Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228955
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115228955.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd O., v konaní pred sudcom J.. P. K., Y.., v právnej veci navrhovateľky - manželky R.. E. Z.,
rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko O., Ul. Z. XXXX/X, občianky T. republiky, právne zastúpenej
D. kanceláriou J.. Halagan, s.r.o., so sídlom v O., Ul. Z. č. XXX/XX, S.: XXXXXXXX a manžela S.. R. Z.,
Y.., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko O., ul. Z. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností je
K. č. XX, XXX XX E., občana T. republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

rodičov k maloletej D. Z., nar. 3. 4. XXXX a maloletej Q. Z., nar. 5. 9. XXXX, obidve trvalé bydlisko O.,
ul. Z. XXXX/X, občiankam T. republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - G. práce, sociálnych vecí
a rodiny O., na čas po rozvode, návrhu starých rodičov maloletých detí: D. Z., nar. XX. 9. XXXX a D. Z.,
nar. XX. 4. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko E., K. č. XX, občanov T. republiky a S.. Y. P., nar. 9. 1. XXXX,
trvalé bydlisko O., Ul. Z. č. XXXX/X, občana T. republiky, na úpravu styku s maloletými deťmi a iné, za
účasti prokurátora Okresnej prokuratúry O. a G. komisára pre deti, so sídlom P., N. námestie č. 3, S.:
XXXXXXXX, na pojednávaní konanom na Okresnom súde O. dňa XX.XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky - manželky R.. E. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX
a manžela S.. R. Z., Y.., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. 6. XXXX v Q. V. R.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX,
poradové číslo XX, sa
r o z v á d z a .
II. T. maloletú D. Z., nar. 3. 4. XXXX a maloletú Q. Z., nar. 5. 9. XXXX,

z v e r u j e,
na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky R.. E. Z..

III. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec S.. R. Z., Y.., je p o v i n n ý prispievať na výživu:

- maloletej D. Z. sumou 180 EUR,
- maloletej Q. Z. sumou 145 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

V. Súd u p r a v u j e styk otca S.. R. Z., Y.., s maloletou D. Z. a maloletou Q. Z. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi prvých 6. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku, a to každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci:

v priestoroch „Detský svet HOLA HOP & kaviareň ARBOREUM“,

so sídlom v O., ARBOREUM, P. A, príz. N. ulica,

a to v nedeľu od XX. 00 hod. do 16.00 hod., v prítomnosti matky.Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi po uplynutí 6. mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku, a to každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci:
v priestoroch „E. svet X. X. & kaviareň D.“,

so sídlom v O., D., P. A, príz. N. ulica,
a to v nedeľu od 14. 00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky.
Matka je povinná maloleté deti zabezpečiť v určenom čase a na určenom mieste a otcovi umožniť
otcovi kontakt a nadviazanie vzťahu s maloletými deťmi.
VI. Súd u k l a d á maloletému dieťaťu a rodičom maloletého dieťaťa:

· maloletej D. Z. a maloletej Q. Z.,
· otcovi maloletých detí S.. R. Z., Y..,
· matke maloletých detí R.. E. Z.,

VÝCHOVNÉ OPATRENIE,

spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Centre
pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, O., ul. Y. č. XXXX, v pravidelných intervaloch,
podľa pokynov psychológa, po dobu 12 mesiacov, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

L.. T. konanie o návrhu otca Ing. Milana Čuraja, PhD., na uloženie výchovného opatrenia matke

Mgr. Dane Čurajovej, zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX,

z a s t a v u j e.

L..T. konanieonávrhuotcaS..Milana Čuraja,PhD., zodňa10.2.XXXX,ktorýboldoručenýOkresnému

súdu O. dňa XX. 2. 2016, na rozhodnutie o nezhode rodičov podstatných veciach, týkajúcich sa
maloletej D.,

z a s t a v u j e.

IX. T. konanie o návrhu starých rodičov maloletých detí: D. Z., nar. XX. 9. XXXX a D. Z., nar. XX. 4.
XXXX, zo dňa 2. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa 4. 3. XXXX, na úpravu styku
s maloletými deťmi,

z a m i e t a.

X. Súd konanie o návrhu starého rodiča maloletých detí S.. Y. P., nar. 9. 1. XXXX, zo dňa XX. 3. XXXX,
ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 14. 3. 2016, na úpravu styku s maloletými deťmi,

z a m i e t a.

XI. T. p r i z n á v a R.. R. L., miesto výkonu činnosti: E. psychologická ambulancia, V. s poliklinikou Y.
P., V. XXX, XXX XX Y. P., súdnemu znalcovi z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, znalečné v sume XX,XX EUR.

XII. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 382,64 EUR.
Otec Ing. R. Z., Y.. je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 41,32 EUR na účet Okresného
súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Matka R.. E. Z. je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 41,32 EUR na účet Okresného súdu
Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Suma 300 EUR bude štátu vyplatená z preddavku zloženého matkou Mgr. E. Z. pod položkou registra:
69, rok: 2018, druh trov konania: D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy).

XIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :X. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 1. XX. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O.
dňa 2. XX. XXXX domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa XX. 6. XXXX
v Q. V. R., zapísané v knihe manželstiev R. úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX,

poradové číslo XX.

X. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že manželstvo je v hlbokej kríze, vytratila sa medzi manželmi
dôvera, citové vzťahy ochladli, vzájomne sa odcudzili. R. sa stavia do pozície milujúceho a starostlivého
otca, opak je však pravdou. T. o rodinu a maloleté deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Y. na to,

že sa narušil vzťah detí a otca, z dôvodu zlého správania sa manžela. R. vyvoláva v rodine napätie a
stres. T. ju opakovane napáda, chcel ju napadnúť aj fyzicky. R. deti sú vystavené konfliktami v rodine,
čo sa prejavilo aj v ich správaní a v psychickom stave. Y. musela vyhľadať aj psychologickú pomoc. L.
oporou je jej matka, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti. Aj voči nej sa manžel správal agresívne.
V dôsledku správania sa manžela došlo k trvalému rozvratu manželstva. S. vzťahy sú vážne narušené,
prevláda u nej strach z manžela, fakticky spolu nežijú. R. sa jej vyhráža, že jej zoberie deti.

V. v návrhu aj špecifikovala výdavky, ktoré má s výchovou a výživou maloletých detí. O maloleté deti sa
nepretržite stará, sú na ňu naviazané. Aj vzhľadom na ich vzťah k otcovi, navrhla ich na čas po rozvode
manželstva zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné po XXX EUR mesačne pre každé maloleté
dieťa. B. výživné si zvolil aj sám manžel, keď ho zaplatil prvý raz v mesiaci september XXXX. T. otca

s deťmi nenavrhla upraviť.

X. Manžel - otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa XX. XX. XXXX, doručeným okresnému
súdu O. dňa XX. XX. XXXX. Vo vyjadrení uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Y. s
manželkou manželskú krízu, ktorej podstatu manželka zamlčala a je riešiteľná. Y. na rodinnú anamnézu

manželky a na zasahovanie svokry do ich manželstva. R. je podľa jeho názoru závislá na svojej matke.
P. jeho súhlasu sa svokra nasťahovala k nim do bytu. Y. riadenie domácnosti. Y. ho manželka a svokra
začali „vytláčať zo svojho života“ ako aj zo života maloletých detí. Y. deťmi ho ponižovali a narúšali
jeho vzťah s deťmi.

Y., akým spôsobom sa staral o rodinu aj o maloleté deti, ako aj spôsob a rozsah, akým sa aj finančne
podieľal na výdavkoch pre maloleté deti a na domácnosť. B. špecifikoval svoje osobné výdavky, príjmy
a majetkové pomery. Y. na to, že je výlučným vlastníkom záhradnej chatky v k. ú. E. s priľahlým
pozemkom, zapísaných na LV č. XXX a bezpodielovým spoluvlastníkom (spolu s manželkou) pozemkov
v k. ú. B. a vybudovaným rodinným domom, ktorý bol skolaudovaný v októbri XXXX. Do tohto domu sa

chcel nasťahovať s manželkou aj deťmi. R. mu odopiera kontakt s maloletými deťmi, rovnako aj jeho
príbuzným, vrátane starých rodičov. T. v rodine považoval za veľmi kritickú. Q. v manželstve sa pokúšali
riešiť aj u R.. K. L., avšak bezúspešne. J. prvoradým želaním je, aby maloleté deti vyrastali v prostredí,
ktoré je pokojné, rešpektuje obidvoch rodičov a v ktorom stará matka nenahrádza jedného z rodičov a
hrubým spôsobom nezasahuje do manželského a rodinného života. Y. navrhol maloleté deti zveriť do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch a výživné rodičov neurčiť.

X. Návrhom zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX sa
navrhovateľ S.. R. Z., Y.. domáhal, by súd zvážil uloženie výchovného opatrenia matke, a to
napomenutie, prípadne povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.

X. Návrh na uloženie výchovného opatrenia matke navrhovateľ odôvodnil tým, že matka riadne
neumožňujejehostyksmaloletýmideťmi podľapredbežnéhoopatreniasúdu. R.manželky dostretnutia
s deťmi nevhodne zasahuje a narúša ho. I. matka detí narúša priebeh stretnutí s deťmi. A. dosiahnuť
úplne odcudzenie detí voči otcovi. T. s deťmi prebiehajú nedôstojným spôsobom. R. týmto správaním

porušuje rodičovské povinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k narušeniu výchovy, predovšetkým
maloletej D..

X. Manželka - matka v písomnom vyjadrení zo dňa XX. 5. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu
O. dňa 1. 6. XXXX, navrhla návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietnuť.

X. Návrhom zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX sa
navrhovateľ S.. R. Z., Y.. domáhal, by súd určil (keďže sa rodičia nedohodli o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností - na predškolskom zariadení), že maloletá D. Z.bude predprípravné vzdelávanie vykonávať v O. škole s materskou školou v O. - B., Ul. E. B. č. XX.
V. poukázal na to, že matka sa rozhodla, že maloleté dieťa do uvedeného výchovno - vzdelávacieho
zariadenia nenastúpi, hoci sa na tom v minulosti dohodli. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby o tejto

podstatnej veci rozhodol súd.

X. Manželka - matka v písomnom vyjadrení zo dňa 6. 6. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu
O. dňa 7. 6. XXXX, navrhla návrh otca na určenie predškolského zariadenia súdom zamietnuť. Y. na
to, že otcom navrhované predškolské zariadenie je vzdialené od miesta bydliska maloletej D. cca 0, X

hodiny. R. nemá auto a vybrala predškolské zariadenie, ktoré majú v bezprostrednej blízkosti bydliska.

X. Návrhom zo dňa 2. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa 4. 3. XXXX sa starí rodičia:
D. Z. a D. Z. (starí rodičia zo strany otca maloletých detí) domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými
deťmi - D. a Q., každý posledný víkend v mesiaci, a to v sobotu od X.XX hod. do XX.XX hod.

XX. Návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že majú s maloletými deťmi hlboký a vrúcny vzťah. Po odchode
otca detí zo spoločnej domácnosti matka obmedzovala ich styk s deťmi. Y. na to, že maloleté deti majú
právo stretávať sa aj so svojimi ďalšími príbuznými. V. citových väzieb detí so starými rodičmi, môže
mať negatívny vplyv na ich rozvoj.

XX. Návrhom zo dňa XX. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 3. XXXX sa starý
rodič - S.. Y. P. (starý rodič maloletých detí zo strany matky) domáhal, aby súd upravil jeho styk s
maloletými deťmi - D. a Q., každý prvý víkend v mesiaci, a to v nedeľu od X.XX hod. do XX.XX hod.
K návrhu dňa XX. XX. XXXX doplnil aj fotografie s maloletými deťmi, pri styku s nimi v minulosti.

XX. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletými deťmi, ktoré
s ním majú vybudované citové väzby. S. narušenie by mohlo mať negatívny vplyv na rozvoj maloletých
detí.

XX.Matkamaloletýchdetínavrhlanávrhystarýchrodičovna úpravustykusmaloletýmideťmizamietnuť.

XX. Pre úplnosť súd uvádza, že manžel podal dňa XX. 2. XXXX na Okresnom súde O. návrh na
vyhlásenie manželstva za neexistujúce. V. vzal dňa XX. 2. XXXX návrh v celom rozsahu späť a nie
je predmetom rozhodovania v tomto konaní.

XX. Do súdneho konania vstúpil podaním zo dňa 5. 4. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O.
dňa 5. 4. XXXX prokurátor Okresnej prokuratúry O..

XX. Podaním zo dňa XX. 5. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O. dňa 4. 6. XXXX navrhol
G. komisára pre deti vstup do konania. C. zo dňa 6. 6. XXXX bol G. komisára pre deti, so sídlom v P.

pribratý do konania.

XX. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní navrhol manželstvo rozviesť, maloleté deti na čas
po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné pre každé maloleté dieťa
vo výške XXX EUR mesačne.

T. otca s deťmi v záverečnom návrhu navrhol upraviť v prítomnosti matky, maximálne dve hodiny jeden
krát za tri týždne v sobotu v doobedňajších hodinách na obdobie cca X mesiacov a po X mesiacoch
rozšíriť kontakt na tri hodiny po dobu X mesiacov Po tomto období navrhol upraviť styk otca bez
prítomnosti matky. T. navrhol na „neutrálnom území“, a to pred E. svetom X. X. v O., na ulici N. XXXX/

X, XXX XX O..

V. neukladať výchovné opatrenia matke ani deťom, z dôvodu zbytočnej traumatizácie, pričom poukázal
na doterajšie výsledky už uložených výchovných opatrení, ktoré účel nesplnili.

V. starých rodičov na úpravu styku s matkou navrhol zamietnuť.

XX. Manželka - matka vo výpovedi na pojednávaní popísala skutočnosti, týkajúce sa jej vzťahu k
manželovi ešte pred uzavretím manželstva. R. bol už vtedy naviazaný na svoju rodinu, najviac na svojumatku. Y. ju, že sa už nebude venovať tak intenzívne svojej matke a bude sa venovať jej a rodine, a
tak uzatvorili manželstvo. V. sa nasťahovali do jej dvojizbového bytu v O., v ktorom bývala aj so svojou
matkou. Y. jej manžel začal vytýkať, že prečo sa maľuje, vulgárne sa oblieka, číta nevhodné časopisy,

že je infantilná a veľa míňa peniaze. L. jej, že zle varí a zle upratuje. V tom období zistila, že je
tehotná. Q. nechcela chodiť na chatu s manželom, vznikali z toho hádky a napätie. Y. na to, že sa jej
správanie po svadbe nijako nezmenilo, oproti správaniu pred svadbou. Už v tom čase sa chcela od
manžela odsťahovať. Q. sa začala baliť a chcela odísť k matke, prišla vtedy k nim domov jej matka,
ktorej všetko povedala. V. z domu neodišla, manžel navrhol, aby sa matka nasťahovala k nim domov,

aby to upokojilo situáciu. R. navrhovateľky sa k nim nasťahovala v roku XXXX. T. manžela sa potom
upravilo. Q. sa situácia upokojila, manžel navrhol, aby jej matka s nimi zostala bývať.

R. v tom čase naprojektoval rodinný dom, kde pre jej matku navrhol samostatnú bytovú jednotku. J.
matka však váhala, či sa do domu nasťahuje. V. sa narodila dcéra D.. Y. sa dozvedela, že manžel
kúpil stavebný pozemok bez jej súhlasu, len na svoje meno. P. to pre ňu šok, strata dôvery. Po roku

začali stavať rodinný dom. R. bol čoraz podráždenejší a nervóznejší, vadila mu každá maličkosť. R. sa
venoval dcére D., venoval sa stavbe domu, aspoň to tvrdil. Y. dokúpil ďalšie pozemky na svoje meno
bez jej vedomia. O. jej začal všetko vyčítať, že sa málo snaží, málo sa podieľa na stavbe domu. O
všetkom rozhodoval manžel. Y. sa odcudzili.

R. chcela v tom čase ešte zachrániť. V. otehotnela druhý raz. R. ju stále osočoval, že nič nezvláda,
deťom sa nevenoval. O. byť drzý voči jej matke, prestal ju aj zdraviť. Y. jej, že sa do ich nového domu
rozhodne sťahovať nebude. L. maloletej D. a otca sa v tomto období narušil. P. to pre ňu utrpenie,
musela s otcom chodiť po obchodoch aj počas výletov. R. navštevovať manželových príbuzných,
známych. Na verejnosti vystupoval ako vzorný manžel, bol milý a pozorný. Y. sa narodila dcéra Q.. R.

si k nej nevybudoval žiadne puto. Z. bol mimo domu. T. navrhovateľke vyčítal aká je neschopná a
nič nezvláda, že za všetko vďačí jemu. O. útočiť aj na jej matku, že zasahuje do ich manželstva,
čo nebola pravda.

E. D. začala pociťovať voči otcovi averziu, keďže ho mala spojeného s hádkami. V. nastúpiť ani do jeho

auta. R. sa nevenoval ani Q.. Na L. roku XXXX/XXXX manžel odišiel na celý víkend. V. kde je, aby
ho nekontrovala a neprenasledovala. A. sa o situácii rozprávať aj s jeho rodičmi. K ničomu to neviedlo,
len ju manželovi rodičia obvinili, že manžela nechápe. V. boli u manželových rodičov asi v máji XXXX.
R. sa doma často nezdržiaval a keď bol doma, tak sa hádali. V rodine bolo napätie, dcéry plakali. V.
jej niečo vyčítal. B. situácia trvala, až kým manžel neopustil domácnosť XX.XX.XXXX. N. sa spoločná

domácnosť neobnovila. V decembri XXXX chodil manžel domov len prespávať a od XX. decembra už
v byte nespal. A. deň, v podvečer, každý druhý deň, posledné dva až tri mesiace pred odchodom,
chodil ešte domov. Aj vtedy boli medzi nimi neustále hádky a konflikty. D. začala otca odmietať, lebo sa
ho bála. R. ho spojeného s krikom s hádkami a s chodením po obchodoch. Od jari XXXX začala D. zle
spávať, mala nočné mory, musela s ňou zaspávať. Q. videla v noci manžela spať v izbe, začala plakať a

zobudilaQ..N.deti boli plačlivé,anijednanechcelaísťkmanželovi. T. sadetiupokojiť,alenevnímaliju.

Y. záchranu manželstva videla v spoločnej dovolenke v lete XXXX, nakoniec ale na dovolenku nešli. V.
mali medzi sebou hádky. D. sa otca začala báť, začala sa schovávať po kútoch, nechcela jesť, začala
sa pocikávať, buď bola agresívna alebo apatická.

V. vyhľadala právnu pomoc, bola v centre V., čo je organizácia pre týrané ženy, pretože ju manžel
psychicky týral. Na manžela podala aj trestné oznámenie, vec bola nakoniec riešená ako priestupok.
B. spočívalo v neustálom ponižovaní, zosmiešňovaní, obmedzovaní v návštevách jej príbuzných, mohla
sa zdržiavať len v blízkosti sídliska. Q. ju, či sa nachádza doma. Od jari XXXX schudla XX kíl. O. mať

problémy so spánkom.

V auguste XXXX chcel manžel streliť facku jej matke, v prítomnosti D.. N. sa začali báť, že ich fyzicky
napadne. V máji XXXX ju manžel fyzicky napadol, počas stretnutia s deťmi. O. ju aj slovne napádať, a
to aj pred deťmi. Y. už D. s manželom nechcela vychádzať ani z bytu.

V. manžel navrhol, aby navštívili manželskú poradňu, kde boli dva až tri krát. V. to k ničomu. To ju
utvrdilo v rozhodnutí podať návrh na rozvod manželstva.S D. začala navštevovať psychologičku R.. E.. Z. sa vzťahy detí k manželovi zlepšili tak, že sa s ním aj
chvíľu pohrali, ale len v jej prítomnosti. V. dcére D. predpísala lieky na spanie Y. a D. a psychiatrička sirup
na upokojenie Y., ktorý dávala dcére po stretnutiach s manželom alebo pred stretnutím. Y. dávala aj Q..

Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa situácia vyostrila, manžel bol čím ďalej agresívnejší, začali
sa pred ním zamykať do spálne, keď prišiel za deťmi. Y. viacero oznámení na polícii pre jeho hrubé
správanie.

L. tieto skutočnosti viedli k rozvratu manželstva, obnoviť ho nie je možné a pre deti je lepšie, aj podľa
názoru odborníkov, aby nevyrastali v konfliktnom prostredí.

V. maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. O deti sa od narodenia stará, sú na ňu naviazané,
majú spolu výborný vzťah. D. sa vyjadrila tak, že by jednoznačne chcela zostať s matkou a nechce,
aby ich otec chodil navštevovať. Q. kopíruje správanie D.. V. s tým, aby deti boli zverené do osobnej

starostlivosti otca. B. návrhu otca ani nerozumie, keď sa doteraz zaujímal o deti minimálne. Y. na to, že
počas stretnutí deti otca bijú, kopú, nechcú si od neho zobrať jesť. D. otca posiela preč, povedala jej
viackrát, že jej otec ublížil. T. sa obávajú, nechcú sa s ním stretnúť, schovávajú sa pred ním.

E. sa snaží vysvetliť, že otec ich má rád, že sa nimi bude hrať, ale deti povedali, že nechcú, že je zlý,

volajú ho strašidlo. E. sa takto k otcovi správajú preto, lebo ho videli, ako sa ku nej správa. L., ako
chcel otec udrieť ich starú matku, majú ho spojeného s krikom, napätím a hádkami. N. neustále D. tlačí,
aby s ním niekam išla, čo ona nechce.

T. otca s deťmi prebieha na základe neodkladného opatrenia. Od X.XX.XXXX sa otec stretol s deťmi

v byte za účasti pracovníkov V., čo je organizácia, s ktorou spolupracuje úrad práce. N. sa stretával s
deťmi každý týždeň párna nedeľa a nepárna sobota, celých X hodín. E. boli vždy na stretnutie s otcom
pripravené. N. prišiel vtedy k nim domov pred dvere. V. povedala deťom, aby išli k otcovi, pričom deti
odmietali vychádzať s otcom z bytu. D. raz neboli s otcom mimo bytu. V byte bola vždy aj jej matka.
Y. dve stretnutia v októbri XXXX boli u nich doma dvaja zamestnanci organizácie V.. S. o asistované

stretnutia otca s deťmi. O. V. neurobili nič, iba monitorovali situáciu. P. to stresujúce, veľmi sa toho bála,
bolo to vypäté. Y. V. boli u nich aj druhýkrát. Y. si ich zavolali aj s manželom. Y. R.. L. na ňu začala
tlačiť, že aby odišla z bytu a nechala manžela s deťmi samé, alebo aby pristúpila na taký návrh, že deti
budú s manželom samé. E. ju k dohode, že na pol hodinu odíde z bytu. Y. len na prízemie domu, potom
počula krik. B. sa vrátila a čakala na chodbe vonku a potom vstúpila do bytu. E. sa potešili, že ju vidia.

Y. R.. L. jej povedala, aby jej matka (stará matka detí) nebola prítomná počas stretnutia otca s deťmi,
aby nerušila priebeh stretnutí.

Y. podala sťažnosť na prístup zamestnancov V. pre zjavné neprofesionálne správanie a
uprednostňovanie manžela. L. správa zo dňa XX.XX.XXXX z asistovaných stretnutí je podľa jej názoru

formulovaná v prospech manžela. V tejto správe je opis stretnutí otca s deťmi skreslený. V správe je
napríklad uvedené, že deti vyhľadávali otca, čo nebola pravda. Na jednej strane je v správe napísané, že
s pracovníkmi V. deti nepôjdu z bytu a na druhej strane je tam uvedené, že sa obliekli a išli s nimi z bytu
von. Je tam viac informácií, ktoré sa navzájom vylučujú. B. podala sťažnosť aj na kolíznu opatrovníčku
na R.. Q., ktorá bola zjavne zaujatá v prospech manžela. T. boli zamietnuté.

V ďalšom období jej na úrade práce navrhli spoluprácu s pani R.. I. - psychologičkou úradu práce. K nej
chodili dva až tri mesiace na psychologické poradenstvo. Aj na ňu podala sťažnosť pre zaujatosť. Y. na
ňu tlačila, aby dcéry viac motivovala k vzťahu k otcovi, aby ho neodmietali. E. jej rôzne úlohy, pričom
manžel nedostal žiadnu úlohu, nebol napomenutý, ani naňho nebol vyvíjaný nátlak a jeho správanie

nebolo spochybňované. Y. stretnutí s deťmi používal manžel rovnaké výrazy alebo argumenty, aké jej
povedala R.. I., zdalo sa jej to zaujaté a neprofesionálne. T. bola zamietnutá. V poslednom telefonáte
R.. I. na ňu „nakričala“ a zložila jej telefón.

V lete XXXX hľadala odborníčku - psychologičku. V. si zoznam psychológov v O. a prvý voľný termín

mala R.. E.. Y. septembrový týždeň XXXX psychologičku navštívila aj s deťmi. A. k nej každý mesiac až
mesiac a pol. Y. tam bol na stretnutí aj otec. Y. manžel napísal list, v ktorom psychologičke zakázal, aby
vyšetrovala ich deti. R.. E. na základe tohto listu ukončila s nimi spoluprácu. T. s R.. E. mala dočasnýúčinok v tom, že deti išli s otcom aj von. L. bola prítomná pri styku aj ona. R. sa s ňou začal hádať
a deti už nechceli potom s ním chodiť von.

Od januára XXXX sa stretnutí s deťmi zúčastňoval aj manželov brat. Y. dvoch stretnutí v apríli XXXX
bola prítomná pri stretnutí detí s otcom aj jej kamarátka s manželom, aby mala svedkov, ako sa manžel
správa.

K osobným, príjmovým a majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že v roku XXXX bola na

rodičovskejdovolenke,poberalarodičovskýpríspevokaprídavkynadvemaloletédeti.S.príjemnemala.
Od januára XXXX otec platil výživné na každé dieťa po XXX EUR mesačne. E., od augusta XXXX, jej
začal posielať po XXX EUR mesačne, až do decembra XXXX. D. nevedela, že to je výživné pre deti,
lebo manžel býval v roku XXXX v spoločnej domácnosti, považovala to za príspevok na domácnosť.
Y. jej dával XXX - XXX EUR a občas s nimi išiel na spoločný nákup, čo platil on. Má určité zdravotné
problémy, ale zníženú pracovnú schopnosť nemá. Y. nástupom na materskú dovolenku pracovala na

exekútorskom úrade J.. Q. s čistým mesačným príjmom XXX - XXX EUR. Na materskú dovolenku
nastúpila v roku XXXX.

V roku XXXX darovala byt, v ktorom býva s deťmi (predtým aj s manželom) svojej matke do výlučného
vlastníctva, a to z ekonomických dôvodov, lebo nemohla finančne utiahnuť tento byt. Z výchovou a

výživou maloletých detí jej pomáha jej matka, ktorá pracuje ako štátna zamestnankyňa s príjmom XXX
- XXX EUR. Y. jej aj ostatná rodina. Za bývanie platila mesačne XXX EUR (pokiaľ byt vlastnila), teraz
prispieva matke na bývanie XX,XX EUR (v roku XXXX). P. nadobudla do výlučného vlastníctva tak,
že keď sa jej rodičia rozviedli, obidvaja rodičia jej byt darovali. L. účty platila však jej matka.

K návrhu starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi uviedla, že starých rodičov listom pozvali
na oslavu mením D.. V.. V januári XXXX prišli aj s otcom detí, aj s jeho bratom. V., že starí rodičia prídu,
takže deti neboli pripravené. E. boli pripravené len na stretnutie s otcom. Q. deti videli, že prišli aj starí
rodičia a brat otca - R., deti sa vyzliekli, ušli do spálne a nechceli sa s nimi stretnúť. Y. na to, že brat
manžela R., sa už v minulosti správal agresívne voči nej aj jej matke. E. prehovárala, aby sa so starými

rodičmi stretli, čo odmietli. Y. starí rodičia detí odišli.

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX navrhovateľka popísala priebeh stretnutí otca
s maloletými deťmi. Y. na to, že na predchádzajúcom pojednávaní otec uviedol, že sa s deťmi stretol na
L. diele v O., a že sa s ním deti hrali. Y., že to prebehlo pozitívne, a že sa to „pozitívne naštartovalo“.

R. dve stretnutia detí s otcom boli dňa XX. 5. XXXX a 2. 6. XXXX. Y. stretnutie bolo na L. diele v
O. a druhé bolo v meste O. - na akcii ku dňu detí. V. si deti pri obidvoch stretnutiach držali odstup,
postupne sa otec približoval, súťažil s deťmi, aj sa s ním deti rozprávali. Po obidvoch stretnutiach jej
manžel poslal T. správu, že deti boli negatívne naladené, že ich zamanipulovala. N. tieto stretnutia trvali
viac ako hodinu. R. stretnutia boli dňa XX.X. XXXX a XX.X.XXXX. Y. stretnutie bolo pri priehrade a

druhé v detskom centre v O.. Na obidve stretnutia otec meškal. E. sa na obidvoch stretnutiach s otcom
hrali, aj sa s ním rozprávali. Y. jej otec napísal T. správu, že trvá na tom, aby deti odovzdala do Q.
centra K.. V. sa stretli s manželom v D. kancelárii J.. X. - v júni XXXX. T. sa nájsť riešenie tejto situácie.
E. k tomu, že v stretnutiach otca s deťmi budú pokračovať na neutrálnej pôde. Y. uviedla manželovi,
že ide s deťmi na dovolenku. E. mu náhradný termín stretnutia s deťmi. Po dovolenke už otec na

stretnutie s deťmi nechcel prísť a písal jej T. správy, že má deti doviesť do Q. centra K., že sa chce s
deťmi stretávať len tam. E. XX.X. XXXX sa s manželom stretla sama. V. to manžel. N. jej rozhodnutie
Krajského súdu v O. o nariadenom neodkladnom opatrení. E. sa, že ďalšie stretnutie s deťmi prebehne
navodnomdieleO..E.X.X.XXXXmanželnastretnutieneprišiel.Y.prebehliďalšietristretnutianaL.diele
v O., podľa rozhodnutia Krajského súdu v O. o nariadenom neodkladnom opatrení. T. sa predlžovali. P.

spočiatku hodinu, potom aj hodinu a pol. V auguste XXXX otec neprišiel ani na jedno stretnutie, ktoré
malo byť podľa rozhodnutia Krajského súdu v O.. E. XX.X.XXXX otec na stretnutie neprišiel, ale poslal
namiesto seba svojho brata aj s deťmi. E. sa s bratom manžela nechceli stretnúť, takže stretnutie detí
sa nerealizovalo.

T. sa zlepšovali v období, keď sa stretnutia realizovali na L. diele v O., deti už neplakali, keď videli otca.
Y. sa k tomu, ako to navrhujú odborníčky, aby sa otec stretával s deťmi každé tri týždne po dve hodiny za
jej prítomnosti na neutrálnom mieste, niekde na ihriskách, kde sa deti bežne hrajú. V. tieto neutrálnemiesta striedať. I. Krajského súdu v O. bolo nešťastné, najmä čo sa týka hodín, pretože deti vtedy spali.
P. by rada, keby takéto rozhodnutie zohľadnilo obedňajší spánok detí.

E.sastálevyjadrujútak,žechcúbývaťsňou,ato presprávanieotca,niekvôlijehoosobe,alepreto,lebo
je nátlakový. D. nastúpi v septembri XXXX do 1. triedy základnej školy. P. by lepšie, keby stretávanie
bolo preto v sobotu. R. Q. nastupuje v septembri XXXX do škôlky. Y. by navrhovala, aby sa otec stretával
s deťmi v sobotu v doobedňajších hodinách od XX:XX hod. do XX:XX hod. každý tretí týždeň v jej
prítomnosti, na neutrálnej pôde, ako sú detské ihriská, pieskoviská. V prípade nepriaznivého počasia,

by sa deťmi mohli stretnúť s otcom v detskom centre X. hop na L. v O., a tam by sa aj s otcom detí
dohodli, kde by išli a v prípade priaznivého počasia.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX navrhla upraviť stretávanie sa otca s deťmi v centre X.
hop v O., vždy tretí týždeň v mesiaci v sobotu od XX:XX hod. do XX:XX hod. v jej prítomnosti. L. dielo
O. je dosť ďaleko a ide aj zima, takže to príliš nevyhovuje ani pre deti. R. Q. ešte potrebuje spať cez

obed. V nedeľu už sa musí maloletá D. pripravovať do školy a Q. do škôlky.

L. navrhla matka určiť po XXX EUR mesačne, pre každé dieťa. T. osobné, majetkové a príjmové pomery
aktualizovala tak, že v auguste XXXX stále poberala rodičovský príspevok a prídavky pre dve maloleté
deti. S. príjem nemala. N. jej posielal XXX EUR mesačne pre obidve deti. E. veci nekupuje. Do

mája XXXX jej platil na obidve deti XXX EUR, teda po XXX EUR na každé dieťa. Y. jej napísal, že bude
platiť výživné po XXX EUR na každé dieťa a XXX EUR im bude poskytovať vo vecných plneniach,
k čomu však nedošlo. J. zdravotný stav je aj naďalej dobrý. Po skončení rodičovskej dovolenky v
septembri XXXX by sa rada zamestnala, ale neumožňuje jej to prebiehajúce súdne konanie. T. musí
chodiť po rôznych inštitúciách. C. sa o zamestnanie, podáva si žiadosti o prijatie do pracovného pomeru.

O. konkrétneho zamestnávateľa vo výhľade nemá.

Aj naďalej býva v byte s deťmi, ktorý patrí jej matke. V P. majú s manželom rodinný dom, ktorý si
postavili za trvania manželstva aj s pozemkami. E. je zaťažený exekúciou. K iným zmenám osobných a
majetkových pomerov u nej nedošlo od poslednej výpovede. Z. aj vecne jej pomáha matka, starí rodičia

a najširšia rodina. Q. o návrhu na určenie manželského výživného ešte nie je právoplatne skončené.
R. jej manželské výživné neplatí.

Po skončení rodičovskej dovolenky bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa
X.X.XXXX. V. na dávku v nezamestnanosti jej nevznikol. V. jej priznané ani sociálne dávky. Z. najmä

na rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti aj na rozhodnutie o manželskom výživnom. Do X.X.XXXX
poberala rodičovský príspevok. Od X.X.XXXX poberá len prídavky na dve maloleté deti. S. príjem nemá.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletej D. matka uviedla nasledovné skutočnosti: D.
nastúpi v septembri XXXX do 1. triedy základnej školy. Y. výdavky spojené s nástupom do školy

ešte uviesť nevedela. O. zatiaľ len stravu v škole XX EUR, kúpila jej školskú výbavu za XXX EUR.
F. jej potrebuje kúpiť stoličku, stôl, lampu a ďalšie veci, súvisiace s nástupom do základnej školy. N.
výdavkov spojených s nástupom na základnú školu, matka uviedla nasledovné výdavky: na stravu
vynaloží mesačne XXX EUR (doma), oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR,
voľno - časové aktivity XX EUR, výdavky na hračky XX EUR. O. stav D. je dobrý, kupuje jej vitamíny.

K. na bežné ochorenia pre D. predstavujú sumu XX EUR mesačne. N. dcéry majú atopický ekzém. S.
výdavky s D. nemá.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX matka doplnila výpoveď o výdavky pre maloleté dieťa po
nástupe do školy nasledovne: strava v školskej jedálni cca XX EUR, poplatok v školskom klube XX

EUR, triedy fond X EUR mesačne, časopis L. X,XX EUR mesačne, krúžok - angličtina X EUR mesačne,
výtvarný krúžok X,XX EUR mesačne, a O. X EUR mesačne. L. v škole aj so stravou aj so školským
klubom predstavujú sumu XX,XX EUR mesačne. T. doma predstavuje sumu XXX EUR, školské potreby
XX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR a lieky X EUR. A. priemerné
mesačné výdavky pre D. vyčíslila na sumu XXX,XX EUR.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletej Q. matka uviedla nasledovné skutočnosti: Q.
nastúpiodseptembraXXXXdoškôlky.Y.nevedelauviesťvýdavkyvškôlke,aleuD.bolpoplatokvškôlke
bol XX EUR a strava XX EUR mesačne, O. XX EUR na začiatku roka. Čo sa týka krúžkov, divadiel, za tieplatila poplatky asi X EUR. N. výdavkov spojených s nástupom do škôlky, matka uviedla nasledovné
výdavky: na stravu vynaloží mesačne G. EUR (doma), oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné
potreby XX EUR, voľno - časové aktivity XX EUR, knihy - hračky XX EUR, lieky na bežné ochorenia

XX EUR. V škôlke bude dcéra navštevovať výtvarný krúžok. B. chodí na tento krúžok cez A. voľného
času v O., kde platila polročne XX EUR. Y., že na tento krúžok bude chodiť aj keď bude navštevovať
škôlku. S. výdavky s Q. nemá. Q. nemá iné záujmy, s ktorými by boli spojené osobitné výdavky.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX matka doplnila výpoveď o výdavky pre maloletú Q. po

nástupe do škôlky nasledovne: strava v materskej škole mesačne XX,XX EUR, poplatok v materskej
škole mesačne XX EUR, mesačný poplatok O. X,XX EUR, krúžky - divadlá a podobne priemerne X
EUR mesačne, výtvarný krúžok X,XX EUR mesačne. A. výdavky v škôlke predstavujú mesačne sumu
XX,XX EUR. T. doma XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, lieky
na bežné ochorenia X EUR. A. priemerné mesačné výdavky pre Q. vyčíslila na sumu XXX,XX EUR.

Na L. kúpila každej dcére kompletnú lyžiarsku výstroj, po XXX EUR. D. tento rok kúpila kolieskové
korčule za XX EUR a bicykel za sumu XX - XX EUR. E. sa snaží rozvíjať, viesť ich ku športom. A. na
divadelné predstavenia, cirkusy, na výlety, aby boli všestranne vzdelané a mali rozhľad.

T. matke prispieva na bývanie za ňu a za dve deti XX EUR mesačne. S. platí XX EUR mesačne, ktorý

požíva najmä pre svoje potreby. Y. za smeti za ňu a za dve deti sú priemerne X EUR mesačne. R. platí
bankový poplatok X EUR, mobil asi XX EUR, strava XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné
základné potreby XX EUR, cestovné a voľno - časové aktivity s dcérami XX EUR a výživové doplnky XX
EUR mesačne. J. celkové osobné výdavky sú mesačne cca XXX EUR.

XX. Právna zástupkyňa manžela - otca na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX manželstvo
rozviesť. R. deti na čas po rozvode manželstva navrhla zveriť otcovi a matku zaviazať výživným pre
maloletú D. vo výške XX EUR a maloletú Q. XX EUR mesačne. K úprave styku maloletých detí s
matkou uviedla, že návrh prednesie až na základe znaleckého dokazovania.

V. starých rodičov na úpravu styku s deťmi navrhla vyhovieť.

Y. na to (na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX), že aktuálne by mal súd práve riešiť situáciu,
že maloleté deti budú matke odňaté a tým pádom matke žiadne náklady so starostlivosťou o maloleté
deti nevzniknú. Má za to, a to vyplynulo aj z uznesenia Krajského súdu v O., že matka nie je schopná

zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloleté deti. V. je schopná zabezpečiť, aby deti vnímali otca ako
člena rodiny. Z tohto dôvodu je potrebné deti odňať.

V súvislosti s výdavkami pre deti, ktoré matka uviedla, nie je možné, pri výške súčasného príjmu matky,
aby ich reálne platila. R. má preto zrejme aj iný príjem, alebo účelovo zvyšuje náklady pre deti, len aby

získala vyššie výživné od otca. O. poukázala aj na výšku výdavkov za lieky - XX EUR mesačne pri
atopickom ekzéme, kde predpisové lieky sú hradné plne zdravotnou poisťovňou, preto tento výdavok
spochybnila.

V závere dokazovania už manžel - otec nebol zastúpený právnym zástupcom.

XX. Manžel - otec S.. R. Z., Y.. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že na začiatku s návrhom na
rozvod manželstva nesúhlasil, lebo dôvody uvedené v návrhu na rozvod manželstva boli nepravdivé. R.
v návrhu klamala a fabulovala. L., že manželstvo je možné zachrániť. Y. by žili bez zasahovania svokry
do ich manželstva, tak predpokladal, že by manželstvo bolo dobré. Ak by manželka prestala byť závislá

od svojej matky, mohlo by manželstvo pokračovať. V. sa situácia vyhrotila do neakceptovateľnej miery.
R. ho odmieta, prejavuje voči nemu nenávisť a odpor. B. odpor a nenávisť vštepuje aj deťom. L. u detí
strach voči nemu a negatívne deti manipuluje a ovplyvňuje. Q. ho obvinila, s úmyslom vyvolať voči
nemu trestné konanie. Y. na neho asi XX trestných oznámení a návrhov na prejednanie priestupkov,
všetky boli zamietnuté ako nepodložené. Aj on na manželku podal niekoľko trestných oznámení, a to

aj pre podozrenie z týrania detí.

R. bolo problematické takmer od samého začiatku. Po svadbe nefungovalo nič, čo si predsavzali. P.
dohodnutí, že budú žiť v spoločnej domácnosti sami, že im nikto nebude zasahovať do života. Pouzatvorení manželstva bývali v byte manželky, ktorý bol v jej vlastníctve. P. takto necelé X mesiace. Už
po svadbe sa prejavila obrovská závislosť manželky na matke. V. manželka požiadala svoju matku, aby
jejprišlapobaliťkufre,keďišlinasvadobnúcestu.Q.sizariaďovalibytarekonštruovaliho,ustavičnebola

u nich svokra. Za manželku platila úhrady jej matka z manželkinho účtu. Po 4. mesiacoch od uzatvorenia
manželstva sa svokra pohádala so svojimi rodičmi a nasťahovala sa do ich domácnosti. R. jej ponúkla,
že môže u nich bývať. P. dohodnutí tak, že svokra bude u nich bývať len dočasne, kým si nenájde iné
ubytovanie. O. však bývať u nich natrvalo. T. im ustavične zasahovala do manželstva. O. v manželskom
trojuholníku,manželkažilasosvojoumatkouakopredtým,onzačalbyť„piatekolesouvoza“.Ovšetkých

podstatných otázkach, aj týkajúcich sa manželstva aj v starostlivosti o deti, rozhodovala manželka so
svojou matkou. Y. manželku, aby išli bývať inde. R. začali stavať rodinný dom. V. neboli dohodnutí tak,
že v tomto rodinnom dome by bývala s nimi aj svokra.

L. svokry spôsoboval medzi nimi slovné konflikty. V. boli pri tom aj deti. E. boli vtedy ešte malé, tak
na to nereagovali. B. sa hádali možno raz za týždeň. V. ho svokra vytlačila z manželskej postele a

miesto neho tam spávala ona. Y. sa do obývačky. V obývačke bytu spával do novembra XXXX. Y. z
domácnosti odišiel. P. to vynútený odchod, kedy ho z domu vyhadzovala manželka aj svokra. N. bývať
do postaveného spoločného domu.

V. je pravda, že by sa o deti nestaral ako tvrdí manželka. I. nie je pravda, že by nemal k deťom vytvorené

žiadne puto. S deťmi mal vybudovaný krásny vzťah. O mladšiu dcéru sa staral namiesto manželky v
noci, a to napriek tomu, že chodil do práce. I. sa tak staral aj o staršiu dcéru dva roky predtým.

Od podania návrhu na rozvod začala neznesiteľná situácia, svokra mu s manželkou bránili, aby išiel s
deťmi von. B. nie je pravda, že by sa počas manželstva o manželku nezaujímal, že by nerešpektoval jej

city, alebo ňou pohŕdal. Y. manželstva chodili na množstvo výletov, najskôr sami, potom aj s deťmi.

V. reálnu možnosť, ako obnoviť manželstvo. L. obrovskú nenávisť, odpor a zlobu manželky voči nemu.
B. sa stupňuje. On voči manželke neprechováva žiadne negatívne city. Je to rodinná tragédia, všetci sú
z toho nešťastní a doplácajú na to deti.

Y., v prípade rozvodu manželstva, navrhoval zveriť deti so striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnosti
vidí, že takéto riešenie nie je reálne. R. s ním odmieta komunikáciu. V. dobrý vzťah detí k nemu,
nepripravuje ich na stretnutia s ním. V., ustavične im vštepuje voči nemu nenávisť, odpor a strach. A.
dosiahnuť, aby deti boli výlučne jej, doslova si ich privlastniť, aj so svojou matkou. Y. navrhol zveriť deti

do jeho osobnej starostlivosti. T. sa matky s deťmi potom navrhoval realizovať bez jeho prítomnosti.
R. by v stretnutí s deťmi nebránil a odporúčal by styk matky s deťmi každý druhý víkend s tým, že by
aj u matky prespávali.

Y. jeho názoru žijú deti v chorobnom prostredí. Je im vštepovaný pokrivený model rodiny, kedy otca

nahradí stará matka. E. žijú v čisto ženskom prostredí. Je u nich pestovaný odpor nie len voči nemu, ale
aj voči mužom všeobecne. N. sa scenár z minulosti, kedy manželka ako jedináčik z rozvedenej rodiny,
nenávidela svojho otca a nebola s ním v kontakte asi X rokov. Po fyzickej stránke matka nepochybne je
schopná zabezpečiť výchovu a starostlivosť o deti. Po stránke mentálnej a psychickej nie je. Z vývoja
manželstva vyplýva, že manželka nebola spôsobilá na manželstvo, chcela žiť so svojou matkou. R. pred

svadboutvrdila,žechcežiťsama,žesatešínaživotbezmatky.R.savšaknedokázalaodpútaťodmatky.

Y. v manželstve sa snažil riešiť napríklad v manželskej poradni. V. to k úspechu. E. by chcel vychovávať
bez toho, aby ich izoloval od sveta, aby sa mohli stretávať s celou rodinou, priateľmi, nevštepoval by
im nenávisť a odpor voči matke ani starej matke. Y. na to, že deti sú už liečené na psychiatrii. R. veľké

zdravotné problémy. V. sa, že D. vykazuje poruchy duševného zdravia. R. D. pociťuje vnútorný konflikt
a rozpor. J. správanie začína kopírovať aj mladšia dcéra.

V. otec vo výpovedi popísal priebeh stretnutí s maloletými deťmi, v prítomnosti aj iných osôb, napríklad
B. Z. (známeho manželky), ktorý ho fyzicky napadol. Y. aj realizáciu asistovaného styku v prítomnosti

zamestnancov združenia V.. E. v tom čase nemali problémy ísť s ním mimo bytu. Y. aj na stretnutia
u psychologičky na G. O. (u R.. I.).R. - otec k svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný v pracovnom pomere
ako riaditeľ spoločnosti. Y. čistý mesačný príjem za obdobie XXXX až február XXXX je asi XXXX
EUR netto. N. robí posudky bakalárskych prác a diplomových prác na O. univerzite, tam pracuje na

dohodu. Za rok XXXX si takto zarobil asi XX EUR. Je to veľmi nepravidelný príjem. S. príjem v tomto
období nemal. V P. majú s manželkou rodinný dom a priľahlé pozemky. V septembri XXXX bol tento
dom skolaudovaný. V dome zariadil deťom samostatné izby. P. v ňom sám. S. majetok v P. nemajú.
Vo výlučnom vlastníctve má chatu, ktorú nadobudol pred uzatvorením manželstva v decembri XXXX za
XX XXX EUR. S. majetok vo výlučnom vlastníctve nemá. A. takmer vôbec nevyužíva. J. zdravotný stav

je dobrý. S. vyživovaciu povinnosť nemá. Za bývanie mesačne platí XXX EUR. F., vodu a plyn platí v
mesačnej zálohe XXX EUR. Y. má aj mimoriadne výdavky - servis kotla a podobne. E. z nehnuteľností
je asi XXX EUR ročne. Y. sú tieto mimoriadne platby na XX EUR mesačne. Y. aj poistku domu XX EUR
mesačne. A. do práce nemá. Y. služobné motorové vozilo, sporadicky chodieva autobusom. J. osobné
výdavky ako je strava, oblečenie, hygiena, kultúra a podobne sú mesačne asi XXX EUR mesačne. Y.
manželke výživné na každé dieťa po XXX EUR. L., keď deti navštívi, donesie im jedlo, hračky, knižky,

časopisy. B. vecné plnenia deťom predstavujú mesačne vo finančnom vyjadrení asi XX EUR.

Y. manželstva si zobral pôžičky, a to tri, v celkovej výške XXX XXX EUR. B. úvery použil na financovanie
stavby domu a kúpu pozemkov. Od brata si požičal XX XXX EUR, na to má tri písomné zmluvy. Má
úver aj od známeho Y. Z. vo výške XX XXX EUR. V. mali ústnu dohodu, potom mu zaslal Y. Z. písomné

uznanie dlhu, ktoré podpísal. J. platí priemerne mesačne XXX EUR. V. úver má od R. R., a to XX
XXX EUR. B. veriteľovi spláca mesačne len úroky XXX EUR, istinu ešte splácať nezačal. A. si zobrať
hypotekárny úver, ale žiaľ nemôže, lebo s tým manželka nesúhlasí. S. výdavky nemá. F. má obrovské
náklady na právne služby, presne ich špecifikovať nevedel.

R. - otec na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX uviedol, že stretnutia s deťmi neprebiehali tak
ako popísala matka vo výpovedi. J. zmysluplné stretnutie s deťmi bolo pred posledným pojednávaním,
ktoré sa uskutočnilo na L. diele v O.. P. to stretnutie po viac ako ročnej izolácie s deťmi. V. manželke,
aby stretnutie s deťmi bolo spontánne, aby to nebolo také umelé, aby mohol byť začlenený späť do
života detí. A. sa s nimi stretávať pri bežných aktivitách, keď idú napríklad do kostola, na nákup, výlet

a podobne. Y. manželku, aby doviedla deti aj do ich spoločného domu. R. toto všetko odmietala a
svojvoľne určila, že stretnutia s deťmi budú iba raz za týždeň. C. jednostranne, že to bude prebiehať na
L. diele v O.. P. nútený chodiť na L. dielo v O., aby deti videl. R. stretnutia boli krátke, deti boli negatívne
naladené. O. manželka nepočítala, že deti búdu mať taký pozitívny vzťah k nemu na prvom stretnutí.
N. ich preto na ďalšie stretnutia negatívne pripravovala. P. len pasívnym účastníkom. Q. sa k deťom

priblížil, tak tie žiadali, aby sa vzdialil, a to neprirodzeným spôsobom. V. D. sa na neho usmievala a
pritom mu neprirodzeným tónom povedala, že musí ísť od nich preč. B. po nej opakovala Q.. B. stretnutí
bolo asi 7. L., že takéto stretnutia nemajú zmyslel. R. chcela vytvárať ilúziu stretnutí, aby presvedčila
súd aj kolízneho opatrovníka, že má vôľu, aby sa s deťmi stretal. R. stretnutia s deťmi za tejto situácie
už nemajú význam. V skutočnosti manželka nemala úprimnú snahu, aby sa s deťmi stretával.

Je pravda, že sa stretol s manželkou u J.. X. a následne sa stretli aj sami. R. mu u J.. X. povedala, že
odchádza s deťmi na dovolenku na tri týždne. Y. dospel k záveru, že takéto stretnutia k ničomu nevedú
a navrhol manželke, aby sa s deťmi stretával na neutrálnej pôde v K., kde sú odborníci. B. manželka
odmietla. R. sama určovala čas a miesto stretnutia. Y. na posledné stretnutie už neprišiel, lebo to nemalo

význam. Y. platilo rozhodnutie Krajského súdu v O., tak ho rešpektoval. Aj tieto stretnutia netrvali X
hodiny, ale trvali jednu hodinu. P. to v podstate výlet manželky s deťmi. V. to skutočné stretnutia. E. ho
síce odmietajú, ale je to naučené.

O. na návrhu, aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. V. je to však zámer zobrať deti matke.

K tomuto rozhodnutiu dospel vývojom udalostí za posledné tri roky. V. upraviť styk matky s deťmi každý
druhý víkend od piatku od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod. Y. dva mesiace by boli deti od piatku
do nedele umiestnené v Q. centre K., kde by sa matka stretávala s deťmi. A. deti uchrániť od traumy.
V. čo najskôr vykonať neodkladné opatrenie súdu, aby deti boli matke odňaté a umiestnené v Q. centre
K. a on bude s deťmi v tomto krízovom centre spolu s nimi. D. fázu by ponechal na pracovníkov K.. Po

uplynutí adaptačnej fázy by deti boli v rámci styku u matky doma. Y. by si to tak, že aj keď mu deti budú
zverené do jeho osobnej starostlivosti, že by nebývali s ním doma, ale on by s nimi býval v Q. centre
K. asi mesiac. Po uplynutí adaptačnej fázy by si deti zobral domov. V. by už deti mohli byť aj u matky v
rámci styku matky s deťmi od piatku do nedele každý druhý víkend. V. uložiť výchovné opatrenie matkemaloletých detí aj starej matke S.. P. a určiť výživné, ktoré by mu platila matka, a to na D. XX EUR
a na Q. XX EUR mesačne.

T. osobné, príjmové a majetkové pomery aktualizoval v roku XXXX tak, že aj naďalej inú vyživovaciu
povinnosť nemá. O. nezmenil. J. čistý mesačný príjem za posledný rok je cca XXXX EUR netto. V roku
XXXX mal príjem na základe dohody o pracovnej činnosti zo O. univerzitou asi XX - XX EUR. B. rok
nemal takýto príjem, pretože nemal na to čas. S. príjem nemá. I. dom s pozemkami v P. je zaťažený
exekúciou necelý rok. O., že na stavbu domu si chcel zobrať úver, ale manželka sa nechcela zadlžovať.

Y. mu požičal brat, celkovo XX XXX EUR. R. splátka tohto úveru je XXX EUR. T. ju podľa možností.
R. mu požičal známy Y. Z. sumu XX XXX EUR, mesačná splátka je XXX EUR. Aj túto splátku platí
podľa možností. Od obchodného partnera spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, má úver XX XXX EUR,
ktorý mal zaplatiť do konca roka XXXX, čo neurobil. Y. tento veriteľ podal návrh na výkon exekúcie. Má
zaplatiť takmer celú istinu, čo predstavuje sumu asi XXX XXX EUR. S. dlhy nemá. J. zdravotný stav je aj
naďalej dobrý. Má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v oblasti stavebníctva. Za bývanie platí XXX

EUR mesačne. V dome nikto iný nebýva. Na stravu vynaloží asi XXX - XXX EUR, oblečenie XX - XXX
EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, mobil mu platí zamestnávateľ, cestovné do práce
nemá, používa služobné motorové vozidlo. A. mimo cestovania do zamestnania predstavuje mesačne
sumu XX - XX EUR. Za posledný rok nepravidelne vynaložil na domácnosť asi XX EUR, napríklad
na opravu zabezpečovacieho systému domu, elektroinštalácie po údere blesku a podobne. Y. si ešte

poistky - životné poistky so sporením - XXX EUR mesačne a poistku na dom XX EUR mesačne. E.
z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad predstavuje mesačne sumu XX EUR mesačne. L. pre
deti platí XXX EUR mesačne, XXX EUR platí pre D. a XX EUR pre Q.. A. ešte prispievať vecne deťom
XXX EUR mesačne, čo manželka odmietla. L. XXX EUR mesačne platil pre obidve deti do mája XXXX.
S. výdavky nemá. Má veľmi vysoké výdavky na právne služby. V. sú to zanedbateľné položky.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX spresnil svoje výdavky nasledovne: splátky úverov na XXX
EUR mesačne, výdavky na stravu XXX EUR, oblečenie XX - XXX EUR mesačne, hygienické a iné
základné potreby XX EUR. R. mu platí naďalej zamestnávateľ, výdavky na cestovné do práce nemá.
A. mimo zamestnania predstavuje mesačne sumu XX - XX EUR. V súčasnosti už neplatí poplatky za

advokáta. B. rok zaplatil právnemu zástupcovi v auguste XXXX vo výške XXX EUR a za október XXXX
XX EUR, na jar XXXX zaplatil advokátke okolo XXX - XXX EUR. R. rok celkovo zaplatil advokátke
do X XXX EUR. Y. jej strašne veľa, nemá to zmysel. F. má výdavky na hobby, venuje sa záhrade -
ovocinárstvu, turistike. A. na tanečné kurzy, občas na výlety, na pútnický zájazd. B. záujmy ho mesačne
stoja asi XXX - XXX EUR.

K styku s deťmi uviedol, že je pravda, že sa posledné dva mesiace nestretával s deťmi. T. sa dodržiavať
súdne rozhodnutia, takže teraz nie sú nariadené podľa jeho názoru žiadne stretnutia ani dohodnuté
stretnutia. R. ho jednostranne volala na stretnutia s deťmi do F. parku v O., čo bolo pre neho ponižujúce.
R. sa sama rozhodla, že mu ukáže deti jeden krát za týždeň na jednu hodinu, čo je pre neho taktiež

ponižujúce. B. akceptoval do augusta XXXX. Y. už nie. J. východisko vidí v tom, aby deti boli zverené do
jeho starostlivosti a matka sa s nimi stretávala tak ako to navrhoval na predchádzajúcom pojednávaní.
T. s deťmi nikdy nebude fungovať v prítomnosti matky. O., z doteraz upraveného styku, aj na neutrálnej
pôde, nefungovali. B. roky je už dostatočne dlhá doba ako dôkaz, že takáto úpravy styku nefunguje.

XX. Stará matka maloletých detí D. Z. vo výpovedi na pojednávaní navrhla upraviť styk s deťmi
(vnučkami) každú párnu nedeľu od X:XX hod. do XX:XX hod. v mieste jej bydliska tak, že matka by
deti doviedla ku nim domov a po skončení stretnutia by si pre deti prišla a odviezla ich.

V. videla vnučky v lete XXXX. T. sa s nimi v byte u ich matky. R. detí povedala, že môže prísť deti

navštíviť, keď budú mať narodeniny. E. neboli riadne pripravené. L. sa s nimi akoby nechceli stretnúť.
C. do izby. R. detí povedala, že sa ich boja, že sa s nimi nechcú stretnúť. R. si, že vnučky sa chcú s nimi
stretávať, vnútorne to cíti, ale im nedovolí matka a stará matka. V. je zlatokopka vydávala sa len pre
peniaze. E. od nich izoluje. R., že bude na prospech detí, aby sa s nimi stretávali. V minulosti boli u
nich deti šťastné a mali by to napraviť tí, čo to pokazili - matka detí a jej matka.

XX.StarýotecmaloletýchdetíD.Z. vovýpovedinapojednávaní navrholupraviťstyksdeťmi(vnučkami)
každú párnu nedeľu od X:XX hod. do XX:XX hod. v mieste jeho bydliska tak, že matka by deti doviedla
ku nim domov a po skončení stretnutia by si pre deti prišla a odviezla ich.Vo výpovedi sa pripojil k tomu, čo uviedla na pojednávaní jeho manželka. E., že matka detí klame už
od uzavretia manželstva.

XX. Starý otec S.. Y. P. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že na návrhu na úpravu styku s maloletými
deťmi trvá, pretože dcéra mu neumožňuje stretávať sa s vnučkami. V. upraviť styk s deťmi prvú sobotu
v mesiaci od XX:XX hod. do XX:XX hod., a to v mieste jeho bydliska. R. mu vždy deti odovzdá v miesta
jeho bydliska a po skončení stretnutia si deti preberie v mieste jeho bydliska. R. detí mu stretnutie s

vnúčatami neumožňuje. E. sa stretnutia s vnučkami, bolo to viac krát. V. to bolo pred rokom. Do apríla
XXXX sa s vnučkami stretával bez problémov. Y. mu dcéra zatelefonovala, že má s manželom hádku,
aby prišiel. V. ho obvinila z agresie a že si neželá ho vidieť, že už nemá otca. V., aby sa s vnučkami
kontaktoval a stretával.

XX. Zástupkyňa G. komisára pre deti Y.. Q. J., Y.. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že nevidí ako

dôvodné upravovať v tomto štádiu konania styk starých rodičov s maloletými deťmi. Y. je upraviť styk
rodičov s deťmi. V. návrhy starých rodičov zamietnuť, pretože je priorita stretávanie otca s maloletými
deťmi. E. majú byť usmerňované, tak aby sa stretávali so svojím otcom, a aby to vnímali tak, že je to
pre nich prirodzené.

V prípade rozvodu manželstva navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že na čas
po rozvode manželstva budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Y. stretávanie otca s deťmi, aby
bolo rozšírené. V., aby sa otec stretával s maloletými deťmi na G. práce, sociálnych vecí a rodiny O.,
referáte poradensko psychologického poradenstva, ale v neprítomnosti matky, s adaptačnou dobou X
mesiace, a to každý tretí týždeň na dve hodiny. Po troch mesiacoch by sa otec stretával s maloletými

deťmi každý druhý týždeň dve hodiny.

T. otca s deťmi by sa mal realizovať za prítomnosti psychológa alebo iných odborníkov z referátu
poradensko - psychologického poradenstva, ktorý pôsobí pri príslušnom G. práce, sociálnych vecí a
rodiny O., a to to v prostredí, v ktorom sa maloleté deti budú cítiť bezpečne a isto. Y. odborník zhodnotí

situáciu a stretnutie sa bude realizovať častejšie, napríklad jeden krát za dva týždne, až to vyústi do
toho, že otec sa bude stretávať s deťmi normálne.

O. posudok vypracovaný znalkyňou, ktorú pribral súd, považuje za dostačujúci v danej veci a k zisteniu
skutkového stavu. N. posudky nemajú pre nich žiadnu hodnotu. I. sa tým posudkom, ktorý si vyžiadal

súd.

V. s umiestnením detí do Q. strediska K., je to v ich neprospech. B. by boli oddelené od matky, na ktorú
sú veľmi naviazané. E. by sa mali vedieť odpútať od matky. D. na matku, aby deti viedla k otcovi a aj
k starým rodičom. Y. je otec - matka.

K správe psychológa R.. H. uviedla, že R.. H. sa pokúsil X - krát zrealizovať styk otca s deťmi na
neutrálnej pôde s tým, že sa mu to za pol roka nepodarilo ani raz. Y. jej názoru treba nadväzovať
na tieto kroky, aj keď boli bezvýsledné. L. tomu, že keď sa otec bude stretávať s deťmi v prítomnosti
odborníka, že ten to usmerní.

V záverečnom návrhu navrhla uložiť výchovné opatrenie rodičom maloletých detí.

XX. Prokurátor Okresnej prokuratúry O. na pojednávaní uviedol, že v danej veci by za normálnych
okolností navrhol zveriť deti do starostlivosti matky a otcovi určiť čo najširšiu možnosť stretávania sa s

nimi. T., mimo výroku o výživnom, do ktorého konania nevstúpil.

B. návrh však nemôže predniesť, lebo niekto tu musí povedať aj tú pravdu, ktorá možno znie zle, niekto
ju nechce počuť. Tá je ale taká, že jednoducho k zásadnému obratu v správaní medzi rodičmi nedošlo.
Toznamená,že konfliktmedziniminaďalejpretrvávaatojeprávedôvod,prektorý nemôžetakýtonávrh

predniesť a rozhodne nemôže súhlasiť s návrhom G. komisára pre deti, ako aj s návrhom kolízneho
opatrníka, ktorý je naviac podmienený istým správaním sa matky. V. forma stretnutí sa v minulosti
skončila neúspechom. I. súdu, ktorým by návrhu G. komisára pre deti vyhovel, by bolo nevykonateľné.
To znamená, tak ako krajský súd povedal v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, minimálne dočasnéumiestnenie detí do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie je v danej veci nevyhnutnosťou. To je
tá zlá pravda, ktorú nikto nepovie a je tu prokurátor od toho, aby tú zlú pravdu povedal. To znamená,
že súčasný stav je taký, že konflikt medzi rodičmi naďalej pretrváva. V. je ho možné vyriešiť. L. medzi

rodičmi, napriek tomu, že súd im poskytol dostatok času, na to aby sa tie vzťahy zlepšili, sa nezlepšili
a bez odbornej pomoci a terapie nie je možné tento gordický uzol rozseknúť.

V záverečnom návrhu prokurátor na pojednávaní uviedol, že po vykonanom dokazovaní sú pochybnosti
o spôsobilosti obidvoch rodičov zabezpečovať výchovu maloletých detí. Je daný dôvod na to, aby súd

v záujme maloletých detí dočasne rozhodol o náhradnej starostlivosti. I. o ústavnej výchove by bolo v
danom prípade nepochybne extrémnym, avšak vzhľadom k aktuálnej situácií zrejme jediným možným
riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú. Q. rodičov aj naďalej pretrváva.
Y. na to, že tak ako uviedol aj Krajský súd v O. v uznesení zo dňa XX.X.XXXX, pokiaľ nedôjde k
zásadnému obratu v správaní rodičov, je minimálne dočasné umiestnenie detí do zariadenia odbornej
diagnostiky a terapie nevyhnutnosťou. B. záver v podstate potvrdilo aj posledné pojednávanie a dôkazy

na ňom vykonané. Aj napriek istému pozitívnemu náznaku zmeny v správaní rodičov, prezentovanom
na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, k zásadnému obratu vo veci nedošlo. L. pritom naznačovalo tomu,
že sa rodičia dohodnú, a že sa napokon podarí realizácia stretnutia otca s maloletými deťmi bez
prítomnosti matky, čo by bolo dôvodom na to, aby súd vo veci rozhodol o úprave práv a povinností k
maloletým deťom bez toho, aby bolo nutné umiestniť deti do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie.

V. preukázateľne bezproblémovému stretnutiu rodičov a detí zo dňa XX.X.XXXX bez akýchkoľvek
patológii, sa ďalšie stretnutia otca s maloletými deťmi rovnako ako v minulosti skončili neúspechom
a vzájomným obviňovaním rodičov z toho, kto za vzniknutú situáciu nesie zodpovednosť. T. však
nepochybne preukázalo, že ak rodičia neuprednostňujú svoje potreby, tak je možný bezproblémový
priebeh stretnutí. G. priebeh stretnutí je závislý predovšetkým na tom, ako matka deti na stretnutie

pripraví. Y. jej vyjadrenie, že to nedokáže, za nepravdivé. V. si, že sa dňa XX.X.XXXX stal zázrak. J.
len matka uprednostnila záujem detí pred svojimi záujmami a pri ďalších stretnutiach už tak neurobila
a ani to neurobí.

L.výpovednúhodnotuosprávanísamatkyvovonkajšomsvetesociálnychinterakciíasociálnejštruktúre

majú aj výpovede svedkov S.. Y. P., D. Z. a D. Z., ale napríklad aj kolízneho opatrovníka. Do popredia
sa tak dostáva markantná snaha matky navonok deklarovať ochotu, ktorá sa však neodráža v reálnom
priebehu stretnutí, tak ako to bolo v podstate v posledných troch rokoch. I. je zrejmá snaha matky
prostredníctvom množstva predkladaných dôkazov poukázať na to, že ústavná starostlivosť by nebola v
záujmemaloletých detí.Y. jeho názoruvšakneurobilaničpreto,abytakémuto prípadnémurozhodnutiu

súdu zabránila. V tomto smere poukázal na to, si dokonale uvedomuje, že ústavná starostlivosť by bola
radikálnym zásahom do stability výchovného prostredia detí. Y. jeho názoru však obaja rodičia, avšak
predovšetkým matka, aj ďalej uprednostňujú svoje záujmy pred záujmy maloletých detí. B. situáciu nie je
možné vyriešiť v konaní iným spôsobom, a súd v tomto smere vyčerpal všetky do úvahy prichádzajúce
možnosti. Je potrebné zdôrazniť, že v danej veci tak už nemožno vôbec porovnávať krátkodobý zásah

štátu do výchovného prostredia verzus dlhodobo negatívne pôsobiace výchovné prostredie u matky. O.
dokazovania ako aj iné dôkazy potvrdzujú, že deti momentálne vyrastajú v patologickom prostredí. R.
podľa jeho názoru dlhodobo kalkuluje s tým, že k odňatiu detí nakoniec nedôjde a doposiaľ sa tak
ani nestalo. T. si však nedokáže zrejme predstaviť, čo svojim negatívnym správaním na psychike detí
spôsobuje. A v tomto smere poukázal najmä na preukázaný a zistený ambivalentný vzťah detí k otcovi.

R. si sama seba vôbec nevie predstaviť v situácii, že by jej tak ako otcovi, bol v takom rozsahu upieraný
kontakt s deťmi.

Je nevyhnutné uvedomiť si, že k ingerencii štátu do výchovného prostredia v minulosti dochádzalo,
dochádza a bude dochádzať. Y. nie je dôvod na to, aby tak štát neurobil aj v danom prípade, najmä v

situácii, kedyjeabsolútnepreukázané,žejetojedinádoúvahyprichádzajúcamožnosťriešeniazlyhania
rodičov vo vzťahu k výchove svojich maloletých detí.

T. má v danom prípade až neuveriteľnú trpezlivosť a snahu vec vyriešiť zmierlivým spôsobom, čo sa
napokon nepodarilo. Y. navrhol, aby súd rozhodol o ústavnej starostlivosti nad mal. D. Z. a Q. Z., a to

najdlhšie na dobu X mesiacov v A. sociálnych služieb K., Q. stredisko K. O., prípadne inom zariadení
plniacom úlohy odbornej diagnostiky, napríklad detskom Q. centre V. O. - O.. Až následne, pokiaľ
to nebudú vylučovať závery odbornej diagnostiky a terapie, po uplynutí tejto doby, aby zveril deti do
osobnej starostlivosti matky s tým, že bude určený čo najširší rozsah stretávania sa detí s otcom.V. starých rodičov na styk s maloletými deťmi navrhol zamietnuť.

XX. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX uviedla, že sa snažila vykonať
pohovor s deťmi. Y. si aj matku aj deti. E. sa od matky nechceli odtrhnúť za žiadnu cenu. V. kŕčovito sa
Q. držala matky s plačom. So samotnými deťmi nebola schopná urobiť rozhovor. R. D. je inteligentná,
nechcela pripustiť, že otec je rodina. L. sa tak, že otec k nim do rodiny nepatrí. S. rodina je len ona, Q.,
mama a stará matka. V. schopná prijať to, že má aj otca. R. gestá dospelého človeka. V. si vysvetliť, že X

- ročné dieťa na intelektuálnej úrovni, nevie pochopiť základnú vec, že má aj otca a odmieta to aj prijať.
L. z toho, že to je naučené. B. nie je normálny prejav X - ročného dieťaťa. Q. sa k veci nevyjadrovala.
Je zvláštne, že deti nie sú schopné prijať otca. Y. jej názoru nie je potrebné realizovať ďalšie znalecké
dokazovanie.

V. návrhy starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi zamietnuť, pretože prioritu má úprava

práv a povinností rodičov k deťom. Y. si deti nájdu vzťah k otcovi, nájdu si ho aj k starým rodičom.

R. deti navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky. Ak matka nedokáže zabezpečiť styk otca s deťmi,
potom je možné aj deti matke odňať. V. musí deti na styk s otcom pripraviť niekto iný. V budúcnosti by
prichádzala do úvahy aj ústavná starostlivosť, čo považuje za krajné riešenie. E. doplácajú na aktuálnu

situáciu. L. po XXX EUR mesačne pre každé dieťa považuje za primerané. T. detí s otcom navrhla v
záverečnom návrhu upraviť tak, ako je uvedené v poslednom rozhodnutí Krajského súdu v O..

XX. Svedkyňa R.. J. L. - zamestnankyňa N. združenia V., vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že ich
občianske združenie oslovil G. O., aby poskytli rodine Z. podporu, aby začali rodičia komunikovať, a

zlepšil sa ich vzťah k deťom, resp. medzi sebou, aby deti neboli zaťažované. R. vykonať aj pozorovanie
priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi, dodržiavanie súdneho rozhodnutia so strany rodičov a
poskytnúť im poradenstvo a motivovať ich, aby dobrovoľne plnili súdne rozhodnutia v najlepšom záujme
detí.

O. sa dvoch stretnutí otca s deťmi v byte matky, kde bola prítomná aj matka detí. Na prvom stretnutí bol
s ňou prítomný aj kolega R.. J. X., na druhom stretnutí bola prítomná kolegyňa R.. R. P.. Y. obidvoch
stretnutiach nikto iný v byte nebol. Q. stretnutie trvalo X hodín. Po druhom stretnutí matka maloletých
detí nemala záujem pokračovať v poskytovaní ich služieb. L. nesúhlas s ďalším pokračovaním služieb
a s vypracovaním akejkoľvek správy. Y. na ňu sťažnosť. R. namietala, že je zaujatá v prospech otca,

a že skôr plní jeho potreby. T. bolo zo strany matky viac a boli zamietnuté. L. pri stretnutiach, že
deti vyhľadávali aj otca aj matku. N., že deti sa budú pred otcom skrývať vzhľadom na to, ako matka
popisovalavzťahdetíkotcovianaopak.E.spontánnevyhľadávaliprítomnosťotca.S.snímdotelesného
kontaktu. A. sa sním hrať. L. ale aj matku, ako dôležitého človeka. L. celú situáciu tak, že veľa energie
sa venuje dokazovaniu a nie hľadaniu riešenia. V. sa možnosti na to, aby deti boli aj s otcom. L. otca k

deťom je pekný aj naopak. B. to vnímala aj s kolegami. Je potrebné, aby sa nastavila situácia tak, aby
deti nemuseli byť vinné za to, že vyhľadávajú aj druhého rodiča. Y. by si to tak, že otec by sa stretával s
deťmi mimo bytu, kde bývajú deti s matkou aj so starou matkou. R. by byť v prítomnosti otca aj samé. Ak
by matka mala veľkú obavu, ako prebehne styk otca s deťmi, mohla by byť prítomná pri stretnutí otca
s deťmi aj iná osoba, napríklad nestranný sociálny pracovník, niekto, s kým nemá problém ani matka

ani otec. O. ambivalentné správanie D. k otcovi. D. vníma aj názory a potreby matky. V. sa na otca
kvôli niektorým veciam aj hnevala a vyjadrovala to. V. D. vyčítala otcovi, že nešli na spoločnú dovolenku
v minulosti. R. byť u nej vnútorné sklamanie alebo hnev, ktoré prejavuje napríklad tým, že otca začne
búchať. N. túto situáciu zvládol dobre, keď jej povedal, že sa o tom už nemusia rozprávať a venovali sa
niečomu inému. T. D. k otcovi je dôsledok vzťahu rodičov, ktorý nie je dobrý, navzájom si nedôverujú. R.

má z nejakých vecí strach a deti to vnímajú. Q. vyslovene vyhľadávala styk s otcom, chcela sa s ním
hrať. Q. správanie staršej sestry D.. Q. deti išli spať, matka nechcela, aby pri tom bol prítomný otec, ale
z jej sledovania napríklad vyplynulo, že keď deti boli tri hodiny s matkou, tak potom D. povedala otcovi,
že je strašidlo, ale neverbálne otca vyhľadávala, začali sa hrať a potom spontánne D. povedala, že aby
napísali dobrú správu na súd, resp. že je treba napísať dobrú správu na súd.

Na základe jej pozorovaní má obavu, že matka ovplyvňuje deti voči otcovi, tak že nie je žiadaný v
ich živote, že je v ich živote naviac. N. rodičom, aby neinvestovali toľko energie na vyhľadávanie iných
inštitúcií a na sťažnosti, ale na to, aby sa dohodli a pracovali v záujme svojich detí, tak aby deti mohli byťaj so širšou rodinou - aj zo strany otca. O., že musia mať deti dobrý vzťah tak k matke aj k otcovi, aby
sa v budúcnosti vedeli uplatniť v živote, našli si partnera a kamarátov. E. pociťujú náklonnosť k obidvom
rodičom, vyžadujú záujem a starostlivosť obidvoch rodičov. I. sa vo výchove rešpektujú, napríklad v

oblasti jedla a spánku detí a koľko sa bude pozerať televízia. B. stav bol na začiatku novembra XXXX.

E. sú veľmi naviazané na matku. Je pre ne významná osoba. P. by dobré keby deti videli, že rodičia sú
zmierení, že sa vedia na nejakých veciach dohodnúť. V. by matka mala prijať, že deti otca potrebujú, a
že bude mať pre nich význam na celý život. R. by si určiť iné miesto stretávania, ako je ich byt. T. je

náročná pre obidvoch rodičov. E. to vnímajú tak, že matka bojuje o to ako dosiahnuť, aby v živote detí
nebol ich otec. R. chce, aby deti boli v pokoji, aby boli zdravé a šťastné. L., že zdrojom ich nešťastia je
otec. V. rozhodnutie súdu o úprave styku otca s deťmi. Y. názoru svedkyne je však zdrojom ich nešťastia
vzájomný vzťah a konflikty medzi rodičmi.

XX. Svedok R.. E. H., Y.. - riaditeľ A. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, so

sídlom v O. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že koncom septembra XXXX ho kontaktovala
telefonicky navrhovateľka. V. sa skontaktoval aj jej manžel. Y. sa stretol s navrhovateľkou aj s manželom
samostatne. C. ich rodinnú situáciu, že sa rozvádzajú a upravujú práva a povinnosti k deťom. O., že
deťom bola už minimálne jeden krát poskytovaná psychologická starostlivosť. V., aby sa psychologická
starostlivosť netrieštila, aby sa v započatej starostlivosti buď pokračovalo, aby bola jedna. O., že s

rodinou pracovalo aj zariadenie V..

Y. súd rozhodol, aby psychologická starostlivosť priliehala v ich zariadení. B. prípadu sa ujal. S takýmto
prípadom sa od roku XXXX nestretol. V. sa obnoviť partnerský vzťah medzi rodičmi detí, ale aby deti
mohli profitovať zo vzťahu k obidvom rodičom. B. odbornú starostlivosť poskytoval rodičom od apríla

XXXX až do júna XXXX. R. asi X stretnutí aj s deťmi. V. sa nadviazať kontakt s deťmi - zostali na chodbe.
E. neboli traumatizované v prítomnosti otca. E. sa s ním nestretli až do štvrtého stretnutia. S deťmi
svedok komunikoval iba na chodbe. E. nechceli ísť do jeho pracovne. A. ísť domov. P. na nich viditeľné
známky stresu. S deťmi bola vždy prítomná matka. L. postupy však k ničomu neviedli. Y. začal pracovať s
rodičmi bez detí. I. vyzval, aby vplývali na to, aby bolo možné s deťmi nadviazať kontakt. V praxi je to tak,

že s deťmi skôr či neskôr takýto kontakt nadviaže. V tomto prípade sa poradenský kontakt nepodarilo
nadviazať, iba na chodbe. T. správanie deti nemenili. V. s deťmi štandardne pracovať. V. vedomosť o
tom, že by sa v O. zaoberal nejaký špecialista takýmito prípadmi.

A. stretnutí bolo nadviazanie primárneho kontaktu s deťmi, následne pracovať na tom, aby sa

otec mohol stretávať s deťmi na neutrálnej pôde, chcel upozorňovať na kladné, pozitívne momenty
stretávania sa otca s deťmi, tieto rozvíjať.

N. bol aktívny, so snahou riešiť situáciu, snažil sa stretávať s deťmi, ale nepresiahlo to hranicu
obťažovania, alebo nátlaku. Zo strany matky bola spolupráca formálne v poriadku. Ak išli niečo

meniť a modifikovať správanie rodičov, uvedomenia si vlastných motívov, k posunu na strane matky
nedochádzalo.

Y. na to, že klienti majú v poradni právo správať sa akokoľvek. V. je vymožiteľné, aby sa niekto menil. U
matky zistil snahu niečo meniť. L. ale neboli viditeľné. N. rodičia majú svoje motívy a nie je vynútiteľná

akákoľvek zmena.

Y. zistil, že je rozdiel v správaní deti v časti verbálnej a neverbálnej. J. z hypotéz bola, že deti sa otca boja.
Y. aj otec, ako potencionálny stresor, bol v inej kancelárii. R. z hypotéz bola, že deti majú rady obidvoch
rodičov. Z nejakého dôvodu prejavujú stresovú formu správania. Z praxe vie, že dieťa, keď sa obáva

agresora, tak zisťuje, či agresor príde, či sa tam nachádza. T. sa uniknúť. E. v tomto konkrétnom prípade
pasívne opakovali, že chcú ísť domov. V. reakciu strachu u detí z neverbálneho prejavu. Q. sa pýtal detí,
prečo chcú ísť domov, D. povedala, že sa nudí. J. zo sestier uviedla, že bolo pre ňu nepríjemné, keď
došlo k buchnutiu dverí v byte matky a to bola jediná negatívna reakcia vo vzťahu k otcovi. Y. sa deti
na chodbe stretli s otcom. E. vykrikovali, že chcú ísť domov a s otcom sa stretnúť nechcú.

C. rodičov na to, že znalkyňa pribratá do súdneho konania uviedla v znaleckom posudku, že deti majú
rady oboch rodičov. T. je fakt stretávania sa s otcom za prítomnosti matky. V prežívaní dieťaťa, ale aj
dospelého človeka sa môže bežne stať, že prežíva protichodné emócie. E. človek to dokáže spracovať.E. často nie. R. sa vyhranila tak, že deti nemôžu takéto situácie prežívať. R. povedal, že nie je možné
našťastie diktovať deťom, čo majú prežívať.

Q. deti zažívali na stretnutiach stres v ich zariadení, tak ukončil spoluprácu s rodičmi a deťmi, a to v
októbri XXXX. R. na neho podala sťažnosti zriaďovateľovi, ktoré boli uzavreté ako neopodstatnené.
V. prvej sťažnosti pokračoval v práci, keďže pristupuje k veci profesionálne. Y. motívom na ukončenie
spolupráce s rodinou bolo prežívanie detí.

J. z jeho hypotéz bola taká, že deti majú rady obidvoch rodičov, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku,
aj zo záverov N. združenia V.. J. hypotéza je taká, že vzťahy medzi rodičmi dospeli do takého štádia,
že škodia maloletým deťom. C. črta osobnosti otca je nástojčivosť alebo naliehavosť. V., že by sa otec
prejavoval vo vzťahu k deťom sociálne - patologicky. I. sa to na úroveň vzťahu medzi rodičmi.

Y. nedospel k tomu, že u detí by sa vyskytovali nejaké poruchy správania. Y. uviedla s otáznikom ako

hypotézu bolesti bruška u detí.

K stretávaniu sa otca s deťmi svedok uviedol, že „medzistupňom“ by malo byť stretávanie sa otca detí v
prítomnosti matky a konečným cieľom je, aby sa deti stretávali s otcom v neprítomnosti matky. B. cieľ
by bolo možné dosiahnuť zlepšením komunikácie medzi rodičmi.

Na otázku, či by bolo by správne vytrhnúť deti z rodinného prostredia, umiestniť ich mimo domova na
nejaký čas, svedok uviedol, že v tomto prípade by bol veľmi tesne za to, neumiestňovať deti mimo rodinu
otca alebo matky. I. majú právo na deti a deti na svojich rodičov. V tomto prípade by došlo k väčšej
emočnej škode u detí. E. majú primárnu vzťahovú osobu matku. O. deti vzťahu s matkou je pre nich

traumatické. N. rodičia majú svoje práva. V percentuálnom vyjadrení by na XX%
navrhoval nechať deti u matky a XX% zveriť ich otcovi alebo mimo rodinu. C. by deti a nie dospelých.

L. podľa jeho znalostí preukázali, že nestretávanie sa detí s jedným s rodičov alebo vzťah rodičov
navzájom má najzávažnejší vplyv na vývin osobností dieťaťa. B. konkrétny stav môže mať negatívny

vplyv na vývoj detí. V praxi sa nezisťuje, ktorý z rodičov „je lepší“. T. sa nevedel vyjadriť k tomu, či matka
s deťmi manipuluje.

D. deti budú rásť, bude prevažovať miera ich slobodného rozhodovania. T. sa môže meniť. Z jeho
pozorovania vyplynulo, že matka nedokáže zabezpečiť a umožniť stretnutia otca s deťmi.

XX. Svedkyňa S.. D. P. - matka navrhovateľky vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej
domácnosti s navrhovateľkou aj maloletými deťmi. Po svadbe účastníkov konania tam X mesiace
nebývala. Y. sa do bytu vrátila. Y. na podnet svojej dcéry a zaťa, keď sa navrhovateľka balila z bytu a
chcela odísť od manžela. L., že majú väčší spor.

Y. jej názoru príčinou rozvratu manželstva bolo nezvládnutie vzťahu zo strany zaťa. R. odmietal
akúkoľvek pomoc od manželky. C. svoju rodinu. Y. sa problémy stupňovali. O. tlačil na svoju manželku,
aby sa stretávali aj s jeho rodinou. Q. prišla do domácnosti, tak situáciu medzi manželmi upokojovala. B.
trvalo asi rok. R. si začali pripravovať rodinný dom stavbu. O. kúpil pozemky, naprojektoval aj prístavbu

domu tak, aby tam s nimi bývala. Y. sa problémy stupňovali. O. mal problémy aj v práci. O. sa vyhýbať
povinnostiam v domácnosti. B., ako sa otec správal, D. prestávala zvládať otca, začala sa ho báť. D. sa
otca bála, pretože neustále nadával svojej manželke. L. manželke, že zle vychovala dcéru.

V. druhého dieťaťa sa vzťahy ešte zhoršili. E. k odcudzeniu. O. sa venoval stavbe domu a práci. I. sa

nevenoval. Aj k nej sa začal zle správať. N. ju zo zničenia manželstva, a že do manželstva zasahuje.
L. ju, aby z domácnosti vypadla. E. súhlasila s tým, aby zostala. V domácnosti zostala bývať, chcela
byť ako ochrana dcéry a vnúčat. L. to do toho, že zať odišiel zo spoločnej domácnosti. B. sa deti boja
otca ešte viac. Vo výpovedi popísala, ako prebiehali niektoré stretnutia otca s deťmi, po jeho odchode
z domácnosti. Y. aj konflikty medzi rodičmi (aj fyzické), ktoré vnímali aj maloleté deti.

E. podľa jej názoru potrebujú momentálne prestávku od otca, aby zabudli na negatívne zážitky - aspoň
pol roka. Y. by sa s otcom mohli postupne stretávať. N. by mal začať postupne nadväzovať kontakt s
deťmi. V. by nátlakovo pôsobiť na deti. P. by najlepšie, keby zatvoril ústa a prestal by rozprávať.R. deti sa s rodinou zo strany otca nestretávajú, pretože za nimi neprišli J. bývalý manžel o vnúčatá
neprejavuje záujem.

XX. Svedkyňa R.. P. E. - psychologička, ktorá poskytovala a poskytuje odbornú pomoc rodičom a
maloletým deťom, vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že s obidvomi rodičmi sa stretala v roku XXXX.
N. ju ako prvá matka. P. to v roku XXXX s tým, že má problémy v manželstve a s deťmi. Y. však boli deti.
B. sa stretávala s matkou aj s deťmi v roku XXXX, ale už aj v prítomnosti otca detí. Y. stretnutie rodičov

aj detí bolo dňa X.X.XXXX. S D. sa individuálne stretla ešte v auguste XXXX. Y. terapiu ukončila, na
žiadosť otca maloletých detí. N. na ňu podal sťažnosť, ktorej podstata spočívala v tom, že ona aj R..
P. prispievajú k zhoršeniu správania sa detí k otcovi. Y. na to, že pristupuje k veci neeticky, neodborne,
nemorálne, neprofesionálne a neobjektívne a porušuje tým hrubým spôsobom práva jeho, ako otca detí.
Y. ja na to, že manipuluje s deťmi. V. si predstaviť, že by ju otec prijal v budúcnosti ako intervenujúceho
psychológa. Je však ochotná s ním spolupracovať.

Y. na žiadosť matky pokračovala v psychoterapii detí. V roku XXXX zrealizovala s deťmi X sedenia.
R. prišla v sprievode detí, otec tam nebol. Y. stretnutie s deťmi bolo v máji XXXX. Y. sú deti, tak bola
ochotná sa vystaviť riziku, že bude mať ďalšie problémy.

T. detí z otca sa podaril eliminovať, ale deti majú iné symptómy. Q. sa deti stretnú s otcom, alebo sa o
ňom hovorí pred nimi, tak majú situačnú úzkosť, ktorá odoznie, keď zmenia tému. Y. negativizmus detí
voči otcovi, odmietanie otca, obavy zo stretnutia sa s otcom.

R. sa ani raz nezmienila o tom, že by chcela brániť otcovi v styku s deťmi. D. deti a priori otca

neodmietajú, resp. nikdy ho neodmietali. L. k otcovi je narušený lebo problémy v rodine trvajú dlho. L.
detí k otcovi je spôsobený jeho správaním. N. vyvíja neskutočný psychický nátlak na deti aj na matku. V.
je jeho kritika voči matke detí, v podstate voči deťom. V. im hovorí, že ho deti ľúbia, ale matka nechce.
S. zóna otca k deťom bola pri vyšetrení asi pol centimetra. To bolo deťom nepríjemné. E. im hovoril,
že ho deti ľúbia, že s ním pôjdu do domčeka a podobne. N. nepočúva, čo druhý hovorí. A. ho, že miluje

svoje deti. Je potrebné, aby sa aj on zamyslel, či nie je potrebné zmeniť v jeho správaní. E. sú takýmto
spôsobom naučeného a priori ho odmietať, aj keď v roku XXXX XXXX sa s ním ešte stretávali. D. hovorí,
že jej chýba pri stretnutí s otcom pokoj. Je tam krik. N. vtedy napáda matku. V. ich, doviedol si tam
rôznych ľudí.

Y. problémy (v zmysle duševnej choroby) u rodičov nezistila. U otca však zistila, egocentrizmus, hystériu,
egocentrický chlad, nízku mieru empatie. B. črty sú dané, ale človek na sebe môže pracovať. On je ten,
ktorý musí zmeniť správanie a deti to nedokážu. N. však diagnosticky nevyšetrovala. U matky negatívne
črty nezistila. Je cieľavedomá, systematická, je to typ ženy, ktorá hľadá kompromisy.

R. do dnešného dňa neprijal, že manželstvo stroskotalo. Má dlhú psychologickú prax. F. sa jej nestalo,
aby otec žiadal umiestniť deti do krízového centra. N., ktorý miluje svoje deti, toto nedokáže urobiť. N.
v tomto prípade urobil neuveriteľnú vec, dal požiadavku, aby deti boli zverené do krízového centra. E.
sú naviazané na matku. Je to dominantná vzťahová osoba.

Ak by bol otec ochotný zmeniť svoje správanie, ako psychologička by odporúčala upraviť styk otca s
deťmi raz za tri týždne (po dve hodiny), mimo bytu, mimo ambulancie psychológa, niekde vonku, v
prítomnosti matky. E. to v tejto etape bez matky nezvládnu. V. je nevyhnutná prítomnosť starej matky, ale
môže tam byť prítomná. B. adaptačné obdobie by mohlo trvať minimálne pol roka až trištvrte roka. Y. by
odporúčala pridať tri hodiny stretnutí, aby bol priestor aj na výlet, ale v prítomnosti matky. B. stretnutia

by mohli prebiehať rok. V. by bolo možné zvážiť každý druhý týždeň. B. adaptačný proces by mohol
trvať aj dva roky, aby deti neodmietali otca, aby ho prijali.

V. si predstaviť, že by deti boli zverené otcovi do osobnej starostlivosti. Sú naviazané na matku. Je to
logické. Aj v bežne fungujúcej rodine, keď je nejaký problém, alebo stres, tak si dieťa vyberie rodiča. Q.

napríklad u jedného neuspeje, dokáže ísť aj za druhým. V tejto situácií sú však deti fixované na matku. Y.
tri roky sa deti ešte viac naviazali na matku a naučili sa takémuto správaniu. N. deti od matky je pre deti
ďalšia trauma. U D. bolo obdobie, kedy sa začala zajakávať. V súčasnosti, ak nie je v strese, tak sa už
nezajakáva. E. reagujú poruchami reči, hygienických návykov, spánku. Ak takýto stav bude pokračovať,tak sa môže tento psychický stres prejaviť aj v psychosomatických poruchách. R. dôjsť aj k relapsu v
zajakávaní. E. navštevujú logopédiu.

E. sú krehké duše a odlúčenie od dominantnej vzťahovej osoby by to bola pre ne ďalšia trauma, ktorá
spustí poruchy správania a emócií. N. detí od matky by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich psychického vývoja,
fyzického aj mentálneho.

T. nezistila ani u jedného rodiča, že by neboli schopní postarať sa o deti. T. starostlivosť si v konkrétnom

prípade nevie predstaviť.

XX. Svedkyňa R.. J. P. - detská psychiatrička, vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že dňa X.XX.XXXX
prvý krát vyšetrila deti Z.. Y. s matkou. L. pri vyšetrení zo zdravotnej dokumentácie, z odborných
vyšetrení, a dospela k nasledovným záverom: u D. diagnostikovala emočné a behaviorálne poruchy
zo začiatkom v detskom veku a adaptačnú poruchu. Q. prejavy u D. boli labilita a výkyvy v emočnom

prežívaní,zvýšenácitlivosť,prítomnáneistota,bolaevidentnávkontaktesdieťaťom,oslabenátolerancia
na záťaž, neurotické obrany, v záťaži prejavy zajakávania, v správaní odmietanie otca, verbalizácia
strachu a napätia pri stretnutí s otcom, zistená aj neurotizácia po opakovanom vystavení záťaže. U D.
odporučila liek Y., dieťa malo desivé sny. S. aj psychoterapeutické sedenia u psychológa a eliminovanie
stresovej záťaže. Q. diagnostikovala emočné a behaviorálne poruchy zo začiatkom v detskom veku

a adaptačnú poruchu. Q. prejavy boli silný strach, tenzia. Y. celého vyšetrovania bola fixovaná na
matku. R. slabú adaptabilitu na nové prostredie. L. pocit bezpečia, istoty u matky. R. ju musela
držať v náručí a silno fixovať počas celého vyšetrenia. V. sa s ňou nadviazať emočný kontakt. Z praxe
uviedla, že to nie je bežné u dieťaťa, ktoré neprežíva stresogennú záťaž. O. aj sťažené zaspávanie
a udávané psychosomatické ťažkosti tráviaceho traktu, a to preháňanie a obstipácia. Aj jej indikovala

promethazinový sirup. Po mesiaci určila kontrolu detí. Q. stav rovnaký, bez akéhokoľvek zlepšenia. V.
sa ani situácia v domácom prostredí, stav bol v podstate rovnaký.

V decembri XXXX sa dostavil otec do ambulancie a žiadal o informácie o zdravotnom stave detí,
čomu vyhovela. Y. ho, že hrozí chronifikácia neurotického vývinu detí, ak sa situácia nebude riešiť. Y.

o zdravotnom stave podpísal v zdravotnej dokumentácii. N. sa potom dostavil znovu do ambulancie,
žiadal lekárske správy o deťoch, čo mu bolo vyhovené. Y. obdržala od otca písomné oznámenie, kde
vyslovil nesúhlas s ďalším poskytovaním zdravotnej starostlivosti deťom. V. neboli upravené práva a
povinnosti k deťom, žiadosť akceptovala a informovala o tom matku. N. na ňu podal aj sťažnosť.

Y. jej názoru deti majú strach z formy stretnutí s otcom a hypotéza je taká, že nejde ani priamo o osobu
otca,aleformaokolností,zaakýchstretnutiaprebiehajú.E.bynemalividieťzásahypolicajtovpristretnutí
s otcom, konflikty medzi rodičmi. I. by mali byť pre deti oporou a istotou. S takýmto prípadom sa v praxi
ešte nestretla.

R. je pre deti silná citová opora. V. si, že by bolo správne rozhodnutie, umiestniť deti do krízového centra.
E. by boli takouto formou potrestané. R. by to viesť aj k duševným poruchám detí. Y. by to podľa jej
názoru do úvahy ako krajné riešenie, a to len vtedy ak by matka nezabezpečovala pre deti adekvátnu
starostlivosť.

XX. O. R.. R. L. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, zo dňa XX. 8. XXXX. L. tohto posudku
nariadil súd.

Znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že vo vývoji detí zaznamenala známky úzkostnej
reaktivity a aktivácie neurotických obranných mechanizmov, v dôsledku pretrvávajúcich konfliktných

situácií medzi rodičmi.

R. D., pokiaľ ju mala pri vyšetrení, bola spočiatku pokojná. Y. spontánne uviedla, že sa nechce stretávať
s otcom, ale vtedy sa jej reč zasekla a prestala byť plynutá. Q. sa začalo rozprávať na iné témy, začala
byť pokojnejšia. D. dôvod uviedla, že otec bol zlý a museli od neho odísť.

G. reaktivitu zaznamenala u obidvoch detí. L. je u D.. G. pramení z konfliktu v rodine. U D. sa prejavuje
zajakávaním, matka uvádzala aj pomočovanie. O. D. môže súvisieť s vnútorným konfliktom, keď hovorí,
že nechce, aby prišiel otec, ale vo vnútri to myslí inak. B. vnútorné konflikty sa objavujú u detí aj udospelých. Sú to vážne prejavy. U D. konštatovala vnútorný konflikt, cíti vnútri niečo iné než prezentuje.
N. nevníma ako hrozbu. N. sa najmä toho, čo vznikne, keď sa stretne otec s matkou. V. obranné
mechanizmy u detí znamenajú, že sa nedokážu prispôsobiť konfliktným situáciám. V. ich zvládnuť.

Do budúcnosti to môže mať na deti taký vplyv, že nebudú schopné riešiť stresové situácie. R. reagovať
úzkostne. R. to vyvolať úzkostné poruchy osobnosti. Y. starej matky a matky sa úzkostná reaktivita a
neurotické obranné mechanizmy mohli prehlbovať. T. matka a matka majú tendenciu deti chrániť. Zo
strany matky a starej matky jej chýbalo to, aby vplývali na deti, že tieto problémy sa dajú prekonávať. L.
stará matka a matka podporovali deti k vyhýbavému správaniu, aj vo vzťahu k otcovi.

R. pre deti predstavuje primárnu väzbu, ktorá je zdrojom bezpečia, prejavujú k nej vrelý citový vzťah. Vo
vzťahu k otcovi sa objavujú ambivalentné pocity. Na základe hodnotenia testov a pozorovanej interakcie
možno usudzovať, že deti majú otca rady. E. si s ním vytvoriť pozitívny kontakt, ktorý je však narušovaný
vnútornou úzkosťou z trvalého odlúčenia od matky a reálnymi negatívnymi zážitkami z konfliktov medzi
rodičmi. Na začiatku, keď otec prišiel do ambulancie ho deti odmietali. N. to nekomentoval, naďalej sa

im prihováral. Y. sa mu podarilo vytvoriť kontakt, najskôr s Q., potom sa mu podarilo vytvoriť kontakt
aj s D.. X. sa a boli spokojní, až do chvíle, kým D. nezaznamenala, že matka už prítomná nie je. E.
necítia nevraživosť voči otcovi, primárne sa ho neboja. X. sa s ním. D. si dovoľovala byť k otcovi aj zlá.
N. to spracoval. Y. sa aj zasmiali. E. hovoria, aby otec išiel preč, lebo cítia, že otec tam nepatrí. L. to
pramení z konfliktov medzi rodičmi. E. vycítili, že nie je to želanie zo strany matky, aby otec bol prítomný,

teda že nie je želaný. R. uviedla, že je vystavená verejnej hanbe. V. nevidí aký je otec v skutočnosti.
Y. preukázať to, že otec je iný, ako sa správa.

V osobnostnej štruktúre patológie nenašla ani u otca ani u matky. N. sú inteligentní ľudia. Q. má iný štýl
fungovania a reagovania. N., keď je s niečím nespokojný, nevie to dať najavo a tvári sa, že je všetko v

poriadku. Ak má nejakú potrebu neuspokojenú, potlačí ju. U otca zistila vysokú hladinu úzkosti, najmä
čo sa týka rozhodovania o zverení detí a o styku. X. depresivity bola vysoká. U otca ide o reakčnú
depresiu na konflikt v manželstve.

Od narodenia detí starostlivosť zabezpečovala matka, otec pracoval. Y. vznikali medzi nimi konflikty.

D. v istom štádiu nevedela, na ktorú stranu sa má prikloniť. Q. sa rodičia rozišli, deti sa viac priklonili k
matke, čo je prirodzené, pretože rozvod rodičov znamená pre deti zneistenie. Q. stratia jedného rodiča,
majú deti obavy, že stratia aj druhého rodiča. R. je vždy prvá vzťahová osoba. V danej situácii je takéto
správanie detí normálne, že sa prikláňajú k matke. E. riešia situáciu cez to ako reaguje matka. A. jej, že
matka nedokázala deti ubezpečiť, že keď za deťmi prišiel napríklad otec do škôlky, že je to v poriadku. R.

to brala ako provokujúce správanie zo strany otca, keď ich navštívil v škôlke. R. by mala vplývať na deti,
že môžu sa stretávať aj s otcom. N. rodičia prenášajú svoj konflikt na deti. L. to k úzkostnej reaktivite a
dieťa trpí. T. im to utrpenie. Ak rodičia aj naďalej budú mať takéto postoje, môže to mať negatívny vplyv
na psychický vývoj detí. L. to už aj do telesnej symptomatiky, ako je pomočovanie a zajakávanie.

R. sa javí introvertne zameraná, uprednostňuje rozum pred citmi, s tendenciou potláčať pocity. N. je
submisívnejšia, citlivá, jemná, vnútorne neistá, so zníženou sebahodnotou. Je milá k ľuďom, avšak
zároveň je k ľudom nedôverčivá a ostražitá. Y. menší okruh blízkych priateľov, s ktorými udržiava blízke
emocionálne väzby, na ktorých sa môže spoľahnúť v prípade núdze. I. potrebu emocionálnej intimity
potrebuje mať aj v partnerskom vzťahu a zároveň aj sama má v sebe potenciál primerane reagovať na

emočné potreby partnera. T. stránkou jej osobnosti je citlivosť ku kritike. Q. vnímať s úzkostnou obavou,
skľúčenosťou a prežívaním pocitu osamelosti, čo ešte viac môže zvyšovať jej nedôveru a ostražitosť
vo vzťahu k ľuďom. R. nemá problematický vzťah k deťom, nezistila potrebu terapie matky vo vzťahu
k starostlivosti o deti.

N. sa javí extrovertne zameraný, s extratenzitívnym vyhýbavým štýlom reagovania, ktorý kladie viac
dôraz na emócie. Má rád kontakt s ľuďmi a má potrebu vytvárať si viac priateľských vzťahov. Vo
vlastnostiach dominancia a submisivita je vyváženosť. U otca sa objavuje tendencia potláčať iritujúce
pocity a nahradzovať ich neprimeranou pozitívnou emóciou, čím akoby zakrýval svoje utrpenie. Y.
uspokojovaní potrieb má tendenciu na jednej strane akoby si nevšímať neuspokojené potreby a na

druhej strane má snahu uspokojiť potrebu skôr ako vznikne uvedomenie nespokojnosti. B. tendencia
sa môže v správaní prejavovať ako určitá naliehavosť, ktorá môže byť pre druhého nepríjemná, alebo
urážlivá.U obidvoch rodičov znalkyňa zistila primerané predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy detí. I. sú
dostatočne inteligentní ľudia. R. rodičovské kompetencie. V. si však predstaviť, že by deti boli zverené
do osobnej starostlivosti otca. E. sú naviazané na matku a bránia sa tomu, že budú od matky odlúčené.

I. vzájomnými konfliktami a nezhodami vytvárajú nevhodné podmienky pre deti. Y. jej názoru by pre deti
bolo horšie, odobrať ich z tohto prostredia. E. to vnímajú, tak že chcú byť s matkou. L. by si predstaviť
vyňať deti z tohto prostredia u matky a u otca, ale musela by im byť poskytovaná odborná starostlivosť
a zabezpečený kontakt s rodičmi.

I. síce spolu komunikovať budú, ale nedokážu nájsť riešenie. N. je už veľmi bezmocný. R. je pod
vplyvom iných odborníkov. Q. veci so psychológmi. R. argumentuje tým, čo jej odporučila R.. E., že treba
zabezpečiť deťom pokoj. Y. navrhuje matka stretávanie sa s otcom jeden krát za dva týždne. N. kontroval
tým, že navrhuje deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti.

Na otázku sudcu, či znalkyňa zistila u niektorého z rodičov, že je schopný komunikovať s druhým rodičom
a nebrániť v styku detí s druhým rodičom lepšie, znalkyňa uviedla, že si spomína na vyjadrenie matky,
že nesúhlasí s tým, ako sa otec správa, že je to iný človek ako sa prezentuje. B. môže byť prekážka
pri prípadnej dohode o úprave styku. Na strane otca nezaznamenala averziu voči matke. L. tendencia v
spolupráci a hľadanie riešení je u otca. Zo strany matky jej naskakovali obranné postoje.

Je prirodzené, že otec, ktorý sa domáha styku s deťmi robí všetko pre to, aby našli nejaké riešenie, aby
sa s deťmi mohol stretávať. T. matky je dokázať, že otec je iný ako sa prezentuje. R. nepozná. N. má
strach, že príde o kontakt s deťmi. Vo všeobecnosti, keď je žena nahnevaná na svojho manžela a ten by
mal vzťah dobrý s deťmi, tak bude mať takáto žena protichodné pocity a skôr podporí obavy detí, než

ich podporí v tom, že je v poriadku, že majú k otcovi dobrý vzťah. A takto je to aj v tomto prípade.

Y. očakávaní spoločného stretnutia otca s deťmi, najmä však D., prejavovali sa deti napäto, čo
sa odzrkadlilo aj na rečovom prejave, narušením plynulosti reči. T. stretnutie rodičov je v prežívaní
detí zdrojom úzkostnej obavy z konfliktov, ktoré ich emočne preťažujú a zneisťujú. V. pocit bezpečia,

vyvolávajú strach zo strany druhého rodiča. L. strach zo straty aj druhého rodiča.

V. priame manipulácie detí zo strany rodičov. V. manipulácie môžu byť, deti sú vnímavé. Q. otec nemal
veľa priestoru s kontaktmi s deťmi a deti sú v prevažnej miere u matky, na postoj detí má skôr vplyv
matka. E. sa obávajú o stratu rodiča, keďže vedia o rozvodovom konaní. Y. sa k matke. F. určitá koalícia

najmä D. s matkou. D. sa stavia do role ochrankyne matky. To sú reakcie na to ako dieťa vníma
danú situáciu. To je pre dieťa nezdravé. R. sa snaží dieťa chrániť pre konfliktnou situáciou. E. nemajú
vybudovanúfrustračnútoleranciu.Otohoršietopotomznášajú.Q.matkadetichráni,snažísaeliminovať
stretnutie detí s otcom. Na základe konzultácie s odborníkmi, dáva deťom informáciu, že to čo je pre
nich nepríjemné, tomu sa treba vyhýbať.

E.sabrániasituácii,ktorávznikáprispoločnomstretnutírodičov.Y.danejsituáciejezávisléodvzájomnej
interakcii rodičov pri spoločnom stretnutí a v súčasnosti už aj od zažitých negatívnych skúseností, ktoré
sú spojené s takouto situáciou. Y. deti je takáto situácia zdrojom potencionálneho ohrozenia a ako nositeľ
jeoznačenýotec.R.zohrávapredetidôležitúúlohuprieliminovanípocitupotencionálnehoohrozenia.Je

akoby katalyzátorom ohrozujúcich pocitov. Od jej reakcií a postojov sa deti rozhodnú, či zvolia vyhýbanie
alebo pôjdu v ústrety novej situácii. Je tu však určitá komplikácia v podobe prevrátenia rolí. Q. dieťa pri
spoločnom stretnutí zaujíma rolu rodiča a ochraňuje jedného rodiča pred druhým, čím sa vlastne snaží
chrániť samo seba. B. situácia je pre dieťa emočne škodlivá, preťažujúca a môže byť zdrojom pocitov
viny, ktorým sa dieťa snaží vyhnúť odmietnutím danej situácie.

Z rozhovoru s matkou, aj z obsahu spisu vnímala, že matka sa snaží deti na stretnutie s otcom pripraviť
(vychádzala viac - menej z výpovedí matky aj zo spisového materiálu), následne nemá už silu detí
povzbudiť k zotrvaniu kontaktu s otcom. V spoločnom rozhovore vyplynulo, že si želá pre deti pokoj,
chce ich chrániť pred preťažovaním, ktoré im prináša zdravotné ťažkosti. Ak celkovej situácii v rodine

porozumela správne, u matky je okrem pocitu bolesti z reakcie detí aj zmes hnevu voči manželovi, ktorá
jej bráni posmeľovať deti ku kontaktu s otcom a pomáhať im prekonávať úzkosť. R. už nemusí mať v
sebe toľko sily, aby eliminovala úzkosti detí. D. má pocit viny, že by išla s otcom, čo súvisí s prevrátením
rolí. T. prípravy detí zo strany matky by malo byť ošetrenie negatívnych postojov dieťaťa k otcovi. N.sama musí čeliť hnevu detí za to, že sa musia s otcom stretnúť. D. matka to nemá ľahké, keď sa voči nej
obracia hnev detí, keď musia ísť s otcom. R. dokázala nížiť strach detí, keď sa majú stretnúť s otcom.
R. by sa viac zaoberať hnevom detí, strachom, čoho sa boja. R. by sa s nimi rozprávať a rozptyľovať

strach a obavy, čo aj robí, ale nie v dostatočnej miere, aj keď deti vedia byť v tomto zmysle tvrdohlavé.

E. nemajú strach priamo z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí a deti ju vnímajú
ako potencionálne ohrozujúcu. Z toho istého dôvodu nemožno ani povedať, že sa na stretnutie s otcom
tešia, keďže situácia je pre ne zdrojom napätia. V. je v poriadku, keď otec pri stretnutí s deťmi kričí,

rovnako nie je v poriadku, keď matka neošetrí reakciu dieťaťa na takúto situáciu.

L. na aktuálny vnútorný konflikt a úzkostné prežívanie nútenej separácie od matky, by zverenie detí
do osobnej starostlivosti otca v nich zreálnilo separačnú úzkosť, ktorá je len zatiaľ potencionálna. O.
sa obáva rizika straty úplnej istoty a dôvery vo vzťahu k otcovi, ktorý už je teraz prežívaný ako zdroj
problémov a ohrozenia, nehovoriac o riziku emočného kolapsu detí - mohli by sa psychicky zrútiť.

V. matky pri stretnutí otca s deťmi evokuje v dieťati pocity úzkosti zo separácie od nej, pričom sa pocit
viny akoby viac zvýraznil. T. za prítomnosti matky zasa potencionálne evokujú množstvo konfliktov medzi
rodičmi. E. sú už vo veku, kedy dokážu vydržať bez matky. O. v tejto súvislosti poukázala na to, že v
spise sú aj správy, že keď sa deti stretli s otcom bez prítomnosti matky, tak sa s ním hrali. Sú však aj

správy, že keď otec bol v domácnosti, najskôr ho D. odmietala, ale potom sa už dožadovala, aby ju
odniesol spať. Ak by sa otec mal stretávať s deťmi, malo by to byť bez prítomnosti matky, ale malo by byť
na začiatku určité adaptačné obdobie, kedy bude matka pri styku prítomná, aby si deti mali možnosť
postupne zvyknúť, že matka už pri styku nebude. E. tohto obdobia kvantifikovať nevedela, pretože to
závisí od mnohých okolností. V tomto prípade už bolo vyskúšaných veľa možností.

C. interval stretnutí otca s deťmi nie je jednoduché, keďže stretnutie evokuje napätie a konflikty.
P. rodičovskej spolupráce a rešpektu, deti neprekonajú svoju nedôveru a budú naďalej vystavované
určitému tlaku, voči ktorému sa budú brániť. L. na reakcie detí, obidvaja rodičia volia vyhýbavý postoj,
hoci by bolo potrebné, aby učili deti prekonávať strach a nedôveru pri vzájomnej účasti a spolupracujúco.

Y. by bola vhodná odborná práca s celou rodinou, v rámci rodinných terapeutov. I. však musia byť
ochotní spolupracovať. T. druhého rodiča s deťmi by nemal byť asistovaný, ale mal by byť pod odborným
vedením psychológa.

Y. súčasnej úzkostnej reaktivite detí, týkajúcej sa separácie, nie je možný prechod na striedavú

starostlivosť, bez postupnej adaptácie a vytvorenia dôvery. D. rodičia neprejavujú aktuálne kapacitu
ku konštruktívnej komunikácii a spolupráci, aby tak zabezpečili aspoň základné podmienky striedavej
starostlivosti. I. pri striedavej starostlivosti musia vedieť komunikovať, predávať si komplexné informácie
o dieťati. O., aj keď má rodič dieťa v osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti , musí umožniť
aj druhému rodičovi kontakt s dieťaťom. V tejto situácii si nevie predstaviť zverenie detí do striedavej

starostlivosti.

L. medzi matkou detí a jej matkou je úzky priateľský. R. detí má vo svojej matke oporu.

L. detí so starou matkou sa javí emočne pozitívny. D. sa vyjadrila, že starú matku má rada a Q. svoj

pozitívny citový vzťah prejavila hľadaním útočiska u nej pri príchode do ambulancie. L. detí k starej matke
je normálny, znalkyňa nezistila nič patologické.

Y. vyšetrenie poukazuje na to, že matka netrpí duševnou poruchou. E. intelektovými schopnosťami. Je
síce vnútorne neistá, ale to neznamená, že by sa bez pomoci druhých osôb nedokázala o deti postarať.

O. konštatovala, že má pochybnosti, či sa skutočne podarí vyriešiť vzťah rodičov k deťom. B. prípad
je špecifický, s ktorým sa ešte v praxi nestretla. Y. rodine môže byť efektívna vtedy a do takej miery,
v akej je miera schopností prijať ponúknutú pomoc. Y. konflikt bráni pomoci. V konkrétnom prípade sa
znaky teórie zavrhnutého rodiča dajú nájsť.

Po vypočutí krátkej audionahrávky pokusu stretnutia otca s deťmi zo dňa X.X.XXXX, na ktorej sú
zachytené reakcie detí, znalkyňa uviedla, že odmietavé vyjadrenia detí k otcovi, nie sú v súlade s ich
vnútornými emóciami. V hlase maloletej D. nezaznamenala, že by mala z otca strach. L. na prejav týchtodetí, spôsob tohto prejavu neusúdila, že by sa deti otca báli. V svojej praxi zažila deti, keď odmietali
rodiča. Ak by mali deti v tejto veci strach, očakávala by ich iné prejavy.

Na otázku sudcu, či považuje za normálne, prirodzené a či to má nejaký pozitívny efekt, aby sa
realizovalo (opakovane) pozorovanie detí a rodičov cudzími ľuďmi, v prostrední rodiny rodičov s deťmi,
znalkyňa uviedla, že keď nás niekto pozoruje, máme tendenciu správať sa inak. L. tieto zásahy ešte
zvyšujú tlak na deti. V. by to opakovať. B. rodine boli poskytnuté všetky možné zásahy.

XX. Znalkyňa Y.. Q. L. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 3. 8. XXXX, na základe žiadosti matky. R. k dispozícii spisový materiál od matky, ktorý
je uvedený v tomto posudku. A. súdny spis k dispozícii nemala. C. psychologické vyšetrenie matky a
maloletých detí. S otcom detí vyšetrenie nerobila. P. to súkromný znalecký posudok, kde zadávateľom
bola matka a žiadala vyšetriť seba a svoje deti.

V súčasnosti vie od matky, že otec nemá kontakt so svojimi deťmi. E. úsilie o kontakt s deťmi nebol. J.
neodporúča umiestniť deti do krízového centra, ich odňatie matke a vytrhnutie z domáceho prostredia.
E. sú výrazne naviazané na svoju matku a poukázala na útly vek maloletých detí. L. pravdepodobná
je nejaká trauma, tak ako to popísala v závere znaleckého posudku.

V. ani u jedného dieťaťa prejavy duševnej poruchy alebo choroby. O. neurotickú symptomatiku u
obidvoch detí v zmysle prejavov afektívnej lability. Čo sa týka vzťahu detí k rodičom, vzťah detí k matke
je pozitívny. Y. ju za oporu vo svojom živote. U otca je verbálne tento prejav k otcovi vyjadrovaný ako
negatívny. L. detí nemusia byť namierené voči osobe otca, ale majú skúsenosti, ako sa otec správal
v ich prítomnosti. U matky nezistila prejavy duševnej poruchy alebo choroby. R. je plne kompetentná

vychovávať svoje deti. Vo výchovnom prostredí matky nezistila žiadne patológie.

E. v tomto veku sú vo všeobecnosti ovplyvniteľné a manipulovateľné. V. ovplyvňovanie zo strany matky
je prípustné a očakávateľné, pretože žijú v spoločnej domácnosti. R. je pre ne vzťahovo najbližšia osoba.
D. preberajú jej názory a postoje. L. ovplyvňovanie detí voči otcovi nezistila. R. sa nevyjadrovala, že by

bránila v styku otca s maloletými deťmi. E. sa zmieňovala, že kontakt detí s otcom podporuje. V. možnosť
priamo pozorovať interakciu detí s otcom, keďže otca nevyšetrovala. L. z verbálnych vyjadrení detí. O.
bol taký, že verbálne deti otca odmietajú, ale nemusí to korešpondovať s ich vnútorným prežívaním.
N. deti sa vyjadrili tak, že s otcom sa nechcú stretávať. E. jednoznačne preferujú svoju matku, ktorú
považujú za najdôležitejšiu osobu a oporu v svojom živote.

Y.jejnázoruje absolútnejenevhodné,abydetibolizverenédoosobnejstarostlivostiotca,atovzhľadom
na ich nastavenie voči otcovi a dlhodobú fixáciu na matku. D. striedavú starostlivosť nepovažuje za
vhodnú, a to vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, nízky vek detí, aktuálne a priori
negatívny postoj obidvoch detí k otcovi. V. pre deti je ich zverenie do osobnej starostlivosti matke.

K styku otca s deťmi, znalkyňa navrhla, aby sa deti stretávali s otcom v prítomnosti matky - na začiatku.
V. by bolo potrebné pracovať s obidvomi rodičmi. R. by s nimi pracovať detský klinický psychológ, ktorý
bysnimiprebralvhodnévýchovnéprístupy, naučilichkomunikovaťmedzisebou,abysarodičiaprioritne
zamerali na deti a nie na svoje partnerské nezhody. R. navrhla pracovať aj s deťmi, prostredníctvom

klinického detského psychológa. Y. by im poskytol názor na vytvorenie objektívnejšieho názoru na osobu
otca, na rolu v ich živote. V. by upraviť styk detí s otcom raz za dva až tri týždne, dve až tri hodiny v
prítomnosti matky, a to na neutrálnej pôde. Z praxe pozná neutrálnu pôdu, napríklad na úrade práce
alebo iných inštitúciách. V tejto konkrétnej situácii, u tejto rodiny, si však nevie predstaviť takúto formu
stretnutia, lebo sa už takéto stretnutia realizovali a nepriniesli efekt. V. upraviť styk otca s deťmi dve

hodiny jeden krát za týždeň, cca X mesiacov. Po adaptačnom období by navrhovala rozšíriť tento kontakt
na tri hodiny, jeden až dva krát týždenne, a to na neutrálnej pôde s tým, že by sa paralelne pracovalo aj
s rodičmi aj s deťmi u klinického psychológa. V. pôdou by mohlo byť aj detské centrum alebo v prírode.
Y. súd aj nariadi intervenciu psychológa a rodičia nie sú s tým stotožnení, tak to nemá žiadny efekt. S.
o zrelosť rodičov.

V. si prakticky predstaviť v súčasnej dobe upravovať aj styk starých rodičov s deťmi. V prvom rade treba
najskôr riešiť styk rodičov s deťmi, teda v tomto prípade otca a následne starých rodičov. Q. deti budúodmietať otca, budú odmietať aj jeho rodičov. V. by, aby sa v rámci styku otca stretávali s deťmi aj starí
rodičia. Y. deti by to bol stres. B. pracovať na tom, aby to nebolo o strese, aby nemali deti stres z otca.

Na otázku sudcu, prečo doteraz nepriniesli opakované psychologické intervencie konkrétne výsledky,
znalkyňa uviedla, že toto nie je o psychológoch, ani o súde ale je to o rodičoch, o ich vzťahu. Sú to ich
deti a oni by si mali uvedomiť, čo je v ich záujme. I. majú plnú zodpovednosť za svoje deti. Y. môžu len
odporučiť niečo a pracovať s rodičmi a deťmi.

XX. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. 6. XXXX v Q. V. R.,
zapísané v knihe manželstiev R. úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XX.

Z manželstva pochádzajú dve deti - D. Z., nar. 3. 4. XXXX a Q. Z., nar. 5. 9. XXXX. B. skutočnosti sú
preukázané rodnými listami maloletých detí.

Z potvrdenia G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa XX. 9. XXXX vyplýva, že navrhovateľka
bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v roku XXXX vo výške XXX, XX EUR a

rodinnéprídavkypredvemaloletédeti.VobdobíodjanuáraXXXX nepoberaladávkuvnezamestnanosti
ani nemocenské dávky.

Zo správ T. poisťovne, pobočka O. súd zistil, že v roku XXXX až do vyhlásenia rozhodnutia manžel
nepoberal dávky úrazové, dôchodkové ani dávky v nezamestnanosti, navrhovateľka poberala od

októbra XXXX do marca XXXX materské v celkovej výške za uvedené obdobie X XXX, XX EUR.

Zo správ G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. súd zistil, že:

· manžel - otec nebol v období od októbra XXXX až do vyhlásenia rozsudku v evidencii uchádzačov o

zamestnanie, ani nepoberal dávky sociálnej pomoci,
· manželka - matka v období októbra XXXX až do 5. 9. XXXX nebola v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti,
· od 6. 9. XXXX sa matka zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie.

Zo správy od zamestnávateľa M- T. SK, s.r.o., so sídlom v O. súd zistil, že manžel - otec je v tejto
obchodnejspoločnostizamestnanývpracovnompomere(ato odzačiatkuposudzovanéhoobdobia, ajv
čase vyhlásenia tohto rozhodnutia). J. priemerná čistá mzda za obdobie od októbra XXXX do septembra
XXXX bola cca X XXX, XX EUR mesačne. Od januára XXXX do decembra XXXX bol priemerný čistý
mesačný príjem otca u zamestnávateľa cca X XXX, XX EUR a za obdobie od januára XXXX do júla

XXXX cca XXXX, XX EUR mesačne netto. N. si uplatňuje u zamestnávateľa aj daňový bonus.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že matka bola zamestnaná
u zamestnávateľa - J.. J. Q., súdny exekútor, so sídlom v O. - od 2. 8. XXXX. Z dôvodu zrušenia
zamestnávateľa bez právneho nástupcu bol pracovný pomer skončený formou dohody k XX. XX. XXXX.

Zo správ G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. (šetrenie pomerov v rodine) súd zistil nasledovné
skutočnosti (vývoj v rodine od roku XXXX):

V správe zo dňa XX. XX. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že maloleté deti bývajú s matkou v

dvojizbovombyte.Vbytebývaajmatkanavrhovateľky. R.vtomčasesrozvodommanželstvanesúhlasil,
chcel zachovať manželstvo a presťahovať sa do rodinného domu, ktorý si manželia začali stavať.
Za príčinu nezhôd označil svokru. N. navrhol platiť výživné v sume XXX EUR pre obidve deti, od
augusta matke prispieval sumou XXX EUR mesačne (výživné pre deti a na domácnosť). E. v tom čase
vyhľadávali prítomnosť otca vyžadovali si jeho pozornosť. P. medzi nimi vybudovaný pekný vzťah. R. deti

boli v celodennej starostlivosti matky, maloletá D. navštevovala predškolské zariadenie - krúžky, za ktoré
matka platila polročne XX EUR. Q. opatrovníčka navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti
matke a upraviť stretávanie sa otca s deťmi tak, aby bol zachovaný ich vzájomný vzťah. L. otca pre
maloleté deti navrhla určiť podľa jeho zárobkových možností a potrieb maloletých detí.V správe zo dňa XX. 1. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že nový rodinný dom manželov v O. -
B. je priestranný, kompletne vybavený a zariadený. R. deti tu majú každé svoju izbu, zariadenú a

prispôsobenú ich potrebám. R. tu vytvorené podmienky pre pobyt počas stretnutia s otcom.

V správe zo dňa XX. 5. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že starí rodičia majú vytvorené podmienky
na to, aby sa stretávali s maloletými deťmi. Y. vyjadrenia starých rodičov, matka im neumožňuje stretávať
sa s maloletými deťmi. T. v rodine sa zhoršuje. N. nemá vytvorený priestor na rozvíjanie a prehlbovanie

vzťahu so svojimi deťmi, a to ani v rozsahu určenom predbežným opatrením súdu.

Vo vyjadrení zo dňa XX. 5. XXXX kolízna opatrovníčka nesúhlasila s navrhovaným zúžením styku
otca s deťmi. Q., že maloleté deti sú neustále vystavované stresovým situáciám, ktoré vyplývajú z
absencie konštruktívnej komunikácie zo strany rodičov. N. zdôrazňovala, že na výchove maloletých detí
musí participovať aj otec.

V poslednej správe zo dňa XX. 8. XXXX kolízna opatrovníčka zisťovala aj názor detí, a to v prítomnosti
matky. R. Q. sa nevyjadrovala, maloletá D. uviedla, že otec ju aj sestru chce zobrať od matky. Za svoju
rodinu považuje matku, starú matku a sestru Q.. E. sa vyjadrili tak, že chcú byť u matky. So starými
rodičmi sa stretávať odmietajú.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu psychologičky G. O. zo dňa XX. 5. XXXX súd zistil,
že stretnutia detí s otcom boli v tom čase konfliktné, pričom v niektorých prípadoch zasahovala polícia.
Y. konzultácie priniesli len dočasné zlepšenie, vzťahy rodičov zostali naďalej problematické, pretrvávala
vzájomná nedôvera. R. následne prerušila spoluprácu z pocitu zaujatosti psychologičky voči jej osobe.

T. následne nepokračovala. Y. odporučila naďalej pracovať na zlepšení vzájomných vzťahov v inom
poradenskom zariadení.

V správe zo dňa XX. XX. XXXX kolízna opatrovníčka okrem iného konštatuje, že doterajšie
psychologické intervencie ani intervencia A. V. v O. nesplnili sledovaný účel.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu, realizovaného psychológom G. O. zo dňa XX. 8.
XXXX súd zistil, že bolo realizované poradenstvo vo veci stretávania sa maloletých detí s otcom. P.
realizovaných desať konzultácii v priebehu dvoch mesiacov. Zo záverov vyplýva, že komunikácia medzi
rodičmi je aj naďalej nefunkčná. E., keď sa im matka vzďaľuje, vyhľadávajú jej prítomnosť. R. by si

vedela predstaviť zníženie frekvencie kontaktu otca s deťmi, a to raz za dva až tri týždne. R. zhodnotila
posun v správaní detí voči otcovi, ktoré sú v kontakte s ním pokojnejšie a začínajú s ním komunikovať.
Q. poskytovanie poradenstva bolo zamerané len na matku, chýbal psychologičke komplexnejší pohľad,
ako pokroky vníma otec a maloleté deti.

Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 9. 9. XXXX súd zistil, že stavebný úrad povolil manželom užívať
novostavbu - izolovaný rodinný dom v O. - B..

Z rozhodnutia O. školy a materskej školy v O., E. B. č. XX súd zistil, že maloletá D. bola prijatá do
predprípravného vzdelávania v školskom roku XXXX/XXXX.

Z listov vlastníctva predložených manželom súd zistil vlastníctvo nehnuteľností manželom a
nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tak, ako to vyplýva z vyjadrenia manžela
k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva.

T. sa oboznámil aj s listinami, preukazujúcimi oznámenia a priebeh priestupkových konaní, ktorých
účastníkmi boli najmä manželia a matka navrhovateľky - S.. D. P. (verbálne aj fyzické útoky), trestné
oznámenie podané obidvomi rodičmi, ako aj s rozsiahlou fotodokumentáciou, predkladanou účastníkmi
konania, elektronickou komunikáciou medzi rodičmi a písomné opisy stretnutí otca s deťmi tak, ako ich

vnímala matka a otec. V písomnom podaní zo dňa 4. XX. XXXX matka zosumarizovala priemerné
mesačné výdavky pre maloletú D. na sumu XXX, XX EUR a maloletú Q. na sumu XXX, XX EUR. R.
uviedla, že prispieva na bývanie za seba a maloleté deti sumou XX, XX EUR mesačne.T. z listín, predložených matkou, zistil niektoré výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí
(najmä výdavky na stravu, oblečenie hygienické a iné základné potreby, výdavky v škole a spojené s
voľnočasovými aktivitami maloletých detí a lieky).

N. v písomnom podaní zo dňa XX. 9. XXXX predložil doklady, preukazujúce jeho výdavky. Y. mesačné
výdavky za obdobie máj XXXX až apríl XXXX vyčíslil na sumu X XXX, XX EUR mesačne, vrátane
výživnéhopreobidvedetiXXXEURmesačne avecnéplneniapredetivovýškeXXX,XX EURmesačne.
Y. výdavky za bývanie a domácnosť za uvedené obdobie vyčíslil na sumu XXX, XX EUR mesačne.

Y. rôzne pokladničné doklady, ako aj výpisy z účtu. Zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa XX. 3. XXXX
súd zistil, že si mal otec požičať o pána R. R. sumu XX XXX EUR s úrokom 3, X % ročne. T. dlhu aj s
príslušenstvom bola dohodnutá najneskôr do XX. XX. XXXX. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX. 9. XXXX
súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu XX XXX EUR (bez dohodnutých úrokov) na stavbu
rodinného domu. E. má byť uhradený na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. rokov od podpisu
zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX. 5. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu

XX XXX EUR (bez dohodnutých úrokov) na stavbu a nákup zariadenia do nového domu. E. má byť
uhradený na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. rokov od podpisu zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 1. XX. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu XX XXX EUR (bez dohodnutých
úrokov) na stavbu a nákup zariadenia do nového domu. E. má byť uhradený na základe výzvy veriteľa,
najneskôr do XX. rokov od podpisu zmluvy. Z uznania záväzku zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že otec

uznal finančný záväzok vo výške XX XXX EUR (bez úrokov), voči pánovi S.. Y. Z., Y.. N. sa zaviazal
splatiť dlh na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. XX. XXXX.

Zo správ Y. pre rodinu v kríze V., so sídlom v O. z XX. XX. XXXX súd zistil, že poskytovali odbornú
pomoc navrhovateľke.

Zo správy Z. O. zo dňa XX. 1. XXXX súd zistil, že manželka uviedla, že bola napadnutá manželom. T.
popisuje objektívne drobné poranenia ruky. R. nahlásila úraz spôsobený manželom aj dňa XX. 5. XXXX.

Zo správ A. V. v O. súd zistil, že zamestnanci tohto občianskeho združenia sa podieľali na realizácii

stretnutí otca s maloletými deťmi v roku XXXX (realizácia asistovaných stretnutí na základe dohody).
V. matka s ďalšou spoluprácou nesúhlasila (október XXXX), otec navrhol v spolupráci pokračovať. R.
podala sťažnosť na postup zamestnancov A. V. v O., spochybnila ich profesionalitu a nezaujatosť. V
správe zo dňa XX. XX. XXXX je popísaný priebeh asistovaných stretnutí otca s deťmi.

Zo správy O. školy s materskou školou v O. zo dňa XX. 4. XXXX súd zisti, že maloletá D. navštevuje
materskú školu od 5. 9. XXXX bez problémov, o otcovi sa vyjadrovala v rámci normy, bez akýchkoľvek
extrémov.

Z psychologického vyšetrenia maloletej D. Z. zo dňa XX. XX. XXXX (realizovaného psychologičkou

R.. P. E.) súd zistil, že psychologička konštatovala vyvíjajúce poruchy správania a emócií v detskom
veku, orientované na rodinný kruh, resp. spúšťané nadmerným stresovým rodinným zázemím,
nadmerným negatívnym psychickým tlakom. V správe zo dňa XX. X. XXXX psychologička konštatuje
stupňovanie poruchy správania a emócií v detskom veku, ktoré sú podmienené konfliktami medzi
rodičmi a nadmerným psychickým tlakom. N. v konaní znalecké dokazovanie. Zo správy psychologičky

R.. P. E. zo dňa XX. 5. XXXX okrem iného vyplýva, že maloleté deti navštevovali jej ambulanciu, aj
v prítomnosti rodičov. T. otca s deťmi navrhla v jej ambulancii 1 - krát týždenne, prípadne X - krát
týždenne po jednej hodine. V správe zo dňa XX. 6. XXXX psychologička uvádza, že maloleté deti nie
sú schopné po psychickej stránke stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky. V správe zo dňa XX.
8. XXXX psychologička okrem iného uvádza, že maloletá D. styk s otcom priamo neodmieta, vyžaduje

však pri stretnutí s otcom prítomnosť matky a maloletej Q.. U D. sa začalo prejavovať zajakávanie,
podmienené stresom. V správe zo dňa 7. 6. XXXX (pre orgán činný v trestnom konaní) psychologička
uvádza, že ani jedného z rodičov psychologicko - diagnosticky nevyšetrovala. V správe zo dňa XX.
XX. XXXX psychologička popísala výsledky psychologického vyšetrenia matky, s uvedením použitej
psychodiagnostickej metodiky. V správe zo dňa XX. 5. XXXX neodporúčala maloleté deti odobrať z

domáceho prostredia (potvrdenie vydané na žiadosť právneho zástupcu matky).

Z odborného vyjadrenia psychologičky R.. O. B. č. X/XXXX zo dňa XX. 5. XXXX, ktorý predložil súdu
právny zástupca matky a ktoré súd vykonal ako listinný dôkaz okrem iného súd zistil, že psychologičkaneodporúča maloleté deti odňať z dočasnej osobnej starostlivosti matky. R. by to pre deti vysoko
traumatizujúci charakter. Y. na útlosť veku detí, ktoré potrebujú mať stabilnú - citovo významnú osobu
a s ňou pevnú vzťahovú väzbu. V tomto prípade je to matka. E. sú na matku nadmieru fixované, čo

je prirodzené a očakávané. Y. jej názoru je pravdepodobné, že vzťah maloletej D. s otcom, je po jeho
odchode z domácnosti prerušený a značne deformovaný. R. Q. sestru D. zrkadlí a napodobňuje. N.
filiálnu terapiu u R.. B. E., ktorú deti poznajú a majú k nej dôverný vzťah.

T. v súvislosti s týmto listinným dôkazom poukazuje na to, že odborné vyjadrenie bolo vypracované

na žiadosť matky, ktorá aj uviedla otázky, na ktoré psychologička odpovedala. Y. mala k dispozícii len
spisový materiál, predložený matkou a otec maloletých detí sa psychologického vyšetrenia nezúčastnil.

ZosprávyA.pedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencieO.zodňaXX.XX.XXXXsúdzistil,
že toto zariadenie oslovil otec maloletých detí. Y. starostlivosť bola rodine poskytovaná v roku XXXX,
avšak bez pozitívneho výsledku. Y. odporučil rodičom aspoň základnú komunikačnú funkcionalitu. V

správe zo dňa XX. XX. XXXX psychológ R.. E. H., Y.. uviedol, prípad manželov Z. je veľmi komplikovaný
a na iný podobný prípad si nespomína. So zreteľom na bezvýslednosť terapeutických stretnutí, ktorých
priebeh popísal, navrhol prácu s rodinou ukončiť. R. deti prežívajú pri stretnutiach s otcom stres. N., aby
sa stretávanie otca s deťmi realizovalo iným odborníkom, na inej pôde.

Z lekárskych správ súd zistil, že maloletá D. aj Q. trpia kožným ochorením, poruchami správania a
emócii. I. sa súd oboznámil aj s lekárskymi správami detskej neurologičky (R.. Y. N.), ktorá konštatovala
zistené poruchy správania maloletej D. a poruchy spánku. U obidvoch detí bol diagnostikovaný atopický
ekzém - kožné problémy, pričom možným spúšťačom a udržiavajúcim faktorom môžu byť psychogénne
dôvody. Y.. Q. L. (logopedická ambulancia) konštatovala u maloletej D. expresívnu dysláliu a incipientnú

zajakavosť. E. psychiatrička R.. J. P. v správach z roku G. konštatovala u maloletých detí emočné a
behaviorálne poruchy so začiatkom v detstve a adaptačnú poruchu. Zo správ R.. Y. N. zo dňa 2.
XX. XXXX súd zistil, že u maloletej D. pretrvávajú poruchy správania sa a emócií, poruchy spánku,
pozornosti, dieťa vyžaduje pokojné, nestresujúce prostredie a u maloletej Q. bola konštatovaná porucha
vývoja expresívnej zložky, poruchy spánku, pozornosti a pomočovanie. B. závery detská neurologička

konštatovala aj v správach zo dňa XX. 5. XXXX. E. vyžadovalo celodennú starostlivosť zo strany matky
a neurologička odporučila predĺženie rodičovskej dovolenky. Z vyjadrenia lekárky pre deti a dorast R..
R. R. zo dňa XX. 4. XXXX, vyplýva, že maloletá Q. je spôsobila navštevovať materskú škôlku.

Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 5. 9. XXXX súd zistil, že

maloletá Q. má diagnostikované emočné a behaviorálne poruchy so začiatkom v detstve. Má dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci osobitnú starostlivosť.

Z priebežného výstupu z odbornej činnosti v školskom roku XXXX/XXXX T. centra špeciálno -
pedagogického poradenstva O. zo dňa XX. 6. XXXX súd zistil, že maloletá D. je v ich starostlivosti od

mája XXXX, a to na žiadosť matky. O. odporučilo, aby maloleté dieťa bolo naďalej v osobnej starostlivosti
matky, avšak dôležitý je aj kontakt s otcom, ak to dieťa neodmieta, postupné upevňovanie väzieb s
otcom, zachovanie súrodeneckých väzieb, nenútiť dieťa do kontaktu, nestresovať dieťa, nehádať sa
pred deťmi, stabilitu, predvídateľnosť, pravidelnosť a jednotné výchovné prostredie.

Z uznesenia Okresného úradu O., N. zo dňa 1. 8. XXXX, č. k. OU- ZA- N XXXX/XXXXXX/XXX/XKR
súd zistil, že pán B. Z. bol uznaný zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože
dňa XX. 4. XXXX fyzicky napadol S.. R. Z., Y.. a spôsobil mu zranenia, ktoré vyplývajú z výroku tohto
rozhodnutia. T. sa stal v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletými deťmi, pričom R. Z. odtláčal od
R.. E. Z. manžela. V tom čase požiadala R.. E. Z. B. Z., aby ich odviezol svojim autom na výlet.

ZuzneseniaOkresnéhoriaditeľstvaPZvO.zodňa3.4.XXXXsúdzistil,ževecpodozreniazospáchania
prečinu marenia výkonu rozhodnutia, ktorého sa mala dopustiť matka maloletých detí na tom skutkovom
základe, že riadne nedodržiavala rozhodnutia súdu, ktoré dočasne upravovali styk otca s deťmi, bolo
odovzdané správnemu orgánu na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v O. zo dňa XX. 6. XXXX, Z.:N.- XXX/X- L.- ZA- XXXX súd
zistil, že trestné oznámenie zákonného sudcu v tomto konaní, pre podozrenie zo spáchania trestnéhočinu týrania blízkej a zverenej osoby rodičmi maloletých detí (poškodené mali byť maloleté deti), bolo
odovzdané správnemu orgánu, ktorý by mohol skutok prejednať ako priestupok.

Zo spisu Okresného súdu O. sp. zn. XX Em/X/XXXX súd zistil, že otec podal dňa XX. 3. XXXX návrh
na výkon rozhodnutia (styk s maloletými deťmi), pretože matka maloletých detí si neplnila dobrovoľne a
v plnom rozsahu, čo jej ukladal vykonateľný exekučný titul. T. uznesením zo dňa XX. XX. XXXX nariadil
výkon rozhodnutia zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. 9P XXX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
7. X. XXXX.

ZospisuOkresnéhosúduO.sp.zn.XXCXX/XXXXsúdzistil,žeonávrhumatkynaurčeniemanželského
výživného nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne rozhodnuté.

XX. Y. § X ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. A. mimosporový poriadok (ďalej len A.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. A. sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len A.), ak tento zákon neustanovuje inak.

Y. § 2 ods. 2 A., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Y. § 94 A., účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

Y. § X00 A. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode.

Y. § 1X1 A., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno
zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Y. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Y. § X8 O. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. XX/XXXX Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len O. o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Y. § 19 ods. 1 O. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. C. potrieb rodiny je aj
osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Y. § 19 ods. X O. o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Y.§X2§ O.orodine, kzrušeniumanželstva rozvodom možnopristúpiť lenvodôvodnenýchprípadoch.

Y. § 2X ods. X O. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. T. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí.

Y. § X3 ods. 2 O. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozvode na ne prihliada. T. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Y. § 23 ods. 3 O. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 O. o rodine.Y. § 24 ods. 1 O. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

T. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na
jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Y. § 24 ods. 2 O. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Y. § XX ods. X O. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. I., ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Y. § X5 ods. X O. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Y. § 25 ods. 2 O. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
X, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

Y. § 25 ods. 4 O. o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku X alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Y. § X6 O. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Y. § 28 ods. 2 O. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Y. ich výkone sú povinní

chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Y. § X6 ods. X O. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. C. § 2X, § 2X a § 26 O. o rodine sa použijú primerane.

Y. § 62 ods. 1 O. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Y. § 62 ods. 2 O. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. E. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Y. § 62 ods. 3 O. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Y. § 62 ods. 4 O. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Y. § 62 ods. 5 O. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Y. skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Y. § 65 ods. X O. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Y. § 75 odsek X O. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Y. § 76 ods. X O. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Y. § 77 ods. X O. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. R. ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. L. pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu X rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Y. § X ods. 2 A., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

XX. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky manželky - matky, manžela -
otca, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne G. komisára pre deti, svedkov, znalcov a vyjadrení prokurátora
Okresnej prokuratúry O. a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného
dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:
R. účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené. V. je možné očakávať obnovenie manželského

spolužitia.X.konfliktmedzimanželmirodičiaprenášajúajdovzťahukmaloletýmdeťom.E.odnarodenia
poskytuje osobnú starostlivosť matka a aj otec, pokiaľ býval s nimi v spoločnej domácnosti. Na
starostlivosti o maloleté deti participuje aj stará matka - matka navrhovateľky, ktorá s nimi žije dlhodobo
v spoločnej domácnosti (prakticky od narodenia detí). T. oca s deťmi následne prebiehal nepravidelne,
rodičia sa na tejto otázke nevedeli dohodnúť. Y. o dočasnom zverení a styku otca s maloletými deťmi

rozhodovali opakovane súdy formou neodkladných opatrení, a to na základe početných návrhov rodičov.
N. návrhov bol v zásade taký, že matka navrhovala dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a otec do striedavej osobnej starostlivosti, v ďalšom konaní do jeho osobnej starostlivosti
alebo A. sociálnych služieb K., ako aj návrhy na dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi a ich
zmenu, dokonca návrh na zákaz styku otca s deťmi

C. zo dňa XX. XX. XXXX boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a upravený
styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každý
nepárny týždeň v nedeľu od XX.XX hod. do XX. XX hod., od 1. 4. XXXX bez prítomnosti matky, ktoré bolo
zmenenéuznesenímKrajskéhosúduvO.zodňaXX.2.XXXX-včastistykuotcasdeťmibezprítomnosti
matky od 1. 7. XXXX. C. zo dňa XX. 6. XXXX bola prítomnosť matky predĺžená do XX. 9. XXXX. Do

novembra XXXX dochádzalo isté obdobie k stretávaniu sa otca s maloletými deťmi prostredníctvom
asistencie A. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v O.. C. Okresného súdu O. zo
dňa XX. XX. XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX. XX. XXXX bola realizácia styku otca v
tomto zariadení zrušená.

C. zo dňa 7. 5. XXXX súd napokon nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloleté deti
z dočasnej osobnej starostlivosti matky na nariadil maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy
odbornej diagnostiky v A. sociálnych služieb K.. V. matka v písomnej správe zo dňa XX. 6. XXXX okrem
iného uviedla, že stretnutia detí s otcom sa postupne „rozbiehajú“. Y. priebeh stretnutí detí s otcom v
máji a júni XXXX tak, že deti akceptovali prítomnosť otca, pomaly sa obnovuje ich dôvera k otcovi. N.

sa deti dovolili zapojiť do hry. Po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 7. 5. XXXX súdom
druhej inštancie a vrátením veci na ďalšie konanie a rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v O. zo
dňa XX. 6. XXXX, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX), ktorým súčasne neodkladným opatrením upravil styk otca
s deťmi každý párny týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každý nepárny týždeň v nedeľuod XX.XX hod. do XX.XX hod. na detskom ihrisku, od XX. 8. XXXX bez prítomnosti matky a uložil
matke povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, súd po doplnení dokazovania opätovne
uznesením zo dňa 1. 8. XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloleté deti z

dočasnej osobnej starostlivosti matky na nariadil maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy
odbornej diagnostiky v A. sociálnych služieb K., a to do XX. XX. XXXX. N. sa následne podaním zo dňa
XX. 8. XXXX dožadoval výkonu tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti v písomnom vyjadrení zo dňa XX.
8. XXXX prokurátor Okresnej prokuratúry O. poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu O. zo dňa
1. 8. XXXX považuje za zákonné. Q. rodičov pretrváva. Q., že „... pokiaľ nedôjde k zásadnému obratu

v správaní rodičov, je minimálne dočasné umiestnenie detí do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie
nevyhnutnosťou. Aj napriek istému pozitívnemu náznaku zmeny v správaní rodičov, prezentovanom
na pojednávaní dňa XX. 5. XXXX, k zásadnému obratu vo veci nedošlo. L. pritom naznačovalo tomu, že
sa rodičia dohodnú a že sa napokon podarí realizácia stretnutia otca s maloletými deťmi bez prítomnosti
matky, čo by bolo dôvodom na to, aby súd vo veci rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým
deťom bez toho, aby bolo nutné umiestniť deti do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie. V.

neodkladnéhoopatrenia jenepochybneextrémnym,avšakvzhľadom kaktuálnejsituáciizrejmejediným
možným riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú.“

Q. medzi rodičmi a výrazné narušenie vzťahu otca a maloletých detí, sa prejavil aj vo vzťahu detí k
starému rodičovi S.. P. a starým rodičom manželom Z.. B. starí rodičia sa s deťmi dlhodobo nestretávajú.

Y. aj návrhy na úpravu styku s maloletými deťmi. D. sa deti so starými rodičmi, tak ako aj s otcom,
stretávať nechcú.
V priebehu konania boli rodičom poskytované rôzne psychologické terapia a poradenstvo, vrátane
asistovaného styku. D. uložené výchovné opatrenia doteraz neviedli k želateľnému výsledku,
predovšetkým riadnemu a normálnemu styku otca s maloletými deťmi a aj blízkymi príbuznými.

L. medzi rodičmi a detí a otca (vrátane starých rodičov) sú narušené takým spôsobom, že väčšina
odborníkov - psychológov konštatovala, že sa s takýmto prípadom v praxi nestretla. S. odporúčania boli
rôzne, v zásade sa však zhodli na tom, že maloleté deti sú naviazané na matku, je pre nich oporou a
základnou vzťahovou osobou. Za predpokladu, že budú deti na čas po rozvode manželstva zverené
do osobnej starostlivosti matke, navrhli upraviť styk otca tak, aby v prvej adaptačnej fáze sa realizoval

v prítomnosti matky a na neutrálnom mieste (nie v byte matky) a následne bez prítomnosti matky. O.
odporučiliposkytovaťrodičomajdeťomodbornéporadenstvo.T.,rodičiamusiaprekonaťvlastnézáujmy,
uprednostniť záujmy detí a s odborníkmi reálne (nie formálne) spolupracovať. Y. v tomto štádiu konania
nenavrhli upraviť styk detí so starými rodičmi, pretože prioritou je upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Vo výchove matky neboli dokazovaním zistené patológie. V skutočnosti nemajú deti k otcovi negatívny

vzťah, len sa správajú inak, aké majú v skutočnosti vnútorné pocity. L. otca k deťom sa taktiež
nevyznačuje patológiami. J. neprimeraná nástojčivosť a naliehavosť je však zrejmá. Y. je práve forma
stretnutí detí s otcom. R. nedostatočne pripravuje na styk otca s deťmi, nepriamo ich ovplyvňuje proti
nemu. V. rozptyľuje ich strach a obavy prameniace zo styku s otcom. N. sa často pri stretnutí správa
nevhodne, najmä k matke detí. O. jednoznačne konštatovala prevrátenie rolí v rodine, deti sa snažia

chrániť matku.
XX. T. bol pri rozhodovaní viazaný G. SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. X
ods. X a X G. SR a zákonmi (z právnych poznatkov), ktoré vykladal podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia a rozhodoval len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov). Súd v tomto konaní, v rámci hodnotenia dôkazov (každý jednotlivo a

všetky vo vzájomnej súvislosti, rozhodol aj o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov nevykoná, s využitím
aj zásad formálnej logiky.

So zreteľom na charakter a predmet konania, samozrejme využil aj svoje praktické a životné skúsenosti
tak, aby rozhodnutie v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom bolo v najlepšom záujme

maloletých detí.
E., ktoré boli získané nezákonne, nepoužil ako súčasť skutkového základu pre svoje rozhodnutie. V
tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na početné audio a videonahrávky, ktoré boli podľa názoru súdu
získané v rozpore s N. zákonníkom a porušovali G. SR garantované právo na súkromie.
Y. ustanovenia § X1 N. zákonníka, občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Y. § 1X ods. 1 N. zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové
záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.Y. § 12 ods. 2 N. zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Y. § 12 ods. X N. zákonníka, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
občana použiť primeraným spôsobom aj pre vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. D. takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami občana.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu
osobnej povahy (§ 377 B. zákona ), podľa ktorého ten, kto poruší dôvernosť neverejne prednesených
slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a
takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí
vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Y. takéhoto trestného činu je vznik

vážnej ujmy na právach poškodeného a to, že páchateľ zachytí záznamovým zariadením prednesené
slová alebo iný prejav osobnej povahy na mieste neprístupnom verejnosti.
Vo všetkých prípadoch išlo o súkromné prejavy osôb a podľa názoru súdu, súhlas dotknutých osôb nebol
daný ani konkludentne.
Y. názoru súdu, tieto dôkazy trpia takými vadami, že súd rozhodol, že ich nevykoná (s dvomi výnimkami

krátkych zvukových úryvkov maloletých detí, aby ich posúdil znalec, keďže takýto procesný postup bol
potrebný na zistenie skutkového stavu veci).
K zvukovým a obrazovým záznamom súd ešte uvádza, že považuje za celkom nevhodné, scestné
a až nepatričné, nakrúcať maloleté deti na audiovizuálne nosiče a tie následne poskytovať rôznym
inštitúciám s cieľom získať výhodu alebo podporiť svoje subjektívne tvrdenia. B. postupy by nemali mať

miesto v demokratickej spoločnosti a v deklarovanom právnom štáte. V. je možné, aby si každý mohol
každého beztrestne a bez súhlasu nasnímanej osoby nahrávať a následne používať, či skôr zneužívať
ako dôkaz vo svoj vlastný prospech. Je to šikmá plocha, po ktorej môže spoločnosť skĺznuť do polohy až
policajného štátu, s celkom narušenými vzťahmi medzi jednotlivými členmi takejto spoločnosti, v ktorej
sa šíri nedôvera a strach. I. by si mali uvedomiť, že takéto záznamy majú celkom intímny charakter a

vo vzťahu k deťom môžu byť v budúcnosti zneužité alebo inak môžu deti poškodiť. Ak už naozaj majú
rodičia obsesívne stavy niekoho nakrúcať, môžu nakrúcať predovšetkým seba a následne si záznamy
prehrávať a kriticky sa môžu následne zamyslieť nad svojim správaním, najmä vo vzťahu k vlastným
deťom. Y. súd tieto dôkazy nevykonal a neprihliadol na ne (okrem dvoch krátkych audionahrávok
vyjadrení maloletých detí voči otcovi, ktoré boli prehrané na pojednávaní v prítomnosti znalcov). Y. ich

zaťažené takou vadou, ktoré ich urobili procesne absolútne nepoužiteľné.

Y. v prejednávanej veci boli odborné názory, predovšetkým psychológov a závery znalcov (závažnosť
týchto dôkazov). V. znaleckým posudkom bol posudok vypracovaný R.. R. L., a to nie preto, že tento
posudok nariadil súd, ale preto, že znalkyňa mala k dispozícii súdny spis a znalecky skúmala obidvoch

rodičov aj maloleté deti.

T. na základe znaleckého posudku R.. R. L. dospel k názoru, že nie je potrebné psychiatricky skúmať
duševný stav rodičov detí. O. sa jednoznačne vyjadrila, že nezistila u rodičov známky duševnej
choroby alebo poruchy. V tejto časti považuje súd vyjadrenie znalkyne k tejto otázke za jednoznačné,

odôvodnené a nevzbudzujúce rozumné pochybnosti. N. sa vyjadrili aj iní odborníci.
T. pripustil aj vykonanie súkromného znaleckého posudku znalkyňou Y.. Q. L., predloženého stranou
konania - matkou. O. posudok obsahoval zákonom predpísané náležitosti. B. dôkazný prostriedok bol
však zaťažený predovšetkým tým, že znalkyňa nemala k dispozícii celý súdny spis (nevyžiadala si ho)
a psychologicky nevyšetrila otca detí. V. tomu súd na tento dôkaz pri rozhodovaní prihliadol, pretože ho

nepovažoval za nezákonne získaný, iba zaťažený vadou, ktorá ho ale procesne nediskvalifikovala.
Na správy psychologičky R.. P. E. súd síce prihliadol, ako na listinný dôkaz, avšak poukazuje aj na
konštatovanie súdu druhej inštancie v uznesení zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCoP/XX/XXXX, že nie je
zrejmé, ako vyšetrenie maloletej D. prebiehalo a aké exaktné metódy boli použité. C. sa v podstatnom
rozsahu v neprítomnosti otca.

Aj znalecké posudky hodnotil súd ako iné dôkazy vykonané v tomto konaní (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), samozrejme s tým, že nemohol nahrádzať odborné závery odborníkov vlastnými názormi. O.
limitom je neprípustnosť, aby znalci posudzovali otázky právne, aj keď v konaniach tohto charakteru, súich vyjadrenia v tomto smere hraničné. Ak sa znalcom stalo, že odpovedali na právne otázky, súd na
tieto závery v zásade neprihliadal.
Na petíciu a listy osôb, ktoré neboli účastníkmi konania (napríklad „postrehy náhodných svedkov“ a

„svedectvá“), súd samozrejme neprihliadal. Je viac ako pravdepodobné, že boli indukované rodičmi a
prípadne starými rodičmi maloletých detí, za účelom zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu takouto
neprípustnou formou. Y. konanie bolo dokonca „medializované“ v denníku „V. Z.“ dňa XX. 5. XXXX.
XX. Súd zamietol dôkazy navrhnuté (výsluch svedkov R.. J. X., R.. R. P., R. Z., R.. D. Z., S.. Y. Q., O.
R., R.. Y. N., L. B., D. L.), uvedomujúc si zásadu zisťovania skutočného stavu veci, vrátane vykonávania

dôkazov, ktoré účastníci konania nenavrhli, pretože:

· ich vo všeobecnosti považoval za nadbytočné, celkom zjavne neúčelne predlžujúce súdne konanie,
· skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi zistené a objasnené, boli zistené a objasnené inými
vykonanými dôkazmi (neúčelná duplicita vo vykonávaní dôkazov),
· skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi preukázané, nemali bezprostredný vzťah k

prejednávanej veci (k predmetu konania),
· vykonanými dôkazmi bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutočný (skutkový) stav veci, a to v
rozsahu potrebnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie o všetkých návrhoch účastníkov konania.

T. postačovali u niektorých špecialistov, ktorí poskytujú starostlivosť maloletým deťom (napr.

neurologička), vykonať ich lekárske správy ako listinné dôkazy. S. výsluch nepovažoval za potrebný,
pretože znalci, predovšetkým R.. R. L., sa s nimi oboznámili a zohľadnili ich pri vypracovaní znaleckého
posudku.

Aj keď súd v v rámci dokazovania uvažoval, že vypočuje niektorých navrhnutých svedkov (napríklad R..

X., R.. P.), v ďalšom štádiu dokazovanie tieto dôkazy už nevykonal a dôkazné návrhy zamietol, pretože
ich vykonanie považoval za nadbytočné, neúčelne predlžujúce konanie. V. súdu postačovala svedecká
výpoveď R.. J. L. - zamestnankyne zariadenia V., výsluch ďalších zainteresovaných zamestnancov
nepovažoval za potrebný (výsluch R.. X., R.. P.). I. názor mal súd aj na tzv. náhodných a „rozhorčených“
svedkov stretnutí otca s deťmi (napr. navrhovaná svedkyňa S.. Q.).

T.poukazujevtejtosúvislostinato,že niejeviazanýnávrhmiúčastníkovnavykonaniedokazovaniaaani
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V. všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou
spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť
dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia V. súdu T. republiky uverejnené v O. stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov T. republiky pod R XX/XXXX a pod R XXX/XXXX). N. možnosti konať pred súdom s
následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné
mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie V. súdu SR z XX.
apríla XXXX, sp. zn. X A. XX/XXXX).

XX. K návrhu na rozvod manželstva:

G. konania uzavreli manželstvo dňa XX. 6. XXXX. U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo.

Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že problémy v manželstve boli už od začiatku. R. uviedol,

že manželstvo bolo problematické takmer od samého začiatku. Po svadbe nefungovalo nič, čo si
predsavzali.

R. popísala nevhodné správanie manžela voči nej, ako aj jej matke. Q. medzi nimi boli predovšetkým
verbálne, ale prerástli aj do fyzických útokov, čo malo konzekvencie v podaných trestných oznámeniach

a v priestupkových konaniach. R. poukázal na patologické naviazanie manželky na svoju matku, ktorá
podstatne prispela podľa jeho názoru k rozvratu manželstva.

V decembri XXXX manžel opustil spoločnú domácnosť a následne k obnoveniu manželského spolužitia
nedošlo.

R. využili aj pomoc odborníkov, zameranú na sanáciu manželstva, avšak bezúspešne.Po odchode manžela so spoločnej domácnosti začali gradovať konflikty kvôli styku otca s deťmi, ktoré
prakticky pokračujú doteraz. R. sa len ich intenzita v čase.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obidvaja manželia nenapĺňajú povinnosti,
upravené v § 18 O. o rodine: nežijú spolu, nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nestarajú sa
spoločne o deti a ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Aj keď porušenie týchto povinností nemožno
sankcionovať, treba ich považovať za také rozhodujúce, že bez ich plnenia nemôže manželstvo plniť
svoj účel, a to ani sčasti.

T. si urobil obraz o vzťahu manželov aj na pojednávaní a zistil, že manželia nie sú schopní komunikovať
ani o základných veciach, vrátane potrieb detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 O. o rodine).

Y. úprava pozná jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva a tým je vážne a trvalé rozvrátenie
vzťahov medzi manželmi. Y. platného právneho stavu predstavuje rozvod manželstva nežiaduci
spoločenský a právny jav. Y. zákon zdôrazňuje postoj spoločnosti k významu a účelu manželstva
a zachováva všeobecné výkladové pravidlo v § 22 ZR, ktorý zdôrazňuje ústavnoprávnu ochranu
manželstva s možnosťou pristúpiť k jeho rozvodu len v odôvodnených prípadoch.

T. je povinný vážnosť rozvratu manželstva zisťovať a vyhodnocovať. Je povinný porovnať manželstvo,
počas ktorého bolo funkčné, porovnať ho so súčasným stavom a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu
vyvolali. V. každý rozvrat manželstva je pritom dôvodom na jeho rozvod, ale len kvalifikovaný -
neodstrániteľný a nenapraviteľný (R IV/XXXX).

I. manželstva bol okrem výpovedí účastníkov konania preukázaný aj výpoveďami svedkom (najmä S..
P.), ale aj vykonanými listinnými dôkazmi.

T. na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:

· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo dlhodobo neplní svoj účel,
· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,

a preto ho rozviedol.

R. súd vyhodnotil ako formálne. R. spolu nebývajú od decembra XXXX. V. preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia manželského spolužitia. R. takúto možnosť ani
nepripustili. T. samozrejme prihliadol aj na záujem maloletých detí. O. manželstva nebudú vyrastať v

trvale disfunkčnej rodine a rozvod manželstva nebude v rozpore s ich záujmami. N. manželia zhodne
navrhli manželstvo rozviesť, hoci manžel v čase podania návrhu manželstva s rozvodom nesúhlasil. I.
manželstva považoval súd za trvalý. E. pomoc odborníkov neviedla k náprave.

So zreteľom na zistené skutočnosti preto súd manželstvo rozviedol.

XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (zverenie maloletých detí):
Q. predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletými deťmi, súd obligatórne rozhodoval aj o
výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode.
Y. čl. X ods. X E. o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Y. čl. X ods. X E. o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou E., uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Y. čl. XX ods. X E. o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou E., zabezpečujú dieťaťu,
ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a úrovni.Y.čl.XXods.XE.oprávachdieťaťazatýmúčelomsadieťaťuposkytujenajmämožnosť,abysavypočulo
v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom
zástupcu alebo príslušného orgánu.

Y. čl. X O. zásad O. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Y. určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie

I. sa na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po prípadnom rozvode manželstva
nedohodli. R. navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s deťmi v
jej prítomnosti. N. návrh v zásade prezentovala na pojednávaní aj kolízna opatrovníčka a zástupkyňa
G. komisára pre deti s tým, že po uplynutí určitej adaptačnej doby navrhovali realizovať styk otca
v neprítomnosti matky (navrhla uložiť aj výchovné opatrenie rodičom maloletých detí.). O. potrebu

odborne pracovať s celou rodinou. Y. v záverečnom návrhu navrhol deti dočasne umiestniť do ústavnej
starostlivosti, pretože rodičovský konflikt stále pokračuje a rodičia preferujú svoje záujmy pred záujmami
detí. Y. na to, že sú pochybnosti o spôsobilosti obidvoch rodičov zabezpečovať výchovu maloletých detí,
preto je daný dôvod na to, aby súd v záujme maloletých detí dočasne rozhodol o náhradnej starostlivosti.
I.oústavnejvýchovebybolovdanomprípadepodľanázoruprokurátora nepochybneextrémnym,avšak

zrejme jediným možným riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú. O. štátu
v naznačenom smere považuje za nevyhnutný. N. detí poukázal na to, že maloleté deti vyrastajú v
patologickom prostredí a sú izolované. R. mu neumožňuje riadny styk s deťmi a ani najbližšej rodine. V.
deti umiestniť do krízového centra, kde by s nimi bol aj on, potom by sa matka mohla s deťmi stretávať,
po uplynutí adaptačného obdobia každý druhý týždeň bez jeho prítomnosti.

E. pre rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, otca alebo striedavej
starostlivosti boli názory odborníkov - psychológov, vypočutých v procesnom postavení svedkov alebo
dvoch znalkýň.
V. psychológov boli v svojej podstate podobné a možno ich zhrnúť nasledovne:
· psychologička R.. J. L., ktorá realizovala s kolegami asistovaný styk otca s deťmi uviedla, že videla pri

stretnutiach, že deti vyhľadávali aj otca aj matku, zistila ambivalentné správanie maloletej D. k otcovi,
maloletá Q. kopíruje správanie staršej sestry, deti sú veľmi naviazané na matku, je pre ne významná
osoba,

·psychológR..E.H.,Y..poukázalnato,žestresujúcipredetijefaktstretávaniasasotcomzaprítomnosti

matky, určitá črta osobnosti otca je nástojčivosť alebo naliehavosť, čo by mal otec zmeniť, nenavrhoval
by deti umiestniť mimo domova matky, došlo by tým k väčšej emočnej škode u detí, uprednostnil by
záujem detí, ako deti budú rásť, bude prevažovať miera ich slobodného rozhodovania, situácia sa môže
meniť,

· psychologička Mg. P. E. poukázal a na to, že maloletá D. hovorí, že jej chýba pri stretnutí s otcom
pokoj, je tam krik, otec vtedy napáda matku, nakrúca ich, doviedol si tam rôznych ľudí, odlúčenie od
dominantnej vzťahovej osoby (matky) by bola pre ne ďalšia trauma, ktorá spustí poruchy správania
a emócií,

· detská psychiatrička R.. J. P. uviedla, že v správaní detí, najmä D. zistila odmietanie otca, verbalizáciu
strachu a napätia pri stretnutí s otcom, zistila aj neurotizáciu po opakovanom vystavení záťaže, matka
je pre deti silná citová opora, nebolo by správne umiestniť deti do krízového centra, deti by boli takouto
formou potrestané, mohlo by to viesť aj k duševným poruchám detí,

· znalkyňa R.. R. L. vo vzťahu k úprave zverenia detí uviedla, že vo vývoji detí zaznamenala známky
úzkostnej reaktivity a aktivácie neurotických obranných mechanizmov, v dôsledku pretrvávajúcich
konfliktných situácií medzi rodičmi, matka pre deti predstavuje primárnu väzbu, ktorá je zdrojom
bezpečia, vo vzťahu k otcovi sa objavujú ambivalentné pocity, deti však majú otca rady, dokážu sis ním vytvoriť pozitívny kontakt, ktorý je však narušovaný vnútornou úzkosťou z trvalého odlúčenia od
matky a reálnymi negatívnymi zážitkami z konfliktov medzi rodičmi, v danej situácii je normálne, že sa
deti prikláňajú k matke, nevie si predstaviť, že by deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, pre

deti by bolo horšie, odobrať ich z tohto prostredia, väčšia tendencia k spolupráci a hľadanie riešení
zistila u otca, zverenie detí do osobnej starostlivosti otca v nich zreálnilo separačnú úzkosť, ktorá je
len zatiaľ potencionálna, existuje riziko straty úplnej istoty a dôvery vo vzťahu k otcovi, ktorý už je teraz
prežívaný ako zdroj problémov a ohrozenia, nehovoriac o riziku emočného kolapsu detí - mohli by sa
psychicky zrútiť, pri súčasnej úzkostnej reaktivite detí, nie je možný prechod na striedavú starostlivosť,

bez postupnej adaptácie a vytvorenia dôvery, rodičia neprejavujú aktuálne kapacitu ku konštruktívnej
komunikácii a spolupráci, aby tak zabezpečili aspoň základné podmienky striedavej starostlivosti,

· znalkyňa R.. Q. L. jednoznačne neodporúčala umiestniť deti do krízového centra a ich odňatie matke
a vytrhnutie z domáceho prostredia, deti sú výrazne naviazané na svoju matku a poukázala na útly
vek maloletých detí,

· psychologička R.. O. B. v odbornom vyjadrení (vykonanom ako listinný dôkaz) poukázala na útlosť
veku detí, ktoré potrebujú mať stabilnú citovo významnú osobu a s ňou pevnú vzťahovú väzbu, v
tomto prípade je to matka, deti sú na matku nadmieru fixované, čo je prirodzené a očakávané, je
pravdepodobné, že vzťah maloletej D. s otcom, je po jeho odchode z domácnosti prerušený a značne

deformovaný.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obidvaja rodičia majú rodičovské kompetencie a podmienky
na výchovu maloletých detí. S. rodičovské kompetencie sú však značne redukované pretrvávajúcim
partnerským konfliktom, ktorý prenášajú aj na deti. T. konštatoval iba krátkodobú úpravu tohto konfliktu

v máji XXXX.
T. zisťoval aj názor detí. T., zisťovanie názoru bolo limitované vekom detí a ich rozumovou a vôľovou
vyspelosťou. D. ale aj Q., ktorá kopíruje správanie staršej sestry, otca odmietajú (vrátane styku s ním) -
navonok. B. skutočnosť je síce dôležitá, ale v konkrétnej veci nie podstatná. E. samé uvádzajú, že otec
je zlý, boja sa ho, nechcú ho, avšak psychológovia v zhode konštatovali, že deti nemajú strach priamo

z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu
dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom,
čo je pre neho zadanej situácie vhodné a čo nie (uznesenie G. súdu Z. republiky vo veci S.. ÚS XXX/
XX, IV. G S.. ÚS XXXX/XX, I. ÚS XXXX/XX). V. pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor
maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom,

aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (C. G. súdu Z. republiky vo veci I. ÚS XXX/XX).
R. deti sú v útlom veku, najmä maloletá Q.. Sú výrazne naviazané na matku, k otcovi majú ambivalentný
vzťah. N. aktuálne nemá dostatočne vybudovaný vzťah s deťmi tak, aby mu mohli byť zverené do jeho
osobnej starostlivosti. L. detí zo stabilného výchovného prostredia by bola pre ne trauma tak, ako to
popisovali psychológovia. P. by to pre ne v podstate potrestanie za situáciu, ktorú nevyvolali. Z týchto ich

záverov súd vychádzal, ale prihliadol aj na vyjadrenia detí, ale samozrejme ich nekriticky nevyhodnotil
ako jediný podklad pre rozhodnutie. V zhode s odborníkmi, ale aj názorom kolíznej opatrovníčky a
zástupkyne G. komisára pre deti súd na základe vykonaného dokazovania preto dokazovania dospel
k záveru, že v najlepšom záujme detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode
manželstve. E. sú v útlom veku, najmä maloletá Q., ktorá kopíruje správanie a postoje maloletej D.. S.

zaviazanosť na matku je nespochybniteľná.
O. detí do osobnej starostlivosti otca preto považoval súd za vylúčené. I. sa súd zaoberal aj (úvodným)
návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. T. sa
stotožnil s názorom psychológov, že ani takáto forma starostlivosti by pre deti nebola vhodná. I.
spolu nekomunikujú, sú v zásadnom konflikte. T. sú známe rozhodnutia najmä G. súdu Z. republiky

(ako aj judikatúra F. súdu pre ľudské práva), kedy sa už komunikácia a spolupráca rodičov detí, ako
podmienka striedavej osobnej starostlivosti nevyžaduje. S takýmito z názormi však súd nesúhlasí. Y.
naopak, rodičovskú koalíciu pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti považuje za nevyhnutnú. Z
rozhodovacej praxe sú súdu známe prípady, kedy je striedavá osobná starostlivosť prínosom pre deti,
ale len za existujúcich špecifických podmienok (napr. spolupráca rodičov, jednotný výchovný prístup,

stabilita výchovných prostredí). Y. inštitútu striedavej starostlivosti považuje za neakceptovateľnú tak,
aby bola pravidlom a nie skôr výnimkou, súd nepovažuje za správnu.
Y. skúsenosti psychológov so striedavou osobnou starostlivosťou sú rôzne, v niektorých prípadoch sa
rodičia dokázali na nej dohodnúť, dieťa ju prijalo a stala sa súčasťou jeho života. V mnohých prípadochsa však o striedavú starostlivosť usilujú rodičia, ktorí sa spolu nedokážu rozprávať a ich motiváciou je
navzájom si ublížiť. T. starostlivosť často býva nariadená v záujme rodičov (aj výhodná pre rodičov) a
nie pre deti.

V každom prípade je potrebné dbať na individualizáciu konkrétnych skutkových okolností a špecifík
posudzovaného prípadu s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.
O. psychický vývoj maloletého stojí nad záujmom rodičov podieľať sa na starostlivosti o maloletého
rovnakou mierou a nad záujmom maloletého byť v starostlivosti oboch rodičov.
Y. názoru súdu nie je možné experimentovať a hazardovať predovšetkým s duševným vývojom

maloletých detí.
V konkrétnom prípade preto súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky na to, aby deti boli zverené
do osobnej starostlivosti otca ani ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.
Z rovnakých dôvodov preto nepovažoval súd ani návrh prokurátora na nariadenie ústavnej starostlivosti
za taký, ktorý by bol v najlepšom záujme maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na názory
psychológov aj psychiatra na takúto navrhovanú úpravu. Y. názoru súdu by emočná škoda u detí

uplatnením tohto prístupu reálne hrozila.
Y. pomenoval „zlú pravdu“ a navrhol deti dočasne odňať matke a zveriť ich špecializovanému zariadeniu.
Y. situácie v rodine viac - menej zodpovedá realite. J. riešenie je však podľa názoru súdu alternatívne,
nie je daná iba jediná alternatíva. T. po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, pozerajúc sa
na vec cez vedúci imperatív - rozhodnúť vo veci v najlepšom záujme maloletých detí, sa s takýmto

krajným riešením v tomto období s prokurátorom nestotožnil. B. radikálny zásah aj zvažoval, dokonca
k nemu pristúpil, a to prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, avšak po zhodnotení
názorov odborníkov (ktorí sa k veci vyjadrovali aj po nariadení neodkladného opatrenia), a to všetkých,
zhodnotenia vývoja dôkaznej situácie, napokon nepristúpil k jeho výkonu a ani takto nerozhodol v tomto
rozhodnutí vo veci samej. B. rozhodnutie nemalo mať iba význam v jeho vykonateľnosti, ale malo

napomôcť rodičom, aby si uvedomili vážnosť situácie a zmenili svoje správanie v záujme svojich detí. Aj
keď došlo následne (po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia) sčasti k úprave styku otca s deťmi
(ako rodičia zhodne uviedli), následne, aj po zrušení tohto rozhodnutia súdu súdom druhej inštancie, sa
situácia opäť zhoršila. K náprave už potom neviedlo ani opakované nariadené neodkladné opatrenia, po
doplnení dokazovania v intenciách súdu druhej inštancie. V esenciálnom vyjadrení, aktuálne by takýto

zásah deti mohol a pravdepodobne by ich aj poškodil, najmä psychicky, a to aj do budúcnosti. V. je však
vylúčené, že ak patologická situácia v rodine bude pokračovať, prípadne sa zhoršovať, že k takémuto
opatreniu bude potrebné pristúpiť. K veci treba pristupovať veľmi uvážlivo a citlivo. V., rozhodnutia
o úprave práv a povinností k maloletým deťom sa vyznačujú tou osobitosťou, že ich možno, ak už
uplynutím istého času nevyhovujú najlepšiemu záujmu detí, v budúcnosti zmeniť.

XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (styk maloletých detí s rodičovi,
ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti):
Q. súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zároveň rozhodol aj o úprave styku otca s
maloletými deťmi.
Y. styku rodiča s dieťaťom kompenzuje mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom

osobnej starostlivosti. E. má právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi,
ak dôjde k rozpadu rodiny.
Q. rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je
neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. T. rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej
miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom rodičom.

Je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa
v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. O. na vytváraní a udržiavaní pozitívnych citových vzťahov
medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať obidvaja rodičia.
E. styk otca s deťmi prebiehal na pozadí konfliktov rodičov, ktoré deti vnímajú. T. sa častokrát realizoval
v prítomnosti nepovolaných osôb (starej matky detí, B. Z. a ďalších rodinných príslušníkov).

N. má záujem stretávať sa s deťmi v čo najširšom rozsahu, matka prezentuje, že deťom v styku s otcom
nebráni. V. preukázaná neschopnosť otca pozitívne vplývať na výchovu maloletých detí. Y. názoru súdu
je aj otec spôsobilý dostatočne sa podieľať na výchove maloletých detí.
F. v novembri XXXX kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedla, že deti
vyhľadávali prítomnosť otca vyžadovali si jeho pozornosť. P. medzi nimi vybudovaný pekný vzťah. V.

sa situácia zhoršila, aj keď určitom období v máji XXXX došlo v styku otca s deťmi k čiastočnému
pozitívnemu obratu (deti sa pri L. diele v O. s otcom aj hrali, neplakali). V písomnom vyjadrení zo
dňa XX. 6. XXXX matka výslovne uviedla, že stretnutia detí s otcom sa postupne „rozbiehajú“, deti
akceptovali prítomnosť otca, pomaly sa obnovuje ich dôvera k otcovi. N. sa deti dovolili zapojiť do hry.D. sa však otec s deťmi opätovne nestretáva, pretože považuje podmienky styku, ktoré určila matka,
za nedôstojné.
T. zainteresovať do manželského konfliktu, zo strany manžela aj manželky, čo najviac inštitúcií je zjavná.

A. zrejmá neúčelnosť takýchto konaní a škodlivosť vo vzťahu k deťom, rodičom zjavne unikla. T. záujmy
a predstavy žiaľ uprednostnili pred záujmami maloletých detí. B. záveru súdu nasvedčujú aj opakované
podania rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, rozsiahle a často bezobsažné vyjadrovania k
návrhom a podávanie (pravidelne) opravných prostriedkov - hoci, na takýto postup majú rodičia formálne
právo. U., takýto postup je objektívnym právom dovolený, len nie všetko, čo je dovolené, je aj na

úžitok a osoh, v konkrétnom prípade vo vzťahu k deťom. T. zostáva veriť, že to nebolo vedomé a
úmyselné konanie rodičov, ale situačne podmienené, vyvolané niekedy aj odporúčaniami odborníkov.
Ak by mal súd preukázanú rodičovskú nespôsobilosť, naozaj by reálne zvažoval, že je pre maloleté
deti v ich najlepšom záujme ústavná starostlivosť, resp. ich dočasné umiestnenie v diagnostickom a
terapeutickom zariadení.
R. deti sa žiaľ stali obeťami „vybavovania si vzájomných účtov“ a stali sa nástrojom pomsty jedného

rodiča voči druhému rodičovi. T. v tejto súvislosti opätovne pripomína konštatovanie súdu druhej
inštancie v uznesení to dňa XX. 3. XXXX, sp. zn. XCoPXX/XXXX, že „... vinou vlastných rodičov sú obe
maloleté deti na pokraji vážneho narušenia ich zdravého psychického a fyzického vývoja v budúcnosti,
čo môže mať dlhodobé a ťažko napraviteľné následky.“
Y. odporučili na začiatku určité adaptačné obdobie, aby si otec znovuvybudoval pozitívny vzťah s deťmi,

a to na neutrálnom mieste, na začiatku aj v prítomnosti matky. T. odporučili paralelnú - odbornú -
psychologickú intervenciu rodičom aj deťom. Y. rodine môže byť efektívna vtedy a do takej miery, v
akej je miera schopností prijať ponúknutú pomoc. S týmito závermi a odporúčaniami sa súd stotožnil. E.
psychiatrička uviedla hypotézu, že skutočnosť, že sa maloleté deti nechcú s otcom stretávať, že nejde
ani priamo o osobu otca, ale forma okolností, za akých stretnutia prebiehajú. E. by nemali vidieť zásahy

policajtov pri stretnutí s otcom, konflikty medzi rodičmi. O. R.. R. L. poukázala na to, že väčšinou stará
matka a matka podporovali deti k vyhýbavému správaniu, aj vo vzťahu k otcovi. V osobnostnej štruktúre
matky ani otca patológie nenašla. V. priame manipulácie detí zo strany rodičov. F. určitá koalícia najmä
D. s matkou. D. sa stavia do role ochrankyne matky a matka sa snaží dieťa chrániť pre konfliktnou
situáciou. R. sa snaží deti na stretnutie s otcom pripraviť, ale nemá už silu detí povzbudiť k zotrvaniu

kontaktu s otcom. U matky zistila okrem pocitu bolesti z reakcie detí aj zmes hnevu voči manželovi,
ktorá jej bráni posmeľovať deti ku kontaktu s otcom a pomáhať im prekonávať úzkosť. Y. úprave styku je
podľa názoru súdu podstatné, že maloletá D. má k otcovi ambivalentný vzťah. Y. je najmä to, že D. má
pocit viny, že by išla s otcom a má pocit viny voči matke, ak by išla s otcom, čo súvisí s prevrátením rolí.
E. nemajú strach priamo z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí a deti ju vnímajú

ako potencionálne ohrozujúcu. N. vyjadrenia detí k otcovi, nie sú v súlade s ich vnútornými emóciami.
T.vychádzajúcsnávrhovkolíznejopatrovníčky,zástupkyneG.komisárapredetialeajmatky,zohľadniac
závery a návrhy odborníkov a vyjadrenia a prejavy maloletých detí, upravil styk otca s maloletými deťmi
tak, že sa bude realizovať na „neutrálnom území - v detskom centre, kde si rodičia, aj podľa záujmu detí,
môžu dohodnúť aj iné miesto kontaktu otca s deťmi, a to počas adaptačného obdobia 6. mesiacov, v

prítomnosti matky. V., sa styk otca s deťmi môže rozšíriť (po nadviazaní normálneho vzťahu s deťmi),
každý druhý týždeň, taktiež v prítomnosti matky. Y. matky považuje súd za nevyhnutnú, vzhľadom na
zaviazanosť detí k matke, u ktorej majú oporu. T., v ďalšom období je predpoklad, že sa otec bude
stretávať s deťmi aj v neprítomnosti matky. N., kedy to bude pre deti prínosom, však podľa názoru
súdu nie je možné aktuálne časovo vymedziť. V. sa buď rodičia na styku otca v neprítomnosti matky

dohodnú (čo by bolo optimálne), alebo upraví styk súd. D. nátlak na deti v tomto smere a urýchľovanie
prirodzenej sanácie vzťahov rodine, považuje súd za kontraproduktívny. U detí by to mohlo vyústiť k
fixácii a prehĺbeniu odporu otca k deťom.
T. opakovane apeluje na rodičov, aby nevnášali svoje partnerské konflikty do citového života ich
maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že najmä matka, ktorej boli maloleté deti zverené

do osobnej starostlivosti, je povinná vytvárať predpoklady pre harmonický styk otca s deťmi, čo je aj
jeden z predpokladov zverenia detí matke. Ak si matka túto zásadnú povinnosť plniť nebude, nie je v
budúcnosti vylúčená zmena rozhodnutia zverenia detí do jej osobnej starostlivosti. T. znovu pripomína
konštatovanie súdu druhej inštancie (v rozhodnutí o návrhu na zmenu nariadeného neodkladného
opatrenia), že „... je úlohou toho rodiča, ktorý tým, že môže dlhodobejšie výchovne na dieťa pôsobiť, má

nad dieťaťom prevahu, aby dieťa nielen fyzicky ale aj po duševnej stránke na styk s druhým rodičom
pripravil a umožnil nerušený výkon tohto styku. Y. nie je len príprava oblečenia či iných potrieb na
stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, kde sa dieťa bude na stretnutia s druhým rodičom tešiť apojímať ich pozitívne. O. odlúčený rodič je povinný rešpektovať rolu druhého rodiča a zdržať sa konania,
narušujúceho autoritu tohto rodiča, vo vzťahu k maloletým deťom.“
XX. K uloženiu výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom:

T. po komplexnom posúdení poskytovanej odbornej psychologickej starostlivosti rodine Z. (jej výsledkov)
dospel k názoru, že aj keď doterajšia spolupráca nepriniesla želateľný výsledok, nie je vylúčené, že
tomu bude inak v budúcnosti. T. preto, v súlade s odporúčaním špecialistov, uložil rodičom aj maloletým
deťom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, po dobu XX
mesiacov, a to s poukázaním na odborné vedomosti a erudíciu psychológov, práve v A. pedagogicko -

psychologického poradenstva a prevencie v O.. V. preukázaná zaujatosť psychológov tohto zariadenia
a toto zariadenie ani nie je určené primárne ako miesto styku otca s deťmi (v zhode s odporúčaním
R.. D. H., Y.., aby sa stretávanie realizovalo na inej pôde). T. súhlasí so zástupkyňou G. komisára pre
deti, že treba nadväzovať na prácu R.. H..
T. sa otca u R.. P. E. súd nepovažoval za vhodné a prínosné, pretože príliš úzko spolupracovala s
matkou detí a otec spochybňuje jej nezaujatosť a objektívnosť. E. na ňu podal aj písomnú sťažnosť. B.

spôsobom sa osoba R.. P. E. môže skutočne subjektívne javiť (teória zdania) ako zaujatá, pričom súd
ale jej odbornosť a erudíciu samozrejme nespochybňuje. I. za vhodné nepovažoval ani stretávanie sa
otca na G. O., a to aj s poukázaním na vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, že na to táto inštitúcia nemá
vytvorené materiálne ani personálne predpoklady. X. matka podala opakovane v minulosti sťažnosť na
R.. E. H., Y.., tieto boli vybavené ako neopodstatnené a rodine sa môže venovať aj iný odborník tejto

inštitúcie.
XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (určenie výšky vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom):
Q. súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil zároveň vyživovaciu povinnosť otca
pre deti.

O výške výživného sa rodičia nedohodli, a to už z logiky veci, keďže mali rozdielne predstavy o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti.
N. spočiatku zasielal matke sumu XXX EUR mesačne (pre maloleté deti a na domácnosť), následne
po XXX EUR pre obidve deti a v súčasnosti XXX EUR pre maloletú D. a XX EUR pre maloletú Q.,
pričom XXX EUR chce poskytovať vo forme naturálnych plnení (ak by mu matka umožňovala riadny

styk s deťmi).
L. povinnosť obidvoch rodičov vyplýva priamo zo O. o rodine.
L. povinnosť otca vyplýva priamo zo O. o rodine. N. má dve maloleté deti, osobne sa o ne nestará,
v podstate im neposkytuje ani naturálne plnenia, a preto musí platiť výživné. E. sú maloleté a nie sú
schopné samostatne sa živiť. L. výživného potom určil súd (na základe vykonaného dokazovania),

keďže sa rodičia na nej nedohodli, a to:
· podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov,
· odôvodnených potrieb oprávnených - teda maloletých detí,
· pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o deti osobne stará,

· maloleté deti majú právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni toho rodiča (ak taká je), ktorému deti
neboli zverené do osobnej starostlivosti.

I., ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a
osobnou starostlivosťou. V tomto prípade je to matka detí a pomáha jej s výchovou aj jej matka. I., ktorý

sa o dieťa osobne nestará, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. V tomto prípade
je to práve otec detí.
L. pre dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, preto výživné nemožno
považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť dieťaťa.

Y. na strane matky maloletých detí:
R. v roku XXXX a do X. 9. XXXX poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. S.
príjem nemala. N. nehnuteľností v P., iný nehnuteľný majetok nevlastní. J. zdravotný stav je dobrý,
má vyštudované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (právo). Má prax u súdneho exekútora. Y.
pomer zanikol zánikom zamestnávateľa bez právneho nástupcu. Od X.X.XXXX je evidovaná ako

uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. T. dávky nepoberá. Od X. 9.
XXXX nemá žiadny vlastný príjem. D. teda matka reálny príjem nemá, je evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie. B. matky, že si nemôže nájsť prácu pre prebiehajúce súdne konania, samozrejme
neobstojí. V schopnostiach a možnostiach matky je dosahovať aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy,prípadne aj na kratší úväzok. O. stav, vzdelania a prax jej to umožňuje. O priznaní nároku na manželské
výživné nebolo do vyhlásenia tohto rozsudku rozhodnuté. P. aj s deťmi v dvojizbovom byte, ktorý patrí
do vlastníctva jej matky. T. matke prispieva na bývanie za ňu a za dve deti mesačne XX EUR mesačne,

platí si internet XX EUR, poplatky za smeti za ňu a za dve deti 6 EUR, poplatok za vedenie účtu v banke
6 EUR, mobil asi XX EUR, strava XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX
EUR, cestovné a voľno - časové aktivity s dcérami XX EUR a výživové doplnky XX EUR mesačne. R.
vyčíslila svoje osobné výdavky na sumu cca XXX EUR. R. inú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom nemá.

Y. na strane otca maloletých detí:
N. je zamestnaný v pracovnom pomere, s čistým mesačným príjmom v rozhodnom období (cca jeden
rok pred vyhlásením tohto rozsudku) cca X XXX EUR mesačne. N. toho požíva aj iné benefity od
zamestnávateľa - služobné auto a bezplatný mobilný telefón. V roku XXXX mal nepatrný príjem z
dohôd o pracovnej činnosti (pedagogická činnosť). P. sám v rodinnom dome, ktorý majú manželia v P. (s
priľahlými pozemkami). Má vo výlučnom vlastníctve chatu a pozemky tak, ako to uviedol vo výpovedi a

čopreukazujúajpríslušnélistinnédôkazy.J. zdravotnýstavjedobrý,inúzákonnúvyživovaciupovinnosť
voči deťom nemá. Má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. T. akceptoval tieto výdavky otca,
ktoré uviedol, a to: v súvislosti s bývaním cca XXX EUR, oblečením XXX EUR, stravou XXX EUR,
hygienickými a inými základnými potrebami XX EUR, výdavky s poistením XXX EUR, voľnočasové
aktivity XX EUR, spolu XXX EUR. V. však jeho výdavky (značné, podľa vlastného vyjadrenia) s platením

právneho zástupcu (tie nebolo nevyhnutné vynaložiť). B. jeho výdavky na záujmovú činnosť XXX až
XXX EUR považoval za premrštené, najmä v porovnaní s tým, že aktuálne poskytuje dvom deťom
výživné v celkovej výške XXX EUR mesačne (výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov). V.
plnenia deťom reálne neposkytuje. T. zobral do úvahy, že otec na stavbu domu si zobral úvery a riešil
tak svoju situáciu s bývaním, keď opustil spoločnú domácnosť s manželkou. Aj po odrátaní objektívne

preukázaných osobných výdavkov XXX EUR a splátok úverov v otcom deklarovanej výške XXX EUR
(spolu X XXX EUR), otec má ešte stále dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil vyššie výživné
ako XXX EUR na obidve deti.
Y. na strane maloletých detí:
R. D. nastúpila v septembri XXXX do 1. ročníka základnej školy. B. atopickým ekzémom a poruchami

správania tak, ako ich popísali špecialisti. T. nekonštatoval špeciálne výdavky súvisiace s výchovou
a výživou tohto maloletého dieťaťa. Y. posudzovaní odôvodnených jej odôvodnených potrieb súd
vychádzal z výpovede matky, listinných dôkazov, ktorými matka preukázala niektoré výdavky, ako aj z
praktických a životných skúseností. Y. určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy tieto výdavky:
L. na stravu doma a v škole cca XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX

EUR, voľno - časové aktivity, vrátane hračiek XX EUR, lieky a doplnky XX EUR, výdavky v škole XX
EUR, výdavky za školský klub XX EUR, krúžky XX EUR. A. priemerné mesačné výdavky súd ustálil
na sumu XXX EUR.
R. Q. nastúpila v septembri XXXX do škôlky. B. atopickým ekzémom a poruchami správania tak, ako ich
popísali špecialisti. T. nekonštatoval ani u nej špeciálne výdavky súvisiace s výchovou a výživou tohto

maloletého dieťaťa. Y. určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy tieto výdavky:
L. na stravu doma a v škôlke cca XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX
EUR, voľno - časové aktivity, vrátane hračiek XX EUR, lieky a doplnky XX EUR, krúžky XX EUR. A.
priemerné mesačné výdavky súd ustálil na sumu XXX EUR.
T. matka zabezpečuje deťom bývanie a iné potreby (osobnú starostlivosť).

N. má nepochybne vyššiu životnú úroveň ako matka a preto maloleté deti majú právo sa na nej podieľať.
L. zo zákonných kritérií pre určenie výšky výživného ako aj zo skutkových zistení je podľa názoru súdu
primerané a spravodlivé, aby otec prispieval na výživu maloletej D. sumou XXX EUR a maloletej Q.
sumou XXX EUR. N. sa musí podieľať na výchove a výžive maloletých detí vo vyššom rozsahu vo
finančnom vyjadrení, keďže aktuálne reálne vecné plnenia deťom neposkytuje a o deti sa v prevažnej

miere stará matka.
L. v takejto výške nebude pre otca likvidačné a maloleté deti budú dostávať také výživné, ktoré im podľa
práva patrí.

XX. K návrhu otca - manžela na uloženie výchovného opatrenia matke maloletých detí:

R. - otec podal dňa XX. X. XXXX na Okresný súd O. návrh na uloženie výchovného opatrenia matke -
napomenutie alebo uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu.Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX vzal navrhovateľ tento návrh v celom rozsahu späť. Y.
zástupca matky, kolízna opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P. aj prokurátor
Okresnej prokuratúry O. so späťvzatím tohto návrhu na pojednávaní súhlasili.

Y. § 29 ods. X A., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom
alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Y. § 29 ods. 2 A. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.

Y. § 29 ods. X A. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

T. konanie o návrhu manžela otca na uloženie výchovného opatrenia matke zastavil, pretože
navrhovateľ tento návrh na začatie konania zobral v celom rozsahu späť, účastníci konania so
späťvzatím návrhu súhlasili a nebolo potrebné v konaní pokračovať (súd uložil výchovné opatrenie
rodičom a maloletým deťom - výrok č. L.. B. rozsudku).

XX. K návrhu otca - manžela na rozhodnutie súdu o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností:

R. - otec podal dňa XX. 2. XXXX na Okresný súd O. návrh, ktorým sa domáhal, aby maloletá D.
vykonávala predprípravné vzdelávanie vykonávať v O. škole s materskou školou v O. - B., Ul. E. B.

č. XX.

Na pojednávaní konanom dňa X. XX. XXXX vzal navrhovateľ tento návrh v celom rozsahu späť. Y.
zástupca matky, kolízna opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P. aj prokurátor
Okresnej prokuratúry O. so späťvzatím tohto návrhu na pojednávaní súhlasili.

T. konanie podľa § 29 A. zastavil, pretože navrhovateľ tento návrh na začatie konania zobral v celom
rozsahu späť, účastníci konania so späťvzatím návrhu súhlasili a nebolo potrebné v konaní pokračovať
(návrh bol v čase rozhodovania už bezpredmetný, maloleté dieťa nastúpilo na základnú školu).

XX. K návrhom starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi:

T. rodičia: D. Z., D. Z. a S.. Y. P. podali návrhy na úpravu styku s maloletými deťmi, keďže im matka
maloletých detí neumožňuje stretávať sa s nimi.

V. poukázali na to, že majú s maloletými deťmi vybudovaný citový vzťah. R. detí neumožňuje s nimi sa
stretávať. R. deti majú právo stretávať sa aj so starými rodičmi a narušenie vytvorených citových väzieb
by mohlo mať negatívny vplyv na ich rozvoj.

N. maloletých detí navrhol návrhu starých rodičov vyhovieť.

Q. opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P., prokurátor Okresnej prokuratúry O., ako
aj právny zástupca matky navrhli návrhy starých rodičov zamietnuť. Y. na to, že prednostne je potrebné
upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Y. ustanovenia § 25 ods. 5 O. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

T. na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že nie je splnená zákonná podmienka na
úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi - pomery v rodine a ani druhá podmienka - záujem

maloletých detí. N. zákonné podmienky musia byť splnené súčasne a aj vtedy je takáto úprava
fakultatívna (daná zákonom ako možnosť).L. medzi rodičmi sú výrazne narušené a ich partnerský konflikt prenášajú aj na maloleté deti. V tejto
súvislosti súd odkazuje na časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, vťahujúcu sa k úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. T. prihliadol aj na názor maloletých detí,

ktoré sa so starými rodičmi aktuálne nechcú stretávať (osobitne u maloletej D., so zreteľom na jej vek,
rozumovú a vôľovú vyspelosť). T. sa stotožnil s názorom kolíznej opatrovníčky, zástupcu G. komisára
pre deti so sídlom v P., aj prokurátorom Okresnej prokuratúry O., ako aj právny zástupca matky, že
v tomto období je potrebné upraviť čo najskôr a v prvom rade práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom.

T. súhlasí s názorom kolíznej opatrovníčky aj znalkyne Y.. Q. L., že keď deti budú odmietať otca, budú
odmietať aj jeho rodičov a naopak, pokiaľ si deti nájdu vzťah k otcovi, nájdu si ho aj k starým rodičom.

T. rodičia by v tomto „kritickom období“ mohli narúšať priebeh stretnutí otca s deťmi (ak by sa styk
starých rodičov realizoval v rámci styku otca s maloletými deťmi). G. styku detí so starými rodičmi v inom

období, ako má určené otec, by podľa názoru súdu bola pre deti zaťažujúca a stresujúca, osobitne za
situácie, keď sa deti nechcú so starými rodičmi vôbec stretávať. Po znovuobnovení vzťahu s otcom
možno ani nebude potrebné osobitne upravovať styk starých rodičov v budúcnosti, ak si postupne znovu
vytvoria normálny vzťah s vnúčatami.

Až následne, ak to bude potrebné a vzťahy v rodine sa aspoň sčasti stabilizujú a reparujú, je možné v
budúcnosti uvažovať aj o osobitnej úprave starých rodičov s maloletými deťmi. T. si je vedomý toho, že
maloleté deti majú právo stretávať sa so starými rodičmi - je to právo detí, nie starých rodičov, no na
druhej strane, aby k takejto úprave súdom došlo, musí byť predovšetkým v najlepšom záujme maloletých
detí. D. pomery v rodine ani záujem detí nie je taký, aby bol vytvorený skutkový a právny základ pre také

rozhodnutie súdu, ako navrhovali starí rodičia. Y. súd návrhy starých rodičov zamietol.

XX. I. majú plnú zodpovednosť za svoje deti. Y. môžu len odporučiť a poradiť rodičom, ako vyriešiť
svoj konflikt a upraviť vzťah detí k otcovi. O. iná inštitúcia túto náročnú úlohu za rodičov nevyrieši. I. si
musia (by si mali) uvedomiť, že maloleté deti nie sú ich majetkom. V., záujmom maloletých detí je, aby

boli v starostlivosti obidvoch rodičov, ak to nie je možné, potom v starostlivosti toho z rodičov, ktorý k
tomu má lepšie predpoklady, okrem iného aj uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a
je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. B. situácia v rodine zatiaľ žiaľ nenastala. K.
a úctu detí nie je možné „vysúdiť“. Rodičia, a často aj ich právni zástupcovia zabúdajú na to, že by im
malo ísť najmä o prospech detí a na súde vyvolávajú „dlhotrvajúcu zákopovú vojnu“. Je potrebné si

však uvedomiť, že rodinné právo totiž nie je odvetvím na získanie zaujímavého finančného prospechu
(napr. umelo predlžovanou dĺžkou konania a často kontraproduktívnymi právnymi úkonmi) ani „slávy v
právnickej profesii“ a prostriedkom na „predvádzanie sa“ vo formálnej právnej erudícii.

XX. Napokon, následná realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude aj v tomto prípade

od určitého veku detí závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletých detí. S týmto záverom R..
H., Y.. jednoznačne súhlasí. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné
predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy
viedlo k výkonu rozhodnutia (IV. ÚS XXX/XXXX). Aj podľa judikatúry F. súdu pre ľudské práva, mal
by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu rodičov a detí a mal by pritom prijať vhodné

opatrenia k naviazaniu styku medzi rodičom a dieťaťom (Q. proti V., č. XXXXX/XX, bod XX, F. XXXX-I).

Y. štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej
domácnosti, nie je absolútna. Y. a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý
faktor. L. orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať

donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. R. brať ohľad na záujmy, práva a slobody
dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva.

I. je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich
bolo možné v danom prípade rozumne očakávať (V. proti Z., č. XXXXX/XX, bod XXX, F. XXXX-VIII). T.

totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s
rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa
(Y. proti Z. republike, č. XXXXX/XX, body XXX, XXX, XX. 7. XXXX).Y. názoru súdu v predmetnej veci súd využil všetky - aj atypické opatrenia, vrátane trestného oznámenia
na rodičov maloletých detí.

XX. Súd v závere poznamenáva, že o návrhoch rodičov, na úpravu práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva, bude rozhodovať v samostatnom konaní.

XX. K procesnému postupu súd poznamenáva, že nerozhodol o návrhu prokurátora na nariadenie
ústavnej starostlivosti maloletým deťom samostatným výrokom, ktorý predniesol v záverečnom návrhu,

pretože takýto návrh ani nebol podaný v písomnej forme. V., v časti konania o úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhoduje súd aj bez návrhu (ex offo) a nie je viazaný
návrhmi účastníkov konania. Z tohto dôvodu potom nerozhodoval samostatným výrokom ani o návrhu
otca na zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti alebo do jeho osobnej starostlivosti.

XX. Súd si je vedomý toho, že rozhodovanie v predmetnej veci trvalo dlhú dobu. Aj keď už A. neuvádza

lehotu, dokedy majú súdy rozhodnúť o návrhoch na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, stále
platí, že by to malo byť v čo najkratšom čase. V tomto prípade tomu tak nebolo. K dĺžke konania, okrem
dôvodov na strane súdu, prispelo aj správanie účastníkov konania a sčasti aj skutková náročnosť veci:

· opakované podania - najmä návrhy na nariadenie neodkladných opatrení a ich zmenu, o ktorých musí

súd v zákonom stanovených lehotách rozhodnúť a následne nemohol vykonávať dôkazy vo veci samej,
· pravidelné využívanie opravných prostriedkov,
· opakované žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhom,
· rušenie určených termínov pojednávaní (zrušenie termínu pojednávania určeného na deň XX. 4.
XXXX, z dôvodu odvolacieho konania o nariadených neodkladných opatreniach, zrušenie termínu

pojednávania určeného na deň 3. X. XXXX, z dôvodu návrhov a ospravedlnenia navrhovateľky a
jej právnej zástupkyne a návrh na odročenie pojednávania, zrušenie termínu pojednávania určeného
na deň XX. 3. XXXX, z dôvodu návrhu navrhovateľky, pretože zmenila právneho zástupcu, zrušenie
termínu pojednávania určeného na deň XX. 4. XXXX, z dôvodu návrhu nového právneho zástupcu
navrhovateľky.

Za neprimeranú dĺžku konania, zavinenú konaním súdu (objektívne či subjektívne) sa sudca účastníkom
konania ospravedlňuje.
XX. Uznesením Okresného súdu O. sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva

nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých. Za znalkyňu bola ustanovená R.. R. L.. N. a matke bola uložená
povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie každému vo výške XXX,- EUR.

O. R.. R. L. bola na pojednávanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva predvolaná a vypočutá, v dôsledku čoho predložila
konajúcemu súdu dňa XX.XX.XXXX vyúčtovanie znalečného vo výške XX,XX EUR.

Y. § 3 ods. X L. MS SR č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu
času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len L.), hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu

výkonu znaleckej činnosti je XX,XX eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

O. bolo priznané podľa § 3 ods. 1 L. a pozostáva z účasti znalca na pojednávaní vo výške XX,XX EUR
(X hodín x XX,XX EUR). V. znalkyňa si vyúčtovala odmenu v rozsahu, ktorý zodpovedá vykonanému
znaleckému úkonu, prináleží jej suma XX,XX EUR tak, ako ňou bola uplatnená.

XX. Uznesením Okresného súdu O. sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd priznal znalkyni R..
R. L. znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške XXX,XX EUR, a to sumu XXX EUR zo
zálohy zloženej S.. R. Z., Y.. pod položkou registra: XX, rok XXXX, druh trov konania: E Y. v súdnom
konaní (zálohy) a sumu XXX,XX EUR z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

V uvedenom prípade mal súd preukázané, že v konaní vznikli štátu trovy celkovo vo výške XXX,XX
EUR (XX,XX EUR za účasť znalkyne na pojednávaní plus XXX,XX EUR, ktoré boli znalkyni vyplatené
za vypracovanie znaleckého posudku z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu). T. XXX EUR budeštátuvyplatenázpreddavkuzloženéhoR..E.Z.podpoložkouregistra:XX,rok:XXXX,druhtrovkonania:
DX4 Preddavky v súdnom konaní (zálohy). Pokiaľ ide o zvyšné trovy štátu vo výške XX,XX EUR, súd
prihliadnucnanesporovýcharakterkonania,vktoromjeprvoradývždyzáujemmal.detí,akoajvzhľadom

naskutočnosť,žezospisunebolopreukázané,žebyniektorýzrodičovspĺňalpodmienkynaoslobodenie
od súdnych poplatkov, považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách štátu, a to v
rovnakom rozsahu, t. j. v sume XX,XX EUR (82,64 EUR delené dva). T. zaviazal rodičov nahradiť trovy
štátu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 232 CSP, podľa ktorého je lehota
na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

54. Y. § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené
na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania
len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Súd nemal takéto okolnosti za preukázané.

Keďže ani žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§122CMP,akvoveciachstarostlivostisúdu omaloletýchsúdrozsudkomschválildohodurodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.