Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/803/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713219311.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1/ F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.P.
Q. XXXX/X, N., 2/ U. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E.P. Q. XXXX/X, N., obaja právne zastúpení
JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tuhovská 1, Bratislava, proti
odporcom 1/ T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom

M. H. XXXX/XX, N., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Osloboditeľov 2585/5, Lieskovec, 2/ Dražby a aukcie,
s.r.o.,sosídlomFlámska1,Martin,IČO:36751642,právnezastúpenémuAdvokátskakanceláriaGallo,
s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 751 642 v konaní o určenie neplatnosti právnych
úkonov, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/149/2013-179
zo dňa 17. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporcovi 2/ pripúšťa, uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.
9C/149/2013-179 zo dňa 17.04.2015 voči odporcovi 2/ zrušuje a konanie voči odporcovi 2/ zastavuje.

Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým konanie o návrhu navrhovateľov na určenie
neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/ dňa 28.06.2011 zastavil,

potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým konanie o návrhu navrhovateľov na určenie
neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/ dňa
28.06.2011 zastavil, a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci v
zmysle ust. §-u 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s ust. § 35 veta prvá zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
V prejednávanej veci okresný súd zistil, že na Rozhodcovskom súde pri SLOVENSKEJ ARBITRÁŽNEJ
KOMORE so sídlom vo Zvolene sa pod sp. zn. VK 61/2014 viedlo konanie o návrhu o zaplatenie sumy
55 132 € titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 06. 2011, v ktorom rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom

č. k. VK 61/2014 zo dňa 12. 03. 2015, ktorým žalované plnenie z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke z
väčšej časti priznal. Z obsahu rozhodcovského spisu ako aj samotného odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku mal okresný súd preukázané bez pochybností, že v rámci svojho rozhodovania rozhodcovský
súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 06. 2011 s tým, že pre
účely svojho rozhodovania vyhodnotil rozhodcovský súd prejudiciálnu otázku tak, že predmetnú zmluvu
o pôžičke vyhodnotil ako uzavretú platne. S poukazom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má

rovnakéúčinkyakorozsudoksúdu,jezrejmé,žepokiaľrozhodcovskýsúdprávoplatnýmrozhodcovským
rozsudkom priznal plnenie zo zmluvy o pôžičke 28. 06. 2011, ktorú prejudiciálne posúdil ako platnú, takuvedený rozhodcovský rozsudok predstavuje vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 9C/149/2013 prekážku právoplatne rozhodnutej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo,
a preto sa nemôže prejednávať znova.

O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O. s. p.) odvolanie navrhovatelia v celom rozsahu z dôvodu, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí,
pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnenéarozhodnutievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že v tomto konaní žalobou zo dňa 08. 11. 2013
sa domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 06. 2011 a zmluvy
o zriadení záložného práva podľa §-u 151 písm. b) Občianskeho zákonníka zo dňa 28. 06. 2011,
čím vymedzili predmet sporu, ktorým je súd viazaný. Napriek tomu, že prvostupňový súd vyvodil, že
rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom rozhodol o otázke platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa
28. 06. 2011 (rozhodcovský súd ju prejudiciálne posúdil ako platnú), prvostupňový súd sa nezaoberal

platnosťou zmluvy o zriadení záložného práva podľa §-u 151 písm. b) Občianskeho zákonníka zo dňa
28. 06. 2011, ktorej určenia platnosti sa navrhovatelia taktiež domáhali. Zastavením konania vo veci sp.
zn. 9C/149/2013 a nerozhodnutím o petite najmä v časti určenia platnosti zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 28. 06. 2011 odňal súd navrhovateľom právo konať pred súdom a tiež porušil ich práva
na spravodlivý súdny proces. Naviac zastavením tohto konania bez vypočutia odporkyne v 1/ rade

a vykonania dôkazov došlo i k porušeniu práv navrhovateľov, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a majú podstatný vplyv na predmet konania. Napadnuté
uznesenie považujú za nedostatočne odôvodnené a zmätočné, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.
Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na záver poukázali
na to, že podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

sp. zn. VK 61/2014, vydanému Rozhodcovským súdom pri SLOVENSKEJ ARBITRÁŽNEJ KOMORE,
s. r. o., vo Zvolene, dňa 12. 03. 2015, ktorý mal predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci v
zmysle §-u 159 ods. 3 O. s. p..
Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že rozhodcovský rozsudok
je konečný a právoplatný dňom jeho doručenia účastníkom. Rozhodcovský súd považuje predmetnú

zmluvu za platnú, preto rozhodol tak, ako je v petite rozhodnutia uvedené. Okresný súd preto zastavil
konanie správne a námietky navrhovateľov, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu
rozhodcovskej doložky, neobstoja.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v prejednávanej veci nemá
pasívnu legitimáciu a z tohto dôvodu je zastavenie konania prvostupňovým súdom vecne správne.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Podaním zo dňa 20. 10. 2015 v priebehu odvolacieho konania navrhovatelia vzali návrh voči odporcovi
2/ v celom rozsahu späť s odôvodnením, že im odporca 2/ oznámil listom zo dňa 05. 05. 2014 (doručený
28. 05. 2014), že dňom 29. 11. 2013 sa dražobné konanie voči navrhovateľom zastavilo a zrušila sa aj
realizácia záložného práva, ako aj ďalšie kroky s tým spojené.

Odporca 2/ podaním zo dňa 11. 11. 2015 oznámil odvolaciemu súdu, že so späťvzatím návrhu voči jeho
osobe súhlasí a žiada priznať náklady právneho zastúpenia vyčíslené vo výške 175,01 €.
Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale
jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne
o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Odporca 2/ so späťvzatím návrhu voči jeho osobe súhlasil, preto odvolací súd v tomto rozsahu pripustil
späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporcovi 2/, uznesenie okresného súdu v tomto rozsahu
zrušil a konanie voči odporcovi 2/ zastavil.
Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),prejednalodvolanienavrhovateľovviazanýrozsahom

a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p., napadnuté uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd konanie o návrhu
navrhovateľov na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/
dňa 28.06.2011 ( ďalej v texte „Zmluva o pôžičke“ ) zastavil, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku
vecne správne potvrdil.

Okresný súd aplikujúc ust. §§-u 103, 104 a 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 35 veta prvá zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej v texte „Zákon o
rozhodcovskom konaní“ ), konanie o návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
zo dňa 28. 06. 2011 zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd sa správnym záverom okresného súdu stotožňuje, ak z vykonaného dokazovania je preukázané, že na
rozhodcovskom súde sa pod VK 61/2014 viedlo konanie o návrhu o zaplatenie sumy 55 132 € titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa

28. 06. 2011, ktorej určenia neplatnosti sa v tomto konaní navrhovatelia domáhajú a v ktorom
rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom č. k. VK 61/2014 zo dňa 12. 03. 2015, ktorým žalované plnenie
z titulu práve predmetnej zmluvy o pôžičke z väčšej časti priznal. Z obsahu rozhodcovského spisu,
ako aj samotného odôvodnenia tohto rozsudku mal okresný súd dôvodne za preukázané, že v rámci
rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdu tento skúmal ako prejudiciálnu otázku (ne)platnosť zmluvy

o pôžičke uzavretej dňa 28. 06. 2011. Rozhodcovský súd prejudiciálnu otázku vyhodnotil tak, že
predmetnú zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako platne uzavretú ( viď jeho odôvodnenie na str. 10 a 11 ).
Okresný súd správne poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok súdu, preto pokiaľ rozhodcovský súd právoplatným rozhodcovským rozsudkom priznal plnenie
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 06. 2011, ktorú prejudiciálne posúdil ako platnú, potom uvedený
rozhodcovský rozsudok predstavuje vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Zvolen pod sp.

zn. 9C/149/2013 vo vzťahu k návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, preto dôvodne konanie v tomto rozsahu zastavil.
Ak aj navrhovatelia v odvolaní namietajú, že podali návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
odvolací súd len dopĺňa, že rozhodnutie o tomto návrhu bez ohľadu na to, či navrhovatelia budú alebo
nebudú úspešní, nemá žiaden vplyv na posúdenie (ne)platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 06. 2011

a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
28. 06. 2011. Ak by totiž navrhovatelia v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neboli úspešní,
potom v celom rozsahu platia právne závery napadnutého rozhodnutia. Ak by navrhovatelia úspešní v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli, vzniká im nárok na zákonný postup v zmysle zákona
o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ak tento zastavil konanie aj
pokiaľ sa navrhovatelia voči odporkyni 1/ domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/ dňa 28.06.2011 ( ďalej v texte „Zmluva o
zriadení záložného práva“ ). Ak mal okresný súd za to, že aj Zmluva o zriadení záložného práva
bola v predmetnom rozhodcovskom konaní posudzovaná a posúdená, uvedené nevyplýva z rozsudku

rozhodcovskéhosúdu,aleanizodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Okresnýsúdsavtomtorozsahu
návrhom o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva vôbec nezaoberal, v tomto rozsahu
návrh neposúdil a neuviedol žiadne dôvody na podporu svojho rozhodnutia.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo
základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť

transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie
a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah

povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle všetkých okolností každej veci.
Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje
v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia je primerane
potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2 O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce
sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení
obsahovaťdostatočnéarelevantnédôvody,nazákladektorýchbolozaložené.Tedaajvrámciuznesenia
je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.
Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil
konanie o návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva uvedenéatribúty nespĺňa. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie robí rozhodnutie v inštančnom postupe
nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.
Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len uznesenie okresného súdu v časti

výroku, ktorým okresný súd konanie o návrhu na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva,
zastavil, podľa §-u 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu v uvedenom rozsahu
na ďalšie konanie.
Bude úlohou okresného súdu posúdiť návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení
záložného práva, ak v tomto rozsahu nárok doposiaľ vôbec neprejednal, v tomto rozsahu sa návrhom

nezaoberalavdôsledkutohonevykonalžiadnedokazovanie,akuvedenévyplývaajzjehoodôvodnenia,
ktoré obsahuje posúdenie veci len vo vzťahu k Zmluve o pôžičke.
Akbolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,potomvnovom
rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.