Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/158/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011079
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119011079.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného Y. F. pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 6T/27/2019-351 zo dňa 03.09.2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13.02.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 6T/27/2019-351 zo dňa 03.09.2019 bol
obžalovaný Y. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R. X, V., uznaný vinným v bode I. a II. za
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode III. za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode IV. za prečin krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

I. dňa 06.05.2018 v čase okolo 14:10 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trnave na ulici Andreja Žarnova,
v časti kliniky Pneumológie a ftizeológie odcudzil bez použitia násilia z neuzamknutej izby pacienta zo

stolíka pri posteli voľne položený mobilný telefón zn. Nokia, čiernej farby, nezisteného IMEI čísla spolu
so SIM kartou, čím spôsobil majiteľke U. F., trvalé bytom P. ul. H. č. XX/X škodu vo výške 50,- EUR,

II. dňa 08. 05. 2018 v čase od 12:30 hod. do 12:37 hod. vo FNsP na neurologickom oddelení -
ICJ v Trnave na Ulici Andreja Žarnova, vošiel do neuzamknutej sesterskej miestnosti určenej pre
personál nemocnice a zo stola odcudzil voľne odložený mobilný telefón zn. Samsung S7 EDGE, IMEl:

353773086258410 patriaci H. F. zo R. a mobilný telefón zn. Samsung J3, IMEl: 355641072207964
patriaci E. V. zo B., čim svojim konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 460,- EUR,

III. dňa29.10.2018včaseo16:25hod.vošieldopriestorochadvokátskejkancelárieProsmanaPavlovič,
ktorá sídli na ulici Hlavná 31 v Trnave, kde z neuzamknutej kancelárie odcudzil na stole voľne položený
mobilný telefón zn. Apple iPhone 6S, bielo-ružovej farby, neznámeho IMEI a mobilný telefón zn. Huawei,

P8 Lite - zlatý, IMEI: 860938032383135, čim svojím konaním spôsobil spoločnosti Márton & Partner,
s.r.o., so sídlom Lichnerova 115/6 Senec, IČO: 47 242019 škodu vo výške 200,- EUR a spoločnosti
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so šidlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865281, škodu
vo výške 70,- EUR,

IV. dňa 27.12.2018 v čase asi o 09.30 hod. prišiel do neuzamknutej prevádzky baru Art Klub na Hlavnej

ulici č. 17 v Trnave, kde prešiel k barovému pultu a po zistení, že obsluha je v zadnej časti baru najprv
prezrel vrecká odloženej bundy pri bare, následne sa vrátil k vstupu do miestnosti s barom a po zistení,že obsluha je stále v zadnej časti baru prešiel za barový pult, kde z voľne odloženej peňaženky v čase
o 09.32 hod. vytiahol finančnú hotovosť 1.650,¬EUR a túto si uschoval, pričom pri odchode. spoza
barového pultu tohto uvidel majiteľ prevádzky baru Art Klub K. P., ktorý mu zabránil v odchode, načo

potom zavolal na políciu, obvinený vrátil odcudzenú hotovosť vo výške 1.650,- EUR a chcel ujsť, v čom
mu opätovne zabránil K. P., ktorý ho na mieste zdržal až do príchodu hliadky polície, čím svojím konaním
spôsobil K. P., škodu vo výške 1.650,- EUR,

pričom skutkov I. až IV. sa dopustil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 9T 75/2017,
právoplatným dňa 21.11.2017 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,

čím sa dopustil v bode I. a II. pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, v bode III. prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v

bode IV. prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestnéhozákona,§37písm.h),písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.4Trestnéhozákona,trestodňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného

zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd zároveň obžalovanému
uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
poškodeným: Bc. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., H. XX/XX vo výške 380 Eur, E. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., E. F. XXX/XX vo výške 80 Eur, spoločnosti Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 vo výške 70 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodenú U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
P., H. XX/X odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd poškodených Bc. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R., H. XX/XX vo výške 380 Eur, E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., E. F. XXX/XX vo

výške 80 Eur, spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917
01 Trnava, IČO: 36 865 281 so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 351-354.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 23.04.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry
Trnava podal na Okresný súd Trnava obžalobu č. k. 1 Pv 667/18/2207-20 na obžalovaného Y. F. v bode
I. a II. obžaloby za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v
bode III. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode IV. za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedkov
Bc. H. F. (č.l. 77), E. V. (č. l. 87), H. D. (č.l. 93), U. F. (č. l. 153), H. Z. (č. l. 158), R. R. H. (č.l.
169) a K. P. (č. l. 207). Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd k znaleckému

posudku č. 32/2019 (ktorý bol v priebehu hlavného pojednávania podaný na návrh obhajoby) vypočul
znalca MUDr. Moniku Gregorovú a so súhlasom obžalovaného v zmysle § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného
poriadku prečítal okresný súd odborné vyjadrenia k výške škody (č. l. 124, 161, 180-181). Následne sa
okresný súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil so zápisnicami o rekognícii vrátane
fotodokumentácie (č. l. 95-113), so zápisnicou o vydaní a vrátení veci (č. l. 120-121, 177 a 179), so

žiadosťou o pripojenie (č. l. 156), s faktúrami spoločnosti O2 (č. l. 175-176), so zápisnicou o obhliadke
miesta činu vrátane fotodokumentácie (č. l. 213-217), s fotodokumentáciou z kamerového systému v
objekte FN Trnava, novorodenecké oddelenie (č. l. 122-123), s odpisom registra trestov obžalovanéhoa postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa okresný súd oboznámil s obrazovým záznamom
z Art klubu na CD nosiči (č. l. 225).

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané že skutok I. a II. jednoznačne spája
objektívnasúvislosťvčase(2dnimedziskutkami),vspôsobespáchaniaavpredmeteútoku(vojdeniedo
miestnosti v nemocnici a odcudzenie voľne položeného mobilného telefónu) ako i subjektívna súvislosť
spočívajúca v jednotiacom zámere obžalovaného páchať uvedený trestný čin krádeže. Subjektívna
súvislosť spočívala v danej veci podstate v uskutočňovaní vopred uváženého plánu kradnúť a získavať

tak majetkový prospech na kúpu psychoaktívnych látok pri polymorfnej závislosti a to vplyvom tzv.
cravingu (baženie po droge). Okresný súd ustálil, že z vykonaného dokazovania je bez pochybností
zrejmé, že obžalovaný aktívne (v rámci jednotiaceho zámeru) vyhľadával situácie, ktoré možno
charakterizovať príslovím „príležitosť robí zlodeja“, o čom svedčí aj vyjadrenie svedkyne - poškodenej
F., že menovaný sa na miesto činu v nemocnici vrátil v priebehu pár hodín po skutku I. a bol videný,
ako opätovne prechádzal po izbách, zjavne hľadajúc čo by mohol ukradnúť. S poukazom na splnené

podmienky v zmysle § 122 ods. 10, ods. 13 Trestného zákona okresný súd skutok I. a skutok II. posúdil
ako 2 čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu krádeže, pretože obžalovaný sa zmocnil
cudzej veci a spôsobil tak malú škodu.

Pokiaľ ide o uloženie trestu za spáchaný trestný čin, okresný súd u obžalovaného ukladal úhrnný trest

podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona,
kedy mohol obžalovanému uložiť trest vo výmere 16 mesiacov - 36 mesiacov. Okresný súd poukázal na
skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, z toho v 10-tich prípadoch pre trestný čin
krádeže. Vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bol opakovane. Posledný nepodmienečný
trest odňatia slobody vykonal dňa 20.02.2018. Vyhodnotením všetkých okolností prípadu, prihliadajúc

na osobu obžalovaného a majúc na pamäti, že účelom trestu je ochrana spoločnosti pred kriminalitou
dospel okresný súd k záveru, že na obžalovaného je nutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia
slobody vo výmere 2 roky. Záverom okresný súd uviedol, že obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia
slobodyakovpôvodnomtrestnomrozkaze,nakoľkoprivydanítrestnéhorozkazuprihliadolnavýznamnú
poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutkom priznal a

úprimne ich oľutoval. Jeho následné zvaľovanie viny na duševné ochorenie, pre ktoré podľa jeho názoru
bol v čase skutkov nepríčetný však v žiadnom prípade úprimnej ľútosti nesvedčí. Absencia pôvodne
priznanej významnej poľahčujúcej okolnosti mala za následok uloženie prísnejšieho trestu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom

obhajcu JUDr. Dalibora Kuciaňa (č. l. 356), ktoré písomne odôvodnil na č. l. 366-368 spisu.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu ako i
z priebehu hlavného pojednávania zo dňa 03.09.2019 je zrejmé, že mu ako obžalovanému nebolo
riadne a včas doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 03.09.2019.

Podľa obžalovaného okresný súd rovnako nedodržal zákonný postup, keď vôbec nezisťoval zachovanie
lehoty na prípravu u osoby, u ktorej musí byť zachovaná a pokračoval bez toho vo vykonávaní
dokazovania, napriek tomu, že obhajoba tento procesný nedostatok namietala. Skutočnosť, že na každé
pojednávanie je potrebné doručiť obžalovanému predvolanie riadne a včas je podľa obžalovaného
zrejmá z ustanovenia § 255 ods. 2 Trestného poriadku.

Obžalovaný ďalej poukazuje, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2019, ktoré bolo odročené
za účelom vyšetrenia duševného stavu, okresný súd s ním ako s obžalovaným vykonával hlavné
pojednávanie bez toho, aby mal bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdené, že dokáže
chápať zmysel a význam trestného konania. Ďalej dáva do pozornosti, že okresný súd na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 03.09.2019 vykonal dokazovanie prehraním obrazového záznamu, ktorý má
údajne preukazovať spáchanie skutku v bode IV. obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry. Podľa
obžalovanéhosúčasťouvýkonutohtodôkazunebolaajsprávaotom,akýmspôsobomakýmbolzáznam
vyhotovený a získaný, čoho dôsledkom je, že na takto vykonaný dôkaz nie je možné prihliadať.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 13.02.2020 za prítomnosti obžalovaného a jeho
obhajcu a zástupcu Krajskej prokuratúry Trnava, na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Zástupca Krajskej prokuratúry

Trnava navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné,
nakoľko považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a spravodlivý. Obhajca obžalovaného navrhol,
aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, na
ďalšie konanie. Obžalovaný nechcel nič k veci uviesť.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal

všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú.Vovzťahuknapadnutémuvýrokuovinepodrobne,jasne,zrozumiteľneapresvedčivovysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri ukladaní trestu. Záverečný názor súdu prvého stupňa, keď obžalovaného uznal vinným zo
spáchania skutkov v bode I. a II. pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona, v bode III. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
v bode IV. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Dôkazy, o ktoré opieral konajúci súd svoje skutkové zistenia a z ktorých vychádzal pri svojich úvahách
v rámci ich hodnotenia, boli vykonané v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom,

preto výsledky vykonaného dokazovania mohli tvoriť podklad napadnutého rozsudku. Po preskúmaní
odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že toto je v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku, keďže v ňom konajúci súd vyložil nielen obsah procesne účinných dôkazov,
aleajskutočnosti,ktorévzalzadokázanéaakoichjednotlivoajvsúhrnevyhodnotil.Prisprávnejaplikácii
zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) dospel konajúci súd ku skutkovým

zisteniam rozvedeným vo výroku o vine napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd
v celom rozsahu. Pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a obsahuje komplexné a
logické vyhodnotenie dokazovania, odvolací súd sa s ním stotožnil a v celom rozsahu naň poukazuje.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že nemá pochybnosti o vine obžalovaného a má za to, že obžalovaný

spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu v rozsahu okresným súdom zisteného skutkového stavu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojstupňovom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne, skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. (napr. R 68/2008- I, rozsudok G. z
9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

Odvolací súd k výroku o treste dodáva, že okresný súd pokiaľ ide o ustálenie právnej kvalifikácie ako aj
trestnej sadzby postupoval správne, správe ustálil trestnú sadzbu za spáchaný trestný čin v rozmedzí
16 - 36 mesiacov. Odvolací súd súhlasí aj so zistením okresného súdu ohľadom absencie poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Trestného zákona a existencie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), písm.

m) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov a recidíva). Okresný súd s poukazom na
všetkyokolnostisúdenejveciuložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvtrvaní2rokovnepodmienečne.
V súlade so zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody správne zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Rovnako správnym postupom okresný súd uložil obžalovanému i ochranný dohľad vo výmere 2 rokov,
nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom v minulosti bol opakovane viac ako dvakrát vovýkone trestu odňatia slobody za taký čin a je mu znovu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody,
a s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a povahu spáchanej trestnej činnosti správne vyslovil
okresný súd záver, že sa od neho nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

Napokon, okresný súd postupoval správne keď v rámci adhézneho konania, po riadne a včas
uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených, vychádzajúc z výsledkov dokazovania na
hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodených
došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného H.

F. vo výške 380 Eur, E. V. vo výške 80 Eur a spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária
vo výške 70 Eur. Z dôvodu, že poškodení H. F., E. V. a spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorý presahoval výšku škody preukázanú dokazovaním
(odborným vyjadrením) ich okresný súd so zvyškom uplatnených nárokov odkázal na civilný proces.

Odvolacísúdsanestotožnilsnámietkamiobžalovanéhotýkajúcimisavykonaniahlavnéhopojednávania

v súvislosti s jeho lehotou na prípravu na hlavné pojednávanie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že samosudca u prítomného obžalovaného konštatoval, že lehota na
prípravu nie je zachovaná (č. l. 348). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní však súčasne vyplýva, že
samosudca riadne poučil obžalovaného o jeho právach v súvislosti s touto lehotou, na čo obžalovaný
uviedol, že s poukazom na prednesené závery znaleckého posudku znalkyňou súhlasí so skrátením

lehoty na prípravu hlavného pojednávania a nežiadal opätovne zopakovať dokazovanie vykonané na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2019. Z obsahu takéhoto vyjadrenia obžalovaného potom
bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednak, že o lehote bol správne poučený, poučeniu porozumel a
prejavil vôľu, aby sa nariadené hlavné pojednávanie dňa 03.09.2019 vykonalo.
Odvolacísúdzároveňdodáva,žeakbysalehotanaprípravunahlavnépojednávanienedodržalaanebol

daný ani súhlas oprávnenej strany na jej skrátenie, považoval by odvolací súd takýto postup okresného
súdu za podstatnú chybu konania, čo by mohlo byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, avšak
v danej trestnej veci bol súhlas obžalovaného so skrátením lehoty prejavený jasne a zrozumiteľne, a
zároveň bol zaznamenaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.09.2019.

Vďalšejodvolacejnámietkeobžalovanýnamietal,ženahlavnompojednávaníkonanomdňa11.06.2019,
ktoré bolo odročené za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, okresný súd s obžalovaným
vykonával pojednávanie bez toho, aby mal potvrdené, že dokáže chápať zmysel a význam trestného
konania. Odvolací súd k takejto neopodstatnenej námietke obžalovaného iba dodáva, že v konaní pred
súdom môže predseda senátu pribrať znalca na podanie znaleckého posudku kedykoľvek v priebehu

konania ak je to potrebné na objasnenie určitej skutočnosti. Samosudca okresného súdu pri výsluchu
obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2019 mal zjavné pochybnosti o duševnom
stave obžalovaného, a preto správnym a zákonným postupom odročil hlavné pojednávanie a do konania
pribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo posúdiť
duševný stav obžalovaného. Odvolaciemu súdu nie je známe, odkiaľ obžalovaný dospel k záveru,

že povinnosťou konajúceho súdu pred vykonaním hlavného pojednávania je zaobstarať si znalecký
posudok za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, aby mal tento konajúci súd potvrdené,
že obžalovaný dokáže chápať zmysel a význam trestného konania dokonca v prípade, kedy obžalovaný
nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ani mu takáto spôsobilosť nebola obmedzená. Takáto
odvolacia námietka obžalovaného je absolútne nelogická.

Obžalovaný ďalej namietal, že súčasťou výkonu dôkazu (prehraním obrazového záznamu z č. l. 225)
nebola aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený a získaný, čoho dôsledkom je,
že na takto vykonaný dôkaz nie je možné prihliadať. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správa
o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný je súčasťou spisového materiálu č.

l. 218-224 (Zápisnica o vydaní veci). Preto je odvolací súd toho názoru, že videozáznam nielen, že bol
získaný zákonným spôsobom, ale bol aj vykonaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2019
v súlade so zákonom. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti, že na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 03.09.2019 obžalovaný ani jeho obhajca nemali žiadne výhrady k prehratiu obrazového záznamu.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest umocní vedomie obžalovaného o svojom
protiprávnom konaní. Páchateľ trestného činu má totižto trest pociťovať ako ujmu a nie ako len formálne
odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnejčasti Trestného zákona. Takto uložený trest obžalovaného zároveň odradí od ďalšieho páchania trestnej
činnosti.

Trest uložený súdom prvého stupňa považuje odvolací súd sa primeraný, zákonný a spravodlivý
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pre úplnosť odvolací súd dáva že v prípade, že by bolo v danej
veci podané odvolanie prokurátorom v neprospech obžalovaného, prichádzalo by do úvahy uloženie
prísnejšieho trestu. Odvolací súd však pre absenciu odvolania zo strany prokurátora nemohol uložiť trest
odňatia slobody vo vyššej výmere, pretože taký postup by bol v rozpore so zákazom zmeny rozhodnutia

v neprospech obžalovaného podľa § 327 ods. 2 Trestného poriadku.

Odvolacísúdmázato,ževrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťpodstatným
odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by
viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského
súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade spoľahlivo preukazovali vinu obžalovaného

zo spáchania skutkov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V nadväznosti na
preukázanie viny, okresný súd správne postupoval aj pri určený druhu a výmery trestu s poukazom na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, osobu obžalovaného, okolnosti skutku, kedy okresným
súdom uložený trest aj odvolací súd považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.