Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8517201619.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: I. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XXX, XXX XX G. U., o vymoženie 1.977,41 eur s prísl. o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad, Vajnorská 100/

A, 831 04 Bratislava zo dňa 23.3.2017 doručenú súdu 27.3.2017, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.3.2017, doručeného súdnej
exekútorke dňa 23.3.2017, začalo exekučné konanie proti povinnému za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného podľa rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0314/4835 zo dňa 27.6.2016, vydaného

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01
Bratislava - Staré Mesto. Súdna exekútorka následne doručila tunajšiemu súdu dňa 27.3.2017 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 44 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

4. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, zo dňa 27.6.2016. Rozhodcovský

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2017 a vykonateľnosť dňa 21.3.2017.5. Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere č. 4960381311 dňa 9.8.2011.
Je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní finančných prostriedkov na základe

zmluvy o úvere vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného
potom vyplýva, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej
zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú
úpravu spotrebiteľských zmlúv.

6. V bode 5 tretej časti zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. časti VOP. V článku 10., II. časti VOP, konkrétne v bode 10.2.2
sa nachádza rozhodcovská doložka. Podľa bodu 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o

platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a

účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 ak Klient,
najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s
rozhodcovskoudoložkounesúhlasí,másazato,žejuprijal.Podľabodu10.2.4BankaaKlientsadohodli,
že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a
Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom

rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Podľa bodu 10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že
táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa bodu 10.2.6
Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú
súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom. Podľa článku 2, I. časti VOP rozhodcovským
súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,

IČO: 35862882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/
B.

7. Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného
zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s
právomocounajehovydanieačijezhľadískzakotvenýchvpríslušnýchprávnychpredpisovvykonateľný
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu, prípadne predložených dôkazov.

18. Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere,
ktorá mala spotrebiteľský charakter - povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením

zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka), teda ako dodávateľ. Uzavretá zmluva o úvere,
obsahujúcaodkaznarozhodcovskúdoložkumápritompovahuformulára,ktorýoprávnenývrámcisvojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
pričom okrem identifikačných údajov právneho vzťahu druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah.

RovnakoajVOP,ktoréobsahujúznenierozhodcovskejdoložky,spotrebiteľnemámožnosťmeniť.Súdsa
preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie
rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská republika má v zmysle práva

EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality
života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti,
bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

19. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmienkach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom

chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

20. Znenie rozhodcovskej doložky je v rozsiahlych VOP. Jej znenie sa na prvý pohľad nejaví ako
neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom, ak je žalobcom veriteľ

(banka, resp. jej právny nástupca) a alternatívne pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
všeobecným súdom, ak je žalobcom dlžník s tým, že výber jednej z alternatív je na dlžníkovi.
Rozhodcovská doložka teda na prvý pohľad zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskomkonaní. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda
za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Pri posudzovaní individuálnosti
dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza z citovaného § 53 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola oprávneným vopred pripravená a povinný sa
s ňou síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere, avšak v tejto časti nemohol ovplyvniť
obsah zmluvy o úvere, resp. VOP. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky
nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek informácie
o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj

slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku,
voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je
tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na
základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o
zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na

súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku,
ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú

doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky
so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv,
či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom

vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé
obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp.
doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodným podmienok, alebo
neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej
lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku

nepovažoval za individuálne dojednanú.

21. Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávneným je banka, súdu je známe, že
táto mala v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim
klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však zastáva názor,

že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi) umožňoval jeho
pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou
zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne
ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v prípade odstraňovania
pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa
rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie
však povinný, prijať takýto návrh. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno
považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné

podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy
dostatočne podrobne, často i vôbec, neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak).
Rozhodcovská doložka v danom prípade pritom nemá znenie návrhu, ale rovno dojednania, pričom vôľu
neprijať tútorozhodcovskúdoložkumusíspotrebiteľprejaviťnajneskôrpriuzavretízmluvy,atopísomne.

22. Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať
spor medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom.23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).