Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201495
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7919201495.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu G. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Á. M. X, XXXX C., N. B., zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov
10, Michalovce proti žalovanému B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q.. XXX/XX, G. R., o zaplatenie
46.889,65 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10.000.000,- HUF s 5 % ročným úrokom z omeškania z
uvedenej sumy od 26.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie k sume 5.000.000,- HUF ako aj k 0,5 % úroku z omeškania zastavuje.

III. Súd priznáva žalobcovi 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 46.889,65 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 26.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a tiež žiadal priznať 100 % náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tak,
že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 10.12.2017 zmluvu o pôžičke na základe ktorej požičal žalobca
žalovanému 15.000.000,- HUF v hotovosti. Podľa dohody pôžičku mal žalovaný vrátiť žalobcovi do

31.12.2017. Keďže k vráteniu pôžičky v dohodnutej lehote nedošlo žalovaný sa písomným uznaním
dlhu zo dňa 15.05.2018 zaviazal pôžičku v sume 15.000.000,- HUF vrátiť v hotovosti do 25.05.2018.
Keďže žalovaný pôžičku nevrátil ani v lehote do 25.05.2018 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 46.889,65 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z uvedenej sumy od 26.05.2018 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Trebišov pod č. k. 12C 22/2019-10 dňa

27.05.2019, ktorým platobným rozkazom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 46.889,65 eur spolu
s 5,5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.05.2018 do zaplatenia. Proti tomuto platobnému
rozkazupodalžalovanýodpordňa13.06.2019stým,žepritomtoúkoneokreminéhonamietalajmiestnu
príslušnosť Okresného súdu Trebišov a zároveň namietal, že časť pôžičky vo výške 5.000.000,- HUF v
bližšie neuvedenom čase žalobcovi vrátil. Taktiež namietal, aby nárok žalobcu mal byť uplatnený v tomto
konaní v euro mene, keďže pôžička bola poskytnutá vo forintoch a teda v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka by mal vrátiť žalobcovi veci rovnakého druhu, teda aj peniaze v rovnakej mene ako boli tieto

požičané. Nárok žalobcu čo do základu neuznal.

3. Žalobca vo svojej reakcii zo dňa 09.09.2019 na č. l. 28 a nasledujúcich spisu k odporu žalovaného
sa vyjadril tak, že žiadal v zmysle § 139 a nasledujúcich CSP pripustiť zmenu žalobného návrhu s tým,že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.000.000,- HUF s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z tejto sumy od 26.05.2018 do zaplatenia. Zákonnosť nároku videl v citovanom ustanovení § 657
Občianskeho zákonníka, ako aj v § 498 Obchodného zákonníka. Poukázal ďalej na písomné uznanie

dlhu z 15.05.2018 s tým, že nárok bol na súde uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej lehote a preto
ho nepovažoval za premlčaný. Žiadal žalobe v takto upravenej forme vyhovieť.

4. Súd uznesením 5C 57/2019-35 zo dňa 03.10.2019 pripustil zmenu žaloby tak, ako to vyššie požadoval
žalobca.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení - duplika zo dňa 21.10.2019 na č. l. 39 spisu opäť tvrdil, že žalobcovi
sumu 5.000.000,- HUF uhradil v hotovosti v bližšie neurčenom čase, pričom žalobca mu nevystavil
potvrdenie o vrátení tejto sumy. V závere vyslovil návrh, že zostávajúci dlh by bol ochotný splatiť v
primeraných splátkach.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení z 05.11.2019 - duplika na č. l. 42 spisu zobral svoj návrh čiastočne o
sumu 5.000.000,- HUF späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Trval však na tom, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu zostávajúcich 10.000.000,- HUF s požadovaným príslušenstvom.

7. Súd vo veci vytýčil dňa 02.01.2020 termín pojednávania na deň 04.02.2020. Žalovanému bolo

predvolanie doručené 09.01.2020. Žalovaný dňa 03.02.2020 svoju neúčasť na pojednávaní 04.02.2020
ospravedlnil s tým, že žiadal súd o poskytnutie trojmesačnej lehoty za účelom dosiahnutia mimosúdnej
dohody o úhrade dlhu so žalobcom, pričom tvrdil, že je s týmto v mimosúdnom jednaní.

8. Dňa 04.02.2020 sa pojednávania žalobca nezúčastnil, prítomný bol jeho zástupca, ktorý trval na tom,

aby súd vec meritórne rozhodol, a to z dôvodu, že žalovaný má viacero dlhov, sú proti nemu vedené
exekučné konania a že takto chce len umelo vytvoriť priestor, aby mohol lukratívny majetok previesť na
iné osoby, pričom poprel, aby žalobca bol v mimosúdnom jednaní so žalovaným. Ako dôkaz produkoval
exekučný príkaz súdnej exekútorky JUDr. V. E. sp. zn. 347EX 194/19 v ktorom konaní sa vymáhala
suma 100.000,- eur a že zo strany žalovaného sa jedná o špekulatívny návrh smerujúci k vytvoreniu

časového priestoru na prevod jeho majetku na iné osoby.

9. Súd vo veci vytýčil dňa 04.02.2020 nový termín pojednávania na 03.03.2020. Žalovaný bol na
toto pojednávanie riadne predvolaný a predvolanie mu bolo doručené dňa 10.02.2020. Žalovaný sa
pojednávania nezúčastnil, ani svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil. Zástupca žalobcu

na tomto pojednávaní aj ústne do zápisnice potvrdil, že žalovaný medzičasom uhradil sumu 5.000.000,-
HUF z celkovej pôžičky, avšak bližší dátum kedy k úhrade tejto sumy došlo neuviedol. Tiež zobral
návrh, čo sa týka požadovaného 0,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 10.000.000,- HUF od
26.05.2018späťažiadal,abysúdžalobevzostávajúcejčastivyhovel,pričompoukázalnatúskutočnosť,
že nárok žalobcu je preukázaný, a to jednak písomným prehlásením o uznaní dlhu z 15.05.2018, ako

aj z korešpondencie žalovaného so súdom v ktorom nárok žalobcu nepoprel v sume 10.000.000,- HUF.
Navrhol, aby súd ďalšie dokazovanie pominul a žalobe vyhovel.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

11. Podľa § 498 Obchodného zákonníka strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom
zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany
nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej

istej mene platiť úroky.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Hlavne z písomného
prehlásenia o uznaní dlhu zo dňa 15.05.2018 mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, a to dňa 10.12.2017, čo vyplýva z tohto prehlásenia. Na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000.000,- HUF, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť

žalobcovi bezúročne do 31.12.2017. Z ďalšieho textu prehlásenia o uznaní dlhu mal za preukázané,
že žalovaný si túto svoju povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil a v prehlásení o uznaní dlhu uviedol,
že pôžičku vráti žalobcovi v novej lehote do 25.05.2018. Ako vyplýva zo správania sa žalobcu ako
aj žalovaného žalovaný ani v tejto novej lehote ani čiastočne pôžičku žalobcovi neuhradil. Z odporu
voči platobnému rozkazu na č. l. 14 spisu, ktorý bol doručený súdu 13.06.2019 však už tento tvrdí, že
pôžičku čiastočne v sume 5.000.000,- HUF žalobcovi uhradil, pričom nepopiera, že zostávajúcu časť

pôžičky 10.000.000,- HUF tomuto neuhradil. Z tohto písomného prehlásenia súd mal teda za zrejmé, že
žalovaný dlh podľa svojho tvrdenia čiastočne uhradil a tiež mal za preukázanú existenciu pôžičky, ako
aj zostávajúcu neuhradenú časť pôžičky v sume 10.000.000,- HUF. Z ďalšieho správania sa žalobcu
mal súd za preukázané, že skutočne došlo k čiastočnej úhrade pôžičky do výšky 5.000.000,- HUF, čo
potvrdil vo svojom podaní zo dňa 05.11.2019 žalobca a žiadal, aby súd konanie k sume 5.000.000,-

HUF zastavil.

15. Tvrdenie žalovaného, že je so žalobcom v mimosúdnom jednaní, ktoré uviedol vo svojom
ospravedlnení zo dňa 03.02.2020, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 04.02.2020
súd za preukázané nemal. Naopak z exekučného príkazu JUDr. V. E., súdnej exekútorky sp. zn.

347EX 194/19 mal za preukázané, že tento ako povinný dlží ďalšiemu veriteľovi sumu 100.000,- eur,
ktorá bola v tomto konaní súdnou exekútorkou vymáhaná. Žalovaný sa posledného pojednávania dňa
03.03.2020 nezúčastnil i keď na toto bol riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť na tomto pojednávaní
neospravedlnil. Z tohto správania sa žalovaného súd vyvodil záver, že sa jedná o účelovú obranu za
účelom získania časového priestoru ako aj o snahu zostávajúcu časť pôžičky žalobcovi v čo najkratšej

lehote neuhradiť.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobe žalobcu v upravenej časti, čo sa týka výšky upraveného
nároku 10.000.000,- HUF vyhovel. Taktiež vyhovel aj jeho nároku na zaplatenie 5 % úroku z omeškania
od 26.05.2018, keďže sa žalovaný zaviazal pôžičku vrátiť v lehote do 25.05.2018, teda nasledujúci deň

sa tento dostal do omeškania s vrátením pôžičky v zmysle prehlásenia o uznaní dlhu zo dňa 15.05.2018.
Súd preto žalobe v takto upravenej podobe vyhovel.

17. Súd konanie k sume 5.000.000,- HUF ako aj k požadovanému úroku nad 5 % v zmysle § 145 ods.
2 CSP zastavil.

18. Súd priznal nárok žalobcu vo forintoch, čo plne korešponduje s § 498 Obchodného zákonníka,
ako aj s § 657 Občianskeho zákonníka s tým, že povinnosť žalovaného bola vrátiť požičané finančné
prostriedky v mene, ktorej mu boli žalobcom poskytnuté.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi
priznal. Je pravdou, že žalobca si pôvodne uplatnil v konaní zaplatenie 15.000.000,- HUF a je tiež
pravdou, že medzičasom v bližšie neurčenom dátume došlo k vráteniu sumy 5.000.000,- HUF z pôžičky
zo dňa 10.12.2017. Túto skutočnosť žalobca uznal, avšak ani žalobca ani žalovaný neuviedli čas, kedy
došlo k čiastočnému vráteniu tejto pôžičky a preto sa súd dôvodne domnieva, že k vráteniu časti pôžičky

došlo po podaní žalobného návrhu, preto súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže práve
v dôsledku správania sa žalovaného došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v sume 5.000.000,- HUF. O
výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia natunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa

oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.