Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414218541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414218541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: J. L. R., C..R.., P. XX, Ž., A.:
XX XXX XXX, proti žalovaným: X/ H.. H. H., X.. XX.X.XXXX, E. XXX, Č. K., občan SR, X/ E.. B. J.,
X.. XX.X.XXXX, U. XX, L.V., S. R., X/ A. C., X.. X.X.XXXX, Š. F. XX, L., S. R., o zaplatenie 2 573,39
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
8C/380/2015-212 zo dňa 4.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 3/ p o t v r d
z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2
666,77eurspolusúrokomzomeškania9,25%ročnezosumy2758,75euraod7.12.2011do14.12.2011
a zo sumy 2 658,75 eura od 15.12.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Žalobcovi
proti žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu proti žalovanému
2/ zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2014 domáhal na základe úverovej zmluvy č. XX/
XXX/XX uzavretej so žalovaným 1/ dňa 3.10.2007 od žalovaných zaplatenia nesplatenej časti úveru 2
573,39 eura, úroku 85,36 eura, poplatkov za upomienky a výzvy 70 eur, vyčísleného úroku z omeškania
ku dňu zosplatnenia úveru 7 % ročne podľa bodu 7.1 zmluvy vo výške 8,02 eura a úroku z omeškania
9,25 % ročne zo sumy 2 758,75 eura od 7.12.2011 do 14.12.2011 a úroku z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 2 658,75 eura od 15.12.2011 do zaplatenia. Žalovaným 2/ a 3/ žiadal uložil rovnakú

povinnosť ako ručiteľom za splnenie povinností zo zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako banka a žalovaný 1/ ako klient
uzatvorili 3.10.2007 úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
1/ úver 250 000,- Sk (8 298,48 eura), pri úrokovej sadzbe 10,9 % p.a. a RPMN 14,01 %. Poskytnutý
úver bol bezúčelový a žalovaný 1/ sa zaviazal ho splatiť v 60 pravidelných mesačných anuitných
splátkach vo výške 5 423 Sk (180,01 eura), splatných v 21. deň kalendárneho mesiaca. Zmluvné

strany úverovej zmluvy sa dohodli, že záväzky klienta splatiť úver, úroky, sankčné provízie a poplatky
sú zabezpečené ručiteľmi - žalovaným 2/ a 3/. Podľa bodu 7.1 zmluvy, v prípade, ak klient nezaplatí
splátku úveru včas, banke patrí sankčná provízia vo výške +7 % p.a. z nesplatenej splátky úveru až do
jej zaplatenia. Žalobca listom z 12.9.2011 vyzval žalovaného 1/ na uhradenie mesačnej splátky, ktorúv termíne splatnosti neuhradil a upozornil ho na možnosť predčasného zosplatnenia celého zostatku
úveru, listom zo 6.10.2011 vyzval žalovaného 1/ na uhradenie dvoch zmeškaných splátok a oznámil mu,
že v prípade neuhradenia uvedených splátok v lehote určenej v oznámení pristúpi k zosplatneniu úveru.

Listom z 22.11.2011 žalobca pre nedodržiavania zmluvných povinností dohodnutých v úverovej zmluve
vyzval žalovaného 1/ na predčasné splatenie zostatku istiny úveru č. 105857 spolu s príslušenstvom do
5.12.2011. V ručiteľských listinách č. 10/575A/07 a č. 10/585B/07 žalovaný 2/ dňa 3.10.2007 a žalovaný
3/ dňa 4.10.2007 prebrali podľa ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ručenie za záväzok
žalovaného 1/ vzniknutý z úverovej zmluvy číslo 10/585/07, že uspokoja žalobcu namiesto žalovaného

1/, ak ten nevráti riadne a včas poskytnutý úver, a to spolu s úrokmi, poplatkami, províziami a ďalšími
nákladmi žalobcu vzťahujúcimi sa na úver. Žalobca žalovaného 2/ informoval o neuhradení splátok
žalovaným 1/ v lehote splatnosti v období od 2.1.2008 do 6.10.2011. Žalovaný 2/ v spore nepreukázal,
že by žalovaní čo i len sčasti svoj dlh po podaní žaloby plnili.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 2 písm. a) a písm. b), § 3

ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 52, § 54 ods. 1, § 546, § 548 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníkaúčinnéhood1.4.2015adospelkzáveru,žeuzavretázmluvaospotrebiteľskomúverejeplatná

a obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to vrátane náležitosti
vyžadovaných jeho ustanovením § 4 ods. 2 písm. a). Žalovaný 1/ si neplnil povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmluvy splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto žalobca v súlade so zmluvou úver zosplatnil
a písomne vyzval žalovaného 1/, aby celý zostatok úveru splatil do 5.12.2011. Žalovaný 1/ si svoju
povinnosť napriek výzve nesplnil, preto súd prvej inštancie žalovanému 1/ ako dlžníkovi uložil povinnosť

uhradiť žalobcovi 2 666,77 eura (súčet dlžnej istiny úveru vo výške 2 573,39 eura, úroku z úveru ku dňu
zosplatnenia 85,36 eura, 8,02 eura ako úroku z omeškania 7 % ročne zo včas nezaplatených splátok
úveru v zmysle bodu 7.1 zmluvy o úvere) a úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2 758,75 eura (2
659,61 eura nesplatená istina úveru ku dňu zosplatnenia a 99,14 eura nesplatený úrok z úveru ku dňu
jeho zosplatnenia) od 7.12.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) až do 14.12.2011 (kedy došlo

k úhrade 100 eur žalovaným 1/) a zo sumy 2 658,75 eura od 15.12.2011 až do zaplatenia. Rovnakú
povinnosť ako žalovanému 1/ uložil súd aj žalovanému 3/ ako ručiteľovi podľa ustanovenia § 548 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ručiteľ povinný dlh splniť v prípade nesplnenia dlhu dlžníkom
na výzvu veriteľa. Vychádzal z toho, že žalovaný 1/ a žalovaný 3/ nie sú solidárnymi dlžníkmi a preto
uložil každému z nich splniť z iného právneho dôvodu tú istú povinnosť. Žalobca ako veriteľ môže žiadať

splniť dlh od ktoréhokoľvek z nich, a až v dôsledku plnenia uloženej povinnosti jedného z nich zanikne
v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

5. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/ uviedol, že právo uplatniť si svoj nárok žalobou
na súde mohol žalobca po prvý raz voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a voči žalovaným 2/ a 3/ ako

ručiteľom 6.12.2011, pretože vtedy sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s plnením zosplatneného dlhu
a žalovaní 2/ a 3/ boli od tohto dňa tiež povinní splniť zosplatnený dlh za žalovaného 1/, ktorý ani na
základe písomnej výzvy žalobcu dlh nesplnil (§ 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz). Trojročná premlčacia doba stanovená v § 101 Občianskeho zákonníka uplynula v danom

prípade dňa 6.12.2014, a keďže žaloba bola na súd podaná až 23.12.2014, t.j. po jej márnom uplynutí,
súd na námietku premlčania žalovaného 2/ žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol. Doplnil, že
námietka premlčania vznesená hlavným dlžníkom by sa vzťahovala aj na ručiteľov, keďže ručiteľský
záväzok je svojou povahou akcesorický a zdieľa osud hlavného záväzku, ručiteľ sa však môže dovolať
premlčania hlavného záväzku s účinkami iba pre svoju osobu, keďže úkony ručiteľa majú účinky iba vo

vzťahu k nemu a nie aj k druhému ručiteľovi.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s jeho § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v
konaní žiadne nevznikli a úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešným žalovaným 1/ a 3/ nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie proti menu
zamietnuť.Uviedol,žemuboloznáme,žežalovaný2/vzniesolvsporenámietkupremlčaniaadomnievalsa, že táto sa vzťahuje aj na neho. Pretože až z napadnutého rozsudku sa dozvedel, že to tak nie je,
v odvolaní namietol premlčanie práva uplatneného proti nemu. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho
súdu SR z 1.10.2011 sp. zn. 4 Obdo 38/2008, podľa ktorého v prípade námietky premlčania ide o

právnu námietku, ktorej sa netýka koncentračná zásada vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 1 a §
205a Občianskeho súdneho poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2003 sp. zn. 29 Odo
162/2003, podľa ktorého účastník konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek za konania
(až do jeho právoplatného skončenia) s tým obmedzením, že v režime neúplnej apelácie sa môže
odvolací súd zaoberať námietkou premlčania vznesenou až v odvolacom konaní, ak nie je spojená s

neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (obdobne uznesenie NS SR z 13.10.2009
sp. z. 5 Cdo 120/2009 a NS ČR z 31.8.2011 sp. zn. 29 Cdo 1835/2010). Nakoľko súd prvej inštancie zistil,
že premlčacia doba na uplatnenie žalovaného práva uplynula pred začatím konania, žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie proti nemu zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na premlčanie práv z predmetnej zmluvy o úvere

sa vzťahuje Obchodný zákonník. Prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka aj v absolútnych
obchodnoprávnych vzťahov je možná až od účinnosti zákona č. 106/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, t.j. od 1.4.2015 a teda na prejednávaný prípad je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. V danej veci tak premlčacia doba
podľa ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka mohla začať plynúť najskôr v decembri 2011,

takže uplynula najneskôr v decembri 2014 (resp. 1.4.2015 v dôsledku zákona č. 106/2014 Z.z.). Keďže
žaloba bola na súd podaná 23.12.2014, nesúhlasil s názorom žalovaného 3/, že jeho právo sa premlčalo.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného 3/ bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom takako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ dôvodné nie je. Odvolací súd
rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2020 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

10. Žalovaný 3/ v odvolaní namietal premlčanie uplatneného nároku proti nemu a uviedol, že mal za to,

že pokiaľ pred súdom prvej inštancie namietol premlčanie uplatneného nároku žalovaný 2/, proti ktorému
bol uplatnený rovnako nárok z ručenia za splnenie povinnosti žalovaného 1/ z úverovej zmluvy, tak že
sa táto námietka vzťahuje aj ne neho.

12. Podľa ustanovenia § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej

obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí ( § 154 CSP).

13. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Vzhľadom na to, že námietka premlčania ako hmotnoprávna námietka nepochybne je prostriedkom
procesnej obrany a nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie a to i napriek skutočnosti, že súd
prvej inštancie predchádzajúcim rozsudkom z 3.10.2017 č.k. 8C/380/2015-143 zrušeným rozsudkom
odvolacieho súdu z 31.1.2019 č.k. 3Co/67/2018-197 zamietol žalobu pre premlčanie uplatneného

nároku.Kzrušenietohtopredchádzajúcehoprvostupňovéhorozsudkuodvolacímsúdomdošlolenpreto,
že po rozhodnutí súdu prvej inštancie Ústavný súd SR nálezom zo 7.2.2018 sp.zn. PL. ÚS 11/2016
rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základektorého súd prvej inštancie rozhodol a prihliadol na premlčanie aj keď nebolo namietané, nie je v súlade
s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Vzhľadom na to, že v odvolaní uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaného 3/ sa netýkal
dôvodov stavených v § 366 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP bolo na žalovanom, aby preukázal, že
ho nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však v konaní nepreukázal a ani netvrdil.
Žalovanému 3/ bol doručený rozsudok súdu prvej inštancie z 3.10.2017 č.k. 8C/380/2015-143 zrušený
rozsudkom odvolacieho súdu z 31.1.2019 č.k. 3Co/67/2018-197, takže je zrejmé, že mu muselo byť

zrejmé, že uplatnený nárok je premlčaný.

16.Pokiaľžalovaný3/poukazovalnajudikatúrutýkajúcusavznesenianámietkypremlčaniavodvolacom
konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal takúto námietku za určitých okolností aj o
odvolacom konaní, tak túto podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na jednoznačne odlišnú úpravu
v ustanovení § 366 CSP už nie je možné použiť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 3/ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia
za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutej časti týkajúcej sa tohto žalovaného ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal proti

žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní žiadne výdavky
na bránenie svojho práva nevynaložil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).