Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118350187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118350187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Myrent s.r.o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 51 489 546, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928
422, o zaplatenie sumy vo výške 150,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/18/2019-66 zo dňa 15. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania od 04.10.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
2) Uplatnený nárok žalobcu predstavujúci náhradu škody vynaložením veci na nájom vozidla počas
opravy (pre ktorú poškodený nemohol poškodené vozidlo užívať) posúdil podľa ust. § 4 ods. 1, 2,

ust. § 15 ods. 1, ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ust. § 420 ods. 1, ust. § 427 OZ a
dospel k záveru o jeho dôvodnosti, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V predmetnej veci bola
daná aktívna legitimácia žalobcu. Bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas
trvania opravy vozidla poškodeného na základe zmluvy o nájme. Nájomné vyúčtoval žalobca ako
prenajímateľ nájomcovi, ktorý je pri poistnej udalosti poškodeným. Mal za to, že ak poškodený zmluvou
o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorú má voči žalovanému ako poisťovni podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým,

že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu
zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a
nárok za odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla, konal v rámci jeho možností a v súlade
so zákonom. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za
nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za
postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ale len dlh poškodeného voči žalobcovi. Teda cesia bola

len vo vzťahu k náhrade škody. Vo vzťahu k uplatnenému nároku nezistil neprimeranosť odplaty za
nájom vozidla. Výška nájmu zodpovedá obvyklému nájmu triedy zodpovedajúcej poškodenému vozidlu
Peugeot 308SW patriacemu poškodenému, resp. je na dolnej hranici nájmu obdobných vozidiel. Do
výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie,či čistenie prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti,
a preto žalobcovi priznal aj nárok na poplatok vo výške 30,- eur, ktorý bol primeraný k celkovej výške
nájomného. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech žalobcu

vo veci.

3) Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval nesprávnosťou, nezákonnosťou a arbitrárnosťou

rozhodnutia. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, ale nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj samotnou nepreskúmateľnosťou, pričom poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu SR. Mal za to, že vo vedenom spore bola nesprávne posúdená aktívna vecná
legitimácia žalobcu. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi

záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného
na žalobcu, keďže uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a
teda mu ako pohľadávka nevznikla. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ.
K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve
o postúpení. S poukazom na uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie

pohľadávkyzostranypoškodeného,ktorúžalobcaakoveriteľevidujevočipoškodenémuakodlžníkovi(t.
j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ust. § 39 OZ zjavne absolútne neplatný.
Údajný postupca pohľadávky nebol nikdy majiteľom pohľadávky voči žalovanému (nebolo preukázané,
že by poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky uhradil žalobcovi faktúru).

4) Žalobca považoval odvolanie za prejav nesúhlasu žalovaného s rozsudkom a uviedol, že všetky
dôvody v ňom uvedené už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, súd sa s nimi v
odôvodnení dôsledne vyporiadal, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne. Nie je možné vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Argumentáciu žalovaného

ohľadom postúpenia pohľadávky považoval za zavádzajúcu. Účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa
dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za
postúpenúbudúcupohľadávkuvyporiadajúzapočítaním,abysapredišlodvojitémuplneniusnegatívnym
dopadom na poškodeného. Keďže žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky
dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv došlo

k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči
žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zmenil
charakter pohľadávky na existujúcu. Takúto formu splnenia záväzku poškodeného zákon pripúšťa a
rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent plnenia. Je v rozpore
so zákonom, ak žalovanému na vznik aktívnej vecnej legitimácie žalobcu „chýba“ faktický presun

finančnýchprostriedkovpoškodenéhododispozičnejsféryžalobcu.Ohľadomaktívnejvecnejlegitimácie
poukázal na iné rozhodnutia súdov prvej inštancie a Krajského súdu v Žiline. Záverom doplnil svoju
argumentáciu ohľadom uplatneného úroku z omeškania, v súvislosti s čím poukázal na ust. § 11 ods. 6,
7 a 8 zákona o PZP a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole.

5) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súdprvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

8) Pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo
ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, a preto námietka žalovaného ohľadom nedostatočne odôvodneného
a nesprávneho rozhodnutia nebola dôvodná.

9) Na doplnenie odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej
inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie
vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2018 uzatvorenej medzi postupcom - poškodeným a žalobcom

ako postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho
aktívnavecnálegitimácia.Pasívnalegitimáciažalovanéhojedanáanespornevyplývazoskutočnosti,že
poškodenémubolaspôsobenáškodanamotorovomvozidleprevádzkoumotorovéhovozidlapoisteného
v poisťovni žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej námietky

žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania a
konania žalovaného, ktorý v podstate uhradil žalobcovi časť požadovaného poistného plnenia (720,-
eur), predstavujúcej náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré po dobu opravy
poistnou udalosťou poškodeného vozidla slúžilo poškodenému, ku ktorému užívaniu došlo v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou. Žalovaný tým akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pre ktorej

následné rozporovanie v rámci odvolacieho konania neexistoval opodstatnený základ.

10) Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku
žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením

žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2018 bola neplatná, resp. že by
odporovala ust. § 524 a nasl. OZ. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a
poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci
úhradu nákladov za prenájom vozidla (škodu), ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na
žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni

z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi.

11) Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti len sumu
720,- eur, pričom podľa vystavenej faktúry žalobcom č. 2018053 prenájom náhradného vozidla spolu s
poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla bol vo výške 870,- eur, bolo dôvodným žalovaného zaviazať

na peňažné plnenie voči žalobcovi vo výške 150,- eur.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).