Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205888
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6916205888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne F.. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, XXX XX K., zast. JUDr. Ondrejom
Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec proti žalovaným 1/ P. J., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX K., zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom
Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa a 2/ F. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, XXX XX K.,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/162/2016-255 z 13. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku m e n í tak, že:

1/. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
obce K., kat. územia K. ako:
C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

C KN parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2,
C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
C KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,
rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na C KN parc. č. XXXX/X,
hospodárska budova súpisné č. XXXX stojaca na C KN parc. č. XXXX/X
sa zrušuje.

2/. Nehnuteľnosti C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX ako aj rodinný dom
súp. č. XXX a hospodárska budova súp. č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX obce K., kat.
územia K. sa v celosti prikazujú do vlastníctva žalobkyne.

3/. Nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným P. B., U. A.,
G. XXX, A. dňa 30. 08. 2018 z C KN parc. č. XXXX , zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX obce K.,
kat. územia K., a to novovytvorená C KN parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2 sa prikazuje v

celosti do vlastníctva žalobkyne a novovytvorená C KN parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2 sa
prikazuje v celosti do vlastníctva žalovanej 1/. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený P.
B., U. A., G. XXX, XXX XX A. dňa 30. 08. 2018, autorizačne overený dňa 31. 08. 2018, úradne overený
dňa 31. 08. 2018 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

4/. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu 7 871,98 Eur a žalovanému 2/ náhradu 10 990,04
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.II. Rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Žalovanému
2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou
žalobou zo dňa 08. 06. 2016 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastnictva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parc. č. XXXX - záhrady o výmere
XXXX m2, C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX

m2, rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na C KN parc. č. XXXX/X, hospodárska budova súpisné č.
XXXX stojaca na C KN parc. č. XXXX/X, pre katastrálne územie (ďalej aj „k. ú.“) K., kde sú ako podieloví
spoluvlastníci vedení - žalobkyňa v podiele X/XX (1/2) a žalovaní 1/ a 2/ každý v podiele X/XX (1/4) a
taktiež k motorovému vozidlu, ktoré vlastnia žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/ každý v podiele 1/3. V priebehu
konania podala žalovaná 1/ vzájomnú žalobu, nakoľko považovala za dôvodné, aby sa zrušilo podielové

spoluvlastníctvo aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda
o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, rodinný dom
súpisné č. XXXX stojaci na C KN parc. č. XXXX/X pre k. ú. K., kde sú ako podieloví spoluvlastníci vedení
žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/, každý v podiele 1/3.
1.1 Súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie predmetných nehnuteľností v zmysle ustanovenia §

142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) rozdelením všetkých
nehnuteľností a uložením povinnosti zaplatiť finančnú náhradu na vyrovnanie podielov. Mal za to,
že pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, strany sporu sa v podstate zhodli na tom,
aby tieto (okrem parcely č. C KN XXXX) boli prikázané do vlastníctva žalobkyne. Spornou zostala
parcela č. C KN XXXX vyznačená ako záhrada o výmere XXXX m2, ktorú navrhla žalobkyňa prikázať

do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná 1/ žiadala predmetnú parcelu rozdeliť v zmysle predloženého
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX a novovzniknuté parcely prikázať jednu do jej vlastníctva
a druhú žalobkyni, keďže žalovaný 2/ výslovne uviedol, že o túto parcelu záujem nemá. Súd prvej
inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že predmetná parcela č. C KN XXXX je reálne
deliteľná a na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX novovzniknutú parcelu č. C KN

XXXX/X o výmere XXX m2 prikázal do vlastníctva žalobkyne a novovzniknutú parcelu č. C KN XXXX/X
o výmere XXX m2 do vlastníctva žalovanej 1/. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že prístup na parc. č.
C KN XXXX/X je od cesty možný len po určitých stavebných úpravách a žalovaná 1/ si nový vchod na
predmetnú parcelu urobí na svoje náklady bez toho, aby zasiahla do oplotenia od cesty k novovzniknutej
parcele XXXX/X. Ďalej skonštatoval, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX boli ocenené sumou 43

960,16 Eur. Žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti o výmere X XXX m2 ako aj rodinný dom súp. č. XXX
a hospodárska budova súp. č. XXXX spolu v hodnote 40 842,11 Eur, žalovanej nehnuteľnosti o výmere
XXX m2 v hodnote 3 118,06 Eur a žalovanému nepripadol z nehnuteľností na LV č. XXXX žiaden podiel.
Vzhľadom na to, že podiel žalobkyne (1/2) z nehnuteľností na LV č. XXXX predstavuje 21 980,08 Eur
a podiel žalovaných 1/ a 2 (oboch po 1/4) je 10 990,04 Eur, zaviazal súd prvej inštancie žalobkyňu na

zaplatenie náhrady na vyrovnanie pre žalovanú 1/ vo výške 7 871,98 Eur a pre žalovaného 2/ vo výške
10 990,04 Eur (výrok I.).
Nehnuteľnosti na LV č. XXX prikázal súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalovanému 2/ s
odôvodnením, že ich reálne rozdelenie nie je uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, preto sa
vec považuje za reálne nedeliteľnú. S poukazom na to, že hodnota nehnuteľností je 3000,- Eur a každý

zo spoluvlastníkov vlastní podiel po 1/3, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie sumu vo výške 1 000,- Eur. Uviedol, že rovnaká náhrada by patrila aj žalovanej 1/, avšak
táto výslovne uviedla, že náhradu za tieto nehnuteľnosti od žalovaného 2/ nežiada, a preto vyslovil, že
žalovaný 2/ nie je povinný zaplatiť žiadnu náhradu žalovanej 1/ za podiel z týchto nehnuteľností (výrok
II.).1.2 Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že po podaní žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k motorovému vozidlu došlo medzi stranami sporu k dohode, tak že vozidlo pripadne
žalobkyni, ktorá už žalovaným 1/ a 2/ vyplatila na vzájomné vyporiadanie sumu po 500,- Eur každému.

Žalobkyňa však žalobu v tejto časti nevzala späť a preto ju súd prvej inštancie s poukazom na to, že
predmet sporu odpadol zamietol (výrok III.).
1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že každá zo strán konania mala vo veci úspech len čiastočný (výrok IV.).

2. Proti výrokom pod bodom I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že reálne rozdelenie parc. č. C KN XXXX jej neumožní účelne

využívať predmetnú nehnuteľnosť. Cez novovytvorenú parcelu č. C KN XXXX/X, ktorú má do vlastníctva
nadobudnúť žalovaná 1/ vedie jediná prístupová cesta k parc č. C KN XXXX, ktorú má vo výlučnom
vlastníctve žalobkyňa. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý dala vypracovať žalovaná 1/
nezohľadňujevýškujejspoluvlastníckehopodielu,keďžalovaná1/nadobudnevýmeruoXXXm2väčšiu.
Uviedla, že si dala vypracovať vlastný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, avšak ani takýmto

rozdelením by nezískala prístupovú cestu k parcele C KN XXXX, ktorú vlastní. Žalobkyňa má za to,
že sú naplnené predpoklady pre prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva; s prikázaním veci do jej
vlastníctvasúhlasíavecbudeprikázanímdojejvlastníctvaúčelnevyužitá.Súdprvejinštancienaopakpri
vyporiadaní neprihliadol na účelné využitie pozemku, ktorý v súčasnosti využíva žalobkyňa ako záhradu
priľahlú k domu kde býva. Rozdelenie pozemku nie je dobre možné a nie je možné ho reálne deliť.

Za nesprávne považuje aj to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom majú byť
vykonané stavebné úpravy v prípade rozdelenia parc. č. C KN XXXX. Žalobkyňa má pritom dôvodnú
obavu, že pri stavebných úpravách a aj v budúcnosti budú medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ vznikať
konfliktné situácie.
2.1 Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodnutí o náhrade trov konania posúdiť rozsah

zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov pomerne rozdeliť, nakoľko bola v konaní vo väčšom
rozsahu úspešná.
2.2 S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I.
a IV. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobkyni
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za zákonné a vecne správne. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie
a odôvodnenie rozsudku je dostatočne presvedčivé. Žalobkyňou predložený geometrický plán č.
XXXXXXXX-XX/XXXX síce spornú nehnuteľnosť parc. č. C KN XXXX rozdeľuje na presné polovice,

avšak také rozdelenie odporuje účelnému využitiu nehnuteľnosti. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX vytvorené parcely č. C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bránia účelnému využívaniu
novovytvorenej parc. č. C KN XXXX/X v prípade, že by ju žalobkyňa navrhovala prikázať do výlučného
vlastníctva žalovanej 1/ z dôvodu, že vstup na novovytvorenú parcelu č. C KN XXXX/X bude možný
len peši. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX predložený žalovanou 1/, ktorý prevzal do svojho

rozhodnutia aj súd prvej inštancie zohľadňuje zákonné kritériá pre rozdelenie veci a účelné využitie veci.
Žalovaná 1/ popiera, že by mala záujem vyvolávať akékoľvek spory so žalobkyňou a nesúhlasí s jej
argumentáciouvodvolaní,žemedzinimibudúvznikaťsusedskékonflikty.Poukazujenato,žežalobkyňa
bráni jej a žalovanému 2/ vstupu na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vysporiadania. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil

a priznal jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez

nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. naplnené neboli. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne a úplne, ním
vykonané dôkazy nebolo potrebné doplniť ani zopakovať a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdomprvejinštancie,ktorýmjepodľa§383C.s.p.viazaný,skúmalsprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie
len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou (§ 380 ods. 1 C. s. p.), pretože sám vady
týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť podľa § 380 ods. 2 C. s.

p., aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, nezistil. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k
názoru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie je po obsahovej
stránke vecne správny a je potrebné ho podľa § 388 C. s. p. zmeniť len z formálnych dôvodov z dôvodu,
že geometrický plán, ktorým boli vytvorené nové parcely, súd prvej inštancie neurobil súčasťou svojho
rozsudku. Štvrtý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

7. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná
jeho vyporiadanie. Súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným
poradím (ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak) a to: rozdelením veci, prikázaním veci jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a nariadením predaja veci a rozdelením výťažku.
7.1 Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a jej rozdelenie je reálne možné, t.j. že rozdelením
veci vzniknú samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelu, na ktorý sú určené. Prvá možnosť vyporiadania

podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby
sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom
rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom.
7.2 Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za

primeranú náhradu; pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom a
to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému, resp. niektorým zo
zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, Občiansky zákonník v §142 ods.
1 druhá a tretia veta stanovuje tri kritéria: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a
prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne

predpoklady). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej
podiel) a tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov
prejavuje o celú vec záujem (subjektívny predpoklad).
7.3 Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri zrušeni a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
rešpektoval zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 O. z.; postupoval podľa zákonom ustanoveného poradia,

pričomnebolviazanýnavrhovanýmspôsobomvyporiadaniaspoluvlastníckychvzťahov;zohľadnilvšetky
právne významné skutočnosti a podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal čiastočne reálnym
rozdelením(parc.č.CKNXXXX)ačiastočneprikázanímnehnuteľnostízanáhradužalobkyni,naktorých
prikázaní sa strany sporu v podstate dohodli (parc. č. C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, rodinný dom súp. č. XXX, hospodárska budova súp. č. XXXX). Odvolací súd sa stotožnil s

názorom súdu prvej inštancie, že ak je parcela č. C KN XXXX z LV č. XXXX, k. ú. K. reálne deliteľná a
žalovaná o ňu prejavila záujem, bolo ju nutné (a spravodlivé) podľa § 142 ods. 1 O. z. rozdeliť. Odvolací
súd uvádza, že reálne rozdelenie nehnuteľností v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nebráni jej účelnému využitiu a parcela č. C KN XXXX môže aj naďalej jej vlastníkom slúžiť účelu, na
ktorý je určená (v tomto prípade ako záhrada).

7.4 K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní nezohľadnil veľkosť jej
spoluvlastníckeho podielu (1/2), pričom podiel žalovanej 1/ z parc. č. C KN XXXX je o XXX m2 väčší,
odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie vyporiadaval nehnuteľnosti ako celok a teda na
podiel žalobkyne treba prihliadať v rámci všetkých vyporiadavaných nehnuteľností, nie len zo spornejparcely č. C KN XXXX. Žalobkyni súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti o výmere X XXX m2 a
zároveň aj rodinný dom súp. č. XXX a hospodársku budova súp. č. XXXX všetko spolu v hodnote 40
842,11 Eur, pričom celková hodnota všetkých nehnuteľností je 46 960,16 Eur.

7.5 Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že cez novovytvorenú parcelu č. C KN XXXX/X, ktorú má do
vlastníctva nadobudnúť žalovaná 1/ vedie jediná prístupová cesta k parc č. C KN XXXX vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27. 02. 2017, v ktorom
uviedla, že nad nehnuteľnosťami na LV č. XXX „existuje cesta, ktorá patrí mestu K. a ktorou sa môže
ktokoľvek dostať na svoje pozemky. Uvedená cesta sa dá použiť na pešiu chôdzu. Nad touto cestou sa

nachádza pozemok označený v katastrálnej mape ako lán, ktorého výlučným majiteľom je pán L. A.. Po
tomto láne sa dá chôdzou, ale aj autom dostať nad pozemky v spoluvlastníctve. “ Uvedené vyplýva aj z
vyjadrenia žalobkyne zo dňa 19. 04. 2018, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.07.2018, z vyjadrenia
žalobkyne zo dňa 04.09.2019, zo zvukového záznamu z vykonanej obhliadky nehnuteľností zo dňa 27.
09. 2018 a z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 22.10.2018. Vzhľadom na to, že parcela č. C KN XXXX vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne susedí s nehnuteľnosťami na LV č. XXX a predmetná prístupová cesta

vedie aj ponad túto parcelu, odvolací súd konštatuje, že rovnakú prístupovú cestu ako žalovaný 2/ môže
k svojej parcele č. C KN XXXX využívať aj žalobkyňa.
7.6 K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie neuviedol akým spôsobom majú byť vykonané
stavebné úpravy v prípade nadobudnutia novovytvorenej parcely č. C KN XXXX/X do vlastníctva
žalovanej 1/, odvolací súd poukazuje na bod 26 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd

prvej inštancie dostačujúco skonštatoval, že pre vytvorenie prístupu k novovytvorenej parcele č. C KN
XXXX/X je potrebné zbúrať časť oplotenia a vytvoriť nový vchod a taktiež to, že žalovaná 1/ si tento
vchod urobí na svoje vlastné náklady. Spôsob vybudovania vstupnej brány je vecou žalovanej 1/, s
konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúvisí.

8. K žalobkyňou predloženému geometrickému plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX odvolací súd uvádza, že
tento bol vypracovaný dňa 19. 11. 2018, t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie a predložený odvolaciemu
súdu až v odvolacom konaní. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Odvolací súd udáva,
že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej

inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. So zreteľom na
nové skutočnosti alebo dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní je možné vec samu preskúmavať
iba v prípadoch podľa § 366 C. s. p., ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa mala
možnosť predložiť resp. dať vypracovať geometrický plán už počas prvoinštančného konania. Žalobkyňa
bola v konaní zastúpená advokátom, u ktorého sa v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) C. s. p. predpokladá, že
procesné právo ovláda, preto vo vzťahu k strane zastúpenej advokátom súd ani poučovaciu povinnosť

nemá. Po výzve súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania (č. l. 240 spisu) návrh na doplnenie
dokazovania zo strany žalobkyne podaný nebol, preto vyhlásil súd prvej inštancie podľa § 182 C. s.
p. uznesením dokazovanie za skončené (č. l. 242 spisu). S poukazom na vyššie uvedené odvolací
súd neprihliadol na nový dôkaz (geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX ) ako prostriedok procesnej
obrany, uplatnený až v odvolaní, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie a ktorý zároveň

nespĺňal procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 C. s. p. na to, aby mohol byť relevantným
odvolacím dôvodom.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
C. s. p. nebol žalobkyňou uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho

skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvej zmenil len z formálnych dôvodov, nakoľko súd
prvej inštancie v zmysle § 79l ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „katastrálny zákon“) k predmetnému rozsudku
nepripojil geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý tvorí podklad pre vykonanie záznamu v

katastri nehnuteľností.

10. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v štvrtom závislom výroku o nároku strán
sporu na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 C. s. p.). Rozhodnutieodvolacieho súdu je obsahom potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1, 2 C. s.
p.), k formálnej zmene rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil odvolací súd len, aby geometrický plán,
ktorým bola rozdelená parcela č. C KN XXXX a vytvorené nové parcely ako samostatný predmet

právnych vzťahov, overený Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom dňa 31. 08.
2018 sa stal súčasťou rozsudku, keďže podľa § 79l ods. 2 katastrálneho zákona k zmluve, verejnej
listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením
nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti
alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak

bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018. V konaní o zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť na to, že v tomto konaní majú sporové strany
postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada iudicium duplex), čo sa prejavuje najmä tým,
že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj
rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto špecifickom
konaníniejesúdviazanýnávrhmisporovýchstránzdôvodu,žespôsobvyporiadaniavyplývazprávneho

predpisu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán,
preto je spravodlivé, aby si strany sporu znášali trovy, ktoré im vznikli. Takýto záver je ústavne udržateľný
aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR podľa uznesenia zo dňa 15. 11. 2017 sp. zn. I. ÚS 573/2017.
11. Odlišná situácia je v odvolacom konaní. Odvolacie konanie začína na základe procesného úkonu
strany sporu, ktorá nie je s rozhodnutím súdu prvej inštancie spokojná a podaním odvolania zapríčiní

vznik trov protistrane. V odvolacom konaní je preto podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rozhodnúť
o trovách konania podľa úspechu strán v odvolacom konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaná
1/ bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku by bola vznikla žalobkyni tiež povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho
konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho
konania však žalovanému 2/ odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).