Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49Pc/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205669
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1518205669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci muža,

ktorého otcovstvo má byť zapreté - navrhovateľa: Q. L. T., nar. XX.X.XXXX, občan T. L.h, trvale bytom
XXXX R. Dr., U. X., V. U. XXXXX-XXXX, T. štáty americké, právne zastúpeného: KUTAN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, proti matke: S.. R.. Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q.
7, P., v konaní právne zastúpenej: JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka, Advokátska kancelária, so
sídlom Duklianskych hrdinov 6, Malacky a dieťaťu: mal. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní
zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy zamieta.
II. Súd priznáva matke nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (ďalej ako navrhovateľ) v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 22P 14/2018, v ktorom predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. D., podal dňa 03.09.2018 vyjadrenie k návrhu matky, súčasťou ktorého bol návrh, ktorým sa
domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že „ i) Účastník je alebo nie je biologickým otcom

Maloletého; ii) ak je Účastník biologickým otcom Maloletého určí otcovstvo Účastníka k Maloletému
(ďalej len „Medzitýmny rozsudok“). V prípade, že súd Medzitýmnym rozsudkom rozhodne, že Účastník
nie je biologickým otcom Maloletého, Účastník konania navrhuje, aby súd vydal nasledujúci rozsudok
i) Súd konanie začaté na návrh Matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu zo dňa 01.02.2018 zastavuje. ii) Súd priznáva účastníkovi konania p. Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXXX R. Dr., U. X., V. U. XXXXX-XXXX, C., občan C., náhradu trov konania. V prípade, že súd
určí,žeúčastníkjeotcommaloletéhodieťaťa,žiadavydaťnasledovnýrozsudok:i)MaloletýD.sazveruje

do osobnej starostlivosti otca. ii) Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnený otec Q.
L. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXXX R. Dr. U. X., V. U. XXXXX-XXXX, C., štátna
príslušnosť: C.. iii) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pre prípad, že súd určí, že
účastník je otcom maloletého dieťaťa a maloletý nebude zverený do jeho osobnej starostlivosti, žiada
alternatívne vydať nasledujúci rozsudok: „ iv) Otec je povinný prispievať na maloletého D. výživným v
sume 220,- $ mesačne, a to vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca v roku vopred na účet matky,
počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia. v) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.09.2018 sp.zn. 22P/14/2018-109, právoplatným dňa
05.11.2018 bola vylúčená časť podania otca týkajúca sa zapretia otcovstva k maloletému D..3. Návrh bol zdôvodnený tým, že navrhovateľ pred žiadnym orgánom verejnej moci na území Slovenskej
republiky ani na území USA otcovstvo neuznal. V prípade, že by k takému vyhláseniu došlo, nebolo by to
jehovyhlásenie,čímabsentujezákladnánáležitosťprávnehoúkonu,ktorejnedostatokrobítakýtoprávny

úkon absolútne neplatným. Tvrdil, že nikdy súhlasné vyhlásenie nevykonal a ani nepodpísal, a preto
ak takéto vyhlásenie existuje, navrhol vykonanie dôkazu skúmaním podpisu na súhlasnom vyhlásení
rodičov, na základe ktorého malo byť určené jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu. Nepoprel, že mal
s matkou maloletého v čase od mája do septembra 2006 vzťah, pričom vedel, že približne v tomto
čase matka maloletého otehotnela, z toho dôvodu nepopiera možnosť, že by mohol byť biologickým

otcom maloletého, avšak jeho biologické otcovstvo nikdy nebolo potvrdené, napriek tomu, že matku
viackrát o vykonanie krvných testov za účelom zistenia, či je biologickým otcom maloletého žiadal.
Poukázal na to, že napriek ukončeniu vzťahu s matkou už v čase narodenia maloletého, naďalej matku
aj maloletého podporoval zasielaním peňažných súm na mesačnej báze a darčekov v čase Vianoc a
narodenín maloletého, čo však nemalo charakter vyživovacej povinnosti, keďže k určeniu otcovstva
navrhovateľa k maloletému nikdy nedošlo. Plnenia boli a sú dobrovoľnými plneniami a majú charakter

darov, ktorými chcel finančne pomôcť matke a maloletému, nakoľko existovala a stále existuje možnosť,
že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého.

4. Matka žiadala návrhy zamietnuť pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatňovanie
takýchto práv otca podľa Zákona o rodine. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že s navrhovateľom žila v

spoločnejdomácnostivštáteV.U.odmájadoseptembraXXXX,vpriebehugraviditysavrátilanaúzemie
SR, kde ju navrhovateľ navštevoval každé dva mesiace až do narodenia maloletého D., naviac mali
naplánovaný sobáš na farskom úrade v J. na deň XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že otcovstvo bolo určené
platne súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom P. - Q. L. dňa XX.XX.XXXX, následne
však navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou na území C. a vzťah s matkou ukončil. Poukázala na

to, že navrhovateľ celé roky nenamietal, že je otcom maloletého D., bol si tým priam istý, keď bol pri
pôrode, bol na matrike, dal súhlas dieťaťu k vydaniu amerického cestovného pasu, dal mu súhlas k
udeleniu štátneho občianstva občana C.. Ďalej uviedla, že takmer 12 rokov maloletého kontaktoval ako
otec a platil na neho výživné 220 USD mesačne, avšak na základe podania matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, kde okrem iného žiadala priznať výživné na maloletého , ktoré je

podstatne vyššie ako to, čo platil otec, sa situácia zmenila. Mala za to, že po doručení uvedeného návrhu
podalnavrhovateľakosúčasťvyjadreniaknávrhumatkycielene„ašpekulatívne“podlhýchrokochnávrh
na určenie a zapretie otcovstva. Zároveň prestal na maloletého posielať výživné a odmietol mu udeliť
súhlas k vydaniu pasu občana USA. Vo vyjadrení si uplatnila voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov
konania.

5.Súdvkonanívykonaldokazovanievýsluchommatky(žiadenzúčastníkovkonanianávrhnavykonanie
dokazovania výsluchom otca nenavrhol), rodným listom maloletého, hlásením o narodení, zápisnicou o
určení rodičovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému, súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa X.X.XXXX,
konzulárnousprávouonarodenízoXX.XX.XXXX,prekladom-konzulárnasprávaonarodenívzahraničí,

osvedčením o štátnom občianstve, sobášnym listom matky, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 22P14/2018ako ajostatnýmnavecsavzťahujúcimspisovýmmateriálomazhodnotiacvykonané
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo
najavo a zistil tento skutočný stav:

6. Z rodného listu (čl. 115) zapísaného v knihe narodení matričného úradu P. - I., zväzok XX, ročník
XXXX, strana XX, poradové číslo XXX vyplýva, že maloletý D. T. sa narodil XX.XX.XXXX z matky S.. Q.
T., nar. XX.XX.XXXX a otca Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, z poznámky v rodnom liste súd zistil, že rodičia
zapísaného dieťaťa určili otcovstvo pred narodením v dobe, keď už bolo počaté, pred Matričným úradom
P.-Q. L. dňa XX.XX.XXXX. Dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa, ak nežijú v manželstve je : mužský tvar

„T.“, ženský tvar „T.“.

7. Zo zápisnice o určení rodičovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému, súhlasným vyhlásením rodičov
zo dňa X.X.XXXX (čl. 191) súd mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX rodičia dieťaťa súhlasne
vyhlásili na Matričnom úrade P.- Q. L., že otcom doteraz nenarodeného dieťaťa matky S.. Q. T., nar.

XX.XX.XXXX je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX. Zo zápisnice zároveň vyplýva dohoda rodičov o používaní
priezviska T.- T..8. V Hlásení o narodení (čl. 190) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva údaj otca maloletého D. T., nar.
XX.XX.XXXX o XX:XX hod Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, dohoda rodičov o priezvisku T..

9. Z prekladu Konzulárnej správy o narodení v zahraničí občana T. L. (čl. 104) č.XXX-XXXXXXX vyplýva,
že otcom maloletého D. T., nar. XX.XX.XXXX je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX.

10. Z prekladu Vyjadrenia súhlasu alebo osobitných okolností : vydanie pasu maloletej osobe mladšej
ako 16 rokov súd zistil, že maloletému D. T., nar. XX.XX.XXXX dal ako otec Q. T. (na tlačive uvedené Q.

namiesto Q.) súhlas na vydanie pasu T. L. D. pričom súhlas o danom vyhlásení bol notársky overený.
Súčasťou vyjadrenia súhlasu bola prísaha v znení: „Vyhlasujem pod trestom za krivú prísahu, že všetky
vyhlásenia vykonané v tomto podpornom dokumente sú pravdivé a správne“.

11. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22P 14/2018 súd zistil, že 05.02.2018 bol tunajšiemu
súdu doručený návrh matky zo dňa 01.02.2018, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej

osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude výlučne matka.
Zároveň žiada, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur
mesačne počnúc dňom 01.02.2018, pričom zročné výživné by otec bol povinný zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

12. Matka vo svojej výpovedi pred súdom odkázala na svoje písomné vyjadrenia a doplnila výpoveď
o okolnosti týkajúce sa právneho úkonu a to súhlasného vyhlásenia rodičov. Uviedla, že navrhovateľ
priletel pred narodením maloletého D. asi 6. alebo 7. marca. Spolu išli na matriku v Q. L., kde ich
čakal súdny prekladateľ i matrikárka, pred nimi sa navrhovateľ podpísal. Termín pôrodu mala mať
matka maloletého 13. marca, avšak maloletý D. sa narodil 10. marca. V tom čase matka bývala u

svojich rodičov, u ktorých bola i navrhovateľova 5-ročná dcéra, o ktorú sa matkini rodičia starali počas
neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol i pri samotnom pôrode. Vypovedala, že navrhovateľ jej zbalil aj
tašku do pôrodnice, bol s matkou na pôrodnej sále, kde s ňou čakal na vykonanie cisárskeho rezu. Pri
pôrode mu prítomný lekár tlmočil do anglického jazyka.

13. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese odkázala na podaný návrh i písomné podania,
ku ktorým uviedla, že úmyselne nebolo neiniciované konanie o zapretie alebo určenie otcovstva,
avšak tunajší súd vydal dňa 17.9.2018 uznesenie v konaní na ÚPP k maloletému, ktorým vylúčil
časť konania navrhovateľa na samostatné konanie. Predmetná časť konania sa týkala skutočnosti, že
otcovstvo k maloletému v prospech navrhovateľa nebolo nikdy určené na základe žiadnej z domnienok

predpokladaných Zákonom o rodine. Zistilo sa, že otcovstvo k maloletému malo byť určené na
základe druhej domnienky, čo je súhlasným vyhlásením rodičov, avšak navrhovateľ nikdy nepodpísal
hlásenie o narodení dieťaťa a ani zápisnicu o určení otcovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému. Na
základe uvedeného tvrdila, že z týchto dôvodov priamo zo zákona nezačala plynúť prekluzívna 3-ročná
lehota, v rámci ktorej sa otec môže domáhať zapretia otcovstva. Poukázala na to, že boli vyžiadané

od príslušného Okresného úradu Bratislava odd. správne štátneho občianstva a matrík hlásenia o
narodení dieťaťa a zápisnica o určení otcovstva k dieťaťu doteraz nenarodenému a to za účelom ich
podrobenia znaleckému dokazovaniu, avšak úrady vydali výlučne fotokópie dokumentov, čo by znalcovi
nepostačovalo. Ďalej tvrdila, že za účelom zistenia skutočného stavu veci sa matka a navrhovateľ
dohodli na testoch otcovstva. V priebehu pojednávania opakovane navrhovala odročiť pojednávanie až

do vykonania testov otcovstva a znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva.

14. Právna zástupkyňa matky sa pridržala všetkých písomných vyjadrení a vyjadrila nesúhlas s
odročením pojednávania za účelom doplnenia dokazovania navrhovanými znaleckými dokazovaniami,
nakoľko mala za to, že ide o účelové predĺženie konania. Zdôraznila, že Hlásenie o narodení, ktoré bolo

doložené právnou zástupkyňou navrhovateľa obsahuje jasne viditeľný podpis otca, pričom znalec pokiaľ
sa mu iné podklady obsahujúce otcov podpis pošlú elektronicky, ten to dokáže identifikovať. Poukázala
na to, že navrhovateľ spochybňuje svoju prítomnosť na matričnom úrade, avšak nespochybňuje
prítomnosť pred notárkou Štátu V. U., pred ktorou overil svoj podpis so súhlasom na vydanie pasu
maloletého ako jeho otec a to pod hrozbou trestu za krivú prísahu. Taktiež nespochybňuje jeho podpis

pri udelení súhlasu maloletému na udelenie štátneho občianstva C.. Avšak, ak aj by toto otec chcel
spochybniť, bolo by otázne, kto bol za neho prítomný pred notárkou, pred matričným úradom a pred
veľvyslanectvom C.. Navrhla návrhy zamietnuť a zároveň nesúhlasila s tvrdením, že navrhovateľ
nie úmyselne inicioval toto konanie, nakoľko ho inicioval až po podaní návrhu matky na ÚPP a toúmyselne. K dohode o vykonaní testov DNA uviedla, že o tieto testy požiadal navrhovateľ s tým, že
si on určí termín, kedy mu bude vyhovovať priletieť na Slovensko, nakoľko jeho návrh na vykonanie
testov otcovstva cezhraničnou formou matka odmietla, keďže takejto forme s prihliadnutím na osobu

navrhovateľa nedôveruje. Zdôraznila, že matka z dobrej vôle a preto, aby mala „od otca pokoj“ je ochotná
podstúpiť testy otcovstva i mimo tohto konania i napriek tomu, že tento dôkaz vôbec nie je relevantný
pre toto konanie.
15. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že vzhľadom na vek maloletého je pre dieťa v takomto
veku zásadné, keď sa dozvie, že otec popiera otcovstvo k nemu. Zároveň ponechal na úvahe súdu, či

vykoná dôkazy navrhované navrhovateľom.

16. Súd na pojednávaní zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazov- znalecké dokazovanie
za účelom vykonania testov otcovstva a za účelom skúmania pravosti podpisu otca a neodročil
pojednávanie, keď mal za to, že skutočný stav veci bol v konaní úplne zistený. Prihliadol na predmet
konania,hospodárnosťkonaniaazáujemmaloletéhodieťaťa.Jepotrebnézdôrazniť,žeakýkoľvekzáver

znaleckého dokazovania týkajúci sa určenia otcovstva by nemal vplyv s prihliadnutím na ďalšie okolnosti
na rozhodnutie v tomto konaní ( Krajský súd Prešov sp.zn. 4CoP/11/2018 zo dňa 26.06.2018, NS SR
sp.zn. 5Cdo 459/2013 z 28.01.2016, stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 1/2010-57
z 20. apríla 2011).

17. Čo do skúmania pravosti podpisov otca je potrebné uviesť, že súd vychádzal z verejných listín a
to najmä z rodného listu, ktorý je verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť
toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo (v inom
konaní nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu).

18. Predmetom konania bol návrh na zapretie/určenie otcovstva, pričom je potrebné odlišovať návrh na
zapretieotcovstvaodnapadnutiaperfektnostiprávnehoúkonu(súhlasnéhovyhláseniarodičov),nakoľko
v konaní o zapretie otcovstva súd nemôže skúmať ani ako prejudiciálnu otázku platnosti právneho úkonu
súhlasného vyhlásenia rodičov.

19. Podľa ust. § 40 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na
určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej
republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

20. Podľa § 106 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania vo veciach určenia
rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je
príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

21. Podľa § 108 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účastníkom
konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

22. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), ak nie je otcovstvo určené podľa
domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

23. Podľa § 91 ods. 1, 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

24.Podľa§92ZoR,súhlasnýmvyhlásenímrodičovmožnourčiťotcovstvokdieťaťueštenenarodenému,
ak je už počaté.

25. Podľa § 93 ods. 1 ZoR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže
otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť

otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

26. Druhá zákonná domnienka určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevyžaduje k vzniku otcovstva
splneniežiadnejhmotnoprávnejpodmienky,pričomzust.§91ods.1ZoRvyplýva,žezaotcasapovažujemuž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Nakoľko zákon hovorí o súhlasnom
vyhlásení rodičov o otcovstve, vyplýva z toho, že predpokladá, že právny stav bude kopírovať biologický
stav. Pri tomto spôsobe určenia otcovstva zákonodarca vychádzal z predpokladu, že muž, ktorý robí

vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu
a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví
svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá zákonná domnienka
určenia otcovstva vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú
starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie,

že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické zázemie.

27. Hmotnoprávnou podmienkou zapretia otcovstva podľa § 93 ods.1 ZoR je, že je vylúčené, aby bol
otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje z akého dôvodu by to malo byť
vylúčené, staršie komentáre uvádzajú, že do úvahy prichádzajú dva dôvody: buď preto, že vôbec s
matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa, alebo preto, že hoci v tejto dobe

s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on, napr. pre biologickú neschopnosť splodiť
dieťa. Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou
súložilo viacero mužov. Súd musí mať niektorú z týchto okolností za preukázanú.

28. Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa

druhý rodič svojim súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil
ako prvý. Keďže je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením
zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr. Zákon určuje, že nemôže
skončiť skôr ako uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Týmto sa predlžuje lehota rodičom, ktorí
určili otcovstvo podľa § 92 ešte k nenarodenému, avšak už k počatému dieťaťu.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uznal otcovstvo k maloletému
D. T., nar. XX.XX.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov k doposiaľ nenarodenému dieťaťu dňa
XX.XX.XXXX na R. úrade R. časti P. - Q. L.. Rodný list maloletého bol vydaný Matričným úradom P. -
I.. Z predloženého rodného listu maloletého D. je zrejmé, že jeho otcom je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX,

ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade, a to
pred narodením maloletého, v dobe, keď už bol počatý. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že
rodnýlistjeverejnoulistinou,ktorávzmysle§205CSPpotvrdzujepravdivosťtoho,čosavnejosvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo (v inom konaní nebolo právoplatne
rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov).

30. Súd v prvom rade skúmal plynutie prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva, resp. splnenie tejto
podmienky pre začatie zapieracieho konania.

31. Najskôr odo dňa XX.XX.XXXX začala plynúť 3-ročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva

na súd, nakoľko ide o lehotu prekluzívnu a hmotnoprávnu, v rámci nej musí byť právo uplatnené na
súde, pričom súd na zmeškanie lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Keďže podľa ust. § 93 ods. 1
ZoR, lehota neskončí pred uplynutím troch rokov dieťaťa a mal. D. dovŕšil vek 3 rokov dňa XX.XX.XXXX,
lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva uplynula navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX. Návrh na
zapretie otcovstva bol podaný ako súčasť vyjadrenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.

22P 14/2018 dňa 03.09.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty.

32. Zároveň v danom prípade nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka daná ust. § 93 ods. 1
ZoR, ktorou je vylúčenie možnosti byť otcom dieťaťa na strane navrhovateľa, keď v samotnom návrhu
navrhovateľ i sám vzhľadom na všetky popísané okolnosti pripustil možnosť, že je biologickým otcom,

čo je v rozpore s citovanou hmotnoprávnou podmienkou podania návrhu na zapretie otcovstva.

33. S poukazom na ust. § 93 ods. 1 ZoR, súd návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný zamietol,
keď navrhovateľovo právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva bolo prekludované a naviac nebola
splnená ani podmienka vylúčenia otcovstva navrhovateľa k maloletému D.

34. V prípade, ak navrhovateľ mal pochybnosti o svojom otcovstve k dieťaťu a nevyužil právne
prostriedky na zapretie otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov a jeho návrh na zapretie
otcovstva bol podaný po viac ako 12 rokoch od narodenia dieťaťa je jeho návrh nedôvodný nielen vzmysle slovenskej právnej úpravy zapretia otcovstva, ale aj s poukazom na judikatúru ESĽP a Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých jednoznačne vyplýva, že po uplynutí lehoty
na zapretie otcovstva začínajú záujmy dieťaťa prevažovať nad záujmami otca na popretí otcovstva. Z

rozhodnutí ESĽP „v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú
záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej
situácie s biologickou realitou".

35. Navrhovateľ sa domáhal, v prípade preukázania jeho otcovstva znaleckým dokazovaním určenia

biologického otcovstva, avšak tým, že je navrhovateľ uvedený v rodnom liste ako otec a zároveň Zákon
o rodine ani Civilný mimosporový poriadok nerozlišujú medzi biologickým otcom a otcom zapísaným v
rodnom liste, otec uvedený v rodnom liste je považovaný aj za biologického otca, z toho dôvodu súd
zamietol návrh i v časti určenia biologického otcovstva navrhovateľa k maloletému D..

36. Súd pri rozhodovaní starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a pre úplnosť

nedalo súdu neskonštatovať, že by bolo potrebné a vhodné, aby sa navrhovateľ dôsledne zamyslel nad
negatívnym vplyvom svojho konania (zmena postoja k maloletému, odmietnutie dať súhlas na vydanie
pasu T. pre maloletého, spochybnenie otcovstva k maloletému D.) na emocionálny a psychický vývoj
12 ročného dieťaťa, ktoré navrhovateľa legitímne považuje dvanásť rokov za svojho otca.

37. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

38. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

39. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v
konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimky, jednou z nich je ustanovenie § 53, ktoré pripúšťa

v ňom uvedených konaniach (vrátane konania o zapretie otcovstva) rozhodnutie o náhrade trov konania
na základe zásady úspechu v konaní, v prípade ak to možno spravodlivo požadovať. V spore úspešná
matka si nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 57 CPM uplatnila.

40. Súd po zohľadnení všetkého, čo počas konania vyšlo najavo dospel k záveru, že náhradu trov

konania možno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, a to i vzhľadom na skutočnosť, že už zo
samotného skutkového stavu opísaného v návrhu samotným navrhovateľom i požadovaných petitov
bolo zrejmé, že navrhovateľ nemôže byť v konaní úspešný, napriek tomu trval na podanom návrhu, i
keď bol právne v konaní zastúpený.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie účastníka, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného

doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky

konania, ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku
rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací
súd rozhodnúť- odvolací návrh).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.