Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208329
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: OTP

banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanej: B. L., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. o zaplatenie sumy 2.413,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených za obdobie do 17.5.2016 vo výške 77,43 € z a
s t a v u j e.

V zastavujúcej časti sa žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.413,56 € spolu s úrokom vo výške 27,50 %
ročne zo sumy 2.413,56 € vyčísleným za obdobie od 11.6.2013 do 7.4.2014 vo výške 610,51 €, úrokom
z omeškania vyčísleným za obdobie od 11.6.2013 do 17.5.2016 vo výške 30,45 €, úrokom z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 2.413,56 € od 18.5.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach
po 50,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.5.2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 2.413,56 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na
tom skutkovom tvrdení, že so žalovanou uzatvoril dňa 11.10.2011 zmluvu o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0262 3018 11 RSU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od
15.8.2011. Žalovanej bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.640,- €, ktorý sa zaviazala
splácať 84 mesačnými splátkami po 78,45 € počnúc od 11.11.2011. Žalovaná neplnila dohodnuté
zmluvné podmienky, poskytnutý úver riadne nesplácala. Listom zo dňa 18.2.2014 bola preto vyzvaná na
uhradeniecelejsumydlhu.Žalovanánatútovýzvunereagovala,pretobolvzmyslečl.VIII.bod2písm.e)
zmluvy o úvere listom zo dňa 20.3.2014 vyhlásený úver za predčasne splatný a žalovaná bola povinná
celý svoj záväzok uhradiť do 10 dní od vyhlásenia splatnosti úveru. Účinnosť vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru nastala ku dňu 7.4.2014. Ku dňu 17.5.2016 vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanej na
sumu vo výške 4.553,47 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 2.413,56 €, dlžného úroku vo
výške 2.109,46 € a dlžného úroku z omeškania vo výške 30,45 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i
zmluvný úrok a úrok z omeškania počnúc od 18.5.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.2. V priebehu konania vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených za obdobie
do 17.5.2016 vo výške 77,43 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadrila písomne dňa 5.1.2017, skutkové tvrdenia
žalobcu nepopierala. Žiadala len o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po
40,- €, keďže dlžnú sumu naraz uhradiť nevie.

4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na
pojednávanie nedostavil svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Po vypočutí si prednesu žalovanej
a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu, a to zmluvou
o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, všeobecnými obchodnými podmienkami,
výzvou na zaplatenie záväzku, kópiou doručenky, výzvou - vyhlásením úveru za predčasne splatný,
kópiou doručenky., výpisom z úverového účtu, špecifikáciou pohľadávky a čiastočným späťvzatím

žaloby, výpismi z účtu, vyjadrením žalovanej k žalobe, potvrdením o výplate dôchodku zo dňa
4.1.2017vyjadrením žalobcu k podaniu žalovanej, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o výške dôchodku
žalovanej a jej manžela, poštovými peňažnými poukazmi č. 2034 zo dňa 4.1.2017 a č. 2035 zo dňa
4.1.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Ako vyplynulo zo zmluvy o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0262 3018
11RSU, túto uzatvorila žalovaná so žalobcom dňa 11.10.2011. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 2.640,- €. tento úver sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 78,45 € v období od 11.11.2011 do 11.10.2018. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo
výške 37,86 % a celkové náklady vo výške 6.642,45 €. Žalovaná sa tiež v zmluve zaviazala uhradiť

jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 52,80 €. Tiež mala v zmysle zmluvy uhrádzať
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,20 € a mesačný poplatok za zabezpečenie
poistenia vo výške 3,75 €. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 15.8.2011. Pre riadne neplnenie
zmluvných podmienok žalovanou, žalobca žalovanú písomne dňa 18.2.2014 vyzval na zaplatenie

záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti najneskôr do 6.3.2014. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa
21.2.2014. Keďže žalovaná na výzvu nereagovala úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa
20.3.2014 žalovanej oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú
pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.439,69 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní
od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaná predmetnú výzvu prevzala

dňa 25.3.2014. Dlžnú sumu žalovaná neuhradila. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo
účinnosť dňa 7.4.2014, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu splatnou dňa 8.4.2014.

6. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu žalovanej.

7. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovanou súd zistil, že žalovaná je počnúc od
10.8.2011Sociálnou poisťovňou posudzovaná ako osoba s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.12.2016 bol žalovanej
zvýšený invalidný dôchodok počnúc od 1.1.2017 na sumu vo výške 193,80 €. Manžel žalovanej je
poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa

1.12.2016 zvýšený počnúc od 1.1.2017 na sumu 214,10 € mesačne. Ako vyplynulo z predložených
poštových poukazov, žalovaná dňa 4.1.2017 uhradila sumu 15,- € obchodnej spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. a sumu 10,40 € obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s..

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedla, že dlžnú sumu naraz uhradiť nevie, nakoľko je

invalidná dôchodkyňa s príjmom 193,80 € mesačne. Jej manžel je starobný dôchodca s príjmom 214,10
€ mesačne. Doplnila, že dlžnú sumu je schopná splácať mesačnými splátkami vo výške maximálne
50,- € mesačne, keďže po uhradení nákladov spojených s bývaním a existenciou, nákladov spojených
so zakúpením liekov v súvislosti s jej zdravotným stavom a tiež po úhrade záväzkov voči dlžníkom (v
splátkach), jej nezostane vyššia suma na zaplatenie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania.

9. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere.10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná

zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o
úvere uzavretej medzi stranami sporu vo výške 2.413,56 € s príslušenstvom. Keďže žalobca zobral v
priebehu konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov vyčíslenýchza obdobie do 17.5.2016 vo výške 77,43 € späť, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v
tejto časti zastavil.

13. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť.
Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanou mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 11.10.2011 úverovú zmluvu č. 0262 3018 11RSU. Na základe
tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.640,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať

za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Predmetnú zmluvu súd považoval za platný právny
úkon, keď uzavretá zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná svoje
povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnila, úver riadne a včas nesplácala, žalobca s
účinnosťou ku dňu 7.4.2014 v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil úver a žalovanú vyzval

na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovanej žalobca vyčíslil v časti dlžnej istiny na sumu vo
výške 2.413,56 €. Nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto
pohľadávkynepopierala,súdtietoskutkovétvrdeniažalobcupovažovalzanespornéažalovanúzaviazal
na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú
žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý žalobca vypočítal v súlade s uzavretou zmluvou v

dohodnutej výške prihliadnuc na platobnú disciplínu žalovanej za obdobie do 17.5.2016 vo výške 30,45
€, pričom úrok z omeškania z dlžnej istiny si žalobca uplatnil i za obdobie od 18.5.2016 do zaplatenia.
Súd konštatuje, že úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške nepresahujúcej výšku
zákonného úroku z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z., preto súd podanej žalobe i v časti uplatneného nároku na

zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do dňa predčasného zosplatnenia
úveru, súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu
má oporu v zákone. Sumu zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2.413,56 € za obdobie
od 11.6.2013 do 7.4.2014 žalobca vyčíslil v špecifikácii pohľadávky na sumu 610,51 €, preto súd

považujúc žalobu za dôvodnú v tejto časti, žalovanú zaviazal i na zaplatenie tejto sumy titulom
nároku na zaplatenie zmluvného úroku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú, keď
vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu
skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že

žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva
splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej

veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných
úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa,
pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č.

250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby
zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil

žalobca. Keďže však žalovanej preukázateľne v súvislosti s touto časťou konania žiadne trovy nevznikli,
súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď obe strany sporu boli ohľadne danej časti konania
čiastočne úspešnou stranou sporu (žalobca mal úspech v časti konania o zaplatenie dlžnej istiny, častizmluvného úroku a úroku z omeškania; žalovaná mala úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá
(o zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia).

15. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. S ohľadom na osobné a zárobkové
pomery žalovanej tejto povolil zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody
splátok v prípade, keď žalovaná poruší uloženú povinnosť plnenia v splátkach. Výšku žalovanou
navrhnutej mesačnej splátky súd považoval za primeranú jej pomerom, maximálne možnú akceptujúc
potrebu pokrytia základných výdavkov v súvislosti s bývaním a existenciou žalovanej, tiež primeranú

výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich
výška podľa názoru súdu s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu
nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.