Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211218
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112211218.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
A., XXX XX X., proti žalovanému Filip JUDA - STAFIL, IČO: 10 666 940, so sídlom M. Benku 1, 080
01 Prešov, zastúpený JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01
Piešťany, o náhradu škody vo výške 688,14 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 74/2012-471 zo dňa 6.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobkyne.

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia.
Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Priznal štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 80 %.
Priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 20 %.

2. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá si uplatnila nárok
na náhradu škody voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade vo výške 4.500 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 13.4.2012 do zaplatenia. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 29C 74/2012-360.
Konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, pretože žalovaný v priebehu konania zomrel a žalobkyňa
voči nemu nezobrala žalobu späť.
Konanie voči žalovanej v 2/ rade skončilo zamietnutím žaloby, pretože neboli zistené podmienky pre

zodpovednosť žalovanej v 2/ rade za vzniknutú škodu.
Prvoinštančný súd žalovanému v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto rozsahu
prvoinštančný súd zistil, že nárok je dôvodný, pretože žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedá. Škodu
prvoinštančný súd vyčíslil na 688,16 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní, priznal žalobkyni aj nárok na
úroky z omeškania.
V prevyšujúcej časti nad priznaný nárok žalobkyni voči žalovanému v 3/ rade súd žalobu zamietol.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co 127/2016-414 odvolací súd prvoinštančný rozsudok
potvrdil. Zrušený ostal len výrok o zodpovednosti žalovaného v 3/ rade za 688,16 eur s úrokom z
omeškania. Z dôvodu vyplýva, že nepreskúmateľná je výška priznaného nároku žalobkyni, úroky z
omeškania a je potrebné vyhodnotiť spoluzodpovednosť žalobkyne.3. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd priznal žalobkyni sumu 688,16 eura s prísl. z dôvodu,
že prvoinštančný súd zistil, že za škodu v rozsahu 688,16 eur s prísl. zodpovedá výlučne žalovaný

(v 3/ rade), ktorý zásahy do rodinného domu žalobkyne vykonával na základe vlastného uváženia a
rozhodnutia. Spoluzodpovednosť žalobkyne preukázaná nebola.
Prvoinštančný súd ustálil výšku škodu tak, že vychádzal zo znaleckého posudku znalca D.. L. Z., z
položkovitého rozpočtu spracovaného cenárkou P. H. a ustálil, že na dome bezprostredne po poškodení
vznikla žalobkyni škoda vo výške 632,45 eur. Išlo o fasádu na východnej časti rodinného domu. Pokiaľ

sa týka betónového múrika k 13.4.2014 vznikla škoda podľa rozpočtu vypracovaného P. H. ako súčasť
znaleckého posudku Ing. Z. vo výške 283,88 eur.
Prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 420, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádzal aj
z ust. § 563 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., a to ust. § 3 ods. 1 a podľa § 10c tohto nariadenia,
účinného od 1.2.2013.
Dospel k záveru, že u žalobkyne nebola preukázaná spoluzodpovednosť, pretože žalovaný nepreukázal

všetky atribúty zodpovednosti poškodenej za prípadnú škodu, ktorá jej mala vzniknúť. Za poškodenie
omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne, ako aj ochranného múrika výslovne
zodpovedá žalovaný pristúpil k realizácii stavebných prác na dome žalobkyne bez akéhokoľvek
právneho titulu. Preto škoda vznikla výlučne zavinením žalovaného.
Znalec D.. Z. v znaleckom posudku vyčíslil náklady na uvedenie do pôvodného stavu omietky z

východného obvodového múru ku dňu vypracovania znaleckého posudku vo výške 640,78 eur, vrátane
DPH, a k momentu bezprostredne po poškodení, teda k 13.4.2010 na sumu 632,45 eur.
Podľa rozpočtových nákladov žalovaného tento 60 m2 východného obvodového múru rodinného domu
žalobkyne bol schopný opraviť za 522 eur.
Znalec pri vyčíslení nákladov na omietky východného obvodového múru a ich uvedenie do pôvodného

stavu vychádzal iba z rozsahu poškodenia výlučne spôsobeného žalovaným v rozsahu 20 m2.
Žalovaný pri svojich rozpočtových nákladov vychádzal z estetizácie tohto východného obvodového múru
rodinného domu pri rozsahu 60 m2.
Znalec rátal pri týchto nákladoch na uvedenie veci do pôvodného stavu aj s tepelnoizolačnou omietkou,
ktorá v čase poškodenia sa na rodinnom dome nenachádzala. Preto prvoinštančný súd náklady na túto

omietku odrátal, a určil škodu na 632,45 eur.
Pokiaľ sa týka betónového múrika nachádzajúceho sa pri východnej strane rodinného domu žalobkyne,
bezprostredne po poškodení bola škoda vyčíslená na 236,57 eur, vrátane izolácie proti vode a vlhkosti.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie funkčnosti,
resp. nefunkčnosti ochranného múrika, nachádzajúceho sa na východnej strane obvodového múru jej

rodinného domu, ktorý bol bez viditeľnej hydroizolácie. Preto prvoinštančný súd aj v tomto prípade od
pôvodného stavu, ktorý znalec vyčíslil vrátane nákladov na izoláciu proti vode a vlhkosti (236,57 eura)
odrátal tieto náklady vyplývajúce zo znaleckého posudku (31,7 eura) a určil vrátane DPH náklady vo
výške 246,48 eura na jeho uvedenie do pôvodného stavu (205,40 eura plus DPH 41,08 eura).
Celková výška nákladov potom pri uvedení do pôvodného stavu 29 m2 východnej omietky obvodového

múru žalobkyne plus múrik pri rodinnom dome predstavujú škodu vo výške 742,12 eura. Keďže v
pôvodnom konaní bola vec zrušená len čo do sumy 688,16 eur, súd v tomto rozsahu žalobkyni priznal
nárok na náhradu škody, pretože len v tomto rozsahu bola škoda predmetom konania. Vo zvyšku bola
v predchádzajúcom rozsudku zamietnutá.
Prvoinštančný súd zistil, že od 9.5.2012 sa dostal žalovaný do omeškania. Žaloba bola žalovanému

doručená dňa 7.5.2012, jeho povinnosť bola uhradiť škodu do 9.5.2012, teda od tohto momentu je v
omeškaní.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 CSP pri aplikácii ust. § 255 CSP a pri trovách
štátu podľa § 259 CSP. V konaní priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa
§ 255 ods. 1 CSP, pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a preto jej

vznikol nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy voči žalovanému.
V priebehu konania vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol pred súdom vypočutý znalec.
Znalcovi bola priznaná odmena za vykonané úkony, ktorá bola hradená z rozpočtových prostriedkov
súdu. Keďže v konaní štát má nárok na náhradu nákladov, súd rozdelil túto náhradu podľa pomeru
úspechu v spore, čo do istiny. V spore čo do priznanej istiny bola úspešná žalobkyňa v časti 20 %, a preto

v rozsahu 80 % neúspechu vo vzťahu k jej výške zodpovedá za trovy vynaložené štátom v tomto konaní.
Obdobne žalovaný bol úspešný v rozsahu 80 %, neúspešný bol v rozsahu 20%, a preto zodpovedá v
tomto rozsahu za trovy štátu.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v
odvolaní namietala, že prvoinštančný súd svojim rozhodnutím vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto tvrdila aj existenciu odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP.
Žalobkyňa namietala všetky výroky prvoinštančného rozsudku. Špeciálne namietala rozhodnutie vo veci
samej, keď tvrdila, že vzhľadom na okolnosť, že jej preukázateľne podľa dôvodov prvoinštančného
rozsudku vznikla škoda vo väčšom rozsahu, než 688,16 eura, mala jej byť priznaná táto vyššie zistená
škoda. Namietala výšku škody zistenú znalcom Ing. L. Z., pretože výšku nákladov znalec určil na základe

rozpočtu, ktorý spracovala P. H. - stavebný cenár, ktorá nemá oprávnenie na výkon znaleckej činnosti.
Znalec mal vypracovať takýto znalecký posudok osobne.
Žalobkyňa ďalej namietala, že prvoinštančný súd pochybil pri rozhodovaní o škode v súvislosti s
terénnymi úpravami okolo rodinného domu žalovaných (pôvodne žalovaní 1, 2 - pozn. odvolacieho
súdu), keď odtok dažďovej vody z terénu parcely vo vlastníctve žalovaných je vyspádovaný smerom k jej
rodinnému domu. Znalec sa nezaoberal vlhkosťou a nevykonal žiadne merania, ktoré by preukazovali,

že žalovaní jej nespôsobili žiadnu škodu.
V priebehu konania vytýkala nedostatky znaleckého posudku Ing. L. Z.. Súd mal preto nariadiť
vypracovanie nového kontrolného znaleckého posudku. Žalobkyňa tvrdila, že tento návrh súdu podala,
avšak súd návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti a tak nemohla uniesť dôkazné bremeno. Súd
nezohľadnil u žalobkyne skutočnú škodu, ktorá jej vznikla, ale vychádzal len z nákladov na uvedenie veci

do predošlého stavu, keď skutočná škoda predstavuje vyššiu sumu ako uvedenie veci do predošlého
stavu. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa odvolanie voči ďalším výrokom napadnutého rozsudku bližšie neodôvodnila.

5. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že predmetom konania je už len suma 688,16 eura po

tom, čo v predchádzajúcom konaní bola potvrdená zamietavá časť výroku prvoinštančného súdu
nad rámec tejto sumy, keď pôvodne žalobkyňa žiadala priznať sumu 4.500 eur. Žalovaný uviedol,
že vypracovanie kontrolného znaleckého posudku žalobkyňa nežiadala. Pred prvoinštančným súdom
síce žalobkyňa potvrdila, že si dala vypracovať znalecký posudok, tento súdu nepredložila a pred
vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania žalobkyňa týmto znaleckým posudkom vykonať dôkaz

nenavrhla. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol. Uplatnil si náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
rozsudku prvoinštančného súdu a zistil, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.

Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Platí, že ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu sa predovšetkým
zaoberať tým, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa. Podmienkou
subjektívnej prípustnosti odvolania je preto existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto
ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného a musí sa vychádzať z výroku rozhodnutia

napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že ujma sporovej strane nevznikla,
odvolanie odmietne.
Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.
Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú,

iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/
rade náhrady škody vo výške 4.500 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.4.2012 do zaplatenia.
Žalobkyňatvrdila,žežalovanýv3/radepoškodilnapokynžalovanýchv1/a2/radeomietkujejrodinného
domu z východnej strany a poškodil základy domu. Ďalej tvrdila, že žalovaní v 1/ a 2/ rade vykonali

terénne úpravy tak, že dochádza k podmáčaniu základov jej rodinného domu a ich poškodzovaniu.
Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 29C 74/2012-360 o nároku žalobkyne rozhodol tak, že konanie
voči žalovanému v 1/ rade bolo zastavené, žaloba voči žalovanej v 2/ rade bola zamietnutá a bolo
rozhodnuté o povinnosti žalovaného v 3/ rade zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 9.5.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok, okrem

vyhovujúceho rozsudku voči žalovanému v 3/ rade o sumu 688,16 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 9.5.2012, bol potvrdený. Teda bolo potvrdené, že konanie voči žalovanému v 1/ rade bolo zastavené,
že žalovaná v 2/ rade nezodpovedá za žiadnu škodu. Výrok, že žalovaný v 3/ rade zodpovedá za škoduvo výške 688,16 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia bol zrušený a v tomto
rozsahu bola vec vrátená prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie.
Zamietnutý bol nárok žalobkyne voči žalovanému v 3. rade nad sumu 688,16 eur s prísl.

Predmetom ďalšieho konania ostal už len nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 688,16 eur
s 9 % úrokom z omeškania od 9.5.2012 do zaplatenia voči žalovanému v 3/ rade, kde v rámci
skutkových tvrdení žalobkyne došlo k poškodeniu základov domu žalobkyne poškodením obvodového
múrika a poškodením omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne. Všetky ostatné nároky
žalobkyne boli právoplatne ukončené v predchádzajúcom konaní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 25.1.2018.
Predmetom ďalšieho konania a odvolacieho prieskumu je už len suma 688,16 eur s prísl. priznaná v
celom rozsahu žalobkyni voči žalovanému (v 3/ rade). Tým, že prvoinštančný súd v celom rozsahu
vyhovel vo zvyšku uplatnenému nároku žalobkyne, keď prvoinštančný súd bol viazaný žalobným
návrhom žalobkyne a vzhľadom na to, že žalobkyňa nedisponovala s rozsahom svojich nárokov po
znaleckom dokazovaní, prvoinštančný súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac alebo z iného

právneho dôvodu, než urobil v napadnutom rozsudku. Keďže súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku
v celom rozsahu vyhovel pôvodne uplatnenému nároku žalobkyne, keď nárok žalobkyne v prevyšujúcej
časti bol už právoplatne rozhodnutý, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než odvolanie žalobkyne
odmietnuť. Považoval toto odvolanie podané neoprávnenou osobou. Žalobkyni vo zvyšku, t.j. v rozsahu
nerozhodnutej sumy 688,19 eur s prísl. bolo v celom rozsahu vyhovené.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní
namietal 1/, 2/ a 4/ výrok napadnutého rozsudku. Uviedol, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď bolo porušené právo

na náležité odôvodnenie rozsudku. Ďalej prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď počas celého konania zo
znaleckého dokazovania súd nezistil skutočnú škodu ako predpoklad zodpovednosti za škodu.
Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď došlo k chybnej aplikácii práva na zistený skutkový stav,

pričom správny právny predpis nebol správne interpretovaný.
Žalovaný tvrdil, že pri skúmaní miery zodpovednosti údajná škoda a ďalšia škoda po podaní žaloby bola
spôsobená žalobkyňou. Pri skúmaní ceny v čase údajného poškodenia je táto po 8,5 roku od údajného
poškodenia nezistiteľná. Zistenie rozsahu uvedenia do pôvodného stavu znamená zistiť rozdiel medzi
cenou v čase poškodenia a po údajnom poškodení a tak zistiť samotnú výšku vzniknutej údajnej škody,

čo žalobkyňa nepreukázala ani neuniesla dôkazné bremeno. Pri zisťovaní miery zavinenia sa nezistila
samotná škoda, ktorú žalobkyňa v žalobe ani nevyčíslila. Súd prvej inštancie vôbec nezisťoval mieru jej
zavinenia, ktorú má povinnosť skúmať.
Žalovaný nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého je daná jeho zodpovednosť za
poškodenie omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne a ochranného múrika, čo vylučuje

spoluzavinenie poškodenej žalobkyne. Žalobkyňa tým, že si uplatňovala náhradu škody po viac ako
dvoch rokoch po údajnom poškodení sama spôsobila zhoršenie stavu poškodenia rodinného domu,
čo malo za následok nárast nákladov na uvedenie stavby do stavu pred vznikom poškodenia. Práve
tým, že by žalobkyňa žalovanému umožnila dokončiť opravu východnej steny svojho rodinného domu,
minimalizovala by škodu. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 4.500 eur s prísl. Predmetom

konania ostala už len suma 688,16 eur. Pokiaľ by žalobkyňa nechala dokončiť úpravu východnej steny
rodinného domu, žalovaný by realizoval túto úpravu za podstatne nižšiu sumu, než zistil znalec v
znaleckom posudku. Naviac, žalobkyňa nepožiadala ani o uvedenie poškodenia do pôvodného stavu.
Keďže k škode dochádzalo aj po tom, čo boli stavebné práce zastavené, na strane žalobkyne úhradou
škody by došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobcaďalejnamietalnedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozsudku,ktorýjevrozporesčl.46ods.
1 Ústavy SR. Súd porušil právo na súdnu ochranu spočívajúcu v nelogickom, arbitrárnom a svojvoľnom
rozhodnutí a nepreskúmateľnom odôvodnení. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalobkyni vznikla
škoda a či táto škoda je škodou skutočnou. Túto okolnosť mala v prvom rade preukázať žalobkyňa. Ďalej
namietali zistenie výšky škody, keď škoda bola určená znaleckým posudkom, pričom v pomere k miere

neúspechu žalobkyne, ktorá neuniesla dôkazné bremeno pri uplatňovaní nároku na 4.500 eur závisí aj
štvrtý výrok, ktorý žalovaný napáda. Rozporoval aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a následkom, teda vznikom škody. Musí byť v danom prípade priama príčinná
súvislosť, čo však nebolo preukázané. Prvoinštančný súd nezohľadnil okolnosť, že vlastníctvo zaväzujea nemôže sa zneužívať na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom.Právežalobkyňasiškoduspôsobilasama,naviackeďžalovanýbolschopnýcelústenuopraviť
za sumu približne 522 eur podľa vlastného rozpočtu.

Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne voči
žalovanému zamietne a uplatnil si trovy odvolacieho, ako aj prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nemá žiadne dôkazy o tom, že súhlasila so
zásahom do svojho rodinného domu. So spoločnosťou žalovaného si žiadne práce nedojednala, napriek

tomu žalovaný vykonal zásah do jej rodinného domu a odstránil ochranný betónový múrik a poškodil
omietku. Ich činnosťou nedochádzalo k estetizácii - povrchovej úprave časti omietky, ale išlo o zámerné
poškodenie stavby.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že bol ochotný vykonať opravu jej časti rodinného domu
za približne 500 eur, ktorú by nehradila žalobkyňa, stena, ktorej sa situácia týka, bola v katastrofálnom

stave. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu uviedla, že žalovaný prvýkrát netvrdí, že so zásahom súhlasila.
Zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. V ďalšom vyjadrení uviedla, že škody jej spôsobil
žalovaný, ktorý zbíjačkou a čakanmi neoprávnene vstúpil na jej pozemok dňa 13.4. a 29.4.2010 bez jej

vedomia. Neoprávnene zasiahli do fasády a múrika rodinného domu. Namietala, že nikdy sa nemala
v úmysle bezdôvodne obohatiť, snažila sa poškodenie, ktoré jej spôsobil žalovaný, napraviť, avšak
bezúspešne.

11. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky

rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a len pre zdôraznenie správnosti odvolací súd
udáva, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nevykazuje také vady, ktoré by mali za následok existenciu

odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu je odôvodnené náležite v kontexte s predchádzajúcimi
rozhodnutiami prvoinštančného a odvolacieho súdu, kde o čiastočných nárokoch žalobkyne bolo už
rozhodnuté. Odvolací súd nezistil, že by nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu
došlo k znemožneniu realizácie práv strany žalovaného. Takéto znemožnenie nielenže nebolo zistené,

ale ani nebolo zo strany žalovaného ani účinne namietané. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu nie je odôvodnené tak, ako by si to sám predstavoval, je potrebné uviesť, že
rozhodnutie súdu musí byť v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR odôvodnené tak, ako je uvedený základný
zákonný rámec v ust. § 220 CSP. Odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami však
neznamená, že na každý argument žalovaného je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Strana sporu

má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky podstatné a relevantné právne a skutkovo dôležité otázky súvisiace s prejednávanou vecou, teda
s uplatnením nárokov a s obranou proti takémuto uplatneniu. Súd musí dať odpoveď len na tie otázky,
ktoré majú pre vec podstatný význam alebo dostatočne a dodatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Rozhodnutie prvoinštančného súdu rozhodne nie je arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

preto odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.
Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tak, ako to nakoniec v odvolaní sám žalovaný uvádza, nesprávne právne
posúdenie veci je, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, teda ju úplne opomenul, alebo ak
aplikoval nesprávnu právnu normu namiesto príslušnej správnej právnej normy, alebo ak obsah správnej

právnej normy nesprávne interpretoval alebo na správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd nezistil uvedený
odvolací dôvod. Prvoinštančný súd správne aplikoval správnu právnu normu. Aplikácie inej právnej
normy, ktorej sa dožadoval žalovaný v danom prípade je možné len v prípade, pokiaľ si žalobca uplatní
právopodľaprávnejnormy,ktorúžiadala aplikovaťžalobca.Inaksúdmusíaplikovaťprávnunormupodľa

skutkových okolností a uplatneného nároku žalobcom. Uvedené je potrebné tak vykonať aj v prípade,
pokiaľ by to bolo na prospech žalovaného.
Odvolací súd ďalej skúmal, či odvolací dôvod nesprávne skutkové zistenia vyplývajúci z ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP sú dôvodom na zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu, resp. na jeho zmenu. Odvolacísúd zistil, že prvoinštančný súd vykonal zistenie skutkového stavu na základe dôkazov. Dôkazy, ktoré
boli v prejednávanej veci vykonané, boli vykonané v súlade so zákonom. Všetky sporové strany mali
možnosťsakvykonanýmdôkazomvyjadriť,zaujaťpísomnéstanovisko,naviac,vovzťahukznaleckému

posudku na námietky žalovaného bolo vykonané doplnenie formou odborného posudku. Prvoinštančný
súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Žiaden z vykonaných dôkazov
prvoinštančný súd nepreferoval, nevylúčil z hodnotenia. Pri hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil, že
by prvoinštančný súd postupoval ľubovoľne. Prvoinštančný súd hodnotil tieto dôkazy správne, neboli
zistené porušenia pravidiel formálnej logiky. Preto odvolací súd nezistil ani v tomto prípade žiadne

okolnosti odôvodňujúce na zmenu, resp. zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu.
Odvolací súd dodáva, že predmetom celého konania je nárok vyplývajúci zo žaloby žalobkyne o náhradu
škody. Nárok o náhradu škody bol právoplatne zastavený a zamietnutý voči žalovaným v 1/ a 2/ rade
v celom rozsahu. Voči žalovanému v 3/ rade bol právoplatne zamietnutý nárok nad sumu 688,16 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia. Právne a skutkové závery zistené v
pôvodných rozhodnutiach, ktoré priamo súvisia s prejednávanou vecou a týkajú sa tých istých strán

sporu sú záväzné, tieto už nie je možné vzhľadom na nezmenené skutkové okolnosti odvolacím súdom
preskúmavať. O týchto nárokoch bolo právoplatne rozhodnuté.
Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bola už len výška škody, ktorá mala vzniknúť
žalobkyni v súvislosti s opravou múrika a východnej steny rodinného domu. V tomto štádiu konania
nebolo predmetom skúmania konanie žalovaného a zodpovednosť žalovaného a príčinná súvislosť.

Výška tejto škody bola totiž v pôvodnom konaní nesprávne z dôkazov právne posúdená a vyčíslená.
Toto dokazovanie nebolo náležitým spôsobom preskúmateľné. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil
spoluzodpovednosť žalobkyne, ktorá nebola preukázaná. Na preukázanie spoluzodpovednosti a tejto
námietky žalovaného bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že aj na strane žalobkyne vznikla
zodpovednosť za škodu, ktorá pri realizácii úkonov žalovaného pri obíjaní omietky a odstraňovaní

betónového múrika pri rodinnom dome žalobkyne vznikla. Žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť.
Žalovaný nepreukázal, že na vzniku škody v momente, kedy žalovaný postavil lešenie a začal obíjať
rodinný dom žalobkyne nejakou mierou zodpovedá žalobkyňa.
Prvoinštančný súd správne ustálil škodu v súlade s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd pri určovaní výšky škody vychádzal zo skutočnej škody, ktorá žalobkyni vznikla a

ustálil náklady, ktoré je potrebné k vzniku škody vynaložiť na navrátenie veci do pôvodného stavu v čase
pred poškodením. Preto správne zisťoval pri určovaní skutočnej škody v súlade so závermi znaleckého
posudku, aké finančné prostriedky by potrebovala žalobkyňa vynaložiť na stavebné úpravy v danom
čase. Nie je možné zohľadniť ďalšiu škodu, ktorá vznikla na rodinnom dome neskôr, táto škoda už nie
je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Táto škoda nebola žalobkyni ani priznaná a ani

si ju neuplatňovala.
Pokiaľ žalovaný namietal, že na vlastné náklady by bol úpravu vykonal na celej stene rodinného domu
žalobkyne, vrátane obvodového múrika na východnej strane rodinného domu za približne 522 eur, táto
suma predstavuje predpokladané náklady žalovaného na opravu, resp. tzv. estetizáciu, teda vylepšenie
stavu múrika a obvodovej steny, nie na uvedenie do stavu tesne pred tým, ako bol múrik odstránený a

začala sa obíjať stena domu. V takom prípade sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď žalovaného zaviazal na úhradu skutočnej škody vo
výške tak, ako ju vyčíslil v napadnutom rozsudku.
Pokiaľ žalovaný v 3/ rade so závermi znaleckého posudku, resp. odborného stanoviska nesúhlasil
v priebehu prvoinštančného konania, mu nič nebránilo, aby si na vlastné náklady dal vypracovať

súkromný znalecký posudok, resp. žiadal o vykonanie kontrolného znaleckého posudku a zložil
preddavok na účet prvoinštančného súdu. Žalovaný sám iniciatívne si kontrolný znalecký posudok nedal
vyhotoviť a ani uvedený návrh na doplnenie dokazovania sám nemal. Preto, vzhľadom na odvolacie
námietky, je potrebné vychádzať zo skutkových okolností zistených objektívne prvoinštančným súdom
a vyhodnotených v súlade so zákonom. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok podľa §

387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 2 CSP. Strany sporu v odvolacom konaní mali každá úspech čiastočný, a preto odvolací
súd rozhodol, že náhradu trov konania budú musieť v rámci odvolacieho konania znášať z vlastného a

náhradu týchto trov im nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.