Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200503
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819200503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej,
v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: E. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Z. J. Y., právne zastúpenému H.. J. Y., advokátom, so sídlom X..
R. X/XX, J., v spore
o zaplatenie 786,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č. k. 14Csp/12/2019-44 zo dňa 2. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. rozhodol, že žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu 100 % trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 01.02.2019 domáhal,
aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 786,14 Eur

s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.01.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver
vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo
výške 47,43 Eur. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok.
Žalovaný sa dostal do omeškania s ich úhradou. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky
č. 4 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa
podľa § 565 Obč. zák., došlo

k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53
ods. 9 Obč. zák. bolo žalovanému doručené dňa 03.03.2016. K uplatneniu tzv. sankcie straty výhody
splátok došlo dňa 18.04.2016, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru.
Ďalej si žalobca uplatnil nárok na časť zákonného úroku
z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov 786,14 Eur od
18.04.2016 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 Eur
a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania

a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 Eur si žalobca uplatnil ročný úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 786,14 Eur do zaplatenia. Tiež si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 Eur s uplatnením nárokov voči žalovanému pred začatím
konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou uplatnené nároky v celomrozsahu neuznáva. Ďalej uviedol, že žalobca sa ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného najneskôr dňa 21.04.2016, čo je dátum upomienky právneho zástupcu
žalobcu, ktorou vyzval žalovaného k zaplateniu celého zostatku dlhu a z ktorého plynula dvojročná

premlčacia lehota na podanie žaloby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobca podal
žalobný návrh na súd dňa 01.02.2019, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalobca preto týmto
vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených žalobným návrhom.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 12.01.2015 podpísal
žalovaný predtlačený formulár žalobcu, označený ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru

revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, číslo XXXXXXXXXX. Dňa
13.01.2015 podpísal tento formulár aj žalobca a v tento deň mu poskytol sumu 1.350 Eur. Žalovaný z
poskytnutej sumy do podania žaloby uhradil 1.205,92 Eur. Žalobca listom zo dňa 28.02.2016 oznámil
žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 11, 12, 13, suma omeškaných splátok je spolu
245,97 Eur a aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je 76 dní. Poučil žalovaného, že v prípade ak
sa dostane do omeškania

s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto
oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.
Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 03.03.2016. Žalovaný dňa
23.01.2019 uhradil žalobcovi sumu 22 Eur a dňa 14.03.2019 sumu 21 Eur. Právne poukázal súd prvej
inštancie na § 497 Obchod. zák., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, 2, § 101, §

103, § 565, § 879 v Obč. zák. a § 1 ods. 2, § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zhrnul,
že žalobca listom zo dňa 28.02.2016 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“ vyzval žalovaného k
úhrade troch omeškaných splátok (splátok č. 11, 12 a 13), ktoré mu bolo doručené dňa 03.03.2016.
V tomto čase bol v omeškaní s úhradou najstaršej splátky (č.11, splatnej do 14.12.2015) 76 dní. V zmysle
Oznámenia sa uplynutím 15 dní, t.j. dňa 19.03.2016 stali splatné všetky záväzky zo zmluvy, teda aj tie

ktoré mali byť splatné až v budúcnosti. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 103 druhá veta
Obč. zák. začala plynúť premlčacia doba už odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
zročným celý dlh. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okamžitá splatnosť úveru bola vyhlásená pre
nesplnenie splátky
č. 11, ktorej splatnosť nastala už dňa 14.12.2015. Preto premlčacia doba ohľadom celého žalovaného

nároku začala plynúť už odo dňa zročnosti tejto splátky, t.j. odo dňa 14.12.2015. Keďže medzi stranami
sporu ide o občianskoprávny vzťah, premlčacia doba bola trojročná
a uplynula dňa 14.12.2018. Žaloba bola podaná až dňa 01.02.2019, teda nepochybne po uplynutí
premlčacejdoby.Zuvedenýchdôvodovsúd prvejinštanciežalobuzamietol. Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1,2 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd prvej

inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že rozhodnutie je založené na nesprávnych

skutkových záveroch a nesprávnom právnom posúdení. Pri určení premlčacej doby nevychádzal z
relevantnej právnej úpravy. Jej posúdenie súdom prvej inštancie je rozporné a nesprávne, pretože
premlčanie nikdy nezačne plynúť skôr, ako je možné ho uplatniť prvýkrát na súde a právo na súde
je možné prvýkrát uplatniť až vtedy, keď je dlh zosplatnený a nebol splnený v lehote určenej na jeho
zaplatenie. V súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák. nedochádza automaticky k zročnosti celého dlhu v

deň omeškania splátky. Nie je možné zároveň vychádzať z toho, že zosplatnenie dlhu sa riadi inou
logikou ako začiatok premlčania. V prejednávanej veci zročnosť dlhu nastala až dňom, v ktorom boli
splnené ďalšie dve podmienky okrem omeškania - uplynutie 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie
tohto práva pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti
príslušnej splátky. Zákonná úprava stanovuje zročnosť celého dlhu na taký deň, ktorý nenastane spolu

so zročnosťou omeškanej splátky (resp. v prvý deň jej omeškania), ale až po uplynutí najmenej troch
mesiacov od jej zročnosti danej splátky. V danej veci preto k zročnosti celého dlhu nemohlo dôjsť
dňa 14.12.2015, ale najskorším dátumom by mohol byť deň 28.02.2016 (oznámenie o uplatnené práva
podľa § 565 Obč. zák.). Neuhradením splátky splatnej dňa 14.12.2015 a teda omeškaním s jej úhradou
nemohlo dôjsť k zročnosti celého dlhu. Žaloba bola preto súdu prvej inštancie doručená, keď ešte

premlčacia lehota neuplynula. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380

ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

7. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, avšak
z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP), odvolacia námietka žalobcu spočívala v nesprávnom
právnom posúdení otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie, teda v odvolacích dôvodoch
podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných

dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými
skutkovými tvrdeniami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj s
jeho právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné.

15.Právnyvzťahmedzistranami,založenýzmluvouoúverezodňa13.01.2015,jenepochybnevzťahom
spotrebiteľským tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho

zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007
Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy,
ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné
podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochranyspotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na vec aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne
výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu. Pokiaľ ide o novelu Občianskeho zákonníka účinnú od

01.04.2015 realizovanú zákonom č. 102/2014 Z.z., z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej
strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou tejto novely Občianskeho zákonníka nelíšila od pozície
spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už
v režime účinnom od 01.04.2015. Naopak, predmetná novela odstránila výkladové nejasnosti a
jednoznačne potvrdila názor súdnej praxe, toho času nepochybne ustálený, o prednostnej aplikácii

ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 bolo súdnou praxou prekonané, o čom napokon
svedčia i závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp.zn.
I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013, citovanom súdom prvej inštancie.

16. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva

uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej
doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 14.12.2015 s odôvodnením, že pre
nezaplatenie tejto splátky (okrem ďalších) vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru, a tak sa
podľa § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky. Žalobca
namieta, že najskorším dátumom splatnosti celého dlhu mohol byť deň 28.02.2016, v zmysle oznámenia

o zosplatnení o uplatnení práva podľa § 565 Obč. zák. Neuhradením splátky splatnej dňa 14.12.2015
a omeškaním s jej úhradou preto nemohlo dôjsť k splatnosti celého dlhu.

17. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci
spotrebiteľského záväzkového vzťahu žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý však

žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Žalobca ako veriteľ oznámením o zosplatnení zo
dňa 28.02.2016 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver
v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. Uvedené skutočnosti ani žalobca
v podanom odvolaní nerozporuje.

18. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie,
že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba
práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti prvej splátky, pre ktorú právny
predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému. Pre prípady, kedy sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje

Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby
zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína plynúť skôr ako dôjde
k zosplatneniu dlhu, a to dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh

zosplatnený.

19.Vdanomprípade,ak žalobca akoveriteľvyhlásilpredčasnúsplatnosťceléhoúveruprenezaplatenie
splátok č. 11, 12, 13 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, keď prvá z nich bola splatná
dňa 14.12.2015, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa

splatnosti uvedenej prvej splátky, teda odo dňa 14.12.2015 a uplynula dňa 14.12.2018. Svoje právo na
zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 01.02.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto správne žalobcovi
premlčané právo nepriznal.

20. Odvolací súd doplňuje, že zákonodarca síce takýmto postupom de facto skrátil premlčaciu dobu
pre prípady ako v danej veci o tri mesiace, (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou
dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
Avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ako je tomu v
občianskoprávnejúprave(napr.priprávachzprepravyjezákonomstanovenálenjednoročnápremlčacia

doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. V tomto
prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka
dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na
súde.21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania

proti žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).