Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4412211241.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.VierouBetákovou,vsporežalobkyne:A.T.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom P. XXX/XX, Y., zastúpená JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky,
IČO: 40 353 729, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária HAVLÁT&PARTNERS, so sídlom
Rudanayovo nám. 1, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Havlátom, o neplatnosť revolvingovej
zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

V. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy č. 4694010432 zo
dňa 29.3.2005 vo výške 1.168,72 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy č. 8000037849 zo
dňa 20.3.2006 vo výške 1.032,28 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 1.000,- eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2012, prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhala určovacou žalobou v bode I. určenia, že rozhodcovská doložka, uvedená
v čl. 16 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného, ako súčasti
revolvingovej zmluvy č. 4694010432 zo dňa 29.03.2005 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
je neprijateľná, v bode II. určenia, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18, zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného ako súčasti revolvingovej zmluvy č. 8000037849
zo dňa 20.03.2006 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná, v bode III. určenia,

že zmluva o revolvingovom úvere č. 4694010432 zo dňa 29.03.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným je neplatná, v bode IV. určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000037849 zo
dňa 20.03.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, v bode V., že žalovaný je
povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 4694010432 zo dňa 29.03.2005, vo výške
1.485,46 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v bode VI. že žalovaný je povinný vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 8000037849 zo dňa 20.03.2006, vo výške 1 409,97 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, v bode VII., že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné

zadosťučinenie 1 000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v bode VIII., že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni v prípade úspechu náhradu trov konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V žalobe uviedla, že ako spotrebiteľka má právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o revolvingovom
úvere so žalovaným. Svoje nároky odôvodňovala aj z cieľom Európskych smerníc na ochranuspotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských
zmluváchspotrebiteľovnezaväzovali,najmäpodľaSmerniceRady93/13/EHS,onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorých
poskytol žalovaný žalobkyni peňažné prostriedky a to na základe zmluvy č. 4694010432, zo dňa
29.03.2005, vo výške 1.062,20 Eur ( 32 000,- Sk), ďalej v texte iba zmluvy č. 1, a zmluvy č. 800037849,
zo dňa 20.03.2006, vo výške 929,43 Eur ( 28.000,- Sk), ďalej v texte iba zmluvy č. 2. Na podpis žalovaný
predložil zmluvy s početnými neprijateľnými podmienkami, na čo žalovanú až neskôr upozornil vedľajší

účastník. V čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa nebola dobre zorientovaná a boli to pre ňu narýchlo
veľmi zložité veci. Zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, čím bola daná aj jej finančná tieseň.
Ku dňu podania žaloby, žalobkyňa uhradila zo zmluvy č. 1, sumu vo výške 2 547,66 eur a zo zmluvy č. 2,
sumu vo výške 2.339,40 eur. Napriek tejto skutočnosti žalovaný žiada zaplatiť ďalšie platby a zmluvné
pokuty.
Žalobkyňa touto žalobou má za to, že žalovaný sa voči nej ako spotrebiteľovi dopustil vážnej nekalej

obchodnej praktiky a to tým, že použil veľmi drobné písmo a je problém súvisle čítať zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere, bez technickej pomôcky sa riadne ani nedajú prečítať. Ďalej mala za
to, že žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné podľa
§ 53 ods. 5 OZ.

Čo sa týka jednotlivých podmienok uvedených v zmluvách, mala za to, že čl. 1 a čl. 2, ods. 2.1, sú
typickým prípadom ako dodávateľ dokáže v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využiť svoju
faktickú nadvládu v zmluvnom vzťahu.
Podmienky upravujúce čl. 3 zmluvy č. 1, a čl. 4 zmluvy č. 2, ako automatické navýšenie schváleného
úveru o násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere - vznik nových úverových vzťahov.

Za poskytnutie pôžičky sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude
dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 4 ods. 4.1, zmluvy č. 1 a čl. 5 ods. 5.1 zmluvy č. 2, týchto
zmlúv a revolvingových úverov a je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky.
Zabezpečenie pôžičky v čl. 5 a 5.1 zmluvy č. 1., a v čl. 6 a 6.1 zmluvy č. 2, dlžník svojim podpisom
potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, v

ktorej v texte nie sú uvedené údaje a, b, c tejto zmluvy.
V prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa čl. 12.1 zmluvy č. 1
a čl. 14.1 zmluvy č. 2, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky
za každý deň omeškania. Podľa názoru žalobkyne ide o neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm.
k) v spojení s § 53 ods. 1 OZ. Predstavuje to až 73 % p.a. Úrok z omeškania vo výške 0,20 % denne t.

j. 91,25 % ročne je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje aj neprimeranú sankciu.
V prípade akéhokoľvek porušenia zmlúv o revolvingových úveroch špecifikovaných čl. 12.4 zmluvy č. 1
a čl. 14.4 zmluvy č. 2, je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej ods. 12.1,
12.2 a 12.3 zmluvy č. 1 a v ods. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvy č. 2, úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50
% z nominálnej výšky úveru.

Z týchto dôvodov navrhovala žalobkyňa, aby súd aplikoval v ust. § 41 OZ, v jeho eurokonformnom
výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Z týchto dôvodov žiadala určiť neplatnosť revolvingových zmlúv ako celku, na ich určení má
pritom spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem.
Osobitne poukázala na neprijateľnú zmluvnú podmienku čl. 16 zmluvy č. 1 a čl. 18 zmluvy č. 2.

Takto koncipované rozhodcovské doložky nútia spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolá veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu.
Neprijateľnosť týchto rozhodcovských doložiek odôvodňovala tým, že dodávatelia často argumentujú, že
doložka je samostatná a aj v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud neplatnosti
úverovej zmluvy.

Pokiaľideouplatneniesiprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,žalobkyňamalazato,žetotopokladá
za uplatnenie legitímneho nároku v zmysle § 3 ods. 5, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tento prípad
považovala za ukážkoví. Poukázala na rôzne rozhodnutia súdov v SR.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne rozsiahle vyjadril podaním zo dňa 26.09.2012, v spise nachádzajúce

sa pod čl. 69 až 86, s tým, že so žalobou nesúhlasil, navrhol ju v celosti zamietnuť a v prípade úspechu
priznať náhradu trov konania. Toto vyjadrenie je rozsiahle, s tým, že sa podrobne žalovaný vyjadruje
ku každému článku revolvingových zmlúv, k námietkam uvedeným v žalobe. Okrem iného žalovaný
vzniesol námietku premlčania voči nárokom vyplývajúcim zo zmlúv titulom bezdôvodného obohatenia,keď mal za to, že zmluvy boli uzatvorené jedna v roku 2005 a druhá v roku 2006 a bezdôvodné
obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu,
to znamená, že objektívna premlčacia doba začína plynúť tak isto od vzniku právneho úkonu, teda v

tomto prípade odo dňa, kedy bola uzatvorená zmluva a táto objektívna premlčacia doba, ktorá je podľa
OZ trojročná, v dobe podania žaloby v roku 2012 už uplynula. Tak isto nárok na vydanie primeraného
finančného zadosťučinenia sa ako majetkový nárok premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,
ktorá v čase podania žaloby na súd uplynula. Okrem toho, čo sa týka zmluvnej odmeny mal žalovaný za
to,ževčl.4ods.1zmluvnýchdojednanízmlúvorevolvingovomúvere,podľaktoréhojezmluvnáodmena

splatná ku dňu poskytnutia pôžičky, k splateniu zmluvnej odmeny dochádza tak, že čiastka vyplatená
na účet dlžníka predstavuje hodnotu schváleného úveru, mínus zmluvná odmena za poskytnutie úveru
čo znamená, že žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý úver už skrátený o zmluvnú odmenu, a ak
by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo by ním už dňom, kedy boli
pripísané peňažné prostriedky na účet žalobkyne ako dlžníka a dňom pripísania peňažných prostriedkov
na účet žalobkyne by začala plynúť i premlčacia lehota. V tomto prípade ide o subjektívnu premlčaciu

lehotu dvojročnú, keďže už týmto dňom žalobkyňa musela nadobudnúť vedomosť o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, kto sa na jej úkor obohatil, a v akom rozsahu, alebo v akej výške došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Všetky nároky, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha a ktoré poskytla
žalovanému pred 21.05.2010, musia byť premlčané.

3. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 24.6.2013 č. k. 9C/130/2012-225 tak,
že žalobu v bodoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII. zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 29.3.2005 bolo preukázané, že žalovaný
ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníčkou jej zapožičal celkovo 40.032,- Sk, ktoré sa zaviazala splácať v
36 mesačných splátkach po 1.112,- Sk. Pôvodne mal byť úverový limit poskytnutý vo výške 53.376,- Sk,

ale žalobkyňa mala poskytnutú sumu 40.032,- Sk a poplatok zo zmluvy predstavoval 1.500,- Sk. Ďalšou
zmluvou zo dňa 30.3.2006 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 37.344,- Sk, splatnosť úveru bola
dohodnutá na 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky 1.556,- Sk. RPMN úveru bolo vo výške 27,11
% a poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk. Žalobkyňa pôvodne požiadala o poskytnutie úveru vo
výš 56.016,-Sk a bola jej poskytnutá čiastka vo výške 28.008,- Sk. Súčasťou tejto žiadosti a zmluvy

boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti. Z takto zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený ani jeden nárok v žalobe nie je opodstatnený. V
ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými článkami zmluvy a dospel k záveru, že tieto
zmluvy neobsahujú neprijateľné podmienky tak, ako tvrdila žalobkyňa. Čo sa týka nároku žalobkyne
ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia, tento posúdil ako neoprávnený, lebo žalobkyňa žiadnym

spôsobom nešpecifikovala a nedefinovala, z akého titulu si takýto nárok uplatňuje, čo má za následok,
že nie je možné sa s určitosťou vyjadriť a zhodnotiť tento výrok žalobného petitu. Žalovaný v priebehu
konania vzniesol aj námietku premlčania, preto sa s ňou zaoberal a dospel k záveru, že ak by aj mohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, došlo by ním už dňom, kedy boli pripísané
peňažné prostriedky na účet žalobkyni ako dlžníka a týmto dňom by začala plynúť i premlčacia lehota.

V tomto prípade ide o subjektívnu premlčaciu lehotu 2-ročnú, keďže už týmto dňom žalobkyňa musela
nadobudnúť vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto sa na jej úkor obohatil a v akom
rozsahu alebo v akej výške došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žaloba bola podaná na súd 21.5.2012,
a preto nároky zo všetkých plnení, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému pred 21.5.2010 musia byť
premlčané. Čo sa týka námietky vznesenej žalobkyňou, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými

mravmi, žalobkyňa neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý by mala táto námietka v rozpore s dobrými mravmi.
K primeranému finančnému zadosťučineniu žalobkyňa uviedla, že nevie, z akého titulu si uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 1.000 eur, preto v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, a nepreukázala
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práv došlo, preto súd aj tento návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.S.P. a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania aj keď bol v konaní úspešný, pretože za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť,
že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobkyňa je dôchodkyňa, žije sama, a preto
z týchto dôvodov náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa

jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie
bude zrušený a vec vrátená na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 odsek 2 písmeno d)
O.S.P.), rozhodnutie je založené na nesprávnom právom posúdení (§ 205 odsek 2 písmeno f)O.S.P.), rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov (§ 157 odsek 2 O.S.P.) a rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami
na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa článku 38 Charty základných práv

Európskej únie. Uviedla, že samostatné odôvodnenie začína až na 9 strane rozsudku, je v mnohých
aspektoch minimálne prekvapivé, nelogické, takmer celé prevzaté od právneho zástupcu žalovaného
a prispôsobené na pozície súdu. Tým, že je rozhodnutie nepreskúmateľné, došlo k odňatiu práva na
prístup k súdu a porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Súd sa nedostatočne vysporiadal
s jednotlivými skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobnom návrhu. Už len v rovine neprijateľných

zmluvných podmienok sa vysporiadal len veľmi frázovito a povrchne, pričom vôbec nezohľadňoval
aspekt ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok. Nesprávneho právneho posúdenia sa konajúci
súd dopustil v súvislosti s posúdením neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík. Čo
sa týka rozhodcovskej doložky, bráni vec uplatniť na štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu
na rozhodcovskom súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom
konaní. Čo sa týka samotnej rozhodcovskej zmluvy, žalobkyňa nemala reálnu a skutočnú možnosť

ovplyvniť jej obsah ani rokovať o tzv. rozhodcovskej zmluve. Žiadala, aby odvolací súd posúdil doložku
v zmysle viacerých rozhodnutí krajských súdov na ktoré poukázala. Záver súdu o tom, že nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu nezahájenia konania o
zrušenírozhodcovskéhorozsudku,resp.nevydaniarozhodcovskéhorozsudkujeprekvapivý,zarážajúci,
keďže nemá svoj pôvod v zákonnej úprave. Nie je jasné, na základe akých právnych predpisov k

uvedenému záveru súd dospel. Čo sa týka článku I. bod 1. 2 a článku II. bod 1. 2 zmluvy, ide o typický
príklad ako dodávateľ dokáže v neprospech spotrebiteľa využiť svoju faktickú nadvládu v zmluvnom
vzťahu. Ustanovenia týchto článkov predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, sú nezrozumiteľné,
pre bežného spotrebiteľa nejasné a vzniká tak neprípustná neistota v otázke postavenia spotrebiteľa,
konkrétne v otázke, kedy vlastne vznikne zmluva. Čo sa týka článku II. bod 2. 2 a článok III. bod 3.1

zmluvy pripomenula, že podmienka umožňujúca zmenu RPMN je nepochybne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže RPMN je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy (§ 4 ods. 3 zák. č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch).Niejepretomožnéujednanieotom,žeRPMNbudedlžníkovi
oznámené neskôr, ako sa uzatvára zmluva. Ak teda neposkytuje dodávateľ pred uzavretím zmluvy
relevantný údaj o RPMN, ktorá sa má týkať daného spotrebiteľského úveru a súčasne jednostranne

tento významný údaj mení, dopúšťa sa v predzmluvnou aj pozmluvnom štádiu klamania spotrebiteľa
nekalej obchodnej praktiky podľa ZOS, ktoré sú zákonom zakázané. Článok IV. bod 4.1.4.2. zmluvy
argumenty o možnosti vypovedania revolvingu sú prehnané a účelové. Argumentom súdu o tom, že
revolvingjepredmetomzmluvyniejemožnéúplneprisvedčiť.Vžiadostisauvádza,žespotrebiteľžiadao
poskytnutie úveru. Revolving tak môže byť viazaný službou alebo dokonca, čo je ešte vážnejšie, službou

spotrebiteľom nevyžiadanou. V článku VIII. bod 8.3. zmluvy je uložená spotrebiteľovi oznamovacia
povinnosť tak v neprimerane krátkej lehote - 10 dní, a sankcia za jej porušenie je neprimerane vysoká,
alehlavneneopodstatnenáaabsurdná.ČlánokIX.bod3.zmluvy-obmedzovaniemožnostivypovedania
revolvingu je tak komplikovaným a nepochopiteľným spôsobom, neopodstatnené a navyše nezmyselné.
Ide o hrubo neprimerané ustanovenie v bežnom živote človeka. Článok X. bod 10. 2. zmluvy - súd úplne

ignoroval fakt, že sa jedná o nezrozumiteľné a nejasné ustanovenie pre priemerného spotrebiteľa a
teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V článku XIII. bod 13. 2. zmluvy - súd nepochopil ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola spotrebiteľke nanútená
formou štandardnej klauzuly, ktorú nemohla ovplyvniť, dokonca o nej ani nevedela. Dohoda dáva
žalovanému nejudikovaný exekučný titul, čím vystavuje spotrebiteľku svojvôli dodávateľa, bez riadneho

súdneho procesu. Článok XIV. bod 14.1. 12. a článok XIV. bod 14. 6. zmluvy - sankcia 0,2 % denne je
nepochybne neprimeranou sankciou a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ meškal so splnením záväzku
3 - 4 mesiace alebo rok. Ročne ide o sankciu vo výške 72 % p. a. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré potvrdili, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.
j. 91,25 % ročne je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak neprimeranú sankciu,

ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K neprijateľnosti zmluvných podmienok a nesprávnemu
právnemu záveru uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil znaky posúdenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, nevychádzal z ich rozporu s dobrými mravmi a nevyhnutnosti ich objektívneho vnímania bez
ohľadu na to, či sa skutočne použijú alebo nie. Navyše súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia
aj v tom, že neprijateľnosť zhodnotil nie z pohľadu spotrebiteľa, ale z pohľadu dodávateľa a výhodnosti

zmluvných podmienok pre neho. V súvislosti s námietkou premlčania dala súdu do pozornosti nielen
ust. § 107 ods. 1 OZ, ale aj ust. § 107 ods. 2 OZ. Námietka premlčania nemôže v žiadnom prípade
obstáť, najmä keď sa zoberie do úvahy existencia nielen objektívneho, ale aj subjektívneho premlčania.
Zastáva názor, že k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne, nakoľko žalovaný vedome a cielenepredložil a neustále predkladá úverové zmluvy ako aj všeobecné obchodné podmienky v rozpore so
zákonom, komunitárnym právom a dobrými mravmi, dopúšťa sa nekalých a agresívnych obchodných
praktík. Za daných okolností teda v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o premlčaní. Nesprávne

právne posúdenie sa prejavilo aj pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď súd zle posúdil a
neprávne ustálil podmienky pre jeho priznanie. Súd sa podobne nedôsledne a nesprávne nevysporiadal
aj s ďalšími namietanými zmluvnými podmienkami, kde vôbec neskúmal znaky vymedzené v § 53 ods.
1 OZ a neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa nezaoberal z pohľadu ohľadne spotrebiteľa, ale z
pohľadu dodávateľa a ochrany jeho práv.

5. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 24.6.2013 č. k. 9C/130/2012-225 v napadnutých
častiach v bodoch I., II., III., IV. potvrdil a v ostatných častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
keď poukázal na to, že odvolanie žalobkyne sčasti je dôvodné a sčasti nie. V tej časti, v ktorej potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie uviedol, že sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to na určení neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky, ako aj určení neplatnosti zmlúv, keďže zároveň podanou žalobou sa žalobkyňa domáha aj
splnenia povinnosti. V tomto smere súd prvej inštancie správne žalobu v týchto častiach zamietol,
pretožeprirozhodovaníosplnenípovinnosti(ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia)sisúdprvejinštancie
bude ako prejudiciálnu otázku riešiť tak platnosti zmlúv, ako aj neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

6. Poukázal na to, že zmluvy, ktoré sú predmetom sporu a ktoré uzavreli strany sporu, je
potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Čo sa týka
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 29.3.2005 uvedené v Čl. XVI. a
rozhodcovskej doložky ako súčasti revolvingovej Zmluvy zo dňa 30.3.2006 uvedenej v Čl. XVIII. je
podľa Občianskeho zákonníka, a to § 53 odsek 1 potrebné posúdiť ako neprijateľnú a tým absolútne

neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou
individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve,
ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy nemá možnosť zmeniť, či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

7. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na to, čo je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní, a to predovšetkým zadovážiť opätovne čitateľné kópie Zmluvy o revolvingovej pôžičiek tak
zo dňa 29.3.2005, ako aj 30.3.2006 a za tým účelom opätovne posúdiť jednotlivé články zmluvy
tak, ako to navrhla žalobkyňa, z dôvodu posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok. Čo sa týka

skutočnosti, že samotná rozhodcovská doložka, ktorá je v Zmluve zo dňa 29.3.2005 upravená v Čl.
XVI. a v Zmluve zo dňa 30.3.2006 v Čl. XVIII. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej
inštancie napokon nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, keď doposiaľ nebolo preukázané
na základe konkrétnej jednotlivej zmluvy, koľko bolo žalobkyni poskytnutých finančných prostriedkov a
ako ich splácala, kedy zaplatila jednotlivé splátky, kedy bola splatná posledná splátka a koľko celkovo

na každej zmluve uhradila. Preto odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti
preskúmať,lebosúdnevykonalohľadomtýchtočastížiadnedokazovanie.Uviedol,žejejednoznačnéaz
celého spisu absolútne zrejmé, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe
absolútne neplatných zmlúv tak, ako tvrdí v priebehu celého konania. Potom prichádza do úvahy vydanie
bezdôvodnéhoobohatenianazákladeneplatnéhoprávnehoúkonu,apretovďalšomkonanísasúdprvej

inštancie má opätovne zaoberať tvrdenými neprijateľnými podmienkami v zmluvách tak, ako to uvádza
žalobkyňa. Po posúdení zmluvných podmienok zhodnotí, či tieto v prípade určenia ich neprijateľnosti
nie sú neprijateľné v takom rozsahu, že by spôsobovali neplatnosť zmlúv v celom rozsahu. Ďalej sa súd
prvej inštancie má zaoberať ďalším nárokom žalobkyne, a to či ho považuje za premlčaný, a preto bude
potrebné, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v tom smere, ako žalobkyňa plnila zo zmlúv,

kedy uhradila poslednú splátku žalovanému, pretože úhradou poslednej splátky a týmto okamihom,
boli žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j. komu plnila a v akej výške.
Čo sa týka finančného zadosťučinenia, ktoré žalobkyňa požadovala v žalobe a ktoré vyčíslila sumou
1.000,- eur, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a

rozhodnutie, pretože posúdenie otázky nemajetkovej ujmy je závislé na rozhodnutí, či žalobkyňa má
nárok na bezdôvodné obohatenie.8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďou žalobkyne a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o revolvingovej pôžičke zo dňa
29.3.2005, zmluvným dojednaním k tejto zmluve, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,

žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru spolu so Zmluvou zo dňa 30.3.2006 ako aj zmluvnými
dojednaniami, vyjadrením žalovaného sa k návrhu zo dňa 26.9.2012, rozsudkami v obdobných veciach
predloženými od účastníkov konania, hodnotením dlžníka zo dňa 30.3.2006, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, žiadosťou o poskytnutie pôžičky, Prílohou k takejto žiadosti,
predbežným hodnotením, splátkovým kalendárom k obidvom zmluvám, upomienkou, záverečnými

vyjadreniami žalovaného a žalobkyni, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/535/2015-329,
podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.8.2017 čl. 383-385, žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30.3.2006, oznámením veriteľa o
schválení úveru zo dňa 30.3.2006, zápisom z rokovania s klientom, zmenou termínu splatnosti
mesačných splátok, splátkovým kalendárom k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.3.2006,
zmenkou k Zmluve zo dňa 20.3.2006, prehľadom platieb k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa

30.3.20006, Zmluvou o revolvingovej pôžičke zo dňa 29.3.2005, splátkovým kalendárom k tejto
zmluve, pokynmi pre klientov k úhrade pôžičky zo dňa 31.3.2005, zmenkou k tejto zmluve zo dňa
31.3.2005, zápisom z rokovania s klientom z 9.5.2006, zmeneným splátkovým kalendárom ku Zmluve
o revolvingovej pôžičke zo dňa 29.3.2005, prehľadom platieb k tejto zmluve, vyjadrením právneho
zástupcu žalobkyne zo dňa 17.9.2017, a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho podrobného a
rozsiahleho vyjadrenia zo dňa 17.9.2017. Čo sa týka RPMN uviedol, že zákon v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovomúverevyžadovalúdajojednejpercentuálnejmierenákladov,leboúdajoRPMNjedôležitá
informácia pre spotrebiteľa, podľa ktorej vie zistiť cenu úveru. Čo sa týka prvej zmluvy o revolvingovom

úvere, tam rozporoval skutočnosť, že sú uvedené dva údaje o výške RPMN, pričom by mal byť uvedený
len jeden údaj. Čo sa týka bodu 4. svojho rozsiahleho vyjadrenia, uznal, že došlo k nesprávnym číselným
údajomvsúvislostisposkytnutímúveru,atokoľkožalobkyňazaplatilažalovanémunaúvereačosatýka
bodu 5. svojho rozsiahleho vyjadrenia, z hľadiska plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia, poukázal na to, že je rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení

na strane žalovaného. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, nevedel uviesť presný dátum, ale vedel
uviesť, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od bývalého vedľajšieho účastníka, bolo
to veľmi krátko predtým. Nevedel to však presnejšie špecifikovať. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu
lehotu, odkázal na svoje vyjadrenie učinené v bode 6. a 7., a to v tom zmysle, že podľa jeho názoru sa
žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne, to znamená, že objektívna premlčacia doba je 10 ročná a že

námietku premlčania je potrebné posudzovať z hľadiska kritérií podľa § 3 odsek 1 a § 39 OZ, v tomto
prípade konkrétne, či nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa priebehu platieb, ktoré doložil žalovaný,
uviedol,žečosatýkaZmluvyorevolvingovomúvereč.8000037849,poslednásplátkabola27.2.2012zo
strany žalobkyne vo výške 5,- eur, a to spadá do trojročnej objektívnej lehoty a spadá tam ešte aj splátka
z 18.2.2009 vo výške 51,65 eur. Čo sa týka Zmluvy č. 46940, žalobkyňa zaplatila poslednú splátku

14.6.2011 vo výške 5,54 eur a do trojročnej objektívnej premlčacej lehoty do 4.2.2009 zaplatila splátku vo
výške 36,91 eur, ktorá spadá do trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Do objektívnej 10 ročnej lehoty
uviedol, že patria všetky splátky, len nevedel presne určiť, kedy nastalo prvé bezdôvodné obohatenie.
Čo sa týka bodu 8. svojho rozsiahleho písomného vyjadrenia, a to finančného zadosťučinenia, tam sa
pridržiaval pôvodného petitu žaloby s tým, že pokiaľ súd rozhodne o nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, mal za to, že vznikne aj nárok na finančné zadosťučinenie.
Vzáverepoukázalnato,žezmluvy,ktoréuzatvorilažalobkyňasožalovaným,akozmluvyspotrebiteľské,
vykazujú značné nedostatky, najmä neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ ide o bezdôvodné
obohatenie, na neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj na bezdôvodné obohatenie ju upozornil vedľajší
účastník v tom čase. Pokiaľ žalobkyňa vykonávala platby a splátky úveru, nevedela o bezdôvodnom

obohatení a týmto sa dá ustáliť subjektívna premlčacia lehota, aspoň v takom rozsahu, že z jej dvoch
rokov uplynulo len niekoľko mesiacov. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, poukázal na to, že
predpokladom jeho priznania je úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa bez ďalšieho. V prípade úspechu
žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobkyňa uviedla, že uzatvorila so žalovaným dve pôžičky, lebo peniaze nutne potrebovala, jej
manžel bol veľmi ťažko chorý, deti jej nevedeli pomôcť a v banke jej peniaze nedali. Keď uzatvárala
zmluvy o pôžičkách, nečítala ich, nebola s nimi oboznámená a boli tak malé písmenká, ktoré nevidela,
preto to nevedela prečítať. Pri podpisovaní zmlúv jej zamestnankyňa žalovaného povedala iba toľko,akú bude mať mesačnú splátku a akú výšku poplatku musí zaplatiť za uzatvorenie zmluvy. S ostatnými
vecami, aký bol úrok z omeškania, prípadne iný úrok zo zmluvy jej zamestnankyňa žalovaného
neuviedla, ani ju s ním neoboznámila. Uviedla, že túto žalobu podala preto, aby ňou dosiahla vrátenie

určitých finančných súm z týchto pôžičiek, pretože podľa nej ich preplatila. Uviedla, že pri podpise zmlúv
si bola vedomá toho, že žalovanému musí vrátiť určitý finančný obnos a vedela dokonca aj to, že
má platiť určitý úrok z omeškania za úver, ale nevedela presne v akej výške. Čo sa týka primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur, uviedla, že nevie prečo si žiada zaplatiť takúto sumu.
K nárokom uvedeným titulom bezdôvodného obohatenia uviedla, že tieto žiada z dôvodu, že obidve

zmluvy preplatila.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných
podaní, žalobu aj vo zvyšnej časti žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že v žiadnom prípade nevidí dôvod,
prečo by mala byť uplatnená objektívna premlčacia doba a mal za to, že žalobkyňou uplatnený nárok
je premlčaný a ak by aj hypoteticky nebol, mala by sa uplatňovať subjektívna premlčacia doba, ktorá

by sa mala rátať od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa na jej úkor niekto obohacuje,
a to bol moment, kedy žalobkyňa začala platiť nad rámec toho, čo mala a kedy už mala kompletné
údaje a znalosť o tom, kto sa na jej úkor obohacuje a tiež zastával ten názor, že žalobkyňa disponovala
všetkými informáciami týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, a preto zastával ten názor, že by sa v
danom prípade mala uplatniť subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Na záver uviedol, že žalobkyňa

doposiaľ nepreukázala a vôbec nešpecifikovala, o aké neprijateľné podmienky ide pri tvrdení, že došlo
k porušeniu. Ak k porušeniu zákona došlo tým, že v jednotlivých zmluvách boli uvedené neprijateľné
podmienky, žalobkyňa ich mala špecifikovať. Čo sa týka nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
uviedol, že tento inštitút slúži na istú reparáciu ujmy, ktorá vznikne a žalobkyňa doposiaľ nepreukázala
žiadnym spôsobom, že nejaká ujma jej vznikla.

12. Zmluvou o revolvingovej pôžičke č. 46940-10432 zo dňa 29.3.2005 strany sporu preukázali, že
takúto uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníčkou, podľa ktorej žalovaný požičal
žalobkyni celkove 40.032,- Sk, ktoré sa zaviazala žalobkyňa splatiť 36 mesačnými splátkami po 1.112,-
Sk s úverovým limitom 53.376,- Sk. Druhá strana zmluvy obsahovala zmluvné dojednania, ktoré sú

veľmi ťažko čitateľné, lebo sú písané malým písmenom a tieto sú podpísané stranami sporu. Pred
poskytnutím tohto úveru žalobkyni, žalobkyňa podpísala vyplnené tlačivo žiadosť o poskytnutie pôžičky
dňa 20.3.2005. Vtedy žiadala o poskytnutie pôžičky vo výške 40.032,- Sk s tým, že je schopná ju splatiť
36mesačnýmisplátkami,prílohoukžiadostioposkytnutiepôžičky,bolzistenýmajetkovýstavžalobkyne.
Pôvodne mal byť úverový limit poskytnutý vo výške 53.376,- Sk, ale žalobkyňa mala poskytnutú

sumu 40.032,- Sk. Poplatok zo zmluvy predstavoval sumu 1.500,- Sk. Upomienkou zo dňa 16.11.2007
žalovaný preukázal, že žalobkyňu vyzýval na splatenie pôžičky, keď neuhradila splátku č. 31, podľa
vyššie citovanej zmluvy vo výške 1.112,- Sk. Splátkovým kalendárom k predmetnej zmluve žalovaný
preukázal, že taký uzavrel so žalobkyňou dňa 31.3.2005, kde mala žalobkyňa presne rozpísaný počet
splátok, dátum, kedy má tú ktorú splátku platiť a výšku mesačnej splátky 1.112,- Sk. Okrem toho strany

sporu podpísali aj pokyn pre klientov k úhrade pôžičky, ktorý pokyn sa týkal iba prípadu, že by žalobkyňa
bola zamestnankyňou, avšak na žalobkyňu sa tento pokyn nevzťahoval, lebo v čase uzavretia zmluvy
nebola zamestnankyňou. Ďalej žalovaný preukázal, že žalobkyňa podpísala dňa 31.3.2005 zmenku a
Zápisom z rokovania s klientom žalovaný preukázal, že žalobkyňa požiadala o posun dátumu splatnosti
splátok, vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalovaný súhlasil s týmto posunom dátumu splatnosti splátok. Potvrdil

to prípisom zo dňa 17.5.2006, kde uviedol, že splátkový kalendár bol zmenený podľa žiadosti žalobkyne
a bol nastavený od splátky č. 14 vždy k 10. dňu v mesiaci. Zároveň žalovaný zaslal žalobkyni nový
splátkový kalendár k predmetnej zmluve zo dňa 17.5.2006.

13. Prehľadom platieb k Zmluve č. 46940-10432 zo dňa 29.3.2005 žalovaný preukázal, že tabuľkovite

kedy žalobkyňa zaplatila akú splátku a z tohto prehľadu je evidentné, že žalobkyni boli dňa 1.4.2005
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 614,62 eur a posledná splátka bola pripísaná na účet
žalovaného dňa 10.4.2007 vo výške 36,91 eur a následne boli žalobkyni dňa 12.4.2007 poskytnuté
ďalšie finančné prostriedky vo výške 451,80 eur a posledná splátka žalobkyne bola dňa 14.6.2011 vo
výške 30,- eur (15 eur + 9,46 eur + 5,54 eur).

14. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvou o revolvingovom úvere č. 800037849
zo dňa 30.3.2006, strany sporu preukázali, že takúto uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako
dlžník s tým, že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola požadovaná výška úveru 68.004,-Sk, ktorý sa zaviazala splatiť žalobkyňa 36 mesačnými splátkami, poskytnutá čiastka 34.002,- Sk s
mesačnou splátkou 1.889,- Sk, s RPMN po poskytnutí úveru 26,91 % a v údajoch o schválenom
revolvingovom úvere je uvedené, že žalovaný schválil výšku úveru v sume 56.016,- Sk, so splatnosťou

úveru v počte splátok 36, s poskytnutou čiastkou 28.008,- SK s mesačnou splátkou 1.556,- Sk. Druhá
strana zmluvy obsahovala základné ustanovenia, ktoré sú písané veľmi malým písmom a sú nečitateľné,
a tieto zmluvné podmienky nie sú podpísané stranami sporu. Oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000037849 žalovaný preukázal, že schválil žalobkyni
úver vo výške 56.016,- Sk so splatnosťou úveru 36 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úveru 1.556,-

Sk, so splatnosťou splátky vždy k 10. dňu v mesiaci, s RPMN úveru 27,11 %, so schválenou výšku
revolvingu 37.344,- Sk, s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 1.556,- Sk, s RPMN
po vykonaní revolvingu 40,03 %, s úverovým limitom 56.016,- Sk, so zmluvnou odmenou za poskytnutie
úveru 28.008,- Sk. Zápisom z rokovania s klientom k predmetnej zmluve žalovaný preukázal, že vyhovel
žiadosti žalobkyne o posun splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci. Túto skutočnosť aj
oznámil žalobkyni listom zo dňa 28.2.2008 s tým, že splátkový kalendár bol nastavený od splátky č. 23

vždy k 20. dňu v mesiaci. Zároveň zaslal žalobkyni nový splátkový kalendár, ktorým získala žalobkyňa
podrobný prehľad počtu splátok, dátumu splatnosti jednotlivých splátok a výšky týchto splátok. Žalovaný
preukázal, že žalobkyňa dňa 20.3.2006 k tejto zmluve podpísala zmenku.

15. Prehľadom platieb k Zmluve č. 8000037849 zo dňa 30.3.2006 žalovaný preukázal, že žalobkyni

boli dňa 31.3.2006 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 879,90 eur, ktorých posledná splátka bola
pripísaná dňa 8.4.2008 vo výške 51,65 eur a následne boli žalobkyni dňa 10.4.2008 poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 632,18 eur a posledná splátka žalobkyne bola pripísaná dňa 27.2.2012 vo výške
5,- eur.

16. Hodnotením dlžníka z čl. 162 žalovaný preukázal, že takáto listina bola spísaná so žalobkyňou, kde
bol uvedený jej priemerný čistý mesačný príjem, aké má výdavky, akú výšku úveru žiada, za akú dobu
je schopná ho splatiť a akou výškou mesačnej splátky.

17. Potvrdením Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 2.6.2005, bolo súdu preukázané, že žalobkyňa

bola v tom čase starobnou dôchodkyňou a poberala dôchodok vo výške 2.497,- Sk mesačne a vdovský
dôchodok vo výške 5.547,- Sk mesačne.

18. Podľa ustanovenia § 43c odsek 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadreniesúhlasusobsahomnávrhudôjdeknavrhovateľovi.Prijatiemožnoodvolať,akodvolaniedôjde

k navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

19. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

20. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

22. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len ,,neprijateľná podmienka´´). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

23. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.24. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
odsek 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

25. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa ustanovenia § 100 odsek 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

27. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
odsek 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide

o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia
predmetných zmlúv, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

29. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia
predmetných zmlúv, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

30. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
odsek 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa ustanovenia § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa ustanovenia § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nárok z nich vzniknuté pred 1. januárom

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

33. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a), písmeno b), zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisovúčinnýchdo31.12.2007(ďalejlenzákonospotrebiteľskýchúveroch),spotrebiteľskýmúverom

sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

34. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1, zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.35. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2, zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné

treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru, alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnením môže byť
upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písmeno c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov, ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť

zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu, alebo čo najpresnejší odhad.

36. Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zák. o spotrebiteľských úverov, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa
§ 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)

spôsobom zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

37. Podľa ustanovenia § 4 odsek 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok, podľa
odseku 2 a 3, je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

38. Podľa ustanovenia § 4 odsek 5, zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

39. Na základe takto zisteného skutkového stavu a doplneného dokazovania podľa uznesenia

odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k nasledovnému právnemu záveru a názoru veci:

40. Na základe doplneného dokazovania v intenciách odvolacieho súdu si súd prvej inštancie zadovážil
čitateľnékópieZmluvyorevolvingovejpôžičkeresp.úverutakzodňa29.3.2005,akoajzodňa30.3.2006
a spolu so zmluvnými dojednaniami, ktoré obsahovali obidve zmluvy na druhej strane zmlúv, ich podrobil

súdnej kontrole a preskúmaniu, či tieto zmluvné dojednania obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky
a či sú platné alebo neplatné.

41. V prvom rade čo sa týka rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmluve zo dňa 29.3.2005 upravená v Čl.
XVI. a v zmluve zo dňa 30.3.2006 v Čl. XVIII., súd prvej inštancie uviedol vo svojom predchádzajúcom

rozsudku, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, že tieto rozhodcovské doložky, ktoré tvoria súčasť vyššie
uvedených zmlúv, je potrebné posúdiť ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 odsek 1 OZ a tým
za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je

skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou - žalobkyňou, individuálne dojednaná vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou, vopred
vytlačenou, ktorú bežne žalovaný pripravuje pre spotrebiteľa a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
nemá možnosť zmeniť, či ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská
doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľa, t. j. žalovanej.

Rozhodcovská doložka dojednaná potom za takýchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Preto z týchto dôvodov rozhodcovskú doložku
koncipovanú v takom znení ako vyplýva z rozhodcovských zmlúv, je potrebné posúdiť ako neprijateľnú
a s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 5 OZ za absolútne neplatné zmluvné podmienky obsiahnutév spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľky.

42. Čo sa týka ďalších článkov zmlúv, súd ich podrobil súdnej kontrole a dospel k takým právnym
záverom, že tieto obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a spôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Vznik zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru resp. pôžičky je regulovaný ustanoveniami § 43a
až § 44 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tomto konaní na jednej strane objasňuje všeobecný

výklad vzniku zmluvy, ale na strane druhej sa nevysporiadava s ustanoveniami zmluvy čl. 1. odsek
1.3 a čl. 2. odsek 2.1 a 2.2 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Čo sa týka týchto článkov, sú
typickým príkladom, ako dodávateľ dokáže v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využiť svoju
faktickú nadvládu v zmluvnom vzťahu. Ak by mal žalovaný seriózny záujem rešpektovať a zohľadňovať
bonitu klienta, v danom prípade žalobkyne a na jej pomery jej ponúknuť primeraný úver, postupoval
by v súlade s ustanovením § 44 odsek 2 prvá veta OZ a rokovania o zmluve s iným predmetom

plnenia by mohli pokračovať a spotrebiteľ by buď návrh akceptoval alebo odmietol. Konkrétne čo sa
týka čl. 1. a čl. 2. odsek 2.1, takto koncipované podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko
žalovanýštandardnýmivopredpripravenýmitypizovanýmizmluvnýmipodmienkamizbavujespotrebiteľa
jeho práv na vyjadrenie jeho súhlasu alebo nesúhlasu s návrhom zmluvy, ktorý obsahuje zmeny alebo

výhrady. Takto koncipované zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa nejasné,
čím vzniká neprípustná neistota v otázke postavenia spotrebiteľa. To, že takto koncipovaná podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je evidentné aj
z čl. 2. odsek 2.3, kde žalovaný uvádza nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa nejasné zmluvné
ustanovenia, lebo uvádza, že: „ak veriteľ nepošle dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jednu kópiu

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere podpísanú za stranu
veriteľa dlžníkovi do 30 dní odo dňa podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy
o revolvingovom úvere dlžníkovi, nemá dlžník právo na poskytnutie úveru zo strany veriteľa a zmluva o
revolvingovom úvere sa od začiatku zrušuje“. Teda táto podmienka je nie len že pre spotrebiteľa úplne
nezrozumiteľnou, ale zrejme nie je moc jasnou ani pre žalovaného, ktorý zmluvu koncipoval, ako keby

žalovaný touto zmluvnou podmienkou vyjadroval, že sa zmluva zrušuje, ktorá nevznikla.

43. Čo sa týka podmienky zmlúv o revolvingovom úvere čl. 3. (prvej zmluvy) a čl. 4. (druhej zmluvy)
ako automatické navýšenie schváleného úveru, o násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere,
nemožno s ňou súhlasiť ani sa stotožniť, nakoľko ani v jednej zmluve nie je uvedená obligatórna

náležitosť podľa § 4 odsek 3 písmena g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom
znení v čase uzatvorenia zmlúv, teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Neuvedenie tohto
údaja pritom zákon aj v tom čase sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Údaj o
RPMN je uvedený iba v Zmluve č. 8000037849, avšak je uvedený v dvoch údajoch ako RPMN úveru:
27,11 % a RPMN po vykonaní revolvingu: 40,03 %. Takéto uvedenie RPMN nemôže byť správne a

v súlade so zákonom, pretože jedna zmluva nemôže obsahovať dva údaje o výške RPMN. Ďalšia
Zmluva č. 46940-10432 tento údaj vôbec neobsahuje a je absolútne nezrozumiteľná aj v tom, čo vôbec
obsahuje tá zmluva, pretože v časti B - Revolvingová pôžička obsahuje údaje vpísané do obdĺžnikov
pod určitými odsekmi, z ktorých vôbec nie je zjavné, čoho sa majú číslice pod týmito odsekmi rozumieť
a dotýkať. Žiadne ďalšie vysvetlenie k odsekom uvedeným v obdĺžnikoch nie je ďalej rozvedené. Čo

sa týka dvoch údajov o RPMN, pokiaľ tým žalovaný myslel zmenu výšky RPMN, toto je podmienka,
ktorá je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí jednoznačne obsahovať a je to obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 odsek
3 vyššie citovaného zákona jeden údaj o výške RPMN. Nie je preto možné ujednanie o tom, že
RPMN bude dlžníkovi oznámené neskôr ako sa uzatvára zmluva. Potom môžeme hovoriť o tom, že

výška RPMN takto koncipovaná je ukazovateľom toho, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o
tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Je neakceptovateľné, aby výšku RPMN jednoznačne
zmenil žalovaný v akceptácii návrhu zmluvy, čo je zjavné z predmetných návrhov, pretože v návrhu
na uzavretie zmluvy je iná výška RPMN ako je následne uvedená v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Uvedenú zmluvnú podmienku je nutné vnímať aj v kontexte § 3 odsek 5 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého: „pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.“ Ak teda neposkytne dodávateľ pred
uzavretím zmluvy relevantný údaj o RPMN, ktorá sa má týkať daného spotrebiteľského úveru a súčasnejednostranne tento významný údaj mení, dopúšťa sa v predzmluvnom a aj pozmluvnom štádiu klamania
spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktiky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú zákonom
zakázané. Dôsledky takéhoto konania dodávateľa je potom potrebné vnímať v súvislosti s uplatnením

ustanovenia § 39 OZ. Výklad žalovaného o tom, že ak jednostranne zmení dodávateľ výšku úveru, tak
je na mieste zmeniť aj výšku RPMN, môže byť zdanlivo logický, avšak z pohľadu ochrany spotrebiteľa
absolútne neprípustný. Neprípustný preto, že bez súhlasu spotrebiteľa o zmene výšky úveru nemôže
vzniknúť zmluva, ako aj preto, že údaj RPMN je pre spotrebiteľa podstatný pred vznikom zmluvy aj po
jeho vzniku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil aj túto zmluvnú podmienku spolu s podmienkou 3.2 za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 odsek 1 OZ.

44. Čo sa týka čl. 4 odsek 4.1 (1 zmluva) a čl. 5 odsek 5.1 (2 zmluva), kde sa jedná o to, že za
poskytnutie pôžičky sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu a že zmluvná odmena bude
dlžníkovi oznámená v oznámení podľa vyššie citovaných článkov a je splatná ku dňu poskytnutia
pôžičky, ide opäť o zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože síce ide o cenu, ktorá je vyňatá z

posudzovania neprijateľnosti, ale je tak nejasne a nezrozumiteľne dojednaná, že spotrebiteľ v čase,
keď podpisuje žiadosť o úver ešte jeho celkovú cenu nepozná. Okrem toho nie je vôbec jasné,
či výška odmeny vstupuje do výpočtu celkovej RPMN. Keďže cena služby nie je vôbec vyjadrená
jasne a zrozumiteľne, podlieha súdnej kontrole, každopádne však už na začiatku právneho vzťahu
dojednávať ďalšie úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia je pre

spotrebiteľa značne znevýhodňujúce a prekvapujúce. Ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej
službe. Obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v súlade s § 53 odsek 4 písmeno n) Občianskeho
zákonníka a tiež v danom prípade ide o rozpor s § 4 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 odsek 1
OZ, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľnosť revolvingu je potrebné odôvodniť aj neznalosťou spotrebiteľa. Pojem „revolving“ nie
je bežný pojem, ktorého povahu a podstatu spotrebiteľ pozná. Opak je pravdou pre jednoduchého
spotrebiteľa osoby právne neznalej, revolvingu máloktorý rozumie. Spotrebiteľ pri uzatváraní revolvingu
je v tom, že uzatvára jednorazový úver a ide do vzťahu s tým, že keď dlh splatí, nebude mať žiadne ďalšie

povinnosti.Vtomtosmerejepotrebnépoukázaťnato,žespotrebiteľbynemalbyťviazanýpodmienkami,
ktoré nepochopil a ktorým neporozumel.

45. Čo sa týka čl. 5 a 5.1 (1 zmluva), ďalej čl. 6 a 6.1 (2 zmluva), zabezpečenie pôžičky, dlžník
svojím podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednak vlastnú

blankozmenku, v ktorej v texte nie sú doplnené údaje pod písmenami a), b), c) tejto zmluvy, súd
vyhodnotil tak, že je táto podmienka absolútne neprijateľná od samého začiatku, pretože je tak nejasne
a nezrozumiteľne dojednaná, že spotrebiteľ v čase, keď podpisuje žiadosť o úver, ešte jeho celkovú
cenu nepozná. Zmluvná odmena by mala byť v každom prípade zakalkulovaná do výšky RPMN,
keďže je nákladom poskytnutia úveru, ktorý znáša spotrebiteľ, čo žalovaný v predmetných zmluvách

neurobil takýmto spôsobom, a preto po podrobení súdnej kontrole súd aj túto podmienku vyhodnotil za
neprijateľnú v súlade s generálnou klauzulou § 53 odsek 1 OZ. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje
na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/7273/2010 z 1.3.2011, v ktorom okresný súd
dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VOP nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná, a preto nebanková spoločnosť

nebola vôbec oprávnená zmenku vyplniť a ani si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde.

46. Čo sa týka čl. 7 (1 zmluva) a čl. 8 (2 zmluva) - dohoda o zrážkach zo mzdy, vyhodnotil súd ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok
citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo

mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliada v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti.
Podstatnou skutočnosťou v tomto smere, s ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal je, že podľa platnej
legislatívy, ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky, nie je možné považovať
za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bez osobitného vyjednania je neprijateľná. Z týchto dôvodov ide
opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s generálnou klauzulou § 53 odsek 1 OZ.

47. Čo sa týka čl. 12.1 (1 zmluvy) a čl. 14.1 (2 zmluvy), v prípade omeškania dlžníka so splnením
akéhokoľvek peňažného záväzku, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z
výšky splátky za každý deň omeškania, túto súd vyhodnotil opäť za neprimeranú sankciu a neprijateľnúzmluvnú podmienku s odôvodnením, že sankcia 0,2 % denne je nepochybne neprimeranou sankciou,
a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ mešká so splnením záväzku 3, 4 mesiace alebo rok. Ročne ide o
sankciu vo výške 72 % p. a. s tým, že prepočet na rok je štandardným ukazovateľom a nie skresľujúcim

a jednoduchým predpokladom, ako to uvádzal vo svojich podaniach žalovaný. Jednostranné zameranie
žalovaného proti spotrebiteľom potvrdzuje uvádzanie „práva porušovať základné zmluvné povinnosti“ zo
strany spotrebiteľa, je nepochybné, že žalovaný je tej mienky, že spotrebiteľa je na mieste neprimerane
trestať, čo súd vyhodnotil za absolútne neprijateľné. V tomto smere súd poukazuje na Smernicu Rady
93/13/EHS. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré potvrdili, že

úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % p. a. je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi
a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady
93/13/EHS. Ide o rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 17C/134/2008-31 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/46/2009, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/154/2008
a uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/34/2009. Túto podmienku opäť súd vyhodnotil za
neprimeranú sankciu podľa § 53 odsek 4 písmeno k) v spojení s § 53 odsek 1 OZ.

48. Obdobne, ako súd vyhodnotil za neprimeranú sankciu a neprimeranú zmluvnú podmienku vyššie
uvedené články, tak isto sa stotožňuje aj s čl. 12.4 (1 zmluva) a čl. 14.4 (2 zmluva), ktorá hovorí o tom, že
v prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy o revolvingovom úvere, je veriteľ oprávnený považovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v odseku 12.1, 12.2 a 12.3 (1 zmluva), v odseku 14.1, 14.2 a 14.3

(2 zmluva) úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru. Aj v danom prípade ide o
zjavne neprimeranú sankciu podľa § 53 odsek 4 písmeno k) OZ v spojení s generálnou klauzulou § 53
odsek 1 OZ. V danom prípade je absolútne nemožné v právnom štáte, aby subjekty poskytujúce úvery
zarábali na spotrebiteľoch na sankciách. V dôsledku sankcií, ktoré si žalovaný uplatnil aj u rozhodcu
podľa rozhodcovského rozsudku a ktoré bez akýchkoľvek pochybností o ich prijateľnosti aj priznal, súd

vyhodnotil, že dochádza k hrubému poškodzovaniu práv spotrebiteľa a k protiprávnemu stavu, s ktorým
sú späté aj nároky z bezdôvodného obohatenia.

49. Čo sa týka čl. 12.7 (1 zmluva) a čl. 14.7 (2 zmluva), v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka
1, spoludlžníka 2, s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, má

veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 v rozsahu mena
a priezviska, adresy, trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného
sídla, spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich
splatných nárokov, k čomu dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 podpisom tejto zmluvy udeľujú svoj
výslovný a neodvolateľný súhlas, súd vyhodnotil tak, že ide o veľmi neprimeraný zásah do osobnostnej

sféry spotrebiteľa, je to absolútne neakceptovateľné dojednanie spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia
spotrebiteľa a možno takéto konanie dodávateľa hodnotiť ako zneužitie práva. V každom prípade
podmienka, ktorá takéto konanie dovoľuje, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa § 53 odsek 1 OZ. Zverejnenie v zozname dlžníkov je vážnou nekalou
obchodnou praktikou podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a zároveň možno takéto konanie vyhodnotiť

ako zneužitie práva. V každom prípade rovnako ako vyššie uvedené zmluvné dojednania, súd aj túto
podmienku vyhodnotil za nekalú, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. V tomto smere súd poukazuje na list z Európskej komisie, ktorý žalobkyňa
pripojila do spisu ako dôkaz a ktorá vyjadruje názor na zverejňovanie spotrebiteľov vo verejných
zoznamoch a vyjadruje aj názor na neprimerané sankcie vymáhané voči spotrebiteľom.

50. Čo sa týka čl. 15.1 a čl. 15.2 (1 zmluva) a čl. 17.1. a 17.2 (2 zmluva), podľa ktorej dlžník je oprávnený
splatiť úver vrátane revolvingu pred lehotou splatnosti ustanovenou v tejto zmluve. Dlžník je povinný
písomne oznámiť veriteľovi svoj úmysel splatiť pôžičku podľa tejto zmluvy. Súd aj túto podmienku
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku upravujúcu práva spotrebiteľa predčasne splatiť úver

podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že spotrebiteľ - dlžník by nemal mať povinnosť písomne oznámiť veriteľovi svoj úmysel
splatiť pôžičku, pretože ju môže splatiť kedykoľvek, keď má možnosť a dostatok finančných prostriedkov
a dodávateľ mu v tom nemá brániť.

51. Súd poukazuje na nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 odsek 1 zákona č. 250/2007 Z. z.,
nakoľko žalovaný použil voči žalobkyni ako spotrebiteľovi tejto nekalej obchodnej praktiky v zmluvných
dojednaniach, keď použil veľmi drobné písmo, ktoré je problém súvisle čítať a tieto podmienky sa zle
čítajú už po pár odsekoch, riadky sa zlievajú a bez technickej pomôcky (lupy) sa ani nedajú riadneprečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať. Žalovaný v tomto smere konal bez odbornej
starostlivosti, keď spotrebiteľa vystavil zjavne nečitateľným, iba veľmi obtiažne čitateľným zmluvným
podmienkam. Nie je pritom dôležité, že v čase uzatvárania zmlúv zákon neupravoval minimálnu veľkosť

písma v spotrebiteľskej zmluve. V tomto súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.
1Cdo/320/2013 uverejnený aj v časopise „Zo súdnej praxe č. 1/2016“. Najvyšší súd sa v tomto rozsudku
stotožnil s rozhodnutiami nižších súdov o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy z roku 2009 z dôvodu
neprijateľnej zmluvnej podmienky malého, voľným okom prakticky nečitateľného písma.

52. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhodnotil zmluvné dojednania v oboch zmluvách za
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa v súlade s generálnou klauzulou § 53 odsek 1 OZ s tým, že zmluva obsahuje aj
množstvo ďalších neprijateľných zmluvných podmienok napr. predĺženie premlčacej doby na 10 rokov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cb/221/09
zo dňa 28.6.2010, podľa ktorého dohoda o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov v neprospech

spotrebiteľa je v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil predmetné zmluvy v súlade s
§ 41 OZ eurokonformne s čl. 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS za absolútne neplatné pri takom
množstve neprijateľných zmluvných podmienok, ako ich naformuloval žalovaný do predmetných zmlúv a
zmluvných dojednaní resp. podmienok. V takom prípade zmluva ako celok nemôže obstáť a spotrebiteľ
nemôže byť takouto zmluvou viazaný.

53. Podstatou pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo pre súd prvej inštancie, či žalovanému prislúcha a patrí odplata za poskytnuté plnenie. Bez ohľadu
na platnosť či neplatnosť oboch zmlúv ako celku, dokazovaním bolo nesporne preukázané, že ani v
jednej zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa § 4 odsek 3 písmena g) zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, teda údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov a už táto skutočnosť, teda tento jediný dôvod okrem množstva
ďalších neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvných dojednaniach robí tieto zmluvy a zákon a aj
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

54. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie vyporiadal aj so vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, ktorý tvrdí, že nárok žalobkyne je premlčaný a že v tomto smere
súd by mal prihliadnuť na uplatnenie subjektívnej premlčacej doby a táto sa mala rátať od momentu,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohacuje a podľa jeho názoru to bol moment,
kedy žalobkyňa začala platiť nad rámec toho, čo mala a kedy už mala kompletné údaje a znalosť

o tom, kto sa na jej úkor obohacuje a mal za to, že žalobkyňa disponovala všetkými informáciami
týkajúcimi sa bezdôvodného obohatenia. S týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože
z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je kľúčové
to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až od vedľajšieho účastníka potom, ako
zaplatila splátky úveru žalovanému. Subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej

lehoty a práve tým, že žalovaný uplatnil v obidvoch úverových zmluvách také zmluvné podmienky a
dojednania, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v súlade s generálnou klauzulou § 53
odsek 1 OZ a nekalými obchodnými praktikami a takýmto spôsobom získal neprimeraný majetkový
prospech na úkor spotrebiteľa, zjavne konal s úmyslom získať viac, ako mu patrí. Žalovaný sám
formuloval zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ku ktorým nemala žalobkyňa možnosť sa

vyjadriť, pretože ak chcela úver, musela ich podpísať na vopred predtlačenom formulári zmlúv, ktoré
mal vopred pripravené žalovaný. Preto z tohto dôvodu je potrebné, čo sa týka vznesenej námietky
premlčania, uplatniť objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je 10 ročná, pretože zo strany žalovaného
išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovaných zmlúv o revolvingovom úvere.
Okrem toho námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom dlžníka a právne úkony musia byť v

súlade nie len so zákonom, ale aj s dobrými mravmi (§ 3 odsek 1 a § 39 OZ). Preto súd námietku
premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, keď ide o snahu
žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v postavení silnejšej
strany zmluvného vzťahu, zneužijúc pritom svoju ekonomickú a odbornú prevahu nad žalobkyňou,
spotrebiteľkou, osobou absolútne neznalou zákona. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/249/2014, podľa ktorého a uvádza: „ustanovenie § 3 OZ je všeobecným
ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré
mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počashistorického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a
stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.“ V ďalšej časti tohto uznesenia Najvyšší súd uvádza:
„za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť

konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej
doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s
dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.“ Hľadisko dobrých mravov je potrebné posudzovať pre
konkrétny prípad. V danom prípade súd mal na zreteli faktickú nerovnosť zmluvných strán (dodávateľ -

spotrebiteľ) s tým, že kým žalovaný disponuje so štábom odborníkov, vrátane právnikov, žalobkyňa je len
spotrebiteľkou bez právneho vzdelania a v porovnaní so žalovaným právnicky nekvalifikovaná. Pokiaľ
ide o neplatnosť zmluvných podmienok, tak ako ich súd vyhodnotil vyššie, v takom prípade súd zastáva
ten názor, že ani nemožno hovoriť o premlčaní, nakoľko neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje,
teda neplatnosť právneho úkonu nemožno konvalidovať uplynutím času. Premlčať sa môže len relatívna
neplatnosť a v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, čo sa týka zmluvných podmienok a dojednaní.

55. Z dôvodov, že zmluvné dojednania a podmienky v oboch zmluvách súd vyhodnotil za absolútne
neplatné v rámci vyššie uvedeného zdôvodnenia, žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, teda sumy, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil žalobkyňou splácaných
splátkach úveru, ktoré bolo potrebné vypočítať z rozdielu medzi výškou plnenia poskytnutého

žalobkyňou žalovanému ako splátky úveru a výškou plnenia žalovaného žalobkyni.
Týmto výpočtom, čo sa týka zmluvy č. 4694010432 zo dňa 29.3.2005 vo výške 1.168,72 eur, sa súd
dopracoval na základe predloženého prehľadu platieb k tejto zmluve predložených žalovaným, keď z
tohto prehľadu je evidentné, že žalovaný poskytol žalobkyni na tomto úvere celkovú sumu 1.066,42 eur
a žalobkyňa poskytla žalovanému na tomto úvere splátkami 2.235,14 eur. Rozdiel je teda 1.168,72 eur

v neprospech žalobkyne, na ktorú sumu súd zaviazal žalovaného tak, aby túto sumu zaplatil žalobkyni
resp. vydal titulom bezdôvodného obohatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto výpočtom, čo sa týka zmluvy č. 8000037849 zo dňa 20.3.2006 vo výške 1.032,28 eur, sa súd
dopracoval na základe predloženého prehľadu platieb k tejto zmluve predložených žalovaným, keď z
tohto prehľadu je evidentné, že žalovaný poskytol žalobkyni na tomto úvere celkovú sumu 1.512,08 eur

a žalobkyňa poskytla žalovanému na tomto úvere splátkami 2.544,36 eur. Rozdiel je teda 1.032,28 eur
v neprospech žalobkyne, na ktorú sumu súd zaviazal žalovaného tak, aby túto sumu zaplatil žalobkyni
resp. vydal titulom bezdôvodného obohatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

56. Čo sa týka finančného zadosťučinenia podľa bodu VII. výroku rozsudku, ktoré súd priznal žalobkyni

vo výške 1.000,- eur, súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie je finančnou kompenzáciou
žalobkynezanepríjemnosti,ktorépokiaľideospotrebiteľskézmluvy,akospotrebiteľkastýmitozmluvami
mala. Výška finančného zadosťučinenia sa nikdy nedá vypočítať podľa určitého vzorca a nedá sa ani
žiadnym spôsobom dokázať, dá sa len určiť s tým, že toto určenie je ponechané na zvážení súdu pri
rozhodovanívpredmetnejveci,keďsúdmusízohľadniťvovšeobecnosti,čipriznalspotrebiteľovivydanie

bezdôvodného obohatenia, zhruba v akej výške, v akej sume preplatila spotrebiteľka úvery z dôvodu
neprimeraných zmluvných dojednaní a v súlade s nekalými obchodnými praktikami veriteľa, tak v súlade
a s ohľadom na všetky nepríjemnosti, ktoré žalobkyňa mala a prežila po uzavretí obidvoch zmlúv, súd
takúto výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur považoval za optimálnu v
súlade s ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a s

poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/302/2006 z 20.3.2008. V tejto súvislosti,
čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, súd jeho priznanie zdôvodňuje aj okrem iného
predformulovanými revolvingovými zmluvami, ako aj všeobecnými podmienkami, keď žalovaný mal
dostatokčasuadostatokprávneznalýchosôb,ktorínajednotlivýchzmluváchazmluvnýchpodmienkach
pracovali bez časového stresu a zdravotných problémov. Okrem toho žalovaný ako právnická osoba

podnikajúca v oblasti spotrebných úverov vedel a mal vedieť, že zmluvné podmienky, samotné úverové
zmluvy, nie sú v súlade s platnými zákonmi SR, ale ani eurokomfortným výkladom a vedome vytvoril
právne neakceptovateľnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo svoj prospech zneužijúc dôveru
spotrebiteľa, ktorá so žalovaným uzatvára zmluvu v dobrej viere, že táto zmluva je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v súlade so všeobecne zaužívanými zvyklosťami v súlade

bono mores a nepoškodzujú a neuberajú na právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa.
Z týchto dôvodov súd nároku žalobkyni aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiťžalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške1.000,-eur,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.57. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni v rozsahu 100 %
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením

podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).