Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200121
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318200121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Priemyselný park Chemes, s.r.o.,
Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 471 780, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Nexis Fibers
a.s., Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, zast. SEDLÁČEK, advokátska kancelária s. r.
o., Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, o zaplatenie sumy 59.282,93 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/3/2018-487 z 11. marca 2019 v
spojení s opravným uznesením, č.k. 7Cb/3/2018-508 z 15. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
Súd konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve
žalobcu v rozsahu 1 793 m2 s príslušenstvom za obdobie užívania od 01.09.2016 do 31.10.2017 z a
s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 839,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1 839,57 eur od 02.03.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením o právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v podstatnej časti odôvodnenia uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Humenné, a to parciel č. XXXX/X, XXXX/XXX,
XXXX/X, XXXX/XXX. Na tomto liste vlastníctva pod H. je poznámka o zriadení vecného bremena,
ktorého predmet je obsahom a rozsahom uvedený v zmluve o zriadení vecného bremena - A zo dňa
11.10.2010 k nehnuteľnostiam v kat. úz. Humenné, zapísaným na LV č. XXXX, teda k stavbám, ktoré sú

umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Humenné.
Predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcu o výmere 257 093 m2, kat. úz. Humenné, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
ako parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č.XXXX/XX, v prospech nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctvežalovaného, teda stavieb, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Predmetom tejto zmluvy je v zmysle
čl. III. bod 3 aj zriadenie vecného bremena k zaťaženým nehnuteľnostiam spočívajúce v povinnosti
vlastníka zaťažených nehnuteľností strpieť, aby vlastník panujúcich nehnuteľnosti voľne, bez časového

a vecného obmedzenia, v súlade so vzájomne odsúhlasenou základnou mapou areálu Priemyselného
parku Chemes užíval všetky zaťažené nehnuteľností, na ktoré sú a budú prístupové cesty, chodníky
a železničné vlečkové koľaje na prechod a prejazd (osobnými i nákladnými motorovými vozidlami
alebo inými dopravnými prostriedkami) z panujúcich nehnuteľností, a to do panujúcich nehnuteľností za
účelomichužívania,údržbyavýkonuvlastníckychprávktýmtopanujúcimnehnuteľnostiam.Predmetom

vecného bremena je aj využitie zaťažených nehnuteľností do vzdialenosti 10 metrov okolo vonkajšieho
obvodu každej panujúcej nehnuteľností na vykonávanie stavebných práv a úprav rekonštrukcii a
nových stavieb panujúcich nehnuteľností bez potreby individuálneho súhlasu vlastníka alebo budúcich
vlastníkov alebo nadobúdateľov zaťažených nehnuteľností, za dodržania ustanovení príslušných,
najmä energetických, stavebných, bezpečnostných predpisov, užívanie všetkých potrubných mostov a
káblových kanálov, užívanie všetkých nadzemných a podzemných potrubí pre odpadovú a vodovodnú

kanalizáciu.

3. Z Nájomnej zmluvy a zmluvy o podnájme číslo XX/XXXX zo dňa 27.12.2006 uzatvorenej medzi
stranami sporu, a to žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zistil, že predmetom
nájmu sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to - parcely reg. „V.“. č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 168 m2, 5006/101 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 533 m2, XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1698 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
285 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 898 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 732 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 647

m2, aktuálne zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné, v prípade ktorých je ako ich aktuálny vlastník v
katastri nehnuteľností zapísaná spoločnosť CHEMES, a.s. Humenné a parcely reg. „V.“ č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 119 m2 (z ktorej žalobca na základe nájomnej zmluvy užíva len
časť o výmere 795 m2), XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 394 m2 (z ktorej žalobca
na základe nájomnej zmluvy užíva len časť o výmere 697 m2), XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 703 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2, XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 576 m2, XXXX/X3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 795 m2, XXXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 245 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 703 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 245 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné. Výmera prenajatých

pozemkov je 47 027 m2 a výška nájomného je 2,10 eur/m2/rok.

4. Zo Zmluvy o nájme pozemkov č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. uzatvorenej medzi stranami sporu, a to
žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že predmetom nájmu sú pozemky
vo vlastníctve žalobcu a to - parcely reg. „V.“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

76 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 232 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
24 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné, parcely reg. „V.“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 159 m2, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. XX/

XXXXzodna09.09.2002,parc.č.XXXX/XXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere164m2,ktorábola
odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. 51/2004 zo dna 22.10.2004 a XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým
plánom č. 34/2005 zo dna 21.09.2005, všetko v k. ú. Humenné. Výmera prenajatých pozemkov je 1
215 m2 a výška nájomného je 2,28 eur/m2/rok.

5. Faktúrou č. 37000077 zo dňa 15.02.2017, splatnou dňa 07.03.2017 žalobca žalovanému fakturoval
za prenájom spevnených plôch v okolí používaných budov za mesiac 01/2017 sumu 11 808,- eur s
DPH. Z interného oznámenia pripojeného k tejto faktúre vyplýva, že dôvodom fakturácie je prenájom
spevnených plôch v okolí budov používaných firmou Nexis Fibers, a.s., v reštrukturalizácii za mesiac

január, o rozlohe 19 200 m2 pri cene 6,15 eur za 1 m2 za rok. To isté fakturoval žalobca za mesiac 2/2017
pod č. 37000079. Žalovaný dňa 16.3.2017 predmetné faktúry vrátil, a to z dôvodu nešpecifikovania
pozemkov, ktorých sa faktúry týkali a z dôvodu, že pozemky v okolí budov v jeho vlastníctve užíva na
základe zmlúv o zriadení jednak vecného bremena a jednak nájomných zmlúv, ktoré má uzatvorené.6. Zo snímok mapy, ktoré boli pripojené k faktúram, ktoré boli zaslané žalovanému súd prvej inštancie
zistil, že sa jedná o zamerané priestory okolo budov, okolo objektov vo vlastníctve žalobcu, pričom

na prvej snímke výmera pozemkov okolo objektu predstavuje 10 700 m2, na druhej snímke výmera
pozemku okolo objektu predstavuje 4300 m2, na tretej snímke výmera pozemku okolo objektu
predstavuje 1600 m2 a na štvrtej snímke výmera pozemku okolo objektu predstavuje 2600 m2. Celková
plocha okolo budovy je tak 19 200 m2.

7. Z dokladov predložených žalovaným, a to faktúr za obdobie 09/2016 až 12/2017 súd zistil, že v zmysle
nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 27.12.2016 a v zmysle zmluvy č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. za
uvedené obdobie žalobca žalovanému účtoval príslušnú cenu za každý mesiac, resp. za polrok a táto
vyúčtovaná cena bola zo strany žalovaného aj uhradená.

8. Po citácii ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451, §

458 ods. 1, § 489 Občianskeho zákonníka považoval súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že
medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 11.10.2010 zmluva o zriadení vecného bremena a tiež medzi
spoločnosťou CHEMES, a.s. Humenné ako prenajímateľom a žalovaným zmluva o nájme pozemkov č.
XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. na dobu neurčitú, predmetom prenájmu ktorej boli parcely č. XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX.

9. Ďalej bolo nesporným, že za obdobie 09/2016 - 09/2017 na základe zmluvy č. X/XXXX fakturoval
žalobca žalovanému cenu nájomného za pozemky vo výške 2.319,71 eur mesačne a tieto sumy boli aj
zo strany žalovaného uhradené. Za obdobie 09/2016 - 08/2017 na základe zmluvy č. X/XXXX žalobca

fakturoval žalovanému cenu nájomného za zastavané plochy vo výške 7.580,36 eur a za obdobie
09/2017 to bola suma 7.075,01 eur + 505,36 eur, pričom je zrejmé, že tieto sumy boli zo strany
žalovaného zaplatené.

10. Za obdobie 07/2016 - 12/2017 na základe zmluvy č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. žalobca fakturoval

žalovanému cenu nájmu pozemkov vo výške 1.662,12 eur za každý polrok a aj táto suma bola zo strany
žalovaného uhradená.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
žalovanej sumy titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho

vlastníctve za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017, t.j. za 13 mesiacov, v celkovej výmere 8 898 m2
- časti parciel č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX v zmysle plánu vypracovaného
geodetomnazákladejehoobjednávkyzodňa25.4.2017,ktorýbolžalobcovidodanýdňa2.5.2017.Cena
požadovaná žalobcom bola 6,15 eur/m2/rok.

12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným o rozlohe 7 105 m2 - časť parcely č. XXXX/X o výmere
1 244 m2 (parkovisko), časť parcely č. XXXX/X o výmere 57 m2 (rampa), časť parcely č. XXXX/X o
výmere 62,2 (prístrešok vstup), časť parcely č. XXXX/X o výmere 4 m2 (vstup do budovy), časť parcely
č. XXXX/X o výmere 21 m2 (príručný sklad), časť parcely č. XXXX/X o výmere 107 m2 (prístrešok sklad),

časť parcely č. XXXX/XXX o výmere 411 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/XXX o výmere
1 159 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 56 m2 (skladová plocha), časť parcely
č. XXXX/X o výmere 1 269 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 920 m2 (skladová
plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 492 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere
152 m2 (skladová plocha), plocha pod halou o výmere 896 m2.

13. Po právnej argumentácii podstaty a vzniku bezdôvodného obohatenia dospel súd prvej inštancie k
záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve
žalobcuorozlohe546m2pozostávajúcejzčastiparcelyč.XXXX/XXXovýmere506m2aparcelyXXXX/
X o výmere 40 m2 je dôvodný. Uplatnenú výšku nájmu 6,15 eur/m2/rok však považoval za nedôvodnú

a žalobcom nepreukázanú. Ako dôkaz výšky nájmu síce predložil žalobca zmluvu uzavretú medzi ním a
spoločnosťou K. E., E..A..O.. zo dňa 1.1.2017 na uvedenú cenu nájmu, ktorá zmluva však bola jediným
dôkazom a tak podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že ide o obvyklé nájomné.14. Za účelom preukázanie nižšej ceny nájmu za obdobné pozemky žalovaný predložil Nájomnú zmluvu
a zmluvu o podnájme číslo XX/XXXX zo dňa 27.12.2006, v zmysle ktorej má v prenájme pozemky o
výmere 47 027 m2 pri výška nájomného 2,10 eur/m2/rok a Zmluvu o nájme pozemkov č. XXX/XXXX/

NZ/D/XXXXX-V., v zmysle ktorej má prenajaté pozemky o výmere 1 215 m2 pri výške nájomného 2,28
eur/m2/rok.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru v súlade aj s tvrdením žalobcu, že
priemerná výška obvyklého nájomného za plochy, vo vzťahu ku ktorým sa voči žalovanému domáha

vydania bezdôvodného obohatenia v žalovanom období bola 3,11 eur/m2/rok a nie 6,15 eur/m2/rok.
Súd poukázal na to, že sám žalobca na základe ním vybraného mediánu (cena nájmu za obdobné
pozemky, ktoré si v areáli Priemyselného parku Chemes od neho prenajímajú nehnuteľnosti) v žalobe
uviedol výšku priemernej odplaty v sume 3,11 eur/m2/rok. Požadovanú cenu 6,15 eur/m2/rok okrem
vyššie uvedeného nijako nezdôvodnil a ani nepreukázal.

16.Súdpretožalovanéhozaviazalnazaplateniesumy1.839,57eur((546x3,11eur)/12x13)avzhľadom
na skutočnosť, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, zaviazal ho aj na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy odo dňa 2.3.2018, t.j. odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby, nakoľko nemal za preukázané, žeby zo strany žalobcu bol žalovaný
pred podaním žaloby kvalifikovane vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa zaoberal jednotlivými časťami parciel špecifikovaných
žalobcom, za užívanie ktorých sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a tým, či ich užívaním
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

18. V prvom rade súd zdôraznil, že na strane žalobcu bolo dôkazné bremeno ohľadom preukázania
skutočnej výmery pozemkov v jeho vlastníctve, ktoré mal žalovaný reálne užívať bez právneho titulu a
tiež preukázanie skutočnosti, v akom časovom intervale tieto pozemky žalovaný mal reálne užívať.

19. Pokiaľ sa jedná o diel č. 1 - parkovisko, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia za užívanie celkovej výmery pozemku 1 244 m2. Stav a rozsah užívania zo stany žalobcu
mali preukázať fotografie č. 4 a 15. Fotografia č. 4 je zo dňa 29.3.2017 ( čl. 237, 301) a zachytáva štyri
nákladné motorové vozidlá, pričom jedno je pri vykladacej rampe a ďalšie sú odstavené na uvedenej
ploche. Nachádzajú sa tam aj dve osobné motorové vozidlá. Na fotografii č. 15 zo dňa 25.9.2017 sú
zachytené štyri nákladné motorové vozidlá, pričom jedno je pri vykladacej rampe a ďalšie sú odstavené

na uvedenej ploche.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 2016 pri parkovaní áut nájomníkov žalovaného v
priemyselnom parku u nájomníkov nad 1 000 m2 za služobné autá do 3 tón je parkovanie bezplatne,
služobné auto nad 3,5 ton - 150,- eur za rok, súkromné auto do 3,5 tony - 10 súkromných áut je 0,- eur za

rok. V roku 2017 služobné auto do 3,5 tony u nájomníka nad 1000 m2 nebytového priestoru parkovalo
bezplatne, služobné auto nad 3,5 tony platilo 200,- eur/rok/auto, služobné auto do 3,5 tony dodávateľa
služieb a materiálu pre firmu PP Chemes platilo 100,- eur/rok/auto. Tieto skutočnosti boli žalovanému
oznámené p. Paulíkom, zamestnancom žalobcu dňa 11.1.2016 a dňa 10.1.2017.

21. Súd dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o osobné motorové vozidla, žalobcovi nevznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto v žalovanom období mali parkovanie v priestoroch
priemyselného parku bezplatné.

22. Pokiaľ sa jedná o nákladné motorové vozidlá, tieto uvedenú časť pozemku žalobcu nevyužívali

na parkovanie. Tieto boli vpustené do priemyselného parku vo väčšom počte, (regulácia vstupu bola
v kompetencii žalobcu) iba za účelom nakládky, resp. vykládky, boli dočasne odstavené na uvedenej
ploche, pričom ani iná možnosť riešenia tejto situácie neexistovala.

23. Na preukázanie nároku žalobcu nepovažoval súd za postačujúce iba dve fotografie zachytávajúce

momentálny stav v čase ich vyhotovenia (dva dni), čo neznamená, že takýto stav pretrvával po celú
žalovanú dobu. Z fotografií nie je možné tiež ani žiadnym spôsobom určiť rozsah záberu plôch týmito
motorovými vozidlami.24. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že zo strany žalobcu do súdneho spisu bol doložený prehľad
motorových vozidiel, ktorých vstup povolil žalovanému do daného priestoru, pretože tieto časové úseky,
ktoré sú tam zaznamenané preukazujú vo väčšine prípadov, že sa jedná o nákladné motorové vozidlá,

ktoré boli v priestore do jednej hodiny, a to za účelom buď vykládky alebo nakládky tovaru, pričom
za týmto účelom bol vstup zo strany žalobcu povolený. Ďalšie fotografie, na ktorých sú zaznamenané
motorové vozidlá, kde buď nie je vodič, resp. motorové vozidlo, kde je otvorená korba a je otvorený sklad
a nie je tam vodič, tak tieto fotografie iba potvrdzujú, že prebieha vykládka, resp. nakládka tovaru.

25. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný stavby do vlastníctva nadobudol v roku 2010, pričom
ich odkúpil od žalobcu. Následne medzi stranami sporu bola v roku 2010 uzatvorená aj zmluva o zriadení
vecného bremena. Od počiatku pre riadny výkon podnikateľskej činnosti využíval žalovaný predmetnú
časť pozemku vo vlastníctve žalobcu na nakládku a vykládku tovaru a žalobca takýto stav akceptoval.

26. Pokiaľ sa jedná o diely č. 3 - rampa, parcela XXXX/X, výmera 57 m2, č. 4 - prístrešok - vstup, parcela

XXXX/X, výmera 62 m2, č. 5 - vstup do budovy, parcela XXXX/X, výmera 4 m2, č. 7 - príručný sklad,
parcela XXXX/X, výmera 21 m2, č. 12 - prístrešok - sklad, parcela č. XXXX/X, výmera 107 m2, č. 16 -
skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 1 869 m2, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že tieto objekty nevybudoval žalovaný. Boli súčasťou stavieb - budov, ktoré v roku 2010 v takomto stave
odkúpil od samotného žalobcu. Následne ich aj v takomto stave nerušene užíval. Teda tieto objekty

nadobudol žalovaný do svojho vlastníctva a ako s takými s nimi aj nakladal. Neužíval ich bez právneho
titulu a ich užívaním na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

27. Pokiaľ sa jedná o diel č. 13 - skladová plocha, parcela č. XXXX/XXX, výmera 411 m2 a diel č.
14 - skladová plocha, parcela č. XXXX/XXX, výmera 1 159 m2, v tejto časti žalovaný nárok žalobcu

nerozporoval čo do užívania plochy o rozlohe 506 m2. Vo zvyšnej časti nárok považoval za nedôvodný,
a to vzhľadom na skutočnosť, že technológia v súvislosti s projektom Ecopol II aj podľa predloženého
plánu B.. R. celkovo zaberala reálne plochu 506 m2 a vo zvyšnej časti parcelu žalovaný nikdy neužíval.
Nad uvedenú rozlohu 506 m2 zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby žalovaný parcelu užíval.

28. Pokiaľ sa jedná o diel č. 15 - skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 56 m2, diel č. 16 - skladová
plocha, parcela XXXX/X, výmera 1 269,- m2, diel č. 17 - skladová plocha , parcela č. XXXX/X, výmera
920 m2, diel č. 18, skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 492 m2, diel č. 19, parcela č.XXXX/X,
výmera 152 m2, diel č. 20, skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 255 m2, žalovaný nepoprel, že
na uvedených častiach parciel vo vlastníctve žalobcu mal v žalovanom období umiestnené kontajnery v

celkovom počte 5, pričom každý z nich reálne zaberal plochu o rozlohe 8 m2, čo celkovo predstavuje 40
m2. Daná skutočnosť vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie - fotografie č. 2, 5, 13, 23, 24, 32,36, 39.

29. Z ďalšej fotodokumentácie predloženej žalovaným vyplýva, že sa jedná o zábery zachytávajúce
momentálnu situáciu na predmetných parcelách, t.j. odstavené nákladné vozidlá pri vykládke, resp.

nakládke, odstavené osobné motorového vozidlá, na častiach parciel uložený materiál, resp. súčiastky,
alebo odpad, pričom zo žiadnej z fotografií nevyplýva a ani z nej nemožno určiť rozsah, v akom boli
predmetné časti parcely č. XXXX/X užívané žalovaným. Prvé fotografie sú až z marca roku 2017, pričom
žalobca nepreukázal, žeby aj predtým žalovaný parcely užíval a v akom rozsahu ich užíval.

30. Pokiaľ sa jedná o halu o výmere 896 m2 je nesporné, že jej vlastníkom je spoločnosť F. a že
medzi spoločnosťou F. a žalobcom je uzavretá zmluva o nájme na pozemok, na ktorom sa táto stavba
nachádza. So súhlasom spol. F. predmetnú halu užíva aj žalovaný. V zmysle uvedenej zmluvy je teda
práve žalobca ako nájomník povinný uhrádzať dohodnutú cenu za užívanie parcely pod halou, pričom
to, že následne táto spoločnosť umožnila žalovanému užívať danú halu neznamená, že sa tým zbavil

svojich povinností titulom nájomnej zmluvy. Nič na tom nemení ani zlá finančná situácia žalobcu. Ani z
dôvodu nepriaznivej finančne situácie žalobca nie je oprávnený domáhať sa náhrady za nezaplatené
nájomne uplatnením si nároku na bezdôvodné obohatenie voči žalovanému.

31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu vo

zvyšnej časti, vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena, nie je dôvodný, a preto žalobu vo zvyšnej
časti zamietol. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal skutočnú výmeru pozemkov, ktoré mal žalovaný
bez právneho titulu užívať a ani dobu užívania.32. Zo strany žalobcu bolo v konaní navrhnuté vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania
ohľadom preukázania rozsahu užívania pozemkov žalovaným a stanovenia obvyklej ceny odplaty za
takéto užívanie. Súd návrh žalobcu na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol. Konštatoval, že zo strany

žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom rozlohy plochy, ktorú mal žalovaný užívať.
V tomto smere z jeho strany neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné takýto rozsah vymedziť a podľa názoru súdu dané nie je možné ani určiť vykonaním znaleckého
dokazovania. Relevantným pre vypracovanie znaleckého posudku nemôže byť plán vyhotovený B.. G.
na základe požiadavky žalobcu, nakoľko bol vypracovaný na základe pokynov a inštrukcií žalobcu,

pričom sa jedná o zameranie priestorov okolo budov vo vlastníctve žalobcu, bez ohľadu na rozsah a
spôsob ich užívania. Žalovaný žalobcom vymedzený rozsah užívania pozemkov poprel a v konaní neboli
predložené žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by znalec mohol pri znaleckom dokazovaní vychádzať.
Z niektorých častí bol už aj materiál, resp. technológie premiestnené.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania

za účelom preukázania výšky obvyklého nájomného, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu považoval za
nehospodárne a neúčelné, ktoré by spôsobilo iba prieťahy v súdnom konaní.

34. Súd v konaní nepripustil ani ďalší dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 11.03.2019, a
to výsluch svedka p. G. F. poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko tento návrh nebol

navrhnutý včas .

35. Súd nepripustil ani výsluch konateľa žalobcu, ktorý mal možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa
11.03.2019; predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 16.01.2019. Nič mu nebránilo v
tom, aby sa daného pojednávania zúčastnil.

36. Návrh žalobcu na vypočutie B.. G. súd nepripustil z dôvodu, že p. B.. G. vykonal mapovanie užívania
nehnuteľností iba na základe pokynov samotného žalobcu. V tomto smere bol vypracovaný plánik, ktorý
bol predložený súdu, z tohto plániku súd aj vychádzal. B.. G. by sa nemohol ani vyjadriť k skutočnému
rozsahu užívania, nakoľko iba zmapoval a zaznačil priestory okolo budov vo vlastníctve žalobcu v

rozsahu ako mu uviedol žalobca, pričom žalovaný poprel takto uplatnený nárok žalobcu.

37. Súd prvej inštancie vo vzťahu k priznanej sume prisúdil žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s
§ 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

38. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“)skonštatovaním,žepričiastočnomspäťvzatížalobyzastaveniekonaniazavinilžalobca
a pokiaľ bolo jeho žalobe vyhovené v časti o zaplatenie sumy 1.839,57 eur s príslušenstvom, tak
žalovaný mal neúspech iba v nepatrnej časti. Preto mu súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na plnú
náhradu trov konania.

39. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca.
Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci, teda

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Odvolacie dôvody predstavujúce
nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností videl žalobca v neprihliadnutí na predložený listinný
dôkaz predstavujúci fotodokumentáciu a tiež v nevykonaní výsluchu konateľa žalobcu B.. H. E., pána

G. F. a B.. G.. Nesúhlasil ani so zamietnutím vykonania znaleckého dokazovania, ktorého potreba
vykonať vyplynula z konania. Trval na tom, že na strane žalovaného neexistoval právny dôvod na
užívanie pozemkov žalobcu pre účely, na ktoré ich využíval, čo žalovaný v konaní nenamietol, ale túto
skutočnosťpotvrdil.Nestotožnilsasobranoužalovaného,žetietopozemkyužívanazákladezriadeného
vecného bremena, prípadne iného nájomného, či podnájomného vzťahu. Súdu prvej inštancie vytkol

uprednostnenie rýchlosti a hospodárnosti konania, a to aj prostredníctvom uplatnenej sudcovskej
koncentrácie, pred spravodlivým procesom. Za arbitrárne považoval to, ak na jednej strane súd prvej
inštancie uznal jeho nárok v časti sumy 1.839,57 eur týkajúcej sa výmery 546 m2, ale vôbec sa
nezaoberal zvyšnou plochou, ktorá sa nachádza bezprostredne pri ploche, ktorú žalovaný uznal akoužívanú bezdôvodne. Vyslovil názor, že súd sa mal automaticky zaoberať aj argumentáciou, na ktorú
žalobca poukazoval, a to otázkou ekonomického využitia bezprostredne susediacej plochy, napr. okolo
kontajnera, resp. manipulačného priestoru, ktorý bol nevyhnutný na využívanie kontajnera o výmere 8

m2. V prípade jedného kontajnera tak ide o výmeru 56 m2, čo je plocha primeraná ako manipulačný
priestor a čo v prípade pochybnosti bolo možné zistiť znaleckým dokazovaním, ktoré však súd odmietol
nariadiť.

40. Nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj vadu, majúcu za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci žalobca videl v tom, že z konania vyplynulo, že na strane žalovaného
neexistoval právny dôvod užívania posudzovaných pozemkov alebo ich časti, teda, že tieto užíva
neoprávnene. Trval na tom, že v konaní oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku ako aj jeho výšku
náležite a hodnoverne preukázal, k čomu sa však súd prvej inštancie nevyjadril. Zamietnutie žaloby
preto nad sumu 1.839,57 eur s príslušenstvom považoval za svojvoľné a arbitrárne. Trval na výške
bezdôvodného obohatenia 6,15/m2/rok, čo preukázal nájomnou zmluvou uzavretou s iným subjektom.

Namietal, že pokiaľ súd sa od takejto podstatnej skutočnosti odchýlil, tak sa odchýlil od podstatného
dôkazu rozhodujúceho pre vydanie správneho a spravodlivého rozhodnutia, v dôsledku čoho nemohol
dospieť k správnym skutkovým zisteniam a ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Na záver
zdôraznil, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu z časti, tak odňal žalobcovi právo domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia vo zvyšnom rozsahu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom
výroku žalovaný. Odvolanie zdôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda nesprávnym právnym
posúdením veci. Za nesprávne skutkové zistenia považoval skutočnosti uvádzané v bode 43. a 44.

rozsudku,teda,ženačastipozemkuvovlastníctvežalobcu,parc.č.XXXX/XXXmážalovanýuskladnený
materiál - zariadenie pre projekt ECOPOL II, ktoré zaberá plochu 506 m2 a tiež, že na časti parcely
XXXX/X boli umiestnené kontajnery žalovaného, ktoré spolu zaberali plochu o výmere 40 m2. V ďalšej
časti odvolania opísal procesný postup žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu. Postup žalobcu voči
žalovanému vyhodnotil ako šikanózny, v rozpore s dobrými mrvami a zásadami poctivého obchodného

styku. Poukázal na to, že žalobca mal o uskladnení súčiastok a kontajnerov na dotknutých plochách
žalovaným vedomosť, toto uskladnenie umožňoval, teda ho nenamietal. Žalobca vyzval žalovaného na
vypratanie týchto plôch až v októbri 2017, teda až posledný mesiac obdobia, za ktoré si v predmetnom
spore uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že po doručení tejto výzvy
z dotknutých plôch premiestnil súčiastky a kontajnery na iné pozemky v jeho užívaní. Do pozornosti

odvolacieho súdu dal žalovaný skutočnosť, že od žalobcu, resp. s ním prepojenej spoločnosti CHEMES,
a.s. Humenné mal prenajaté množstvo ďalších pozemkov, za ktoré platil nájomne v celkovej výške viac
ako 12.000,- eur ročne, vrátane plochy o výmere 1.887 m2, za ktoré síce platil nájomné, no v skutočnosti
ich nevyužíval. Svoje tvrdenie o konaní žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
podporil žalovaný aj poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Zdôraznil, že zámerom

žalobcu nikdy nebolo dosiahnutie dohody so žalovaným reflektujúcej oprávnene požiadavky žalobcu
a skutočné potreby žalovaného, ale výlučne umelé vytvorenie a následne šikanózne uspokojenie
nároku žalobcu. Takémuto konaniu žalobcu tak súd prvej inštancie nemal poskytnúť právnu ochranu ani
čiastočne, preto v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Trval zároveň na tom, že
priemerná výška nájomného v areály žalobcu je 2,11 eur/m2/rok. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

42. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 7.6.2019. Odmietal tvrdenie žalovaného, že
postup žalobcu je šikanózny. Zdôraznil, že žalovaný systematicky parkoval na zákazoch státia, ktoré boli
vyznačené v súlade s právnymi predpismi, že odmieta akúkoľvek dohodu so žalobcom, preto je potrebné

hľadieťprávenažalovanéhoakosubjekt,ktorýporušujeprávažalobcuanienaopak.Žalobcatiežpoprel,
že by z predložených dôkazov vyplývalo, že konal v zlej viere, v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami
poctivého obchodného styku. Pokiaľ neoprávnené využívanie plôch žalovaným nenamietal skôr, tak
to neznamená, že by s takýmto neoprávneným užívaním súhlasil. Tvrdenia žalovaného, že niektoré
prenajaté plochy, za ktoré žalobcovi platil nájomné nevyužíval, považoval žalobca za právne irelevantné.

Tvrdenie žalovaného, že na výzvu žalobcu k premiestneniu súčiastok a kontajnerov by bezodkladne
reagoval, považoval žalobca za ničím nepodloženú domnienku. Zdôraznil, že za posledné roky sa ani
raz nestalo, aby žalovaný bezodkladne vyhovel akejkoľvek výzve žalobcu. Tiež zdôraznil, že žalovaný
využíval plochy v relevantnom období neoprávnene a ako jediný subjekt si robil v areály Priemyselnéhoparku Chemes čo chcel. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za účelové. Zároveň poukázal na
to, že na pojednávaní dňa 11.3.2019 konajúci súd uviedol, že bude vychádzať pri nájme zo sumy 3,11
eur, voči čomu právny zástupca žalovaného v tom čase nemal žiadne námietke.

43. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 20.6.2019. Mal za to, že pokiaľ žalobca podal
odvolanie aj proti výroku o čiastočnom zastavení konania a proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené, tak ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, čo je dôvodom na jeho odmietnutie
v súlade s § 386 písm. b/ CSP. Zdôraznil, že žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej

inštancie neuvádzal pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a prostriedky procesného
útoku neuplatňoval včas. Mal za to, že pokiaľ existovali akékoľvek skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu,
ktoré považoval žalobca alebo jeho konateľ za podstatné a rozhodujúce pre prejednanie a rozhodnutie
veci, tak mal nie - len možnosť, ale aj zákonnú povinnosť ich predložiť v rámci vykonaných procesných
úkonov, teda včas a ak si túto povinnosť nesplnil, tak je nutné to posúdiť na ťarchu samotného žalobcu.
Túto argumentáciu považoval za dôvodnú vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch B.. E. ako konateľa

žalobcu. Tento sa zúčastnil pojednávania 5.11.2018 a v ostatných prípadoch právny zástupca žalobcu
súhlasil s tým, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu. Pokiaľ k výsluchu konateľa žalobcu nedošlo,
tak nie v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie, ale v dôsledku pasivity žalobcu a opakovaného
porušovania jeho zákonných povinnosti. Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu pána G. F. žalovaný
uviedol, že na záver pojednávania dňa 5.11.2018 súd uložil procesným stranám, aby v lehote 15 dní

predložili návrhy ďalších dôkazov, ktoré žiadajú vykonať s tým, že na listinné dôkazy, resp. návrhy
dôkazov, ktoré budú predložené po tejto lehote, súd už nebude prihliadať. Žalobca však výsluch G.
F. navrhol až na pojednávaní dňa 11.3.2019, teda po uplynutí lehoty stanovenej súdom, preto súd
výsluch tohto svedka nepripustil a uplatnil sudcovskú koncentráciu. Žalovaný poukázal aj na dostatočne
vyporiadanie sa s ďalším návrhom na vykonanie dôkazu, a to výsluchu B.. G.. Žalovaný sa stotožnil aj s

dôvodmi odmietnutia vykonania znaleckého dokazovania súvisiaceho s určením ceny nájmu. Žalovaný
zároveň poukázal na skutočnosť, že ku každému z pozemkov, resp. plôch, ku ktorým nájmu sa žalobca
domáhal predložil konkrétne vyjadrenie.

44. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o nároku na náhradu trov konania poukázal žalovaný na

to, že žalobca v tomto smere neuvádza žiadnu argumentáciu. Výrok o nároku na náhradu trov konania
považoval žalovaný za zákonný a správny a jeho odôvodnenie prvoinštančným súdom za logické a
primerané. Navrhol, aby odvolací súd výrok o zastavení konania, zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a o trovách konania potvrdil ako vecne správny a vyhovujúci výrok aby zmenil a v tejto časti žalobu
zamietol.

45. Žalobca vo svojej replike z 3.7.2019 zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní a dodal,
že v prípade nariadenia znaleckého dokazovania by mal znalec možnosť vyhodnotiť z predloženej
fotodokumentácie aj to, akú primeranú plochu by si musel žalovaný prenajať, napr. pri umiestnení
kontajnera na konkrétnej parcele. Zdôraznil, že za neprípustné je vychádzať z hľadiska výšky

bezdôvodného obohatenia len z presnej plochy konkrétneho objektu, napr. kontajnera a neprihliadať
pri tom aj na ekonomické využitie bezprostredne susediacej plochy, čo mal možnosť súdny znalec
vyhodnotiť tak, že ak určité vozidlá sa pravidelne vyskytovali na určitej ploche, tak či danú plochu
žalovaný užíval ako parkovisko. Ak žalovaný danú parcelu využíval ako parkovisko, tak bolo dôvodné
určiť, akú výšku nájomného by mal platiť, ak by dané parkovisko chcel užívať napríklad na základe

nájomnej zmluvy. Postup súdu prvej inštancie pri nepriznaní žalovaného nároku považoval žalobca za
nesprávny. Mal za to, že aj v prípade kompletného videozáznamu z relevantného obdobia by súd prvej
inštancie jeho nárok pravdepodobne nepriznal, pretože by podľa jeho názoru muselo byť 24 hodín denne
využitých 100 % jednotlivých plôch. Niečo také však žalobca vyhodnotil ako nemožné, keďže takýto
spôsob využitia plôch neprichádza nikdy do úvahy. Ak má totižto subjekt v nájme napríklad parkovisko,

tak tiež nevyužíva 100 % jeho plochy 24 hodín denne, ale využíva len jeho časť. Takýmto spôsobom
mal podľa názoru žalobcu pristupovať k vyhodnoteniu predmetu sporu aj prvoinštančný súd. Poukázal
v plnom rozsahu na svoje odvolanie a na vyjadrenie zo 7.6.2019.

46. Žalovaný vo svojej duplike z 19.7.2019 zotrval na svojich doterajších podaniach a prednesoch.

Zopakoval tvrdenia uvádzané v odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu.

47. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne podstatné skutočnosti
týkajúce sa argumentácie žalovaného.48. Žalovaný vo svojej reakcii z 12.8.2019 zopakoval len svoju predchádzajúcu argumentáciu.

49. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a
žalovaného nie je dôvodné.

50. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

51. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

52. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie sa
nedopustil vady konania, ktorá by mala za následok porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.
Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky žalobcu sú len všeobecným vyjadrením jeho vnímania
predmetu sporu. Žalobca nekonkretizoval, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,

teda vo vzťahu, ku ktorým konkrétnym parcelám súd pochybil, ak tieto nevyhodnotil ako parcely užívané
bez právneho dôvodu žalovaným. Neakceptácia zmluvy o zriadení vecného bremena, či nájomnej
zmluvy žalobcom nemá žiadne vecné, či právne opodstatnenie a takéto konštatovanie žalobca ani
náležitým spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca náležitým spôsobom nepreukázal užívanie ďalších parciel, resp. plôch žalovaným bez právneho

dôvodu, ku ktorej dôkaznej povinnosti pri uplatnení nároku na bezdôvodné obohatenie ho zaväzuje
zákon (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

53. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov
sa odvolací súd bez najmenších pochybnosti prikláňa k odmietnutiu vykonania týchto dôkazov

argumentáciouprvoinštančnéhosúduuvedenouvbode56rozsudku.Znávrhunavykonanieznaleckého
dokazovania predloženého žalobcom nevyplynulo, na základe akých skutočností malo byť takéto
znalecké dokazovanie vykonané, teda čo konkrétne malo byť jeho podkladom vo vzťahu k rozsahu
užívanej plochy. Žalobca nepredložil napríklad manipulačný návod s kontajnermi, z ktorého by rozsah
manipulačnej plochy vyplýval. Taktiež výška nájomného bola ustálená súdom prvej inštancie správne,

ak tento vychádzal z prvotného vyčíslenia samotným žalobcom a táto je aj primeraná k sumám doposiaľ
uhrádzaných žalovaným za prenájom parciel. Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie,
že obvyklou cenou nie je cena stanovená jedinou nájomnou zmluvou. Z vyjadrenia samotného žalobcu
vyplýva, že v areály priemyselného parku má množstvo nájomcov, teda nebol problém predložiť súdu
všetky nájomné zmluvy za žalované obdobie, teda v danom čase a mieste, preto správne konštatoval

súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

54. Odvolací súd zároveň vyslovuje presvedčenie, že na skutkovom zistení by nič nezmenili ani výsluchy
konateľa spoločnosti, teda žalobcu, či výsluchy navrhovaných svedkov. S poukazom na uvedené preto
odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

55. K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odvolací súd poukazuje na už vyššie
uvedené, teda na dôvodnosť nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie vyčíslené v bode 45. rozsudku.
Výška nájomného, ku ktorej sa súd prvej inštancie dopracoval vychádza z akceptácie informácieuvedenej v podanej žalobe, ktorá informácia vychádzala z priemeru nájmu vypočítaného pre 20
obchodných spoločností, ktoré si od žalobcu prenajímajú nehnuteľnosti v priemyselnom parku. Takto
stanovené nájomné je najobjektívnejšie a nemožno mu nič vytknúť. V podstate vychádza z trhovej ceny

nájmu v danom mieste a čase. Právne irelevantné je v tejto súvislosti tvrdenie žalovaného, že žalobca
pred podaním žaloby ho nevyzval k premiestneniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na parcele, ktorá
nebola zmluvne ošetrená záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Povinnosťou žalovaného
bolo totižto starať sa o svoje práva, teda s určitosťou mať vedomosť, ktoré parcely môže užívať po
práve. Len v absencii výzvy na vypratanie časti nehnuteľnosti nevzhliadol odvolací súd konanie žalobcu

v rozpore s poctivým obchodným stykom.

56. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku
ako aj v zamietavom výroku v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP zohľadňujúc skutočnosť, že odvolaním
žalobca nenapadol výrok o čiastočnom zastavení konania.

57. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o nároku na náhradu trov konania, avšak iba všeobecným
konštatovaním, že rozsudok súdu prvej inštancie napadá v celom rozsahu. Žiadnu vecnú odvolaciu
argumentáciu však vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania neuviedol. Preto odvolací súd
nemal zákonnú možnosť posúdiť dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto výroku.
Aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol preto potvrdený ako vecne správny v zmysle § 387

ods. 1 CSP.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a
keďže tak žalobca ako aj žalovaný neboli úspešní v odvolacom konaní, odvolací súd vyslovil, že žiadna
zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).