Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117202371
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117202371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: H. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH..V.XXX,XXXXXO.B.P.,ozaplatenie1.578,38eurspríslušenstvom,oodvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/20/2017-82 zo dňa 25.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku IV.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil výrokom I. žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 453,46 eur. Výrokom II. povolil žalovanej splácať uvedený dlh v mesačných splátkach, každá
vo výške 80,- eur, splatná vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, s prvou splátkou splatnou počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Výrokom III. žalobu vo zvyšku žalobu
zamietol, pričom žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
2, § 9 ods. 1, 2 písm. a) - y), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom do 31.12.2012.

3. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné, že v danom spore žalobca odvíjal svoj nárok od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, nakoľko právny predchodca žalobcu bol dodávateľ, nakoľko pri uzatváraní a plnení
predmetnej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a právny predchodca
žalovanej bol spotrebiteľ, pretože ako fyzická osoba nekonal pri jej uzatváraní a plnení v rámci svojej

podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Ďalej dôvodil, že žalovaná zodpovedá za dlhy svojho manžela
podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Tiež je nesporné, že úver poskytnutý na základe predmetnej
úverovej zmluvy je spotrebiteľským úverom v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Podľa súdu prvej inštancie výška mesačnej splátky bola v predmetnej úverovej zmluve určená

nasledovne: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takúto dohodu
o výške mesačnej splátky (právny úkon) súd prvej inštancie považoval za neurčitú, keďže podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. Ide pritom o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pre ktorú je charakteristické najmä,
že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez námietky,

t. j. z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže dohoda o výške mesačnej splátky v predmetnej zmluve bola
neurčitá, a teda absolútne neplatná, má to za následok, že v predmetná úverová zmluva neobsahuje
náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a teda v zmysle citovaného ust. § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že z prehľadu platieb zaplatených na predmetný úver predložených
žalobcom mal súd za preukázané, že celkom na predmetný úver bola zaplatená suma 1.625,91 eur,

z toho do zosplatnenia pohľadávky suma 1.470,37 eur a po zosplatnení suma 155,54 eur, spolu teda
1.625,91 eur. Zároveň mal súd prvej inštancie z prehľadu platieb preukázané, že manžel žalovanej
vyčerpal z predmetného úveru sumu 2.079,37 eur. Keďže úver bol vyhodnotený za bezúročný a bez
poplatkov, žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou
sumou a úhradami, teda sumu vo výške 453,46 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú na jej

zaplatenie a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že finančné a osobné pomery žalovanej odôvodňujú povolenie
splácať dlh v splátkach, pričom určil výšku mesačnej splátky na sumu 80,- eur, nakoľko túto pokladal za
adekvátnu k finančným možnostiam žalovanej a k celkovej výške dlžnej sumy.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej veci podľa pomeru žalovanej
sumy k sume priznanej, mal žalobca úspech 28 % a žalovaná mala úspech 72 %. Čistý úspech žalovanej
tak predstavuje 44 %.

4. V zákonnej lehote žalobca podal odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku

žalobu zamietol a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. S právnym posúdením veci súdom nesúhlasí z toho dôvodu, že
žalobca v rámci uzavretých zmluvných vzťahov poskytol žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého

môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého
úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov
z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca
naraz, resp. mohol čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane. Žalovaný mohol
kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné

prostriedky podľa svojho uváženia. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať, ani ovplyvniť,
a preto nemohol v zmluve uviesť dobu trvania úverovej zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a
celkovú čiastku k zaplateniu. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej
splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti
od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Zároveň upriamil pozornosť na závery rozsudku

Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že: „Zmluva o úvere nad dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto
Smernicebrániatomu,abyčlenskýštátstanoviltakútopovinnosťvosvojejvnútroštátnejprávnejúprave.“

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že tak z výkladu Súdneho dvora k Smernici
2008/48, ako aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť, že by zmluva o
úvere mala obsahovať presné rozčlenenie vnútornej skladby jednotlivých splátok na časť istiny, úrokov
a poplatkov.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že nesúhlasí s tvrdením, že žalovaný mal presnú
vedomosť o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov, keďže o týchto sa
žalovaný dozvedel vždy až po vyčerpaní peňažných prostriedkov, nešlo teda o jasnú a zrozumiteľnú
dohodu medzi zmluvnými stranami. Preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožnopovažovať túto dohodu za právny úkon urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne žalovaným, keďže
dohoda o výške mesačnej splátky je neurčitá a absolútne neplatná. Žalovaná má za to, že zmluva o
úvere v zmysle vnútroštátneho práva musí obsahovať zákonné ustanovenia, pričom ich absencia má

za následok sankciu pre dodávateľa, ktorou je práve to, že predmetná zmluva sa bude považovať za
zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu
zamietol a vo výroku IV. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 453,46 eur a
výroku II., ktorým povolil žalovanej splácať predmetný dlh v mesačných splátkach vo výške 80,- eur,
pod následkom straty výhody splátok, sa odvolací súd nedotkol, keďže tieto výroky neboli napadnuté
odvolacími námietkami.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalovaná v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešná.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)