Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200163
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416200163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne v 1.rade: T.. P. G., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom Ž., K. W. XX, žalobcu v 2.rade: O. G.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž.H., K. W. XX, žalobkyne v 3.rade: H. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
Ž., K. W. XX, žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení žalobkyňou v 1. rade ako ich zákonnou zástupkyňou,
žalobcovia v 1.-3. rade zastúpení advokátom JUDr. Petrom Harakálym, so sídlom Košice, Mlynská 28,
proti žalovanému v 1. rade: G. U., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt V., Ľ.. Š. XX, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Krnáčom, so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP č.70/36, žalovanej v 2. rade: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený AK

Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Robotnícka 6, o žalobe na náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.930,56 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne počítaný od 16.2.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 9.696,37 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne počítaný od 16.2.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 840,97 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne počítaný od 16.2.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcov z a m i e t a .

Súd žalobu žalobcov v 1.-3. rade voči žalovanej v 2.rade z a m i e t a .

Súd žalobcom v 1.-3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade v pomere
82,84 % trov konania.

Súd žalovanej v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcom v 1.-3. rade v pomere
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviav1.-3.radesapodanoužaloboudomáhali zaplateniaodžalovanýchv1.a2.radespoločne
a nerozdielne sumy: žalobkyňa v 1.rade 1.930,56 €, žalobca v 2.rade 10.773,75 € a žalobkyňa v 3.rade
934,41 € titulom náhrady za bolesť. Zároveň žiadali priznať (každý zvlášť) aj úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne počítaný od 22.11.2012 do zaplatenia zo žalovaných súm. Poukázali na to, že dňa27.5.2007 žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu, keď neskoro reagoval na vzniknutú situáciu.
Žalobcovia v 1.-3. rade pri dopravnej nehode utrpeli škodu na zdraví. Náhradu škody si uplatnili v
trestnom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 3T/113/2008. Žalobcovi

boli v danom konaní odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Žalobcovia poukázali na to, že v danej veci zodpovedá jednak vodič motorového vozidla (žalovaný v
1. rade), ako aj žalovaná v 2. rade ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou
predmetného vozidla. Pokiaľ ide o výšku uplatnených nárokov titulom bolestného, žalobcovia ju odvíjajú
od lekárskych posudkov zo dňa 16.11.2007, ktoré súdu aj predložili. Žiadali priznať aj úrok z omeškania,

nakoľko žalovaná v 2.rade neuspokojila ich nároky v trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť dňa
6.8.2012 a uplynula dňa 6.11.2012. Následne už uplynula aj lehote 15 dní na poskytnutie plnenia (dňa
21.11.2012), a preto žiadajú priznať úrok z omeškania od 2.11.2012.

2.Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s podanou žalobou
nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žiar

nad Hronom sp. zn. 3T/113/2008 spod obžaloby oslobodený. Bol toho názoru, že žalovaný v 1. rade
v danej veci nie je ani pasívne legitimovaný a nie je daná ani jeho žiadna osobitná zodpovednosť.
Takisto úvahy žalobcov, týkajúce sa spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 ods.1 Občianskeho
zákonníka, nie je možné subsumovať a aplikovať na prejednávanú vec. Podľa jeho názoru neboli
preukázané kumulatívne podmienky v zmysle § 420 OZ. Žalovaný v 1. rade nebol majiteľom, držiteľom

a ani prevádzkovateľom motorového vozidla. Poukázal na dojednané poistenie zodpovednosti za
škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej v 2.rade. Konštatoval, že nie je možné
akceptovať ani bodové ohodnotenie bolestného, ktoré predložili žalobcovia, ktoré navyše nespĺňa ani
predpísané formálne náležitosti. Rodičia detí (žalobcov v 2. a 3. rade) sa dopustili nedbalého konania,
keď deti sedeli vzadu na kolenách.

3.Žalovaná v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Poukázala na ustanovenie §
4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a vzniesla aj námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že lekárske
posudky žalobcov boli vyhotovené už v roku 2007, kedy už mali vedomosť o ujme, ktorá im vznikla.
Podľa ich názoru premlčacia lehota (počas plynutia trestného konania) voči nim nespočívala. Premlčacia

lehota plynula voči každému žalovanému zvlášť. Žalobcovia si v trestnom konaní uplatnili náhradu škody
len voči žalovanému v 1. rade a nie aj voči žalovanej v 2.rade.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 3T/113/2008, s ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

6.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

7.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

8.Podľa§427ods.2Občianskehozákonníkarovnakozodpovedáajinýprevádzateľmotorovéhovozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

9.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

10.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

11.Podľa § 5 ods. 1 437/2004 Z.z. Zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádzaz celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8).

12.Podľa § 5 ods. 2 toho istého zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

13.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku škody poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14.Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ toho istého zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení,

15.Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať.

16.Podľa § 15 ods. 2 toho stého zákona na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

17.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18.Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19.Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

20.Podľa § 160 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
..
21.Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.3T/118/2008 zo dňa 5.11.2015 právoplatný
dňa 10.11.2015 bol žalovaný v 1.rade podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku oslobodený spod

obžaloby pre skutok, kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a/Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, pretože skutok nie je
trestným činom. Okrem iných bola Mgr. Viera Rajnohová v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku s
nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. V uvedenom rozsudku bol skutkový
stav konštatovaný nasledovne: G.Q. U. dňa 27.5.2007 v čase asi o 20.25 h viedol osobné motorové

vozidlo značky AUDI A6 s evidenčným číslom I. XXX H. po ceste I/65 v smere Bzenica- Hliník nad
Hronom tým spôsobom, že v km 67,730 neskoro reagoval na vzniknutú situáciu na vozovke- pred
ním jazdiace vozidlo značky Škoda Fabia Combi s evidenčným číslom ZH 417 AL, ktoré viedol Y. Y.
zabrzdilo, obžalovaný v snahe vyhnúť sa zrážke strhol riadenie doľava, pričom pravou prednou stranou
svojho vozidla narazil do zadnej ľavej časti pred ním jazdiaceho vozidla Škoda Fabia Combi, prešiel do

protismeru, kde narazil do ľavej bočnej strany oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla značky
VW Passat s evidenčným číslom U. XXX H., ktoré viedol N.. Q. Š., následne prednou
časťou narazil do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia s
evidenčným číslom Z. XXX H., ktorého vodič Ľ. G. zrážke nedokázal zabrániť a vozidlo AUDI A6sa otočilo zadnou časťou do pravého jazdného pruhu, kde došlo ku kontaktu s ľavou prednou časťou
osobného motorového vozidla Citroen Berlingo s evidenčným číslom X. XXX S., ktoré
viedol Y. U. a pri nehode utrpeli zranenia (okrem iných) aj O. G., nar. XX.XX.XXXX a to otras mozgu II.

stupňa, krvácanie do mozgu, stlačenie hrudníka, otras a pomliaždeninu srdca a iné, ktoré si vyžiadali
dobu liečenia minimálne do 19.10.2007, P. G. nar. XX.X.XXXX utrpela otras mozgu II. stupňa, zlomeninu
kľúčnej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie ramena a iné, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti
od 27.5.2007 do 17.7.2007. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že pri dopravnej nehode bola zranená
aj H. G., nar. XX.XX.XXXX.

22.Žalovaný v 1. rade bol v zmysle vyššie uvedeného rozsudku oslobodený spod obžaloby s poukazom
na to, že skutok nie je trestným činom. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal,
a teda že ním žalovaný v 1. rade nemohol spôsobiť škodu, náhrady ktorej sa žalobcovia domáhajú, a
teda že v konečnom dôsledku nemajú nárok na náhradu škody (nález Ústavného súdu SR z 8. apríla
2015, sp. zn. I. ÚS 409/2014-31). V občianskom konaní súd nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom

vydaným v trestnom konaní ( R 58/1966).

23.Poistník I.T.R s.r.o. Lučenec ako prevádzkovateľ motorového vozidla AUDI A6, ktorým bola
spôsobená škoda, uzavrel so žalovaným v 2. rade poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poistka číslo: 6 800 645 373 dňa 26.12.2005, s účinnosťou od

12.12.2005, na dobu neurčitú. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola.

24.Súd je toho názoru, že v prejednávanom spore je daná pasívna legitimácia tak žalovaného v 1. rade
ako aj žalovaného v 2. rade. Z predloženej Lízingovej zmluvy, uzavretej dňa 11.2.2005 súd zistil, že
lízingová spoločnosť (prenajímateľ) B.O.F. a.s Bratislava uzavrela s lízingovým nájomcom spoločnosťou

I.T.R.s.r.o.sosídlomvLučenci,Fiľakovskácesta288Zmluvuofinančnomprenájmemotorovéhovozidla
AUDI A6, ktoré v čase dopravnej nehody šoféroval žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1. rade v zmysle
Zmluvy o výkone správy, uzavretej dňa 31.3.2005 vykonával funkciu konateľa spoločnosti I.T.R. s.r.o.
od 31.3.2005 a v mene spoločnosti mal oprávnenie konať ako štatutárny orgán samostatne. Žalovaný
v 1. rade predložil súdu aj cestovný príkaz. Skutočnosť, že v čase dopravnej nehody viedol motorové

vozidlo žalovaný v 1.rade ako aj to, že motorové vozidlo bolo vlastníctvom lízingovej spoločnosti B.O.F.
a.s Bratislava a prenajímateľom (lízingovým nájomcom) bola spoločnosť I.T.R., s.r.o. Lučenec, medzi
stranami sporu sporné nebolo (žiadna strana sporu uvedené skutočnosti nenamietala). Aj keď za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku
v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (v danom spore spoločnosť I.R.R. s.r.o. žalovaná nebola), nie

je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej
škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka (R
29/79). Poškodení (žalobcovia) sú oprávnení uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj priamo proti
poisťovateľovi (žalovanému v 2. rade) a sú povinní tento nárok preukázať. Uvedené vyplýva priamo z
ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.

25.Žalovaný v 1. rade (z opatrnosti pokiaľ sa týkalo žalobcov v 2. a 3. rade) ako aj žalovaný v
2. rade (poisťovateľ motorového vozidla) vzniesli námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to

kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy

treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho: a) vedomosti o škode (teda
nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škoduzodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky,
ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za
desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba

začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti. Pokiaľ ide o právo na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej
doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť
aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným
čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. Námietku premlčania možno uplatniť v

prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na
súde. Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z
akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný,
bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška škody),
ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase od začatia trestného konania do začatia
dokazovania na hlavnom pojednávaní.

26.Dopravná nehoda sa stala dňa 27.5.2007. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila náhradu škody za seba
(výšku uviesť ešte nevedela) pri výsluchu na polícii dňa 5.6.2007. Pri svojom ďalšom výsluchu na polícii
dňa 23.10.2007 uplatnila náhradu škody ako zákonná zástupkyňa aj za svoje maloleté deti (žalobcov v 2.
a 3. rade). Presnú výšku ešte uviesť nevedela. Následne žalobkyňa predložila polícii bodové hodnotenie

bolestného spolu s lekárskymi správami, a to svoje ako aj svojich detí (žalobcov v 2. a 3. rade) zo dňa
16.11.2007. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/118/2008 nadobudol právoplatnosť
dňa 10.11.2015. Subjektívna premlčacia doba (pokiaľ sa týka žalobcov v 1.-3. rade voči žalovanému v
1. rade) plynula odo dňa 16.11.2007, kedy mali vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale
aj v akej výške im škoda vznikla. Uvedenú škodu si uplatnili (aj čo do výšky) v trestnom konaní, pričom

žalobkyňa (aj ako zákonná zástupkyňa žalobcov v 2. a 3. rade) bola odkázaná na náhradu škody na
občianskoprávnekonanie. Dňa11.1.2016podaližalobunanáhraduškodynasúd.Žalobcompremlčacia
doba spočívala od 16.11.2007 do 10.11.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia podali žalobu voči
žalovanému v 1. rade v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (objektívna lehota sa nevzťahuje), a
preto námietka premlčania vznesená žalovaným v 1. rade je nedôvodná.

27.Námietku premlčania vzniesol aj žalovaný v 2. rade. Žalobcovia mali vedomosť o výške škody, ako
aj o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 16.11.2007, kedy bolo aj vyhotovené bodové hodnotenie
bolestného. Žalobcovia si náhradu škody voči žalovanému v 2. rade v trestnom konaní neuplatnili.
Žalobcovia predložili súdu listinu zo dňa 6.8.2012 adresovanú žalovanému v 2. rade, v zmysle ktorej si

u neho uplatnili náhradu škody na zdraví vo výške 13.638,25 €. Žalovaný v 2. rade uvedenú skutočnosť
potvrdil, keď sám predložil súdu uvedenú listinu s pečiatkou doručenia dňa 15.8.2012, pričom zároveň
uviedol, že od žalobcov následne listami zo dňa 18.10.2012, 12.4.2013 a 25.7.2014 požadoval trestný
rozsudok ako aj lekárske správy. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá. škodu spôsobila (§ 15 ods.2 zákona č.

384/2001 Z.z,) a to ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Lehota na uplatnenie nároku začína
plynúť a plynie zvlášť u žalovaného v 1. rade (vodič), ako aj u prevádzkovateľa a aj u poisťovateľa
(žalovaného v 2. rade). Zo žiadneho ustanovenia zákona, ale ani logiku zákona akceptujúcim výkladom
nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na náhradu škody voči ktorémukoľvek z označených
subjektov, plynie jednotná premlčacia lehota voči všetkým subjektom a riadi sa rovnakými pravidlami,

teda aj pravidlami o spočívaní lehoty, jej pretrhnutí atď. (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
13Co/1028/2013 zo dňa 17.12.2013). Žalobcovia mali vedomosť o výške škody, ako aj o tom kto za ňu
zodpovedá najneskôr od 16.11.2007, pričom škodu na zdraví si u žalovaného v 2. rade uplatnili až dňa
15.8.2012 a žalobu na súd podali dňa 11.1.2016 (po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty). Súd je toho
názoru, že vznesená námietka premlčania žalovaným v 2. rade je dôvodná, a preto žalobu žalobcov

voči žalovanému v 2. rade zamietol.

28.V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline (ďalej len „Ústav“) číslo úkonu: 262/2013. V záveroch znaleckého posudku je okrem
iného konštatované, že priebeh dopravnej nehody zo dňa 27.5.2007 bol vypracovaný v dvoch variantoch

v závislosti od svedeckých výpovedí. Prvý variant nehodového deja vychádza z predpokladu, že nedošlo
k prvotnému nárazu vozidla Citroen do vozidla Audi na začiatku nehodového deja a druhý variant
nehodovéhodejavychádzazpredpokladu,žedošlo,kprvotnémunárazuvozidlaCitroendovozidlaAudi.
Technickoupríčinoudopravnejnehodysútieprvkynehodovéhodeja,ktorévzniklivrozporestechnickýmvýkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť
vzniku dopravnej nehode. Prvotný náraz vozidla Citroen do vozidla Audi je technicky prijateľný napriek
absencii viditeľných stôp po kontakte. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo za predpokladu

absencie prvotného nárazu vozidla Citroen do zadnej časti vozidla Audi nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla Audi, ktorá spočívala v nedodržaní dostatočného pozdĺžneho odstupu vodiča Audi od vozidla
Škody Fabia. Za predpokladu existencie prvotného nárazu vozidla Citroen do zadnej časti vozidla Audi
(čo z technického hľadiska nie je možné vylúčiť) to bol nedostatočný pozdĺžny odstup vodiča vozidla
Citroen od vozidla AUDI (nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Citroen) a zároveň nedodržaný

bezpečný pozdĺžny odstup vodiča Audi od pred ním idúceho vozidla Škoda Fabia (nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla Audi). Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že technika jazdy vodiča vozidla
Audi z hľadiska bezpečného pozdĺžneho odstupu bola v rámci variantu priebehu dopravnej nehody
bez prvotného nárazu vozidla Citroen do vozidla Audi nesprávna, pričom aj technika jazdy vodiča
vozidla Audi v rámci variantu dopravnej nehody s prvotným nárazom vozidla Citroen do vozidla Audi
bola nesprávna. V rámci trestného konania boli pred znaleckým posudkom vyššie špecifikovaným

vypracované aj iné znalecké posudky. Ústav posudok č.39/2007 ako aj jeho doplnok č.1 vypracovaný
znalcom N.. Z. považoval za nekomplexný. K tvrdeniam uvedeným v znaleckom posudku č.14/2008,
ktorý vypracoval znalec N.. W. o nemožnosti vykonať objektívne a seriózne analýzu dopravnej nehody
sa Ústav vyjadril tak, že sa nezakladajú na pravde. K tvrdeniam znalca N.. L. v znaleckom posudku č.
11/2011 Ústav uviedol, že jeho názor je súladný s názorom Ústavu.

29.V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktoré sú upravené v § 421 až 437. Do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu je síce zaradená
aj zodpovednosť podľa § 420a, avšak tu v podstate nejde o všeobecnú zodpovednosť, pretože

zodpovednosť je tu viazaná na výkon určitej činnosti, ktorá prichádza do úvahy len u takých osôb (či už
fyzických alebo právnických), ktoré spôsobili škodu inému svojou prevádzkovou činnosťou. Aj tu teda
ide o osobitnú zodpovednosť, ktorú ako každú inú osobitnú zodpovednosť treba aplikovať prednostne
pred všeobecnou zodpovednosťou zakotvenou v § 420 (pozri vysvetlivky k § 420a). Všeobecná
zodpovednosťzaškoduaprípadyosobitnejzodpovednostiupravenéObčianskymzákonníkomvytvárajú

systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických
osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny
vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých
povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného
zákona o zodpovednosti za škodu. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky

zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti
za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká

záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420 odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj
právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide

o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s §
420 odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku
3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba
vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou
súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť,

t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický
vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou
rozumiemevnímanie,t.j.odrazpredmetovajavovvzmyslovýchorgánoch,akoajpredstavupredmetova
javov,ktorésubjektvnímalskôr,alebokuktorémudospelúsudkomnazákladeznalostíaleboskúseností.Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je
zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná
zložka. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irelevantné, akú

formu má zavinenie (výnimku tvorí iba osobitná zodpovednosť podľa § 424, pri ktorej sa zodpovednosť
viaže na úmyselné konanie). Forma zavinenia má však svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej
zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450.
Pokiaľ § 420 odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto
ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať. V § 420

odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

30.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako vodič motorového
vozidla spôsobil dopravnú nehodu dňa 27.5.2007. Zo záveru znaleckého posudku (Ústavu) vyplynulo,
že jeho technika jazdy z hľadiska bezpečného pozdĺžneho odstupu bola v rámci variantu priebehu
dopravnej nehody bez prvotného nárazu vozidla Citroen do vozidla Audi nesprávna, pričom aj technika

jazdy vodiča vozidla Audi v rámci variantu dopravnej nehody s prvotným nárazom vozidla Citroen
do vozidla Audi bola nesprávna. V dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zdravia žalobcov.
U žalovaného v 1. rade ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil žalobcom. Je
daná príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa

zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká
záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, čiže žalovaným v 1. rade a medzi
poškodenými, čiže žalobcami. Obsahom tohto vzťahu je právo žalobcov požadovať náhradu škody a
povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá (žalovaného v 1. rade) škodu nahradiť. Žalovaný
v 1. rade nepreukázal, že škodu nezavinil. Vzhľadom na to súd konštatuje, že je daná zodpovednosť

žalovaného v 1. rade na náhradu škody na zdraví žalobcov.

31.Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného. Pri určení výšky náhrady
za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku.
Žalobcovia predložili súdu (čitateľné založené v trestnom spise) lekárske správy ako aj bodové

hodnotenie úrazu zo dňa 27.5.2007, kde je konštatované jeho vypracovanie v zmysle zákona č.
437/2004Z.z.Žalovanýv1.radepoukázalnato,žehodnotenienespĺňaformálneaobsahovénáležitosti.
Konkrétne výhrady voči bodovému hodnoteniu a to voči uvedeným konkrétnym položkám poškodenia
zdravia a výške jednotlivého bodového ohodnotenia však nevzniesol a ani k tomu nenavrhol vykonať
ďalšie dokazovanie. Bolestné u žalobkyne v 1. rade bolo ohodnotené na 155 bodov (navýšenie

jednotlivých položiek nebolo) a to za: kod 223 otras mozgu stredne ťažk. st.II 60 bodov, kod 134c
zlomenina kľúčnej kosti s posunom úlomkov 35 bodov, kod 13a pomliaždenie ramena 15 bodov, kod 13e
pomliaždenie lakťa 15 bodov, kod 160a pomliaždenie bedrového kĺbu 15 bodov a kod 160e pomliaždenie
predkolenia 15 bodov. U žalobcu v 2. rade: kod 223 otras stredne ťažk.st.( II.st.) 60 bodov, kod 226
krvácaniedomozgu340bodov,kod78stlačeniehrudníka(UPV)200bodov,kod79otrasazmliaždenina

srdca 200 bodov, kod 87 pomliaždenie brušnej steny ťaž.st. 30 bodov, kod 91 pomliaždenie obličky 25
bodov, kod 2 tržná rana na hlave vrat., oper. revisio a sutura 10 bodov, spolu 865 bodov. Žalobkyňa v
3 .rade : kod 223 otras mozgu stredne ťažk. st.II st. 60 bodov, kod 160c pomliaždenie stehna št.st. 15
bodov, spolu 75 bodov.

32.Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením č. 11165/2007-OL stanovila hodnotu bodu pre rok 2007 vo

výške 375,22 Sk. Žalobkyni v 1. rade by tak prináležalo bolestné vo výške 1.930,56 € (155 bodov x
375,22 Sk/bod je po zaokrúhlení 58.160,-Sk delené 30,126), žalobcovi v 2. rade vo výške 10.773,75 €
(865 bodov x 375,22 Sk/bod je po zaokrúhlení 324.570 Sk delené 30,126) a žalobkyni v 3. rade 934,41
€ (75 bodov x 375,22 Sk/bod je po zaokrúhlení 28.150 Sk delené 30,126).33.Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť
nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom (§

442 až 449). Ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu
z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Súd pri rozhodovaní o znížení
náhrady škody bral zreteľ na to, ako ku škode došlo. Súd hodnotil predovšetkým okolnosti vzniku škody,
najmäztohohľadiska,čivzhľadomnaokolnostivznikuškodyjespravodlivé,abyškodcanahradilškoduv
plnom rozsahu. Ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody , súd by mal znížiť rozsah náhrady

škody, a to aj bez návrhu (R 34/1969).Vyplýva to z dikcie § 450 "súd primerane zníži" a nie, že "môže
znížiť". Zníženie má byť primerané, a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa. Nie
je teda možné znížiť rozsah náhrady škody na nulu. To by už nebolo zníženie, ale odpustenie náhrady
škody, a na to súd nie je oprávnený. Tieto zásady moderačného práva v celom rozsahu platia aj pri
rozhodovaní o náhrade škody vzniknutej v súvislosti s prevádzkou dopravných prostriedkov. Zmiernenie
náhrady sa tu zásadne pripúšťa, aj keď sa zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov bez zreteľa na zavinenie. Je nesprávny názor, že v týchto prípadoch aplikácia ustanovenia
§ 450 OZ neprichádza do úvahy (R 3/1984).

34.Súd je toho názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a to v tom, že v
motorovom vozidle, v ktorom sa viezli aj žalobcovia, bolo v čase dopravenej nehody päť dospelých osôb

(vrátane žalobkyni v 1. rade), ako aj dve maloleté deti (žalobcovia v 2. a v 3. rade) ktoré sedeli vzadu na
kolenách dospelých osôb. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo samotnej výpovedi žalobkyne v 1. rade v
trestnom konaní. Maloleté deti (žalobcovia v 2. a v 3. rade boli v čase dopravnej nehody vo veku cca 6,5
roka a 3,5 roka. Deti neboli umiestnené v detských zadržiavacích zriadeniach v zmysle nariadenia vlády
SR č. 554/2006Z.z. Súd preto náhradu škody primerane znížil a to o 10 % u žalobcov v 2. a 3. rade. Súd

je toho názoru, že by nebolo spravodlivé zaviazať žalovaného v 1 . rade k náhrade škody u žalobcovi v
2 . a 3. rade v plnom rozsahu. Súd priznal žalobkyni v 1. rade plnú náhradu škody vo výške 1.930,56 €,
žalobcovi v 2. rade vo výške 9.696,37 € (10.773,75 € mínus 10 % vo výške 1.077,38 €) a žalobkyni v 3.
rade sumu 840,97 € a 934,41 € mínus 10 % vo výške 93,44 €) a čo do zvyšku ich žalobu zamietol.

35.V konaní si žalobcovia uplatňujú aj úrok z omeškania, každý od 22.11.2012 do zaplatenia vo výške
8,75 % ročne. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 OZ). Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky z omeškania možno

priznaťibaodčasu,vktoromsadlžníkdostaldoomeškania.Aknieječasplneniadohodnutý,ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). V danej veci je nesporné, že žalobcovia utrpeli škodu dňa
27.5.2007. Žalobcovia súdu nepredložili výzvu, ktorou by vyzývali žalovaného v 1.rade na zaplatenie
škody. Predložili len výzvu, ktorú posielali žalovanému v 2. rade. Žalovanému v 1. rade bola doručená

žaloba dňa 15.2.2016, a preto podľa názoru súdu sa mohol do omeškania dostať najskôr dňa 16.2.2016.
Súd preto žalobcom priznal úrok z omeškania až odo dňa 16.2.2016 a čo do zvyšku ich žalobu zamietol.
Výška úroku je stanovená v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o osem percentuálnych
bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky,platnák prvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu.

36.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38.Vo veci boli úspešnejší žalobcovia (voči žalovanému v 1. rade), ktorým vzniklo právo na náhradu
pomernej časti trov konania. Ich úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 91,42 % zo žalovanej
sumy 13.638,72 €, úspech žalovaného v 1. rade predstavuje 8,58 % (neúspech žalobcov je úspechom
žalovaného v 1. rade). Čistý úspech žalobcov potom predstavuje 82,84% (91,42 % mínus 8,58 %).

Úspech žalovaného v 2. rade v konaní predstavuje 100 % (plný úspech). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).