Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011663
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116011663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.07.2019, v trestnej veci obžalovaného C. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
11.09.2018 sp. zn. 33T 94/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému C. Y. M. B. A. J. M. E. W. , nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom Q.
I. XXX, M.. G.,

u k l a d á

Podľa § 156 ods. 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 250,- (dvestopäťdesiat) eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach po 25,- eur tak,
aby celý dlh bol splatený do 1 (jedného) roka.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ukladá náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného C. Y. za vinného z prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

- dňa 21.03.2016 asi o 12.15 hod. v obci Q. I., M.. G. v rómskej osade v časti zv. „E. I. bezdôvodne fyzicky
napadol C. G. tým spôsobom, že ho lopatou udrel do oblasti ľavej ruky, v dôsledku čoho mu spôsobil
zranenia a to: kožnú odreninu brady, kožnú odreninu prednej steny hrudníka vpravo, kožné odreniny
ľavého predlaktia, kožnú odreninu ľavej ruky so zlomeninou V. záprstnej kosti ľavej ruky s posunom
úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 10 týždňov.

Za to mu podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m), § 38 ods.
2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.

Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 74 ods.1 Tr. zákona uložil ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor, avšak len čo do výroku
o treste, odvolanie, a to v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal,

že prvostupňový súd pri výroku o treste pochybil, pokiaľ nepostupoval v súlade s ustanovením § 49
ods. 2 Tr. zákona a obžalovanému neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa skutku
dopustil dňa 21.03.2016, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej
veci Okresného súdu Prešov, kde táto mu plynula od 27.09.2013 do 27.09.2017. Aj keď táto v čase
rozhodovania okresného súdu už uplynula, nebolo rozhodnuté, aby sa odsúdený v skúšobnej dobe
osvedčil. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci

rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody a pre jeho výkon
obžalovaného zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže obžalovaný na okresnom súde vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu
obžalobou a okresný súd toto vyhlásenie o vine prijal, preskúmaval len napadnutý výrok o treste a po
takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné avšak čiastočne
aj z iných dôvodov ako uviedol prokurátor.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ako to napokon aj konštatoval prokurátor v podanom
odvolaní, že súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na poľahčujúce, ako aj priťažujúce
okolnosti, pričom pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol v tomto prípade vyrovnaný, a preto
obžalovanému uložil trest uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia. Tieto poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti súd prvého stupňa vyhodnotil správne a v tomto smere niet čo súdu prvého stupňa vytknúť.

Správne okresný súd za situácie, že mal pochybnosť o duševnom stave obžalovaného, ktorý je
navyše aj invalidným dôchodcom a slabo počujúcou osobou, pribral do konania znalkyňu z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá u obžalovaného konštatovala emočne nevyrovnanú
simplexnú osobnosť s rozumovými schopnosťami na úrovni ľahkej mentálnej retardácie (podľa staršej

klasifikácie ťažkej debility), zistila že u obžalovaného v čase skutku nebola rozpoznávacia schopnosť
podstatne znížená, avšak ovládacia schopnosť bola vzhľadom na nevyrovnanú osobnosť obžalovaného
podstatnezmenšená,nievšakvymiznutáanavrhlaobžalovanémuuložiťochrannéliečeniepsychiatrické
ambulantnou formou za účelom tlmenia prejavov neurolability a impulzivity obžalovaného.

Obžalovaný C. Y., vychádzajúc z odpisu registra trestov má v tomto registri doposiaľ tri záznamy, v
dvoch prípadoch došlo k zahladeniu odsúdenia, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/70/2013 zo dňa 27.09.2013, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 rokov,

skúšobná doba teda plynula od 28.9.2013 do 28.9.2017 (§ 50 ods. 1 druhá veta Tr. zákona). V čase
rozhodovania okresného súdu pritom nebolo rozhodnuté o tom, že by sa snáď obžalovaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia osvedčil. Správne potom prokurátor namietal, že obžalovaný sa
skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a preto nebolo možné výkon trestu mu
podmienečne odložiť podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa§49ods.2Tr.zákonatotižustanovenieodseku1(§49Tr.zákona)sanepoužije,aksúdodsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.Nepochybne sa obžalovaný C. Y. dopustil stíhaného trestného činu úmyselne a v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin, a preto neboli splnené zákonné

podmienky pre ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť,
že odsúdenému uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia.

Na druhej strane však bol krajský súd toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy
obžalovaný napadol poškodeného pri vzájomnom konflikte medzi jeho vlastnou manželkou a manželkou

poškodeného, ktorá je sestrou obžalovaného a vzhľadom na to, že podľa vyjadrenia poškodeného ktoré
predniesol na verejnom zasadnutí pred krajským súdom sa ich rodinné vzťahy zlepšili, s prihliadnutím
aj na tú skutočnosť, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, účel trestu naplní peňažný
trest vo výške 250,- eur. Pre prípad, ak by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený uložil krajský
súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Týmto rozhodnutím krajského súdu nebol
dotknutý výrok okresného súdu o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou,

ktoré liečenie spolu s peňažným trestom je spôsobilé prispieť k prevýchove obžalovaného.

Na záver sa žiada uviesť, že tak okresný súd ako aj orgány činné v trestnom konaní pribrali do konania
natlmočenieobžalovanémuakotlmočníčkuzjazykarómskehoaposunkovejrečinevestuobžalovaného
aj keď je taký postup v rozpore s ustanovením § 11 ods.1 z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch. Toto pochybenie nebolo možné napraviť, keďže výrok o vine bol právoplatný vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine. Krajský súd pribral do konania tlmočníka z rómskeho
jazyka, ktorý kontroloval tlmočenie príbuznej obžalovaného, ktorý neovláda spisovný jazyk, navyše trpí
čiastočnou stratou sluchu a neovláda posunkovú reč.

Z týchto dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo výroku o treste zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný