Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108215933
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6108215933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobkyne: O.. E. T., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bydlisko A. XX, A., zastúpená JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, so sídlom Mlynská 26,
Košice, proti žalovanému 1/ SPAS INVEST, s. r. o., so sídlom Bušovce 124, Bušovce, IČO: 36 046 078,
žalovanému 2/ GROUPAMA GARANCIA Biztosító Zrt., so sídlom Október 6, Utca 21051 Budapešť,
Maďarská republika, konajúce prostredníctvom slovenskej organizačnej zložky GOUPAMA GARANCIA
poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO:
48 236 060, zast. JAVOR - TOKÁR, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37,

Bratislava, IČO: 36 246 750, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 20C/116/2008-371 z 18. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I.Mení rozsudokOkresnéhosúdBanskáBystricač.k.20C/116/2008-371z18.10.2018vnapadnutom
výroku III. a v závislom výroku V. tak, že:
- konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e;
- žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 4.545,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v celom
rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“),napadnutýmrozsudkomprvouvýrokovouvetouuložilžalovanému1/a2/povinnosťspoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 1.738,10 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania z

tejto sumy od 01. 07. 2008 do zaplatenia, druhou výrokovou vetou uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
9.091,60 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou žalobu v
prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 9.091,60 Eur zamietol. Štvrtou
výrokovou vetou zastavil čiastočne konanie vo výške bolestného 12.300,40 Eur s úrokom z omeškania
8,5 % ročne zo sumy 12.300,40 Eur od 01. 07. 2008 do zaplatenia. Piatou výrokovou vetou rozhodol, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100 % s tým, že sú povinní

zaplatiť túto náhradu trov spoločne a nerozdielne. Šiestou výrokovou vetou rozhodol, že znalec MUDr.
Vladimír Majerík má nárok na náhradu znalečného voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu s tým, že
žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť tieto trovy spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia
o ich výške.2. Okresný súd rozhodoval o nároku žalobkyne na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., keď v konaní nebolo sporné,

že pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa poškodenie zdravia, pričom dopravnú nehodu spôsobil vodič
žalovaného 1/ ako zamestnanec. V konaní bolo tiež zistené, že žalovaný 2/ ako poisťovňa plnil žalobkyni
náhraduzabolesťvrozsahu885bodovvsume333.490,-Sk,úhraduzaslužbysúvisiacesposkytovaním
zdravotnej starostlivosti sumu 1.870,- Sk a 6.101,- Sk škodu na šatstve. Zároveň titulom ďalšieho
bolestného za 35 bodov sumu 14.102,20 Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 547.987,80

Sk za 1360 uznaných bodov. Pokiaľ ide o ďalšiu uplatnenú náhradu bolestného, kde predmetom
žaloby ostala suma 1.738,10 Eur za 130 bodov v zmysle znaleckého posudku, žalovaná 2/ žalobu
nerozporovala, nárok podľa znaleckého dokazovania uznala.

3. Pokiaľ ide o nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU“), žalobkyňa požadovala
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu zvýšenia o 50 % vo výške 9.091,60 Eur

za 1360 bodov. Okresný súd poukázal na účel odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia
ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 OZ - napraviť
následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie
poškodeného v živote, v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb,
vrátane výkonu doterajšieho povolania, vzdelávanie a možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom,

kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v času vzniku škody na zdraví.
Podľa odôvodnenia okresného súdu odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a
ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti, keď účelom náhrady za SSU je kompenzácia aj majetkovej ujmy, ktorá
spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti. Súd tak priznal žalobkyni nárok na zvýšenie

SSU o 50 % s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., vychádzal z lekárskeho posudku, z
vyjadrenia žalobkyne, z vyjadrenia svedkov (jej manžela a brata). Poukázal na to, že v konaní nebol
namietaný stanovený počet bodov za SSU podľa lekárskeho posudku, a pokiaľ žalovaní 1/, 2/ tento
nárok neuznávali, tvrdili len, že žalobkyňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, čo však
bližšie nekonkretizovali tvrdiac len, že jej takáto náhrada neprináleží, je neprimeraná a priznáva sa

napríklad vtedy, keď je osoba odkázaná na starostlivosť inej osoby alebo vylúčená z bežného života. Po
vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že je dôvodné žalobkyni priznať uplatnený
nárok, to znamená zvýšiť SSU o 50 %, keď bol zistený u žalobkyni pokles jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, po roku práceneschopnosti jej bol priznaný invalidný dôchodok,
ktorý bol prehodnotený a znížený a znížená pracovná schopnosť na 50 %. Súd tak mal za to, že u

žalobkyni boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, keď bola uznaná invalidnou na 50 %, nevie
sa zamestnať a zaradiť do pracovného pomeru. Pred dopravnou nehodou bola riadne zamestnaná,
vykonávala účtovnícke práce, podľa uvedenia žalobkyne a svedkov na vysokej odbornej úrovni. Bola
zdravá, neliečila sa na žiadne ochorenia a po dopravnej nehode sa jej život, či už pracovný, spoločenský
alebo bežný zmenil, v podstate je odkázaná vo viacerých činnostiach na iné osoby, nemôže sa venovať

žiadnym športovým aktivitám, žiadnym záľubám, prestala navštevovať spoločenské podujatia, pracovať
v záhrade, potrebuje pri viacerých činnostiach pomoc. Potrebuje sa podopierať, mať istotu v pohybe, trpí
neustále bolesťami. Žalobkyňa poberá opatrovateľský príspevok, stará sa o postihnutú sestru, inú prácu
si nie je schopná zabezpečiť. Pravidelne chodieva na vyšetrenia, má problémy s chrbticou, chodieva na
vyšetrenia s hlavou, má problémy s pamäťou a trpí arytmiou srdca.

4. V časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol z dôvodu, že táto povinnosť zaplatiť sumu
zodpovedajúcej zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe
súdnehorozhodnutia.Pokiaľideočiastočnézastaveniekonaniaonárokubolestného,došlokspäťvzatiu
v tomto rozsahu, so súhlasom žalovaného 2/.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania z priznanej sumy s tým, že v tomto rozsahu bola úspešná a pokiaľ došlo
k späťvzatiu žaloby, bolo to z dôvodu, že došlo zo strany žalovaného 2/ k plneniu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ odvolanie, a to konkrétne voči výroku II.
a V. rozsudku. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP namietajúc,
že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovenálekárom už v základnej výmere na základe počtu bodov predstavuje kompenzáciu za nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, čo
znamená, že už základné bodové hodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov

utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne v dôsledku zranení utrpených pri predmetnej dopravnej nehode posudzujúci
lekár nevyužil možnosť zvýšiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok,
čo mu umožňuje zákon a ohodnotil ho len v rozmedzí sadzieb, ktoré zákon jednotlivým položkám
dovoľuje. Vzhľadom na to je žalovaný toho názoru, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

o 50 % tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, nie je dôvodné. Nie je možné prehliadať, že už samo
základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadňuje obmedzenie poškodeného
pri jeho spoločenskom uplatnení, ako aj v bežnom živote, primerané zvýšenie SSU potom predpokladá
existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že toto obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť
len základným odškodnením. Zvýšenie SSU na najvyššiu možnú hranicu 50 % je prípustné len vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. V zmysle judikatúry súdov je navýšenie SSU o

najvyššiu možnú mieru možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, kedy zostanú pripútaní
na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú
úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového, kultúrneho ale aj citového života
(poukázal na rozsudky Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/206/2016 zo dňa 31. 05. 2017, Najvyššieho
súduČRsp.zn.1Cz/60/88z31.10.1988).Zároveňžalovaný2/uviedol,ženerozporuje,žebyžalobkyňa

neutrpela zhoršenie kvality jej života, avšak nie je možné toto zhoršenie posudzovať uvedenou mierou
najvyššie prípustného zvýšenia o 50 %. Nezľahčuje situáciu žalobkyne, objektívne však je potrebné
uznať, že v reálnom živote je množstvo prípadov, kedy je SSU oveľa závažnejšie ako v prípade
žalobkyne. Žalobkyňa pritom bola najprv uznaná za invalidnú v rozsahu 70 %, po roku bola jej miera
invalidity prehodnotená a priznaná v rozsahu 50 %, a zároveň jej bolo doporučené sa zamestnať. Aj

to je dôvod, pre ktorý žalovaný 2/ nepovažuje rozhodnutie za správne. V prípade žalobkyne nešlo
o prípad najťažších stavov ako napríklad pri rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/74/2005. Žalobkyňa si
po predmetnej dopravnej nehode založila rodinu, má deti a manžela, o ktoré sa stará, pri bežných
činnostiach nie je odkázaná na pomoc iného. Môže chodiť, vykonávať bežné životné úkony a začlenila
sa do spoločnosti. Naviac sa stará o chorú sestru, za čo poberá opatrovateľský príspevok. Aj to svedčí

o tom, že v prípade žalobkyne nemožno vidieť dôvod na maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/212/2010, kde Najvyšší súd tiež vyslovil
názor, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je jedným, nie však jediným
prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %. Aj
keď žalobkyňa bola uznaná za invalidnú a sú u nej dané dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto však nie

je možné pričítať v najvyššej možnej miere 50 %, pretože sú u nej aj také skutočnosti, ktoré preukazujú
určitú mieru uplatnenia žalobkyne v spoločnosti aj po poškodení jej zdravia v dôsledku predmetnej
dopravnej nehody. Vzhľadom na názor žalovaného 2/ o nesprávnosti druhého výroku napadnutého
rozsudku je potrebné považovať za nesprávne aj rozhodnutie vo výroku V. o trovách konania. Navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobkyňa vo vyjadreniu k podanému odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdil. K tvrdeniu žalovaného 2/ uviedla, že ak keď posudzujúci lekár možnosť
zvýšiť bodové hodnotenie SSU na dvojnásobok nevyužil, medicínske hľadisko je len jedným z viacerých
hľadísk a v danom prípade je potrebné zvážiť aj iné hľadiska a okolnosti zakladajúce vznik nároku.

Ako je v rozsudku podrobne rozpísané, žalobkyňa utrpela v dôsledku nehody rozsiahle zranenia s
trvalými následkami, pri odstraňovaní a liečení mala v prevažnej miere stredne silné a silné bolesti.
Bola hospitalizovaná v nemocnici a päťkrát operovaná. Počas pobytu v nemocnici bol obvyklý život
obmedzený závažne dlhodobo a prakticky bola úplne odkázaná na iné osoby. Po prepustení do
domáceho liečenia bola taktiež závažne a dlhodobo obmedzená, kedy väčšinu základných životných

úkonov nemohla vykonávať sama. Poškodenie zdravia v dôsledku nehody neodvratne zasiahlo do jej
spôsobu života a je nezanedbateľným kritériom pri hodnotení všetkých okolností prípadu. Žalobkyňa
nikdy nebude existovať a fungovať v takom zdraví ako pred týmto zásahom do jej života, bude vždy
pociťovať bolesť prameniacu zo spôsobených zranení. Poškodená bola v tom najprirodzenejšom,
najzákladnejšom a najpotrebnejšom ľudskom postavení. Ani regenerácia síl počas spánku nie je u

nej bezproblémová, aj tu pociťuje bolesti, a to nielen fyzické ale aj psychické. Žalobkyňa neutrpela
poškodenie zdravia len z hľadiska zdravotného, resp. medicínskeho ale aj z hľadiska estetického.
Traumu utrpela v najlepšom životnom období (v čase úrazu mala 36 rokov), táto psychická trauma
nie je vyčísliteľná, a preto by odvolací súd pri zvažovaní, či žalobkyni patrí alebo nepatrí zvýšeniesťaženia spoločenského uplatnenia v najvyššej možnej miere, t. j. 50 %, mal vychádzať nielen z
hľadiska medicínskeho ale aj z hľadiska ľudského. Žalobkyňa je totiž prakticky vylúčené z ďalšieho
plnohodnotného života, vo veku 48 rokov, teda na vrchole svojich pracovných síl je výrazným spôsobom

zasiahnuté do jej bežného života po stránke pracovnej, osobnej, spoločenskej, športovej aj kultúrnej.
Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalovaný 2/ vo svojej replike k podanému vyjadreniu zotrváva na svojom názore, že zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 % považuje za v tomto konaní nepreukázané. Takéto zvýšenie SSU je

možné len vtedy, ak výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že poškodený utrpel poškodenia
s najťažšími následkami, ktoré ho vylučujú z bežného života, prípadne takýto poškodený je úplne
odkázaný na pomoc druhých. Názor, ktorý žalobkyňa uviedla v odvolaní nepreukazuje jej tvrdenie.
Žalobkyňa ani počas súdneho konania nepredložila žiadne také lekárske správy, z ktorých by bol možný
záver, že ťažkosti, ktoré má v súčasnosti, sú výlučne spôsobené len predmetnou dopravnou nehodou, že
je prípad osobitného zreteľa s poukazom na najvyššiu možnú mieru pri posudzovaní zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia. Podľa samotného vyjadrenia počas konania na súde prvej inštancie sa toho
času riadne stará o svoju rodinu, ďalej sa stará aj o svoju nevládnu sestru, môže chodiť a vykonávať
bežné životné potreby. Aj keď žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela mnohopočetné poškodenie jej
zdravia, nepreukázala však, že jej patrí zvýšenie sťaženia SSU o 50 % tak, ako toto požadovala.
Rozhodnutie o zvýšení na najvyššiu možnú mieru preto žalovaný 2/ naďalej poukazuje za nesprávne,

nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a priečiace sa judikatúre týkajúcej sa tejto problematiky.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku s poukazom na ust. § 388

CSP zmenil, keď nebol dôvod pre jeho potvrdenie ani pre jeho zrušenie.

10. Odvolací súd predovšetkým zistil, že žalovaný 1/, ktorý bol v priebehu konania pred súdom prvej
inštancievkonkurze,zanikolvýmazomzobchodnéhoregistraexoffodňom5.marca2019,čojezároveň
deň, kedy spis s odvolaním bol predložený odvolaciemu súdu.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 64CSP veta druhá konanie voči tomuto
žalovanému 1/ zastavil.

12. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu správnosti napadnutého rozsudku v rozsahu

uplatneného a priznaného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %-ného
navýšenia v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., kde súd prvej inštancie, ako bolo
uvedené vyššie, dospel k záveru, že sú v tomto prípade na strane poškodenej žalobkyne dôvody hodné
osobitného zreteľa umožňujúce priznať takúto mieru navýšenia náhrady za SSU.

13. Podľa § 5 ods. 1 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a § 8). V prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť o 50 %.

14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní sám.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd konštatuje, že okresný súd, ako

súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav tak, ako tento popísal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, odvolací súd nezistil dôvod ani na doplnenie ani na zopakovanie dokazovania.
Odvolací súd teda vychádza zo skutkového stavu, v zmysle ktorého žalobkyňa pri dopravnej nehode
utrpela závažné poškodenie zdravia (polytraumu, hemoragický šok ťažkého stupňa, krvácanie na zadný
list pobrušnice a ďalšie ťažké zranenia). Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené počtom

bodov 1360 (za ktoré žalovaný 2/ žalobkyni dobrovoľne plnil plnú náhradu). V konaní bolo zistené,
že v dôsledku úrazu spôsobeného dopravnou nehodou bol pokles schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť vyčíslený v rozsahu 75 %, bola uznaná za invalidnú a bol jej priznaný invalidný
dôchodok. Po roku bol jej zdravotný stav prehodnotený a bola opätovne posúdená jej znížená pracovnáschopnosť na 50 %. V dôsledku úrazu došlo u žalobkyne k strate hybnosti bedrových kĺbov, kolien a
členkov, čo jej podstatným spôsobom sťažilo možnosť hýbať sa samostatne, vylúčená u nej je dlhá
chôdza, chodí s oporou a podľa medicínskych prognóz nie je predpoklad výrazného zlepšenia. Má o

1 cm kratšiu pravú nohu, trpí neustálymi bolesťami, nemôže kľačať, čupieť, neunesie ťažšie bremená,
nemôže pracovať v záhrade, pri nákupoch a domácich prácach potrebuje pomoc. Problémy má aj s
chrbticou, s hlavou, má problémy s pamäťou, trpí arytmiou srdca. Následkom opakovaných transfúzií
má poruchu zrážanlivosti krvi.

16. Okrem takýchto negatívnych zistení (konkrétne uvádzaných v napadnutom rozsudku pod odsekmi
14, 17, 18, 19, 20 a 34) však v konaní bolo zistené aj to, že žalobkyňa po nehode a následnom liečení
a rehabilitácii si založila rodinu, má 8 ročného syna a tiež 5 ročné dvojčatá (v zmysle jej vyjadrenia
na pojednávaní 03. 05. 2018). Pretože nedokáže sa zamestnať iným spôsobom, nemôže vykonávať
predošlú prácu účtovníčky, stará sa o postihnutú sestru a poberá tiež opatrovateľský príspevok.

17. Už tieto uvedené a zistené skutočnosti svedčia o tom, že žalobkyňa nie je úplne vyradená ani
z osobného, ani z pracovného života, aj keď odvolací súd v žiadnom prípade nezľahčuje skutočne
závažné poškodenie zdravia žalobkyne. Je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že poškodenie zdravia
žalobkyne bolo veľmi závažné, postihlo žalobkyňu v mladom veku 36 rokov, jej život sa zmenil zásadným
spôsobom a aj vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti možno konštatovať, že u žalobkyne existujú dôvody

na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Zároveň však odvolací súd vzhľadom na prv uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku primeranosti priznanej výšky mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU. Samotné
dôvody, ktoré vedú k záveru o existencii dôvodov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia však nemožno

stotožňovať s nárokom na jeho navýšenie až o maximálnu možnú mieru, teda 50 %. Tu odvolací súd
musí poukázať na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej „maximálne navýšenie o 50 % je možno priznať
len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc
iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek
spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života“ (pozri

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2014). Odvolací súd musí konštatovať, že až takéto
závažné následky poškodenia zdravia u žalobkyne v dôsledku utrpeného úrazu pri dopravnej nehode
neboli.

19. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa si mohla aj po nehode založiť rodinu, je matkou troch detí,

naviac sa stará o postihnutú sestru, za čo poberá opatrovateľský príspevok. Preto nemožno v jej
prípade poškodenie zdravia považovať za také, že by bola vylúčená z rodinného života, nie je
nesebestačná, aj keď potrebuje pomoc s niektorými činnosťami. Nejde teda o najzávažnejšie možné
sťaženie spoločenského uplatnenia sa v živote odôvodňujúce plné navýšenie náhrady za SSU v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Odvolací súd tak po zohľadnení následkov, ktoré žalobkyňa

utrpela v dôsledku dopravnej nehody, s prihliadnutím na vek, ktorý mala v čase dopravnej nehody,
obmedzenia v živote zo zdravotného (fyzického aj psychického) hľadiska, obmedzenia v osobnom,
spoločenskom, kultúrnom, či športovom živote, dospel k záveru, že u žalobkyne existujú mimoriadne
dôvody pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie však v najvyššom možnom
rozsahu, preto zmenil napadnutý rozsudok tak, že toto zvýšenie priznal v rozsahu 25 %, ktoré vzhľadom

k všetkým zisteným obmedzeniam u žalobkyne považoval za primerané stupňu poškodenia zdravia
žalobkyne tak, aby rozhodnutie zároveň splnilo aj atribút spravodlivosti. V zmysle ust. § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z. úvaha súdu nie je celkom voľná, právny predpis túto usmerňuje tým, že
rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská,
ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie príslušného zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia až o 50 %, je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť
diferencovaný, diferenciácia musí vystihovať individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu. To
znamená, že je potrebné brať do úvahy individuálne potreby, životné zameranie, mieru angažovanosti
poškodeného v najrozmanitejších sférach života, odlišnosť v miere závažnosti poškodenia zdravia, keď
obmedzenie poškodeného sa nevyhnutne prejaví aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.

Súd pri rozhodovaní o zvýšenie náhrady za SSU musí zohľadniť tie stránky, ktoré sú spoločné pre život
všetkých ľudí, bežné životné úkony (starať sa o hygienu, stravovanie, obliekanie, žiť rodinným životom,
realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), a tiež tie, ktoré sú osobitné u každého zvlášť vzhľadom
na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie. Tieto stránky pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhradymusia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady k povahe
následkov poškodenia zdravia.

20. Odvolací súd pri zohľadnení všetkých týchto do úvahy prichádzajúcich okolností posudzovaného
prípadu potom dospel k záveru, že súd prvej inštancie porušil zásadu primeranosti, keď priznal
zvýšenie o najvyššiu možnú mieru 50 % náhrady SSU, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
napadnutýrozsudoktak,žepriznalžalobkynimimoriadnezvýšenienáhradyzaSSU,avšaknievrozsahu
požadovaných 50 %, ale len v rozsahu 25 %, v zostávajúcej časti jej návrh zamietol. Odvolací súd

dôvodyzistenéauvádzanésúdomprvejinštancieprepriznaniemimoriadnehozvýšenianáhradysaSSU
- mladý vek poškodenej, strata niekoľkých rokov, keď poškodená v mladom veku namiesto založenia
rodiny,budovaniakariéry,využívaniamožnostíkultúrneho,spoločenského,športovéhovyžitiasamusela
podrobiť viacerým (aj bolestivým) operačným zákrokom, rehabilitáciám a jej stav, hoci sa čiastočne
upravil, sa už nevrátil do predošlého, pred utrpenou nehodou, akceptoval pre priznanie nároku na
mimoriadne zvýšenie odškodnenia, avšak v nižšom rozsahu (25 % navýšenia), ktorý považoval pri

zohľadnení všetkých relevantných skutočností za primeraný a spravodlivý.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o náhrade
trov prvoinštančného konania tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, avšak z priznanej
náhrady (podľa § 255 ods. 1 CSP), pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací

súd o tejto náhrade podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej sporovej strane, žalovanému 2/, ktorý by
inak mal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na zmenu rozhodnutia, s prihliadnutím
na mimoriadne okolnosti tejto veci s poukazom na § 257 CSP však žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď za takéto okolnosti majúce osobitnú a mimoriadnu povahu považoval práve
osobnú situáciu na strane žalobkyne, zároveň však konštatoval aj jej čiastočný úspech na konaní,

keď hoci nepriznal najvyššiu možnú mieru zvýšenia tohto sťaženia, priznal však tento nárok v rozsahu
polovice, to znamená 25 %-né zvýšenie sťaženia SSU.

22. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).