Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217143
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112217143.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: J. M., nar. XX. J. XXXX, bytom W., K. XXXX/XX,
proti žalovanej: Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Košická 56, o 1.788,64 eur, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. decembra 2013 č. k. 17C/97/2012 - 72 (správne „-68") takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.788,64
eur a to do 3 dní a na svoj účet (účet súdu prvého stupňa, vo výroku rozsudku žiadnym spôsobom
neidentifikovaný - pozn. odvolacieho súdu) v rovnakej lehote súdny poplatok za žalobu v sume 107 eur.
Žalobkyni tiež nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. §§ 3,
39, 451, 457, 524 a § 526 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení) a § 37 ods. 3 a 4 zákona č. 233/1995 Z. z. (zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti /Exekučného poriadku/, i jeho v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom neplatnosťou
oboch zmlúv o postúpení pohľadávok (1. zmluvy z 10. mája 2012 medzi postupkyňou Pohotovosť,
správne inak „POHOTOVOSŤ“ s.r.o., ďalej len „Pohotovosť“ a žalovanou ako postupníčkou aj 2. zmluvy
z 1. novembra 2012 s rovnakými účastníčkami v tzv. opačnom garde) pre ich rozpor s dobrými mravmi.
Pohľadávku Pohotovosti voči žalobkyni z ich úverovej zmluvy totiž vymáhala paralelne Pohotovosť
(v exekučnom konaní súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/568/2009) i žalovaná, pretože Pohotovosť

postúpenie pohľadávky neoznámila exekútorovi, žalobkyňa zaplatila 2.046,59 eur žalovanej na jej účet
a ak pri spätnom postúpení pohľadávky žalovanou na Pohotovosť postúpená bola iba časť pôvodne
postúpenej pohľadávky v sume 372,60 eur s príslušenstvom, bolo treba usudzovať na bezdôvodné
obohatenie žalovanej (vo výške súm jej žalobkyňou poskytnutých, z ktorých ale žalobkyňa požadovala
len časť). Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne len paušálnym odkazom na §
142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)

a vecne úspechom žalobkyne, ktorá ale nepreukázala, žeby jej v konaní vznikli trovy a tieto nevyplývali
ani zo spisu a napokon rozhodnutie o poplatkovej povinnosti súd prvého stupňa odôvodnil právne taktiež
len paušálnymi odkazmi na § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. za/ zákona (SNR) č. 71/1992 Zb. (zákona
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, rovnako dotknutého celým radom zmien
a doplnení - opäť pozn. odvolacieho súdu) a vecne len zopakovaním spôsobu rozhodnutia, úspechom
žalobkyne a jej oslobodením od súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
žaloby (s alternatívou zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).
Namietala nesprávnym právnym posúdením veci, neúplnosťou skutkových zistení pre nevykonanie
navrhnutých a pre rozhodnutie potrebných dôkazov, výskytom inej vady majúcej za následok neprávne
rozhodnutie aj odňatím jej postupom súdu možnosti konať pred súdom (odvolacie dôvody podľa § 205

ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.). Neúplnosť skutkových zistení podľa nej vyplývala z nevenovania
dostatočnej pozornosti, resp. nevyhodnotenia náležite dôkazov preukazujúcich poskytovanie všetkýchplatieb žalobkyne v rozhodnom období (r. 2008 - 2012) len na účet Pohotovosti alebo exekútorského
úradu JUDr. Rudolfa Krutého a i faktu spätného a žalobkyni riadne oznámeného postúpenia pohľadávky
Pohotovosti (pre ktoré sa práve tejto spoločnosti aj malo plniť). Nesprávnosťou právneho posúdenia bolo

jednak nedovedenie argumentácie neplatnosťou oboch zmlúv o postúpení pohľadávky pre ich rozpor
s dobrými mravmi do dôsledkov (ak by malo ísť o taký prípad, čo ale žalovaná popiera, pohľadávka
by nikdy neopustila majetok Pohotovosti a bezdôvodné obohatenie by mohlo byť získané nie na úkor
žalobkyne, ale nanajvýš na úkor Pohotovosti), okrem toho však i nesprávne uzavretie toho, že tu vôbec
šlo o bezdôvodné obohatenie a kto sa mal takto obohatiť (keďže tu prijímateľom platieb žalobkyne bola

Pohotovosť, tá ale na prevzatie platieb disponovala právnym dôvodom). Nesprávnym postupom súdu
zakladajúcim tzv. inú vadu konania bolo nerešpektovanie prakticky zhodných návrhov jej aj žalobkyne na
zámenu žalovanej Pohotovosťou, resp. návrhu žalobkyne na rozšírenie okruhu žalovaných a napokon
k odňatiu jej možnosti konať pred súdom postupom súdu podľa nej prišlo prekvapivosťou záveru,
týkajúcehosasúladnostizmlúvopostúpenísdobrýmimravmi,ktorávprvostupňovomkonaníriešenáani
žalobkyňou namietaná nebola a ani odvolateľke nebola poskytnutá možnosť sa v tomto duchu vyjadriť

a navrhovať dokazovanie.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, majúc za to, že obrana žalovanej je len účelovou a
smerujúcou k zbaveniu sa zodpovednosti za počínanie, ktoré bolo celkom jednoznačne výsledkom
konania tejto účastníčky a Pohotovosti v zhode. K „vráteniu“ pohľadávky Pohotovosti došlo až po

podaní žaloby a bola to žalovaná, ktorá prevzala finančnú hotovosť. V možnostiach žalobkyne nebolo
preverovanie účtov a nech aj napadnutým rozsudkom jej bola prisúdená nižšia, než celková skutočne
zaplatená suma a toto nepovažuje za celkom správne, ona svoj prísľub o nepodaní odvolania dodržala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalovanej

celú vec (pretože rozhodnutie vo veci samej bolo napadnuté ako celok a oba ďalšie výroky rozsudku
mali povahu rozhodnutí závislých na rozhodnutí vo veci) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania, keď tu síce šlo o vec samu, na druhej strane však pre výskyt prinajmenšom dvoch
odvolaním dôvodne vytýkaných vád nie aj o prípad možnosti rozhodovania odvolacieho súdu v tejto
veci s konečnou platnosťou (čo si podľa všetkého neuvedomila ani odvolávajúca sa žalovaná, pokiaľ

námietky vadami spomínanými v odvolaní a to najmä tou spočívajúcou v nevysporiadaní sa s návrhmi na
zmeny v okruhu účastníčok konania spojila s preferovaným návrhom na zmenu rozsudku zamietnutím
žaloby, teda návrhom na konečné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré by ale za takejto situácie do
úvahy samozrejme neprichádzalo).

Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa
(v tzv. sporovom konaní - akým je aj to z prejednávanej veci - i na základe ustanovení § 79 ods. 1
a § 90 O. s. p. žalobcu, žalobkyne alebo žalobčaťa - pozn. odvolacieho súdu). Podľa odseku 2 tu
citovaného ustanovenia ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajúprevodaleboprechodprávalebopovinností,oktorýchsakoná,môženavrhovateľ(opäťžalobca,
žalobkyňa či žalobča) alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli a podľa odseku 3 súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže,
že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2 a ak s tým súhlasí ten, kto má

vstúpiť na miesto navrhovateľa (do tretice žalobcu, žalobkyne alebo žalobčaťa); pričom súhlas odporcu
(žalovaného, resp. žalovanej) alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje a právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania (v tzv. sporovom konaní žaloby) zostávajú zachované.
Napokon podľa odseku 4 za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca (k
ich správnemu označovaniu v sporovom konaní por. vyššie) z konania vystúpil a aby na jeho miesto

vstúpil niekto iný a ak má byť takto zamenený navrhovateľ (aj tu por. to isté), treba, aby s tým súhlasil
i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Práve odcitované ustanovenie O. s. p. (základného predpisu civilného procesného práva Slovenskej
republiky, s účinnosťou od 1. júla 2016 inak majúceho byť nahradeného hneď súborom troch zákonov

reprezentovaných Civilným sporovým poriadkom č. 160/2015 Z. z., Civilným mimosporovým poriadkom
č. 161/2015 Z. z. a Správnym súdnym poriadkom č. 162/2015 Z. z.) obsahuje rámcovú úpravu postupov,
ktorými v konaní začatom za účasti celkom konkrétneho okruhu účastníkov možno docieliť zmeny buď
na strane iniciátora konania (v sporovom konaní označovaného za žalobcu, pokiaľ ide o fyzickú osobumužského pohlavia alebo právnickú osobu s právnou formou v mužskom rode - napr. o štátny podnik;
žalobkyňu, pokiaľ ide naopak o ženu alebo právnickú osobu s právnou formou ženského rodu - tu napr.
o ktorúkoľvek z obchodných spoločností alebo žalobča - to výlučne v prípadoch právnických osôb s

právnou formou rodu stredného, akými sú napr. mestá, ministerstvá, družstvá, občianske združenia,
spoločenstvá vlastníkov bytov a pod.), na strane toho, voči komu požiadavka uplatňovaná žalobou
smeruje (v sporovom konaní označovaného štandardne výrazom žalovaný, žalovaná alebo žalované
podľa toho, o akú z osôb v zmysle vyššie priblíženého členenia pôjde) či dokonca aj na oboch takto
zadefinovaných stranách sporu. Takéto zmeny majú spravidla charakter odstraňovania nedostatku

vecnej legitimácie na niektorej zo strán sporu, čiže stavu nezhody osôb zúčastňujúcich sa súdneho
konania s osobami v postavení účastníkov tzv. hmotnoprávneho vzťahu (ktorý nedostatok býva teóriou
procesného práva označovaný aj za nedostatok legitimácie aktívnej, ak sa vyskytne na strane toho, kto
v konaní niečo požaduje a naopak za nedostatok legitimácie pasívnej, ak je tu na strane toho, komu je
určené sa v konaní brániť požiadavkám niekoho iného). Nedostatok tu môže spočívať v nezúčastnení
sa konania už od jeho začatia všetkých účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, hoci je to s prihliadnutím

k povahe veci nutné (napr. nezúčastnenie sa všetkých podielových spoluvlastníkov konania, ktorého
predmetom je zrušenie tohto typu spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie či nenasmerovanie
tzv. určovacej vlastníckej žaloby proti tomu, komu vlastnícke právo svedčí podľa zápisu v katastri
nehnuteľností), ale tiež v nepodaní žaloby tou správnou osobou alebo voči správnej osobe; relatívne
novšia časť vyššie citovanej úpravy (zastúpená dnešnými ustanoveniami § 92 ods. 2 a 3 O. s. p.,

zanesenými do zákona až s účinnosťou od 1. januára 2002, tu pre prípad záujmu por. čl. I bod 22 a čl. III
zákona č. 501/2001 Z. z.) si však kladie za cieľ reagovať aj na také zmeny v hmotnoprávnych vzťahoch,
v dôsledku ktorých nositeľovi práva či povinnosti, o ktorých sa má konať, disponujúcemu takýmto
postavením v čase začatia konania, prestane takéto postavenie prislúchať až v priebehu konania a z
povahy veci logicky toto postavenie nadobudne niekto iný (v konaní sa skôr nezúčastňujúci s potrebou

jeho zapojenia do konania a naopak vyradenia odtiaľ jeho predchodcu až následne).

Práve v takomto rozbore tkvie rozdiel medzi úpravou z ust. § 92 ods. 1 O. s. p. (dopadajúcou na prípady
nezúčastnenia sa v konaní od jeho začatia všetkých osôb, ktoré by sa ho zúčastniť mali, teda úpravou,
ktorej podstatou je buď „prižalovanie“ pôvodným žalobcom k pôvodnému žalovanému, resp. aj viacerým

osobám v takomto procesnom postavení niekoho ďalšieho či zvýšenie počtu účastníkov konania na tej
strane sporu, ktorá naopak niečo od protistrany požaduje), tou z ust. § 92 ods. 4 O. s. p. (za pomoci ktorej
sa má vyriešiť od začiatku konania existujúca nezhoda medzi okruhom účastníkov konania a právneho
vzťahu, spočívajúca nie v tom, že účastníkov je tu málo a nie sú všetci, ale v tom, že namiesto tých
správnych sú tam viacerí alebo aj len jeden nesprávny) a napokon i úpravou z ust. § 92 ods. 2 a 3 O.

s. p. (v tomto prípade sledujúcou nápravu stavu, pri ktorom napriek začatiu sporu tou správnou osobou
alebo voči správnej osobe, za riadneho chodu vecí spôsobilému doviesť účastníkov k rozhodnutiu vo
veci samej, majúcemu vyriešiť podstatu problému predloženého súdu, dôjde až v priebehu konania k
zmene alebo i viacerým zmenám v osobách nositeľov hmotnoprávnych práv a povinností, po ktorej /-
ých/ by už vecné rozhodnutie súdu o podstate posudzovaného problému nemohlo byť záväzným pre

všetkých účastníkov hmotnoprávneho vzťahu práve pre nezúčastnenie sa nimi všetkými aj súdneho
konania, v ktorom sa má takýto problém vyriešiť).

Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že dôvodnou bola predovšetkým námietka
žalovanej, podľa ktorej súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť podaniu žalobkyne,

urobenému pred súdom prvého stupňa do zápisnice 15. januára 2013 (tu por. č. l. 24 - 25 spisu), ktorým
žalobkyňa navrhla, aby (citované zo zápisnice) „v prípade preukázania, že predmetná pohľadávka bola
postúpená späť na Pohotovosť spol. s r. o., aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu tak,
aby spoločnosť Platiť sa oplatí, spol. s r. o., z konania vystúpila a na jej miesto aby vstúpila spoločnosť
Pohotovosť spol. s r. o.“ a ani ďalšiemu písomnému podaniu rovnakej účastníčky zo 17. januára 2013,

došlému súdu prvého stupňa 21. deň rovnakého mesiaca i roka (č. l. 26 - 28). Odhliadnuc od toho, že obe
takéto podania boli prakticky prevzatím procesnej obrany žalovanej, uplatnenej vyjadrením k žalobe zo
14. januára 2013 (č. l. 22 - 23), obe šlo ťažko vyhodnotiť za niečo iné, než za návrh žalobkyne na postup
buď podľa § 92 ods. 2 O. s. p. alebo podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia, v prípade druhého z nich
potom súdu prvého stupňa zjavne unikla tiež potreba vyporiadania sa s problémom, čo mala žalobkyňa

na mysli formuláciou v druhom podaní zhora v znení „ ... žiadam, aby mi spoločnosť Pohotovosť vrátila
všetky peniaze, ktoré získala naviac, okrem sumy 908,18 eur“ (kde sa ponúkali dve možnosti a to 1.
záujem žalobkyne na vedení konania len proti Pohotovosti, sprevádzaný akceptovaním žalobkyňou
opodstatnenosti zaplatenia ňou sumy 908,18 eur a súvisiacim nepožadovaním vrátenia takejto sumy odnikoho, alebo 2. záujem žalobkyne požadovať všetko okrem ostatnej uvádzanej sumy od Pohotovosti
a sumu, o ktorej je tu reč, od žalovanej - ako to podľa všetkého pochopila i žalovaná, konaniu v prvom
stupni vytýkajúca i neposúdenie druhého z podaní zhora za návrh podľa § 92 ods. 1 O. s. p., po ktorého

akceptovaní by sa v konaní ako žalované ocitli dnešná žalovaná i Pohotovosť).

Nemalo pritom význam, že žalobkyňa vykonanie zámeny v osobe žalovanej podmienila preukázaním
tzv. spätného postúpenia pohľadávky na Pohotovosť, pretože právnym odôvodnením návrhov súdy
nie sú viazané (platí tu zásada „iura novit curia“, čiže súd pozná právo) a výsledok v podobe potreby

zapojenia do konania Pohotovosti by bol rovnaký v prípade spätného postúpenia pohľadávky aj v
prípade jej primárneho (a takto aj sekundárneho) postúpenia neplatne (kde žalovaná opäť dôvodne
argumentovala, že pohľadávka by aj v prípade akceptovania záveru súdu prvého stupňa po celý čas
ostala - rozumej právne - Pohotovosti). Pri postupe podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. je tiež bezvýznamným,
či postúpenie pohľadávky alebo iný spôsob prevodu či prechodu práva alebo povinnosti urobených
predmetom súdneho konania je platným (pri rozhodovaní o návrhu na zmenu totiž súd skúma len

existenciu návrhu a právnej skutočnosti spôsobilej diskutovaný prevod či prechod privodiť a to, či sa
tak aj stalo - rozumej platne, sa skúma až pri dokazovaní vo veci samej - s logickým podstupovaním
rizík z toho plynúcich práve navrhovateľom zmeny, ktorému sa môže - za predpokladu robenia zmien na
žalovanej strane sporu - stať, že z konania vyradí pasívne legitimovaného účastníka a nahradí ho takým,
ktorému naopak takáto legitimácia bude chýbať). V prejednávanej veci bolo rovnako bezvýznamným,

či žalobkyňa vyššie uvádzaným povolaním do sporu Pohotovosti sledovala jej zapojenie do konania
pre uvedomenie si prvotného nasmerovania žaloby proti nesprávnej osobe, pre akceptovanie zmien
vzniknutých opakovaným postupovaním pohľadávky, pre názor o potrebe žalovania Pohotovosti i
dnešnej žalovanej či dokonca len jednoducho z dôvodu procesnej opatrnosti (to všetko preto, že u
návrhov podľa § 92 ods. 1 a 2 O. s. p. žalobkyňa súhlas žalovanej nepotrebovala, aj pre prípad

posudzovania návrhu za návrh podľa § 92 ods. 4 O. s. p. by súhlas bolo treba vyvodiť už z podaní
uplatňujúcich doterajšiu procesnú obranu žalovanej a napokon prípustným procesným prostriedkom
schopným čeliť prípadnému relevantne neodôvodnenému a takto bez preháňania zlomyseľnému
nesúhlasu žalovaného s postupom podľa § 92 ods. 4 O. s. p. je využitie možnosti najskôr okruh
účastníkov rozšíriť návrhom podľa § 92 ods. 1 O. s. p. a následne žalobu v časti týkajúcej sa toho, na

koho žalovaní už ďalej záujem nie je, vziať späť). Napokon v tejto súvislosti (a pre úplnosť) sa tunajšiemu
odvolaciemu súdu žiada uviesť i to, že napriek navrhnutiu zámeny žalovanej inou osobou v tejto veci
žalobkyňou i žalovanou za právne významný návrh na postup podľa § 92 O. s. p. (ktoréhokoľvek odseku)
možno považovať len návrh iniciátora konania alebo osoby usilujúcej o vstup do konania na jeho miesto
(ktorá buď podáva príslušný návrh sama, alebo dáva súhlas k návrhu účastníka, ktorého má v konaní

nahradiť alebo sa popri ňom ďalej zúčastňovať v konaní ako ďalší žalobca, žalobkyňa alebo žalobča).
Navzdorynienajpodarenejšieformulovanémuzneniudiskutovanéhoustanoveniatrebatotižvyjsťztoho,
že pánom sporu (dominus litis) a určovateľom okruhu účastníkov konania je len jeho iniciátor a nemožno
pripustiť, aby sa zmeny v takomto okruhu diali či už z vôle toho, voči komu požiadavka uplatnená
žalobou smeruje alebo osoby majúcej takéhoto účastníka ešte len v konaní nahradiť (čo inak nevylučuje

akceptovateľnosť postupu uplatneného aj v prejednávanej veci, teda to, že návrh zmeny predostretý
osobou v procesnom postavení žalovaného si osvojí aj žalobca, treba však trvať na tom, že relevantným
dôvodom rozhodovania súdu môže byť len takýto návrh žalobcu).

V dôsledku neodstránenia už uvedených pochybností a nerozhodnutia o návrhu, resp. návrhoch

žalobkyne sa tak stalo nejasným, či napadnutým rozsudkom bolo vôbec rozhodnuté o požiadavke
žalobkyne, na ktorej táto ešte stále mala záujem a súd prvého stupňa takto urobil konanie po urobení
návrhov na zmeny v okruhu účastníkov konania i zmätočným.

Odvolací súd však so zreteľom k okolnostiam tejto konkrétnej veci nezdieľa (nech aj nie celkom z

dôvodov uvádzaných v odvolaní) ani ten názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého to mala byť žalovaná,
ktosanaúkoržalobkynebezdôvodneobohatil(čipresnejšietakýtonázornejdepovažovaťzadostatočne
podložený výsledkami dosiaľ vykonaného dokazovania).

Súd prvého stupňa totiž nevenoval prakticky žiadnu pozornosť tomu, že žalobou sa požaduje vrátenie

finančných prostriedkov majúcich byť poskytnutých žalobkyňou v časovom rozpätí rokov 2008 - 2012
a žalovaná právne vznikla až 10. augusta 2010 (tu por. najmä kópie ústrižkov poštových poukážok na
č. l. 4 - 6 a výpis z vložky č. 66827/B oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom
Bratislava I, týkajúci sa žalovanej na č. l. 9 spisu). To bol dôvod, pre ktorý požiadavka na všetky platbypredchádzajúce 10. augustu 2010, pokiaľ bola nasmerovaná voči dnešnej žalovanej, bola zjavne bez
nádeje na úspech.

Vo vzťahu k nárokom na plnenia poskytnuté až po vzniku žalovanej a dojednaniam medzi ňou a
Pohotovosťou oboch zmlúv o postúpení pohľadávok (z ktorých inak spis do dnešného dňa obsahuje
len tú druhú) potom bolo väčšou než tolerovateľnou nepozornosťou nepovšimnúť si, že z vykonaného
dokazovania nemohli byť absolútne žiadne pochybnosti o plnení žalobkyňou celkom v prospech troch
účtov, z ktorých ale účet č. XXXXXXXX/XXXX bol účtom Pohotovosti (na ktorý boli nasmerované už

vyššie spomínané platby spred vzniku žalovanej, teda z rokov 2008 a 2009), účet č. XXXXXXXX/
XXXX podľa rukopisnej poznámky na č. l. 5 aj správy banky na dnešnom č. l. 63 spisu účtom
exekútora (kam mali prísť tri ďalšie platby, prvá inak zo dňa zhodujúceho sa s dňom vzniku žalovanej)
a účet č. XXXXXXXX/XXXX, (kam prišli platby z roku 2012) opäť účtom Pohotovosti (tu doplneným aj
názvom „Platiť sa oplatí“, identickým s tzv. kmeňom obchodného mena žalovanej a dosť jednoznačne
usvedčujúcim obe spoločnosti z konania v zhode a Pohotovosť aj zo snahy miasť jej obchodných

partnerov pri identifikácii toho, komu sa tu plní - tu opäť por. dnešné č. l. 63), všetky v R. U., a.s. V prvom
prípade tak vyplývalo z povahy veci, že nemohlo ísť o účet žalovanej (nakoľko tá v tom čase ešte ani
neexistovala) a to isté platilo u účtu druhého aj tretieho (patriacich v jednom prípade exekútorovi a v
druhom Pohotovosti).

Za opísanej situácie tak ale doslova v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania bol záver,
podľa ktorého osobou bezdôvodne sa obohativšou na žalobkyni bola žalovaná a úplne nepodloženým
príslovečným varením z vody ďalší záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 10. mája
2012 (prvej zmluvy, v ktorej mala byť postupníčkou Pohotovosť a postupkyňou žalovaná), ktorú súd
prvého stupňa k dispozícii vôbec nemal a odvolaciemu súdu tak ostalo skryté, z čoho konkrétne pri

ustaľovaní neplatnosti aj takejto zmluvy vychádzal. Opomenutie trvať aj na doložení takejto listiny (pokiaľ
už súd hodlal k platnosti právneho úkonu do nej pojatého zaujímať stanoviská) pritom spôsobilo aj
nedostatok dostatočne analytického posúdenia, či tu vôbec malo (mohlo) ísť o postúpenie pohľadávky
v zmysle ust. § 524 a nasl. O. z. a nielen o pokus takto označeným úkonom zastrieť iný, ak zákonom
výslovne ustanoveným dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že s postúpenou pohľadávkou prechádza

aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 O. z.) a s tým by bol v rozpore nielen
deklarovaný status žalovanej ako spoločnosti vykonávajúcej faktoring a forfaiting pohľadávok, ale najmä
výsledkami dokazovania podporené realizovanie všetkých platieb na účty Pohotovosti (u ktorej by na to
minimálne po oznámení okolnosti prvého postúpenia pohľadávky z nej na žalovanú neexistoval právny
dôvod) alebo exekútora a ani o postup predpokladaný ustanovením § 530 ods. 1 vety prvej O. z.,

predstavovaný vymáhaním postúpenej pohľadávky (nevedno prečo výlučne v ostatnom spomínanom
ustanovení zákona označovanej za nárok) postupcom vo svojom mene na účet postupníka a na jeho
žiadosť tu ísť nemalo (pre úplne opačný záujem žalovanej a Pohotovosti, vyplývajúci z oznámenia
druhej z týchto osôb žalovanej, datovaného 10. mája 2012, ktorého podstatou bolo docieliť vymoženie
pohľadávky len zdanlivo postupníkom a na účet postupcu).

Napadnutý rozsudok tak bol zaťažený kombináciou vád podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. Z tých
tú prvú zakladal vadný postup súdu majúci za následok reálne odňatie účastníkovi konania možnosti
konať pred súdom - na strane žalobkyne tým, že sa nerozhodlo o jej návrhu či návrhoch podľa §
92 O. s. p. a predtým nevyjasnil skutočný charakter druhého z takých návrhov, na strane žalovanej

nerešpektovaním jej opodstatnených námietok smerujúcich k jej vyňatiu z okruhu účastníkov konania
alebo k zamietnutiu žaloby voči nej a do tretice i na strane osoby navrhovanej na vstup do konania
v postavení novej žalovanej, ktorej takto bolo upreté právo sa požiadavkám žalobkyne brániť (vecne).
Druhá s tou prvou čiastočne súvisela a spočívala v tom, že súd prvého stupňa nesprávne (nedostatočne
úplne) vec posudzujúci po právnej stránke tým, že nepoužil správne ustanovenia právnych predpisov (z

oblasti hmotného aj procesného práva) rozhodné pre túto vec (kde inak opakom v podobe použitia práva
správne je nielen niekedy iba náhodné nájdenie správneho rozhodného práva, ale i jeho náležitý výklad
a aplikácia) i nedostatočne zistil skutkový stav (keďže absencia predbežného správneho právneho
posúdenia veci spravidla vedie k nezameraniu dokazovania na naozaj rozhodné skutočnosti a aj v
prejednávanej veci šlo - i odhliadnuc na tomto mieste od nezadováženia si okresným súdom ani prvej

zmluvy o postúpení pohľadávky - práve o taký prípad).

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme rešpektovania práva účastníčok konania na
riadne a spravodlivé súdne konanie v oboch stupňoch súdov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p.napadnutýrozsudokzrušiťapodľaodseku2rovnakéhoparagrafuizákonavecvrátiťsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie. To sa týkalo ako rozhodnutia vo veci samej, tak i rozhodnutia o poplatkovej povinnosti
žalovanej za žalobu od poplatkov oslobodenej žalobkyne (ktoré je namieste len pri úspechu žaloby a

taký záver pre nutnosť zrušenia rozsudku vo veci samej možným nebol) a do tretice i rozhodnutia o
trovách konania (taktiež závislého na výsledku konania vo veci, ktorý nateraz ešte zrejmým nie je).

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa §
226 O. s. p. viazaný, bez ďalšieho meškania si urobiť jasno o povahe návrhov žalobkyne na zmeny

v okruhu účastníkov a o takýchto návrhoch, môžbyť v budúcnosti sústredených do návrhu jediného
rozhodnúť, podľa povahy takéhoto rozhodnutia v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky
celého konania i podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až po zachovaní tohto postupu opätovne
rozhodnúť o veci, o trovách konania prvostupňového i odvolacieho (§ 224 ods. 3 O. s. p.) a podľa
povahy konečného rozhodnutia prípadne aj o poplatkovej povinnosti, samozrejme s povinnosťou nové
rozhodnutie vypraviť tiež v súlade s ust. § 157 ods. 2 a 3 O. s. p., teda dostatočne konkrétnym i dôkazmi

podloženým odôvodnením zvoleného spôsobu rozhodnutia (aby sa tak predišlo dôvodnej námietke
nepreskúmateľnosťou). Ak sa pritom účastníčkou konania v tejto veci stane Pohotovosť a hodlala by sa
brániť námietkou premlčania žalobou uplatneného práva, bude tu potrebné mať na zreteli, že aj právo
namietať premlčanie je právom podliehajúcim prieskumu súladnosti jeho výkonu s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 O. z.) a pri úsilí o korektné vyriešenie takejto otázky už vyššie opisované postupy Pohotovosti,

orientáciu spotrebiteľa v probléme (koho žalovať) nepochybne sťažujúce (ak nie celkom znemožňujúce)
musia mať svoj význam.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.