Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200699
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318200699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: X.. H. G., S.. XX.XX.XXXX, M. J.
XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovaným v 1. - 38. rade: 1/ Q. M., R.. P., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/
XX, XXX Xl A., X/ V. H., S.. XX.XX.XXXX, X/ V. X., R.. N., S.R.. H..XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX
XX A., X/ E. X., R.. Č., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XXX/XXX, XXX XX A., X/ M. F., S.. XX.XX.XXXX, X/
M. F., R.. N., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A., X/ H. F., S.. XX.XX.XXXX, X/ H. A.,
R.. Q., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J.J. XXXX/XX, XXX Xl A., X/ V. X., S., XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/XX,
XXX XX A., XX/ V. F., S.. XX.XX.XXXX, XX/ V. X., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J.J. XXXX/XX, XXX

Xl A., XX/ U. F., S.. XX.XX.XXXX, XX/ U. R., R.. V., S.. XX.XX.XXXX J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A.,
XX/ X.. Z. F., S.. XX.XX.XXXX, XX/ Z. L.C., R.. X., S.. H..XX.XXXX, J. M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/
E.. A. O., S.. XX.XX.XXXX, XX/ A. X., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A.É., XX/
Z. X., S.. XX.XX.XXXX, XX/ Z. O., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ P. L.,
R.. A., S.. XX.XX.XXXX, M. J.J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ J. L., S.. XX.XX.XXXX, XX/ J. U., R.. L., S..
XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A., XX/ X.. Č. D., R.. V., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/lX,
XXX Xl A., XX/ H. Z., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/XX, XXX XX A., XX/ V. X., S.. XX.XX.XXXX,

XX/ V. W., R.. D., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ Q. L., S.. XX.XX.XXXX, XX/
Q. U., R.. N., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J.J. XXXX/XX, XXX Xl A., XX/ P. P., S.. XX.XX.XXXX, XX/ P.
C., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ M. F., S.. XX.XX.XXXX, XX/ M. F., R..
X.Á., S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A., XX/ A. F., S.. XX.XX.XXXX, XX/ A. F., R.. M.,
S.. XX.XX.XXXX, J. M. J. XXXX/XX, XXX XX A., XX/ M.Á. X. S., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/
lX, XXX XX A., XX/ Z. O., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ Z. S., R.. M., S..
XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/lX, XXX XX A., XX/ G. O., R.. A., S.. XX.X.XXXX, M. J. XXXX/XX, XXX XX

A., zastúpených O. V..R..J.. A., H. X, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou,
advokátkou, Lipová 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.225,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/10/2018-307 zo dňa 28.11.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok .

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Súd žalobu zamieta.II. Súd priznáva žalovaným vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Vec právne posúdil podľa § 106 ods. 1, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9a ods. 4 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách účinného ku dňu 08.02.2015, čl. 8 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.02.2018
pôvodne domáhal voči V. (ďalej len „V.“) v dome na ul. J. XXXX, so sídlom J. XXXX/XX, A. náhrady
škody 2 225 eur titulom bolestného. Podaním zo dňa 03.01.2019 žalobca oznámil súdu, že žalované
V. zaniklo dňom 01.01.2019 bez právneho nástupcu výmazom z registra V.. Preto navrhol, aby súd
uznesením pripustil zmenu na strane žalovaného tak, aby do konania vstúpili žalovaní v 1. až 38.
rade, teda všetci vlastníci bytov v bytovom dome na ulici J. XXXX/XX. Y. zo dňa 17. 10,. 2019, č. k.

12C/10/2018-114 súd pripustil, aby do konania vstúpili navrhovaní žalovaní, zastúpení O., s. r. o. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej
v 37. rade (bývalá predsedníčka V.), výsluchom žalovanej v 38. rade (manželka žalobcu) a zástupcu
žalovaných, výsluchom svedkov L. M. a Q. P., oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov. Podľa tvrdenia žalobcu, dňa 08.02.2015 sa žalobca ráno na ceste do kostola pošmykol a

spadol na čerstvo napadnutom snehu, pod ktorým sa nachádzala ľadová plocha. Keďže žalobca bol
dlhoročným lekárom, mal dojem, že nemá žiadne vážne zranenie, vrátil sa domov a v ten deň neprivolal
lekársku pomoc. Jeho manželka oznámila túto udalosť p. Z., predsedníčke V.. Žalobca bol presvedčený,
že jeho pád musí byť zaznamenaný na bezpečnostných kamerách nainštalovaných na bytovom dome.
Na druhý deň manželka žalobcu privolala lekársku pomoc, pretože žalobcovi sa bolesti zintenzívnili.

Žalobca odišiel na vyšetrenie a bol hospitalizovaný. V septembri 2015 sa žalobca dozvedel, že zábery z
kamier v bytovom dome zo dňa jeho pádu sú už zmazané z dôvodu ochrany osobných údajov. Žalobca
žalobu voči žalovaným ako vlastníkom bytov odôvodňoval tým, že k jeho pádu došlo pri bytovom dome,
pričomvzmyslezákonamajúvlastníci,správcoviaaleboužívateliaudržiavaťazabezpečovaťschodnosť
chodníka.Žalobcanároknanáhraduškodyodvodzovalodznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcom

X.. U. V., ktorý ohodnotil bolestné žalobcu na sumu 2.225 eur (č.l. 6-10). V súvislosti so vznesenou
námietkou premlčania, prednesenou právnou zástupkyňou žalovaných, žalobca uviedol, že jeho nárok
nie je premlčaný, pretože nárok si uplatnil v trestnom konaní.

4.Zvýsluchužalovanejv37.rade,X..S.Z.,súdzistil,žemanželkažalobcujejmalaoznámiť,ževidelaísť

po chodníku svojho manžela, ktorý bol od snehu a ktorý jej mal povedať, že spadol. V júli alebo auguste
si od nej niekto vyžiadal kamerový záznam, ale nemala oprávnenie na to, aby ho vydala hocikomu.
Žalovaná v 38. rade uviedla, že v inkriminovaný deň ráno o 8:30 hod. sa vracala z kostola domov (pričom
jej manžel - žalobca mal ísť do kostola sám), v čase keď prichádzala domov, videla svojho manžela stáť
vo zvláštnej polohe. Opýtala sa ho, čo robí, na čo jej odpovedal, že spadol. Pomaly sa vrátili domov,

následne niekoľkokrát volala predsedníčke V., p. Z., s ktorou sa jej podarilo spojiť až okolo 13:30 hod.
Oznámila jej, čo sa stalo, p. Z. ju uistila, že sú poistení. Právna zástupkyňa žalovaných žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, uviedla, že žalobca nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorým by preukázal
miesto a čas pádu, čím nie je preukázaný subjekt, ktorý by mal zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá
mala vzniknúť žalobcovi. Vzhľadom na túto skutočnosť namietala nedostatok vecnej pasívnej legitimácie

žalovaných v tomto konaní a rovnako namietala, že uplatnený nárok je premlčaný. Z výsluchu svedka L.
M. súd zistil, že so V. mal uzavretú zmluvu, na základe ktorej im nainštaloval kamerový systém a mali s
nimiuzavretúajZmluvuovykonávanítechnickýchúkonovsúvisiacichsvýberomkamerovýchzáznamov.
Uviedol, že po telefonáte s predsedníčkou V. poveril technika, p. P., aby vybral záznam z kamerového
systému a exportoval ho na USB kľúč a ponechal po dobu 15 dní pre prípad, že by si ho vyžiadal nejaký

orgán. Ak si ho v tejto lehote nijaký orgán nevyžiada, automaticky sa záznam vymazáva tak ako sa tak
stalo v tomto prípade. Z výsluchu svedka Q. P. súd zistil, že tento bol prizvaný ako servisný technik na
výber kamerového systému a myslel si, že to bolo na požiadanie predsedníčky V., ktorá mu povedala
časový úsek, ktorý má prehrať alebo spustiť obrazový záznam, a preto svedok kamerový záznam spustil,
ale nepozoroval ho. Po prehratí mu predsedníčka povedala, aby toto ukončil, dal záznam archivovať a

uložil ho na USB kľúč, ktorý bol potom archivovaný v ich firme. Potvrdil, že žalobca s odstupom času
žiadal tento kamerový záznam, ale bolo mu povedané, že už je zlikvidovaný. Z obsahu znaleckého
posudku vypracovaného znalcom X.. U. V. č. XX/XXXX vyplýva, že znalec ohodnotil bolestné u žalobcu
spojené s úrazom zo dňa 08.02.2015 na 135 bodov po 16,48 eur za 1 bod, čo predstavuje 2.225 eur(č.l. 6). Z obsahu spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v A., D.: J.-XXX/HE/HE-XXXX vyplýva,
že žalobca podal dňa 20.11.2017 oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu a v tomto
oznámení požadoval aj náhradu škody vo výške 265 eur. Uznesením zo dňa 29.01.2018 bolo zastavené

trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému
došlodňa08.02.2015,apriktorommalžalobcautrpieťzraneniazdôvodu,žetentoskutokniejetrestným
činom a niet dôvodu na postúpenie veci.

5. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v

celom rozsahu. Podľa názoru súdu žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho nároku, pretože okrem svojho tvrdenia, žalobca ničím nepreukázal svoj pád na chodníku pred
bytovým domom na ul. J. XXXX/XX v A.. Nikto okrem žalobcu nepotvrdil jeho pád tak, ako to žalobca
tvrdil. Ani manželka žalobcu, žalovaná v 38.rade, neuviedla miesto pádu žalobcu, táto vo svojej výpovedi
len potvrdila, že pri návrate z kostola uvidela stáť žalobcu vo zvláštnej polohe, ktorým v tom čase
už nestál na chodníku pri bytovom dome. Tým žalobca nepreukázal, že žalovaní sú vecne pasívne

legitimovaní v tomto konaní. Zároveň súd prihliadol aj k vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu
a zistil, že nárok je premlčaný. K úrazu došlo dňa 08.02.2015, pričom zo znaleckého posudku X..
U. V. vyplýva, že žalobca sa liečil do dňa 24.06.2015, ktorý deň je potrebné považovať za ustálenie
zdravotného stavu žalobcu. Nasledujúci deň preto začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na
uplatnenienároku,ktoráuplynuladňa25.06.2017.Žalobcauplatnilsvojnároknanáhraduškodyprvýkrát

na polícii dňa 20.11.2017, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaným priznal vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá.

7. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej poukázal na okolnosti jeho pádu zo dňa 08.02.2015 a nasledujúce udalosti
týkajúce sa jeho oznámenia tejto udalosti bývalej predsedníčke V., ako aj na okolnosti vymazania
kamerového záznamu. Nesúhlasí s názorom žalovaných, že nevie uviesť miesto jeho pádu. Je

presvedčený o tom, že žalovaní sú zodpovední za jemu spôsobenú škodu, nakoľko si nesplnili svoju
povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), a to odstraňovanie závad v
schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a
hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a teda, či
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a či

vec správne právne posúdil, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu žaloby, keďsa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

12. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom neuviedol, v čom má nesprávnosť uvedeného právneho záveru súdu
prvej inštancie spočívať. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zároveň však neuviedol konkrétne, o aké prostriedky procesnej obrany a útoku by malo v prejednávanej
veci ísť. V podanom odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré boli súdu známe už z predchádzajúcich
podaní žalobcu a jeho výsluchu na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Zo strany prvostupňového súdu boli strany sporu vyzvané v súlade s § 167 ods. 3 C.S.P., aby
sa písomne vyjadrili k prejednávanej veci, uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Zároveň vo výzve súd strany sporu upozornil, že na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať, pričom
tak neurobil ani v podanom odvolaní.

15. Úlohou odvolacieho súdu bolo prednostne posúdiť z dôvodu hospodárnosti konania, či súd prvej

inštancie zamietol žalobu po správnom posúdení námietky premlčania žalovaných s prihliadnutím na
správnu dĺžku premlčacej doby a na aplikáciu relevantných zákonných ustanovení. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre
náležité zistenie skutkového stavu ohľadom premlčania návrhu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s právnou úpravou a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia. Súd prvej inštancie

sa s otázkou uplatnenia nároku na bolestné žalobcom a v súvislosti s tým vznesenou námietkou
premlčania žalovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal podrobne, presvedčivo a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Odvolací súd preto len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
dodáva.

16. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Správny bol záver súdu prvej inštancie o ustálení zdravotného stavu u žalobcu dňom 24.06.2015,
ktorý vyplýva z obsahu znaleckého posudku vypracovaného X.. U. V.. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej „Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu
bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia
zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie“ (Uznesenie
Ústavného súdu SR I. ÚS 384/2015)..

18. Institut tzv. stavení běhu promlčecí doby zajišťuje nemožnost promlčení práva po dobu, v níž se
účastník právního vztahu svého práva domáhá u soudu (příp. u jiného příslušného orgánu), tj. po dobu
soudního (jiného) řízení, je-li v něm účastníkem řádně pokračováno, neběží promlčecí doba ve vztahu
k právu v tomto řízení uplatněnému. Případem takového řízení je i tzv. adhezní řízení, tedy řízení o

nároku na náhradu škody v rámci trestního řízení. Podle ustanovení § 43 odst. 2 věty druhá tr. řádu
je návrh třeba uplatnit nejpozději u hlavního líčení před zahájením dokazování, avšak lze tak učinit již
dříve, a to od samého počátku trestního stíhání - v prvním procesním úkonu poškozeného, který tvoří
součást trestního řízení, tedy obvykle v trestním oznámení [viz Zhodnocení praxe soudů při uplatňování
ustanovení trestního řádu o právech a postavení poškozeného v trestním řízení a o náhradě škody

způsobené trestným činem (adhezní řízení) projednané v plénu Nejvyššího soudu dne 22. 2. 1967 -
Pls 3/6 a publikované pod č. III Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, ročník 1967, str. 239]. Pokud
poškozený podá návrh v takto vymezeném období, je řádně podán z hlediska doby podání návrhu;
aby však takový návrh splňoval náležitosti řádného návrhu poškozeného na náhradu škody v adheznímřízení a měl za důsledek stavení běhu promlčecí doby, musí z něj být patrno, z jakých důvodů, v jaké
výši a vůči komu se uplatňuje. Za řádné uplatnění nároku proto soudní praxe nepovažuje např. vyjádření
poškozeného v tom smyslu, že se připojuje k trestnímu řízení s požadavkem na náhradu škody, jak bude

orgány činnými v trestním řízení zjištěna (srov. zprávu o rozhodování soudů o náhradě škody ve věcech,
jimž předcházelo adhezní řízení, Cpj 35/78 Nejvyššího soudu ČSR z 24. 10. 1979, jež byla projednána
a vzata na vědomí plénem Nejvyššího soud ČSR dne 5. 12. 1979, Pls 2/79, publikovanou pod č. 22
ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1979, str. 506 - 507). Obdobně je nutno dovodit,
že řádným uplatněním nároku na náhradu škody v adhezním řízení není samotné podání trestního

oznámení, jestliže neobsahuje požadavek, aby konkrétní osobě byla uložena povinnost k náhradě škody
v určité výši. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2006, sp. zn. 25 Cdo 2478/2004)

19. Žalobca namietal, že ako poškodený si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní,
následkom čoho malo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Konanie o nároku poškodeného
(žalobcu) na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie a prebieha v rámci trestného konania zároveň

s rozhodovaním o vine obžalovaného. V predmetnom prípade žalobca v trestnom oznámení zo dňa
18. 10. 2016 a 03. 07. 2017 neuviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody. Zápisnice neobsahujú
požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť k náhrade škody v určitej výške. Žalobca
v trestnom oznámení zo dňa 18.10.2016 a zo dňa 03.07.2017 nepožaduje náhradu škody, ale len
konštatuje: „Keď som si chcel uplatniť finančné odškodné vo výške 265,- eur, ktoré mi bolo priznané

odborným lekárom a žiadal som, aby mi toto bolo vyplatené naším SVB, to mi bolo odmietnuté s
odôvodnením, že nebolo zistené presne miesto môjho pádu...“ Ako vyplýva zo zápisnice o trestnom
oznámení zo dňa 20.11.2017, , žalobca si až v tento deň riadne uplatnil aj nárok na náhradu škody
(„Žiadam V. J. č. XX, A. o uhradenie bolestného vo výške 265 eur + 100 eur za právne služby.“),
pričom uznesením zo dňa 29.01.2018, č. k. ČVS: J.-XXX/HE/HE-XXXX bolo trestné stíhanie vo veci

prečinu ublíženia na zdraví zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a niet dôvodu
na postúpenie veci.

20. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená
osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100

ods. 1, tretia veta OZ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.
(porovnaj R29/1983).

21. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu konštatuje, že súd

zamietol žalobcu dôvodne po správnom právnom posúdení veci a pri aplikácií relevantných zákonných
ustanovení. Premlčanie je následkom kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu
podľa vykonaného dokazovania znaleckým posudkom znalca X.. U. V. došlo dňa 24.06.2015. Svoj nárok
na náhradu škody z titulu bolestného si preto žalobca mohol a mal uplatniť v dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehote, teda do 24. 06. 2017. Žalobca dňa 08.02.2015 musel mať vedomosť o tom, že mu
vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ako aj to, kto mu škodu spôsobil, pričom za deň počiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného
stavu žalobcu (24.06.2015), kedy už bolo možné urobiť pre žalobcu bodové ohodnotenie. Preto mu odo
dňa 24.06.2015 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu,

ktoráuplynuladňom24.06.2017.Žalobcasisvojnároknabolestnéuplatnilvtrestnomkonaní20.11.2017
a na súde dňa 19.02.2018, teda v obidvoch prípadoch po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe. Odvolací súd preto po preskúmaní veci dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie
rozhodoval o vznesenej námietke premlčania a vyhodnotil ju ako dôvodnú, postupoval v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami

vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tiež na správnom vyriešení otázky uplynutia
premlčacej doby.22. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaných odvolací súd
zároveň dodáva, že aj túto súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Žalobca v konaní nijako nepreukázal,
že k jeho pádu dňa 08. 02. 2015 došlo na chodníku priľahlom k bytovému domu žalovaných. Súd

prvej inštancie správne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácii
žalovaných, preto naň odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tým, že nijako nepreukázal, že spadol pred bytovým domom na ul. J. XXXX/XX v A., preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď jeho žalobu aj z vyššie uvedeného dôvodu zamietol.

23. S poukazom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobca nebol úspešný a žalovaným nevznikli
žiadne trovy odvolacieho konania, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).