ďalšie.4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že s odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje.

Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil
žalobcovi,aleajzosamotnéhoobsahuazmyslunárokupoistnéhoplnenia.Odvolacísúdsanestotožňuje
s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený nebol
majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného
predmetommalabyťpohľadávkapoškodeného,ktorúžalobcaakoveriteľevidujevočipoškodenémuako
dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť

na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným.
Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného
plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 24.1.2019 na vozidle zn. Audi A4 Avant, EVČ: MT 999BH.

Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z
poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými
slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola
pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený
zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 14.3.2019 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči
žalovanému, vyjadril v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 29.3.2019 (č.l. 34 spisu) v Oznámení
o poistnom plnení kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného
plnenia, pozostávajúcu z nákladov nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas
doby opravy poškodeného vozidla poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou

žalovaného v tom, že by poškodený nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom
postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok
poškodeného na zaplatenie nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas
doby opravy poškodeného motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok
- pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým

potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení
pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy
poškodeného motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným
dlžníkom bol žalovaný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval v odseku 18. svojho odôvodnenia,
že ak k úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva

odvolací súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody
bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 dohodli, že
ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie
nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné

plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na
poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci
predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 mala spôsobilý
predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

6. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni,
súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný
nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči
poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil

žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.3.2019 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu
náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 14.3.2019 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodeného, ktorý podľa
faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací súd
to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú

pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného
vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu správne dospel k záveru, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný a nárok

uplatnený žalobou je dôvodný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)