Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/342/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205669
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518205669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci navrhovateľa: Q. L. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX R. Dr., U. X., V. U. XXXXX-XXXX, Spojené štáty americké, právne
zastúpeného: KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, proti matke: S.. R.. Q. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. 7, P., zastúpenej: JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka, Advokátska
kancelária, so sídlom Duklianskych hrdinov 6, Malacky a dieťaťu: mal. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u
matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu

Bratislava V, č.k. 49Pc/13/2018-226, zo dňa 05.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Odvolacísúdpriznávamatkemaloletéhonáhradutrovodvolaciehokonaniavočinavrhovateľovivovýške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva, matke priznal nárok na
náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že hmotnoprávnou podmienkou zapretia

otcovstva podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý
svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by to malo byť vylúčené, staršie komentáre
uvádzajú, že do úvahy prichádzajú dva dôvody, buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe
rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa, alebo pretože hoci v tejto dobe s matkou súložil je vylúčené, aby
sploditeľom dieťaťa bol on, napríklad pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Nestačí pochybnosť o
pravdivosti vyhlásenia, alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou súložilo viacero mužov.
Súd musí mať niektorú z týchto okolností za preukázanú. Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť,

začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojim súhlasným vyhlásením
o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Keďže je táto lehota určená
ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu
otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr. Zákon určuje, že nemôže skončiť skôr, ako uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa. Týmto sa lehota predlžuje rodičom, ktorí určili otcovstvo podľa § 92 Zákona o rodine
ešte k nenarodenému, avšak už počatému dieťaťu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľ
uznal otcovstvo k maloletému súhlasným vyhlásením rodičov k doposiaľ nenarodenému dieťaťu dňa

XX.XX.XXXX. na Matričnom úrade Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Z predloženého rodného listu
maloletého je zrejmé, že jeho otcom je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcovstvo k maloletému bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov na Matričnom úrade a to pred narodením maloletého, v dobe keď
už bol maloletý počatý. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že rodný list je verejnou listinou,ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, alebo potvrdzuje, ak nie je
dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo, v inom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov. Súd prvej inštancie skúmal plynutie prekulzívnej lehoty

nazapretieotcovstva,resp.splnenietejtopodmienky prezačatiezapieraciehokonania.Najskôrododňa
09.03.2007začalaplynúťtrojročnálehotanapodanienávrhunazapretieotcovstvaanakoľkoideolehotu
prekulzívnu a hmotnoprávnu, v rámci nej musí byť právo uplatnené na súde, pričom súd na zmeškanie
lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Keďže podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine neskoční
lehotapreduplynutímtrochrokovdieťaťaamaloletýD.tentovekdovŕšilXX.XX.XXXX,lehotanapodanie

návrhu na zapretie otcovstva uplynula navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX. Návrh na zapretie otcovstva
bol podaný ako súčasť vyjadrenia v konaní, vedenom na súde prvej inštancie, pod sp. zn. 22P/14/2018
dňa 03.09.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka, daná
ustanovením § 93 ods. 1 Zákona o rodine, ktorou je vylúčenie možnosti byť otcom dieťaťa na strane
navrhovateľa, keď v samotnom návrhu navrhovateľ i sám, vzhľadom na všetky popísané okolnosti
pripustil možnosť, že je biologickým otcom, čo je v rozpore s citovanou hmotnoprávnou podmienkou

podania návrhu na zapretie otcovstva. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že návrh na zapretie
otcovstva bol podaný po viac ako dvanástich rokoch od narodenia dieťaťa, kde tento návrh nie je
dôvodný nielen v zmysle slovenskej právnej úpravy zapretia otcovstva, ale aj s poukazom na Judikatúru
ESĽP a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
po uplynutí lehoty na zapretie otcovstva začínajú záujmy dieťaťa prevažovať nad záujmami otca na

popretie otcovstva. Z rozhodnutí ESĽP v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie
otcovstva, prevažujú záujmy dieťaťa na udržanie vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca, na
zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. Zákon o rodine, ani Civilný mimosporový poriadok
nerozlišujú medzi biologickým otcom a otcom, zapísaným v rodnom liste, otec je uvedený v rodnom liste
a je považovaný aj za biologického otca, z toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh aj v časti

určenia biologického otcovstva navrhovateľa k maloletému D.. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že je
vhodné, aby sa navrhovateľ dôsledne zamyslel nad negatívnym vplyvom svojho konania, zmena postoja
k maloletému, odmietnutie dať súhlas na vydanie pasu Spojených štátov amerických pre maloletého,
spochybnenie otcovstva a na emocionálny a psychický vývoj 12-ročného dieťaťa, ktoré navrhovateľa
legitímne považuje dvanásť rokov za svojho otca. Súd prvej inštancie priznal matke maloletého trovy

podľa § 53 CMP a § 57 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že uvedené konanie
bezprostredne súvisí s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
pričom účastník sa v rámci konania vyjadril, že sa necíti byť pasívne vecne legitimovaným v konaní o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko nevie či je otcom maloletého, keďže otcovstvo
k maloletému nebolo nikdy určené žiadnym spôsobom. Taktiež považuje za nanajvýš neprimerané
stanovisko súdu, aby sa dôsledne zamyslel nad negatívnym vplyvom svojho konania na emocionálny a
psychický vývoj 12-ročného dieťaťa, on takéto konanie neinicioval a súd začal konať z vlastnej iniciatívy.
Popiera tvrdenia matky, týkajúce sa toho, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dňa

XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v Bratislave a to na základe toho, že uvedené vyhlásenie nebolo
vyhlásením účastníka. Z uvedených dôvodov žiadal vykonanie znaleckého dokazovania na pravosť jeho
podpisu, čomu súd prvej inštancie nevyhovel. Zároveň nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o trovách konania, kde podľa Civilného mimosporového poriadku postupuje súd pri rozhodovaní o
trovách konania podľa § 52 CMP. Nie je preto spravodlivé, keď on takéto konanie neinicioval, aby mu

bola uložená povinnosť znášať trovy konania. V prípade, že by došlo k určeniu otcovstva účastníka
k maloletému rozhodnutím súdu, bola by zabezpečená z hľadiska vnímania maloletého kontinuita a
žiadnym spôsobom by nebol ohrozený jeho emocionálny a psychický vývoj. Na druhej strane, v prípade,
ak by nedošlo k určeniu otcovstva účastníka k maloletému rozhodnutím súdu, z dôvodu negatívneho
výsledku testov otcovstva, má účastník právo na zosúladenie skutočného stavu s právnym stavom.

Uvedené platí predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že otcovstvo účastníka nikdy určené nebolo,
čo by preukázalo skúmanie podpisu na listinách. Nesprávnym procesným postupom došlo preto k jeho
porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

4. Matka k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že napadnutý rozsudok považuje po vecnej a formálno-
právnej stránke za správny, vychádzajúci z náležite zisteného ustáleného skutočného stavu veci, ako
aj zo správnej interpretácie konkrétnych procesných, alebo hmotno-právnych ustanovení zákona, ktoré
boli súdom aplikované nielen v súlade so zákonom, ale aj v súlade s procesnou ochranou práv prevšetkých účastníkov konania. Naďalej trvá na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré prezentovala
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z hľadiska právneho, ale i skutkového, považuje
skutočnosti a názory otca, uvedené v odvolaní za zmätočné a v mnohých smeroch za protichodné, či

irelevantné.Počaskonaniaprezentovaladostatočnúiprávnuskutkovúargumentáciuvovzťahuknávrhu
otca, k čomu sa už nepotrebuje opätovne vyjadriť. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedla, že v
danom prípade, s poukazom na výslovne účelový návrh otca, podaný po jej návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, je spravodlivé priznať jej náhradu trov konania, ktoré by
jej neboli vznikli, ak by otec takýto návrh nepodal. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako

správny a priznať aj trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

5. Vo vyjadrení k vyjadreniu matky, navrhovateľ uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní, aj vo veci
samej, aj vo vzťahu k trovám konania, ako účastník nevie, či je otcom maloletého, keďže otcovstvo k
maloletému nebolo nikdy určené žiadnym spôsobom. Toto bol základný argument účastníka v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V ostatnom zopakoval obsah svojho

odvolania a tomuto žiadal vyhovieť.

6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219

ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver,
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by

mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

10. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že argument
navrhovateľa, že nevie, či je otcom maloletého, vyhodnotil odvolací súd ako irelevantný a účelový, keď z
obsahu rodného listu, ako aj zápisnice o určení rodičovstva k dieťaťu zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne
vyplýva, že otcom maloletého je Q. L. T.- navrhovateľ. V zápisnici je riadne navrhovateľ označený
dátumom narodenia, bydliskom, na základe uvedenej zápisnice bol potom vystavený maloletému rodný

list. Uvedená zápisnica je tak, ako uvádza súd prvej inštancie verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205
CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa na nej osvedčuje, alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k
čomu doposiaľ nedošlo. Z uvedených dôvodov nebolo ani zapreté otcovstvo maloletého, čo podrobne
súd prvej inštancie zdôvodnil. Skutočnosť, že po dlhej dobe otec spochybňuje svoj podpis na uvedenej
listine, nepovažoval odvolací súd za argument, na ktorý je potrebné prihliadnuť, vzhľadom na charakter

listiny - verejná listina. Naviac z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že až do podania návrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému matkou sa otec maloletého aj správal
ako jeho otec.
11. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, keď výnimkou zásady náhrady trov
konania v Civilnom mimosporovom konaní § 52 CMP, v konaniach vo veciach určenia rodičovstva, v

konaniach vo veciach notárskych úschov, môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí
mali vo veci úspech proti účastníkovi, ktorý úspech nemal, ak to možno považovať za spravodlivé (§
53 CMP). V danom prípade zhodne aj odvolací súd konštatuje, že bolo možné uplatniť túto zásahu. Zo
samotného skutkového stavu opísaného v návrhu samotným navrhovateľom požadovaných petitov bolo
zrejmé, že navrhovateľ nemôže byť v konaní úspešný, napriek tomu trval na podanom návrhu, keď bol

právne v konaní zastúpený. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd priznal matke maloletého náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, pričom o trovách celého konania rozhodne súd prvej inštancie.
12. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).