Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200911
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716200911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. Ľ. H., R..
X.X.XXXX, D. I. XX, I., zastúpená advokátom JUDr. Miroslav Kučera, so sídlom Krajinská 30, Bratislava
proti žalovanému: Š. N., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, I., zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2016, č. k. 39C/45/2016 - 58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie veci z exekúcie a
žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 14.5.2007 bola na notárskom
úrade S.. S. P. spísaná notárska zápisnica zn. R. XX/XXXX, Nz 18296/20076, ktorej predmetom bola

dohodaozúženírozsahuBSMuzavretámedzižalobkyňouajejmanželomK.H.,naktorejpodklademala
žalobkyňa nadobudnúť kúpnou zmluvou do výlučného vlastníctva pozemky v katastrálnom území D.,
parcely registra „C“ parc. Č.. XXXX/XX záhrady za kúpnu cenu 1.182.000 Sk. Následne dňa 14.5.2007
uzatvorila žalobkyňa ako kupujúca a Obec D. ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníctva pozemkov v katastrálnom území D., parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX záhrady
o výmere 477 m2, parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 114 m 2 za kúpnu cenu 1.182.000 Sk.
Dňa 5.9.2008 vydal starosta Obce D. rozhodnutie číslo: Výst.- XXX/XXXX, ktorým podľa § 66 a §

140 zákona č. 50/1976 Zb. povolil stavebníkovi K.. Ľ. H. stavbu „rodinného domu - Bungalov M“ na
pozemkom parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Dňa 2.3.2010 podal žalovaný ako oprávnený proti
manželovi žalobkyni K. H. ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 16.3.2010 požiadal súdny
exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému, pričom nárok z exekučného titulu
predstavuje 16.099,05 eur plus príslušenstvo. Dňa 9.4.2010 vydal Okresný súd Pezinok poverenie na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. 16Er/555/2010. Súdna exekútorka vykonala dňa 12.6.2012 súpis vecí
podliehajúcichexekúcii,podľaktoréhosanauliciPažiťvobciBlatnénachádzadoposiaľneskolaudovaný

obývaný rodinný dom, na ktorom v čase súpisu boli otvorené okná, ale na opakované zvonenie nikto
neotváral. Dňa 18.6.2012 bola na notárskom úradu S.. K. D. v Bratislave spísaná notárska zápisnica zn.
N 215/2012, Nz 21798/2012, NCRIs 22274/2012, ktorej predmetom bola dohoda o zúžení rozsahu BSM
medzi žalobkyňou a jej manželom, na ktorej podklade sa mala stať výlučnou vlastníčkou stavby, ktorábude postavená na pozemkoch v katastrálnom území D.É., parc. Č.. XXXX/XX O. N.. Č.. XXXX/XX,
a to stavba samostatne stojaceho nepodpivničeného jednopodlažného rodinného domu bez obytného
podkrovia a stavbu samostatne stojacej dvojgaráže. Dňa 6. 11. 2015 pod sp. zn. EX 349/12 vydala

súdna exekútorka K.. O. K. upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva
na predmetných nehnuteľnostiach nezapísaných v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie ďalej v
odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsah výpovede žalobkyne a svedkov K. H. (manžel
žalobkyne), W. H. ml. (brat žalobkyne) a W. H. st. (otec žalobkyne) - viď ods. 5 napadnutého rozsudku.

3/ Právne odkazujúc na § 55 ods. 1 Ex. poriadku, a § 34, § 35 ods. 1,2, § 39, § 132 ods. 1, 2 , §
136 ods. 1, 2, § 143, § 143a ods. 1 a § 147 Obč. zák., dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavby
predmetných nehnuteľností patria do BSM žalobkyne a jej manžela (svedka K.. H.), i keď s minimálnou
mierou účasti manžela žalobkyne na ich nadobudnutí. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť vylúčené z
exekúcie vedenej proti manželovi žalobkyni. Pokiaľ ide o obsah písomnej dohody o zúžení BSM zo dňa
18.6.2012, súd prvej inštancie uzavrel, že jej predmetom mali byť stavby, ktoré majú ešte len vzniknúť.

Uvedené dojednanie však považoval vykonaným dokazovaním za vyvrátené. V čase jej uzatvorenia
boli stavby predmetných nehnuteľností vybudované do takej miery, že na stavbe samostatne stojace
rodinného domu i dvojgaráže boli vykonané všetky prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné
nosné konštrukcie a konštrukcia strechy. Tieto stavby, hoci neboli ku dňu 18.6.2012 skolaudované,
boli obývateľné, resp. užívaniaschopné, čo vyplýva zo súpisu súdnej exekútorky, ale aj zo skutočnosti,

že v tejto dobe na stavbe rodinného domu pravidelne žalobkyňa a členovia jej rodiny prespávali. Aj
z časových súvislostí prípadu, keď súpis sa uskutočnil dňa 12.6.2012 a dohoda o zúžení BSM bola
uzatvorená až dňa 18.6.2012, súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa s manželom dohodou o
zúžení BSM obchádzali zákon a preto je postihnutá absolútnou neplatnosťou. Súd prvej inštancie
dodal, že pokiaľ žalobkyňa započala so stavbou rodinného domu v roku 2008, mala dostatok času na

uzatvorenie dohody o zúžení BSM, pokiaľ tak učinila potom, čo stavby vznikli a až po vykonaní súpisu
majetku podliehajúceho exekúcii, nemôže byť so žalobou o vylúčenie predmetných nehnuteľností z
exekúcie úspešná.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému

žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Argumentovala tým, že podľa ust. § 143 Obč. zák. nemôžu byť v

BSM veci získané darom, ako aj veci, ktoré vlastní výlučne jeden z manželov, teda veci, ktoré boli
získané týmto manželom pred uzavretím manželstva. V konaní produkovala dôkazy, ktoré preukazujú,
že nehnuteľnosť, ktorá nebola súdom vylúčená z BSM, hoci bola stavaná za trvania manželstva,
bola v celosti získaná z vecí, ktoré získala darom, a ktoré tvorili jej výlučné vlastníctva, pretože ich
nadobudla pred uzavretím manželstva, čo bolo potvrdené i svedecky. Rozostavaný dom bol získaný z

vecí nepatriacich do BSM, preto sa nestal jeho súčasťou a má byť z BSM vylúčený.

6/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K
odvolacej argumentácii žalobkyne uviedol, že obaja svedkovia (svedok H., ako aj otec žalobkyne) sú
členmi jej rodiny (manžel a otec) a preto mali eminentný záujem na úspechu žalobkyni v spore. Z

uvedeného dôvodu považuje ich svedecké výpovede o tom, že predmetné stavby boli financované z
darov za nevierohodné. Žalobkyňa nepreukázala aké konkrétne sumy mala darom nadobudnúť, naopak
v konaní sa preukázalo, že jej manžel pracoval v značnom rozsahu na stavbe domu, čím sa podieľal na
jeho nadobudnutí, a to faktickou činnosťou. Otec žalobkyne síce pred súdom tvrdil, že žalobkyni peniaze
vedel dať, žiaden dôkaz o tom, že by takýmito sumami disponoval, nepredložil. Z konania tiež vyšlo

najavo, že nehnuteľnosti stáli a boli v obývanom stave (aj keď neskolaudované) ešte pred uzavretím
dohody o zúžení BSM a preto sa stali jeho súčasťou.

7/ Žalobkyňa odvolaciu repliku nepodala.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny.9/ Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie
netvrdila, že finančné prostriedky, ktorými sa financovala stavba rodinného domu a dvojgaráže
nadobudla pred uzatvorením manželstva (t.j. pred rokom 1989), a preto ide o prostriedok procesného

útoku, ktorý v odvolacom konaní už nie je možné použiť (§ 366 C.s.p.). Žalobkyňa totiž v konaní tvrdila,
že rodinný dom začala stavať v roku 2007-2008 a staval sa priebežne 5 rokov, a v tomto kontexte ďalej
uviedla, že stavbu financoval jej otec a na výstavbu domu použila aj sumu 750.000 Sk, ktorú získala
v roku 2005 (teda za trvania manželstva, poznámka odvolacieho súdu) od brata titulom vyporiadania.
Pokiaľ ide o obsah svedeckých výpovedí, svedok W. H. K.. pred súdom vypovedal, že „predpokladá“,

že žalobkyňa sumu 750.000 Sk, ktorú jej vyplatil titulom vyporiadania z rodičovského domu niekedy
v rokoch 2004 - 2005, použila na kúpu pozemku, a tiež že „predpokladá“ že stavbu predmetných
nehnuteľností financoval jeho otec (viď výpoveď svedka na č. l. 54, 55). Touto svedeckou výpoveďou
svedok W. H. K.. poskytnutie daru formou peňažných prostriedkov žalobkyni jej otcom, naviac v čase
pred uzatvorením manželstva s K.. H., nepotvrdil. Rovnako nepotvrdil ani tvrdenie žalobkyne, že sumu
750.000 Sk, ktorú od neho získala titulom vyporiadania použila na stavbu predmetných nehnuteľností,

pretože podľa svedka ich použila v roku 2007 na kúpu pozemku. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď W.
H. I.. (otec žalobkyne), ide o svedka, ktorý nevedel v konaní uviesť presnú čiastku, ktorú mal žalobkyni
na stavbu nehnuteľnosti darovať, ani kedy presne sa tak udialo. Z jeho výpovede rozhodne nemožno
vyvodiť ani záver, že k darovaniu finančnej čiastky došlo pred uzatvorením manželstva žalobkyne I. K..
H. (povinným v exekučnom konaní), pretože stavba sporných nehnuteľností, ktorú mal podľa vyjadrenia

žalobkyne financovať, prebehla počas trvania manželstva a po zavedení meny Eur v Slovenskej
republike. Svedok W.. H. I.. totiž pred súdom prvej inštancie vypovedal: „ ja som svojej dcére pomáhal
tak, že som jej prispieval peniazmi na stavbu, keď potrebovala peniaze. Ja som peniaze dcére dával v
hotovosti, išlo o veľkú sumu peňazí, určite cez 1.000.000 Sk, cca. 1.600.000 Sk. Ja som dcére väčšinou
dával peniaze v Sk a niečo som jej daj aj v eurách a to vtedy, keď sa u nás euro zaviedlo.“ Naviac, tento

svedok hodnoverne nepreukázal ani to, že takouto čiastkou v rozhodnom období skutočne disponoval,
a že ju skutočne odovzdal žalobkyni. Možno teda zhrnúť, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať
tvrdenie, že na postavenie sporných stavieb použila len finančné prostriedky pariace výlučne jej a už
vonkoncom nie, že by išlo o peniaze, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva. V takomto prípade
sa sporné stavby stali vecou patriacou do BSM podľa § 143 Obč. zák. a nie sú vylúčené z exekúcie

vedenej voči manželovi žalobkyne (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).

10/ Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).
V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).