Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210181
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112210181.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: P. S., bytom H., M. XX, zastúpený Mgr. Jánom Polákom,

advokátom, Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému: WELLNESS LIFE, s.r.o., Ivánska cesta 10,
Bratislava, zastúpený JUDr. Rastislavom Kaššákom, Medená 5, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa 25. 1. 2012,
je neplatné.
Súd žalobu žalobcu v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom trvá, zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1753,17 eura do troch dní od

právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jána Poláka, advokáta, Miletičova 64,
Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapísomnepodanoužalobouzodňa23.3.2012domáhal,abysúd určil,žeokamžitéskončenie
pracovného pomeru zo dňa 25. 1. 2012 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom
naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 5. 2011
uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 20. 5.
2011. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 26. 1. 2012 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať

v údajných absenciách žalobcu v dňoch 2. 1. až 4. 1. 2012, 9. 1., 13. 1. 2012, 16. až 18. 1. 2012
a napokon i 20. a 24. 1. 2012. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé, konateľ žalovaného
sa ho ešte v roku 2011 pokúšal prinútiť ukončiť pracovný pomer dohodou, ako dôvod uviedol hrubé
porušenie pracovných povinností, spočívajúce v nekvalitnej práci žalobcu. Počas práceneschopnosti
ho navštívili dvaja zamestnanci žalovaného a na pokyn konateľa musel odovzdať kľúče od pracoviska,
SIM kartu a pracovné náradie. Po skončení práceneschopnosti sa pokúsil nastúpiť do práce, zistil,
že vložka na dverách jeho pracoviska je vymenená a v týchto priestoroch už sedí niekto iný. Konateľ

žalovaného opätovne navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že ak dohodu nepodpíše,
tak s ním skončí okamžite pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca nesúhlasil s
dohodou o skončení pracovného pomer a následne obdržal okamžité skončenie pracovného pomeru.
Dňa 26. 1. 2012 oznámil žalobca žalovanému že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca sa po ukončení
práceneschopnosti pokúšal nastúpiť do práce, avšak bezvýsledne, nebolo mu to umožnené.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nie je z vyjadrenia žalovaného zrejmé, v čom

žalobca klame a zavádza, žiadal, aby tieto vyjadrenia upresnil. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať náhradu trov konania.Žalobca na pojednávaní uviedol, že do 2. 1. 2012 bol práceneschopný. Po tomto sa pokúšal nastúpiť do
práce, prišiel ráno na 8.00 hod., pričom na pracovisku nikto nebol a keďže nemal kľúče, ktoré mu boli
odobraté, čakal pred dverami. Takto chodil každé ráno počas doby dvoch až troch týždňov, keď stretol

p. Z. a pýtal si kľúče od kancelárie, tá mu povedala, že mu ich nemôže dať, nakoľko to zakázal konateľ.
To, že chodil do práce každý deň, videl vrátnik.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať náhradu trov konania dôvodiac, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa

25. 1. 2012 je plne v súlade so Zákonníkom práce, nakoľko zamestnanec v určenom pracovnom čase, v
dňoch, ktoré sú presne špecifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru nenastúpil do práce,
nekontaktoval zamestnávateľa a ani neuviedol dôvod prečo do práce nenastúpil. Z tohto dôvodu boli
splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca do práce nenastúpil, skutočnosť, že

pofajčieval niekde v bufete nie je možné považovať za nástup do práce. Skutočnosť je taká, že do práce
nechodil, neuviedol ani dôvod prečo do práce nenastúpil. Do práce sám nechodí denne, má človeka,
ktorý je jeho zástupcom, pričom niektoré dni, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru, na pracovisku určite bol, ale konkrétne ich uviesť nevedel. Počas neprítomnosti ho zastupovala
F. Z., ktorá pracovala ako asistentka od 9.00 hod 17.00 hod. O tom, že žalobca v uvedených dňoch

do práce nenastúpil sa dozvedel, osobne nepreveroval z akého dôvodu do práce nenastúpil. Žalobca
ukončenie práceneschopnosti doručil pravdepodobne p. Z. dňa 2. 1. 2012, nepamätá si, či v tento deň
bolp.S.vpráci.Žalobcakľúčeodpracoviskanemal.Žalobcažiadaloukončeniepracovnéhopomeru,on
s tým nesúhlasil z dôvodu, že žiadal náhradu stravných lístkov a odstupného a to z dôvodu, že žalobca
peniaze dostával, dostával ich aj navyše a tam boli zahrnuté aj stravné lístky. Žalobcovi nevznikol nárok

na stravné lístky a ak mu nejaký vznikol, bol mu vyplatený. Myslí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru prerokoval so zástupcom zamestnancov, ale si to nepamätá.

V konaní bola ako svedkyňa vypočutá F. Z., ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že od júla 2011 do
1. 5. 2012 pracovala u žalovaného na živnosť. Mala uzavretú so žalovaným zmluvu. Žalobca bol

taktiež zamestnaný u žalovaného. Od konca novembra a celý december bol žalobca práceneschopný.
Ukončenie práceneschopnosti jej osobne odovzdal, ale kedy, uviesť nevedela. V roku 2012 nastúpila
do práce až dňa 5. 1. 2012, vie, že to bolo deň pred sviatkom, prišla skôr, ostatní prišli až po sviatku.
S istotou prehlásila, že dňa 2. 1. až do 5. 1. vo firme nebola, do práce chodila okolo 9.00 hod. Vo firme
sa začínalo robiť až po 6. januári. Aj keď prišla do práce 5. 1. 2012 okolo 9.00 až 9.30 hod, nevedela

uviesť, či v tento deň žalobca do práce prišiel alebo nie. V mesiaci január 2012 bol minimálne trikrát v
práci, ale k dátumom sa vyjadriť nevedela. Žalobca nemusel byť celé dni na pracovisku, mal montáže
a nemusel sa tam vôbec zdržiavať. Štatutárny zástupca bol na pracovisku rôzne, niekedy tri krát do
týždňa, niekedy každý deň, v mesiaci januári žalobcu videla viac krát vo firme, čo uviedla aj vo výpovedi
na polícii. Potvrdila, že žalobca jej v mesiaci január 2012 viackrát telefonoval. Nevedela sa vyjadriť k

dátumom uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru a taktiež sa nevedela vyjadriť, z akého
dôvodu dochádzka už v novembri vedená nebola. Do evidencie dochádzky sa zapisovali z vlastnej vôle,
bolo to aj pre ich kontrolu, nikto im to nekázal. V mesiaci január 2012 žalobca bol vo firme, bavili sa o
tom, že chce pracovať a dni, ktoré bol v januári vo firme sú uvedené v jej výpovedi na polícii a z toho
vyplýva, že chcel pracovať.

H. E., bola vypočutá ako svedkyňa a na pojednávaní uviedla, že od 5. 1. 2012 pracovala u žalovaného
na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ukončila 24. 4. 2012 z dôvodu, že nedostala ponuku na uzavretie
pracovnejzmluvyapráca,ktorúvykonávalajuneuspokojovala.Vroku2012nastúpilidopráce7.1.2012,
v ten deň žalobca do práce neprišiel ale prišiel na druhý alebo na tretí deň, rozprával sa so štatutárnym

zástupcom žalovaného. V mesiaci január tam bol žalobca asi tri krát, počula útržkovitý rozhovor medzi
žalobcom a p. O., žiadne iné informácie nemala.

Svedok Z. N., na pojednávaní uviedol, že vie o tom, že žalobca chodil v januári 2012 do práce, avšak
jeho zamestnávateľ ho nechcel pustiť, nemal kľúč od kancelárie a keďže mal predajňu oblečenia na

Polygóne, chodil sa k nemu zohrievať. Vie o tom, že si kľúče pýtal aj od baby, ktorá robila u žalovaného,
avšak tá mu ich odmietla dať s odôvodnením, že to šéf zakázal. Toto sa udialo začiatkom januára 2012.
Vie o tom, že vo firme boli problémy, zamestnanci nemali vyplatené mzdy, k podrobnostiam sa vyjadriť
nevedel. So žalobcom je kamarát, avšak nie je možné hovoriť o blízkom kamarátskom vzťahu.V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s pracovnou zmluvou, okamžitým skončením

pracovného pomeru, nesúhlasom so skončením pracovného pomeru dohodou, oznámením o ďalšom
zamestnávaní, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, oznámení spoločnosti Premat s.r.o.,
evidenciou dochádzky, výpisom hovorov, spisovým materiálom OR PZ Nitra ČVS: ORP 271/NR-212,
zmluvou o poskytovaní služieb asistentky, dohodou o pracovnej činnosti, správou OR PZ Bratislava a
po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 20. 5. 2011 uzavrel žalobca, ako zamestnanec so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú
zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 20. 5. 2011, druh práce: montáž a servis filtračných zariadení
a miestom výkonu práce Nitra a celé Slovensko. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, so
skúšobnou dobou tri mesiace. Zároveň bola dohodnutá i mzda 317 eur v hrubom (č.l. 6 spisu). Dňa
13. 1. 2012 bola žalobcovi zo strany žalovaného predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, s

ktorou žalobca nesúhlasil z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2011 a stravných lístkov za
obdobie od 20. 5. 2011 do 18. 1. 2012. Dňa 25. 1. 2012 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že porušil závažne pracovnú
disciplínu tým, že v dňoch 2. 1. - 4. 1. 2012, 9. 1. 2012, 11. 1. 2012, 13. 1. 2012, 16. 1 - 18. 1. 2012, 20. 1.
2012, 24. 1. 2012 nenastúpil vôbec do práce, čím porušil povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce (č.l. 10 spisu). Dňa 26. 1. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní
a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné (č.l. 11 spisu). Z evidencie dochádzky
zamestnancov žalovaného (č.l. 36-49 spisu) vyplýva, že evidencia dochádzky bola vedená iba do 21. 10.
2011. Z mesačného výpisu hovorov (č.l. 52 spisu) vyplýva, že žalobca sa v mesiaci január telefonoval
na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré patrilo F. Z., celkom 7x (dňa 10. 1. 2012, 11. 1. 2012, 12. 1.

2012, 16. 1. 2012,16. 21. 2012, 18. 1. 2012, 20. 1. 2012 a v decembri dňa 31. 12. 2011) a na telefónne
číslo XXXX XXXXXX, ktoré patrilo konateľovi žalovaného, štyrikrát (dňa 2. 1. 2012, 9. 1. 2012, 16. 1.
2012, 19. 1. 2012).
Žalobca podal trestné oznámenie na obchodnú spoločnosť AQUA Slovensko s.r.o., Coboriho 1, Nitra,
IČO:44796491(obchodnýnázovdo30.1.2012,od30.1.2012WELLNESSLIFEs.r.o.)prenevyplatenie

mzdy za mesiac november 2011, nevyplatenie stravných lístkov od 20. 5. 2011. Trestné oznámenie bolo
po vykonanom dokazovaní uznesením Obvodného oddelenia PZ Nitra ČVS: ORP-271/NR-NR-2012 zo
dňa 7. 3. 2012 odmietnuté. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra predmetné uznesenie povereného
príslušníka PZ Nitra zrušila a uložila mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne uznesením
zo dňa 18. 10. 2012 trestné stíhanie zastavil, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci. Žalobca bol od 14. novembra 2011 do 2. 1. 2012 práceneschopný, pričom na hlásení
zamestnávateľovi o dočasnej pracovnej neschopnosti je potvrdené žalovaným, že do zamestnania
nastúpil dňa 2. 1. 2012 (č.l. 24-25 vyšetrovacieho spisu). Zo svedeckej výpovede F. Z. nevyplýva, v
ktorých dňoch bol žalobca v mesiaci január v práci tak, ako to tvrdila vo svojom výsluchu na pojednávaní.
Svedkyňa F. Z., zamestnaná u žalovaného ako asistentka potvrdila, že v roku 2012 do práce nastúpili

zamestnanci až po 6. 1. 2012, t.j. po sviatku, s tým, že ona prišla do práce už dňa 5. 1. 2012. Z kalendára
na rok 2012 je zrejmé, že sviatok "Troch kráľov" 6. 1. 2012 pripadol na piatok a nasledujúcim pracovným
dňom bol deň 9. 1. 2012. Svedkyňa H. E. uviedla, že v roku 2012 nastúpili do práce 7. 1. 2012 (sobota)
a žalobca prišiel do práce nasledujúci deň, z čoho vyplýva, že mal prísť 8. 1. 2012 (nedeľa). Svedok N.
vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca v mesiaci január chodil do práce, ale mu to nebolo umožnené

zo strany zamestnávateľa.
Žalobca žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania.
Žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov v znení
k 25. 1. 2012, ďalej len Zákonník práce) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec
a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b/ porušil závažne pracovnú disciplínu

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v rámci dokazovania v predmetnej veci, mal súd za
preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.

Žalovaný ako zamestnávateľ skončil okamžite pracovný pomer so žalobcom dňa 25. 1. 2012, ktoré
skončenie pracovného pomeru žalobcovi aj v tento deň doručené. Dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom bol dôvod uvedený v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, t.j., že žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného
pomeru konkretizoval, za ktoré porušenia pracovnej disciplíny s ním pracovný pomer skončil, a to z

dôvodu nenastúpenia do práce v dňoch, ktoré presne špecifikoval. Keďže dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť podľa § 70 Zákonníka práce urobený písomne, dôvody musia byť
uvedené presne, jasne, zrozumiteľne a určite tak, aby ich nebolo možné zameniť, možno konštatovať,
že zamestnávateľ tieto zásady v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom dodržal, keď
podrobne a určite konkretizoval dni, v ktorých žalobca do práce nenastúpil a zároveň aj doručil toto

okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť. V predmetnej veci mal pracovný pomer skončiť dňa 25.
1. 2012, žalobca sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobou
podanou na súd dňa 23. 3. 2012, t.j. v zákonnej dvojmesačnej lehote.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Ide o mimoriadny spôsob skončenia pracovného
pomeru v prípade, že nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia pracovného
pomeru. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi,

pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo internými predpismi zamestnávateľa. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené - aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, t.j. závažne, zvlášť

hrubým spôsobom. Okamžité skončenie pracovného pomeru je odôvodnené iba vtedy, ak nastali také
okolnosti, z ktorých vyplýva, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Pri posúdení, či zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažne, alebo závažne zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. V
Zákonníku práce ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch nie sú tieto pojmy definované. Súd preto

priskúmaníintenzityporušeniapracovnejdisciplínymáprihliadnuťajnaosobuzamestnanca,nafunkciu,
ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnychpovinnostízamestnancom,nadôsledkyporušeniapracovnejdisciplínyprezamestnávateľa,
na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu. Porušenie pracovnej disciplíny

zamestnancom je zamestnávateľ povinný preukázať, teda vecné bremeno preukázania závažného
porušenia disciplíny zo strany zamestnanca, je na zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ, žalovaný, v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že žalobca, ako
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu tým, že v konkrétnych dňoch nenastúpil do práce. Bezdôvodné
nedostavenie sa na pracovisko môže zakladať neospravedlnenú absenciu zamestnanca, o ktorú ide

vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je
spôsobená jeho pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byťpre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný uvádza, že žalobca v dňoch
2. 1. - 4. 1. 2012, 9. 1. 2012, 11. 1. 2012, 13. 1. 2012, 16. 1 - 18. 1. 2012, 20. 1. 2012, 24. 1. 2012

vôbec do práce nenastúpil. Žiadnym spôsobom však súdu túto skutočnosť nepreukázal, neprítomnosť
žalobcu v práci nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami F. Z., H. E. a svedka N.. Žalovaný
uvádza, že žalobca bezdôvodne nenastúpil do práce v dňoch 2. 1. - 4. 1. 2012, pričom svedkyňa F.
Z. uviedla, že do práce mali nastúpiť až po sviatku 6. 1. 2012. Po tomto sviatku, ktorý pripadol na
piatok, bol prvým pracovným dňom deň 9. 1. 2012. Zamestnávateľ viedol evidenciu dochádzky iba

do 21. 10. 2011 a ani z tejto preto nie je možné vyvodiť pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobca
v dňoch, uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, do práce nenastúpil. Z uvedeného
preto jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi nie je možné klásť za vinu porušenie
pracovnej disciplíny (absenciu) minimálne v dňoch 2. 1. - 4. 1. 2012, keďže nikto sa v týchto dňoch
na pracovisku nenachádzal, on sám kľúče od pracoviska nemal (potvrdené výpoveďami svedkov) a
preto neúčasť žalobcu na pracovisku v týchto dňoch je potrebné vyhodnotiť ako prekážky na strane

zamestnávateľa, ktoré nie je možné klásť za vinu žalobcovi ako porušenie pracovnej disciplíny. Naopak,
z vykonaného dokazovania, z výsluchu svedkov (F. Z.), vyplýva, že žalobca v mesiaci január bol v
práci viackrát, minimálne trikrát, kedy tam bol aj p. O., ktorú skutočnosť čiastočne potvrdila aj svedkyňa
E.. Obe svedkyne tiež uviedli, že žalobca nebol povinný sa na pracovisku zdržiavať, nakoľko mal
chodiť na montáže. Svedok N. potvrdil, že žalobca chodil do práce v mesiaci január 2012 každý

deň. Túto svedeckú výpoveď svedka N. však súd spochybňuje tým, že ide o jeho kamaráta, a jeho
zrejmú snahu mu pomôcť. Na podporu tvrdení žalobcu, že v mesiaci január do práce chodil, snažil sa
skontaktovať tak so štatutárnym zástupcom žalovaného, ako aj s F. Z., nasvedčujú výpisy z hovorov
jeho mobilného telefónu, z ktorého vyplýva, že tieto osoby najmenej kontaktoval telefonicky. Žalovaný
však bol nepochybne povinný preukázať, že žalobca sa skutočne v dňoch, ktoré v okamžitom skončení

pracovného pomeru uviedol, do práce nedostavil - napr. evidenciou dochádzky, resp. inými listinnými,
či svedeckými výpoveďami. Toto tvrdenie žalovaný súdu nepreukázal a nevyplýva to ani zo žiadneho
dôkazu vykonaného v rámci dokazovania. Žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, súdu
nenavrhol.
Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa pojednávania dňa 16. 10. 2012, na ktorom súd vypočul ako

svedkyňu F. Z., nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie na toto pojednávanie riadne prevzal dňa 5. 9.
2012 (č.l. 34 spisu), do termínu a začiatku pojednávania dňa 16. 10. 2012 o 9.30 hod. svoju neúčasť
neospravedlnil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Až o 9.34 hod. v tento deň zaslal súdu e-
mailovou poštou ospravedlnenie štatutárneho zástupcu žalovaného, A. O. pre náhlu a vážnu zdravotnú
komplikáciu,ktorúnešpecifikovalaaninepredložillekárskepotvrdenie.Súčasnežiadaloospravedlnenie

jeho neúčasti na pojednávaní, pričom dôvod jeho neúčasť neuviedol. Následne na pojednávaní dňa 10.
12. 2012 a 17. 6. 2013 trval na dopočutí svedkyne F. Z., neuviedol však z akého dôvodu a k čomu
svedkyňu mieni dopočuť. Z tohto dôvodu súd uznesením na pojednávaní dňa 17. 6. 2013 zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd preto skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení, že žalobca v dňoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, do práce

nenastúpil. Z tohto dôvodu preto nebolo možné určiť, že v uvedených dňoch porušil pracovnú disciplínu
tak závažným spôsobom, že to zakladá dôvod a opodstatnenosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Žalovaný nepreukázal, že žalobca mu týmto konaním spôsobil škodu, resp. inú ujmu.
Súd sa nezaoberal otázkou, či žalovaný prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so
žalobcom so zástupcom zamestnancov, nakoľko ustanovenie § 74 Zákonníka práce v období od 1. 9.

2011 do 31. 12. 2012 bolo zrušené.

Žalobca sa podanou žalobou tiež domáhal určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Vzhľadom k tomu,
že súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné,už z tohto samotného určenia
vyplýva, že jeho pracovný pomer u žalovaného aj naďalej trvá. Súd preto skonštatoval, že na určení,

požadovanom žalobcom, že jeho pracovný pomer trvá, nie je naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
"OSP"). Z uvedeného dôvodu preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že žalovaný jednoznačným a

nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že žalobca sa v dňoch, uvedených v okamžitom skončení
pracovného pomeru, nedostavil do práce, preto dôvody žalovaného uvedené v okamžitom skončení
pracovného pomeru nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a nemôžu byťteda dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, na základe ktorých je možné okamžite
skončiť pracovný pomer.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi, t.j. žalobcovi
priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške
2013,99 eura v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z.
o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
"vyhláška"). Trovy právneho zastúpenia vyúčtoval za 11 úkonov právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm.

a/, b/, c/ vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach v roku
20124x,vroku20135x),hodnotajednéhoúkonupodľa§11ods.1vyhláškyje58,69eura,režijnýpaušál
podľa § 16 vyhlášky v roku 2012 je 7,63 eura za jeden úkon, v roku 2013 je 7,81 eura za jeden úkon.
Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
sa zvyšuje odmena a náhrady o DPH, t.j. o 20%.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ je 1/13

výpočtového základu, t.j. suma 58,69 eura v roku 2012, suma 60,07 v roku 2013.
Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky odmena vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z úkonov za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Po preskúmaní predloženého vyúčtovania náhrady trov právneho zastúpenia, súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia žalobcovi za úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) - 58,69 eura, režijný paušál
7,63 eura, spolu 66,32 eura, 20% DPH - 13,26 eura, spolu 79,58 eura
- podanie žaloby na súd (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 58,69 eura, 7,63 eura (režijný paušál), 13,26
eura (DPH), spolu 79,58 eura
- účasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2012 bez prejednania veci (podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - ?

hodnoty úkonu) - 14,67 eura, 7,63 eura (režijný paušál), spolu 22,30 eura, 20% DPH - 4,46 eura, spolu
26,76 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 18. 6. 2012, vec prejednaná (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 58,69 eura,
7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura
- účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012, prejednaná vec (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 58,69 eura,

7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura
- účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2012, vec prejednaná (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 58,69 eura,
7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura
- účasť na pojednávaní dňa 4. 2. 2013, bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - ? hodnoty
úkonu)-15,02eura,7,81eura(režijnýpaušál),spolu22,83eura,20%DPH-4,57eura,spolu27,40eura,

- účasť na pojednávaní dňa 25. 2. 2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - ? hodnoty
úkonu)-15,02eura,7,81eura(režijnýpaušál),spolu22,83eura,20%DPH-4,57eura,spolu27,40eura,
- účasť na pojednávaní dňa 25. 3. 2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - ? hodnoty
úkonu)-15,02eura,7,81eura(režijnýpaušál),spolu22,83eura,20%DPH-4,57eura,spolu27,40eura,
- účasť na pojednávaní dňa 14. 5. 2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - ? hodnoty

úkonu)-15,02eura,7,81eura(režijnýpaušál),spolu22,83eura,20%DPH-4,57eura,spolu27,40eura,
- účasť na pojednávaní dňa 17. 6. 2013 - vec prejednaná podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky - 60,07
eura, 7,81 eura režijný paušál, 20% DPH - 13,58 eura, spolu 81,46 eura
- Spolu - 615,72 eura.
Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 a § 15 písm.

b/ vyhlášky za 9x cesta z miesta sídla advokáta v Bratislave do miesta vykonávania úkonu v Nitre a
späť - 18 hodín, kde pri sadzbe 13,01 eura za ? hodinu je náhrada (36x13,01 eura 468,36 eura, 20%
DPH, spolu 562,03 eura.
Súdpriznalprávnemuzástupcovižalobcuicestovnénáhradypodľa§15písm.a/a§16ods.4vyhláškys
poukazom na § 7 zákona číslo 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 260/2004 Z.z. a 632/2008 Z.z. v celkovej výške 575,42 eura.
Spolu trovy právneho zastúpenia sú 1753,17 eura (615,72 + 562,03 + 575,42 eura).
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vo zvyšnej časti, t.j. v sume 260,82 eura z dôvodu,
že tieto neboli uplatnené v zmysle vyhlášky, keď si právny zástupca vyúčtoval náhradu za účasť na
pojednávaniach v plnej výške, napriek tomu, že tieto si mal účtovať vo výške ?, keďže podľa vyššie

uvedených údajov, boli vykonané bez prejednania vo veci samej.
Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia napriek tomu, že žalobu v časti o určenie,
že pracovný pomer trvá dôvodiac, že táto samotná časť vychádza priamo z výroku o určení neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorej časti bol žalobca úspešný.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 25. 1. 2012, je neplatné.

Žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v sume 1753,17 eura.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.