Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jana Cisárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/133/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5917204498.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Cisárovej a
členovsenátuJUDr.MartinaVladikaaJUDr.JánaŠikutu,PhD.,vsporežalobcuPrimabankaSlovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej O.. Ž. A., bývajúcej v Ž., J.
XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, A. Bernoláka 27, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 25. októbra 2018 sp. zn. 10 CoPr 3/2018 v spojení s opravným uznesením z 23. januára
2019 sp. zn. 10 CoPr 3/2018, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Ružomberok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. marca 2018 č. k. 9
Cpr 10/2017-116 výrokom I. zamietol žalobu v celom rozsahu, výrokom II. zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania a výrokom III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorú jej je žalobca povinný zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením Okresného
súdu Ružomberok. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 21. júna 2017 doručila žalovaná
žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 Zák. práce z dôvodu nevyplatenia
mzdy za mesiac apríl 2017 v dohodnutom výplatnom termíne v 11-ty deň v príslušnom kalendárnom
mesiaci, ani do 15 dní po uplynutí tohto výplatného termínu. Uviedol, že pokiaľ žalobca ako jediný
dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej vzhliadol v tom, že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou mal skončiť už na základe výpovede zo 14. novembra
2012, platnosť výpovede žalobcu doručenej žalovanej 4. decembra 2012 bola preskúmavaná v konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 Cpr 3/2013, keď uvedené konanie právoplatne
skončilo vydaním rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2017 sp. zn. 5 CoPr 4/2016, ktorým
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že predmetná výpoveď daná žalobkyni je
neplatná. S ohľadom na to, že tento právoplatný rozsudok je záväzný pre sporové strany, podľa súdu
neobstojí námietka žalobcu, že v súčasnosti prebieha konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku,
keďže mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívne účinky a žalobca o odklad právoplatnosti
nepožiadal. Z uvedeného nebol ani dôvod pre prerušenie konania, nakoľko v predmetnom dovolacom
konaní nie je riešená predbežná otázka, ktorá má význam pre daný spor. Mal za to, že táto otázka
bola vyriešená spomenutým právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal
na právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2012
sp. zn. 2 Obo 47/2012, z ktorého vychádzal. Z uvedených dôvodov pri absencii iných argumentovneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových
tvrdení žalobcu, ktoré žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, žalobu v celom rozsahu zamietol.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. októbra 2018 sp. zn. 10 CoPr 3/2018
v spojení s opravným uznesením z 23. januára 2019 sp. zn. 10 CoPr 3/2018 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo zvyšnej časti sa rozsudku nedotkol a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa odvolacieho súdu
všetky žalobcom vznesené odvolacie námietky boli vyriešené a zodpovedané súdom prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku, ktorý podrobne vyargumentoval aj rozhodujúce súvislosti a spor uzavrel v
súlade s právom. Hoc žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2017 sp. zn. 5
CoPr 4/2016 podal dovolanie, v súlade s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd konštatoval, že
podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť žalobcom napádaného rozhodnutia.
Platí totiž zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia v ich veci. To
znamená, že ku dňu rozhodovania pracovný pomer žalovanej trval a existoval. Domnienka žalobcu, že
jeho dovolanie bude úspešné, je iba v hypotetickej rovine, keďže prípustnosť a vecnú opodstatnenosť
dovolania môže konštatovať jedine dovolací súd. Všetky argumentácie súdu prvej inštancie, ktorými
podložil zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania majú oporu v aplikovaných procesných
ustanoveniach a v individualite prejednávanej veci a s týmito sa odvolací súd stotožnil. Odvolanie
žalobcu preto vyhodnotil ako nedôvodné.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca v ktorom uplatnil dovolací dôvod
podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vadu tejto povahy videl v tom, že v konaní
bolo meritórne rozhodnuté bez vyčkania na rozhodnutie o dovolaní, súdy konali predčasne a v rozpore
so základným právom žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal prílišný formalizmus pri aplikácii §
164 CSP o fakultatívnom prerušení konania. Podľa presvedčenia žalobcu, ak súd nepozná definitívnu
a záväznú odpoveď na otázku, či pracovný pomer žalovanej skončil výpoveďou, nemôže mať za
preukázanýzákladnýpredpokladurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktorým
je existencia pracovného pomeru. Navyše namietal aj to, že odvolací súd nemal rešpektovať postup pri
podpisovaní rozhodnutia podľa § 394 ods. 2 CSP v spojení s § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente.
Pri overovaní platnosti podpisu napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline advokát žalobcu zistil,
že rozhodnutie nie je podpísané kvalifikovanými elektronickými podpismi členov senátu odvolacieho
súdu. Podľa žalobcu je rozsudok odvolacieho súdu podpísaný kvalifikovanou elektronickou pečaťou
Okresného súdu Ružomberok, s dátumom a časom podpísania 22.1.2019 o 8:31 hod. V nadväznosti na
to, že rozsudok nie je podpísaný v súlade so zákonom, nemožno s istotou uzavrieť, že bola zachovaná
kolektívnosť senátneho rozhodovania o odvolaní a že vôbec ide o autentické rozhodnutie odvolacieho
súdu. Na základe týchto dovolacích námietok žiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť, keď dôvody uvádzané
žalobcom v dovolaní nie sú dané, resp. dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Žiadala tiež priznať nárok
na náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je
prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP)
rozhodnutia uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.7. Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že tento porušenie práva na spravodlivý proces vidí v tom ako
súdy nižších inštancií interpretovali a aplikovali príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku o
splnení zákonných podmienok pre prerušenie konania a tým súvisiaci nesprávny záver rozhodnutia vo
veci samej. Podľa žalobcu vydaniu konečného rozhodnutia predchádzala činnosť, ktorá nebola v zhode
s procesnou ekonómiou a v dôsledku ktorej došlo k zmareniu možnosti žalobcu aktívne sa brániť proti
právnym účinkom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej.
8. Najvyšší súd pripomína, že sa nejedná o porušenie práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne
podľa predstáv strany sporu a jej návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym
právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovisúdnehokonaniasatátoochranaposkytnevzákonompredpokladanejkvalite,pričomvýklad
a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods.1Dohovoruoochranezákladnýchľudskýchprávaslobôd.Lenvprípade,akzáverysúdu(skutkové,
či právne) nie sú riadne odôvodnené či odôvodnené síce sú, ale majú (po stránke vecnej) povahu
extrémnu, sú objektívne racionálne neakceptovateľné či extrémne formalistické možno také rozhodnutie
považovať za odporujúce čl. 46 ods. 1 Ústavy SR či čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013).
9. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
také konanie podnet (§ 164 CSP).
10. Citované ustanovenie predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s
prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom
chránených záujmov (Čl. 2 a 17 CSP).
11. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.
Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho
konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali
konečným spôsobom (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 204/2013, časopis Zo súdnej
praxe č. 51/2014). Aj keď (prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej nesprávnosti,
nemožno nevziať na zreteľ, že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú strane sporu
zachované všetky jej procesné oprávnenia. Najvyšší súd tento aspekt zdôraznil už dávnejšie napríklad v
rozsudkusp.zn.2Cdo29/1992(pozriR39/1993),vktoromuviedol,žepodmienkaprípustnostidovolania
podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (plne aplikovateľné aj za účinnosti
CSP) nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej
miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (porovnaj sp. zn. 5 Cdo
209/2009, 5 Cdo 185/2009, 3 Cdo 57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014).
12. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie
môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom zvolený procesný postup [neakceptovanie návrhu
sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP] dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo
veci samej (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 53/2010).
13.Vpreskúmavanejvecisúdprvejinštancienávrhžalobcunaprerušeniekonaniavzmysleustanovenia
§ 164 CSP zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že spory medzi žalobcom a žalovanou
na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2017 sp. zn. 5 CoPr 4/2016 sú vyriešené
s konečnou platnosťou, podaním dovolania sa zo zákona neodkladá právoplatnosť a vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, v predmetnom dovolacom konaní nie je riešená predbežná otázka, ktorá ma
význam pre daný spor. K uvedenému najvyšší súd považuje za potrebné poukázať, že v danom prípade
prijatie rozhodnutia o neprerušení konania sa netýkalo bezprostredne merita veci (dôvodnosti návrhu na
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru) a uvádza, že pokiaľ bola v občianskoprávnom
konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, vktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (R 3/2013). Žalobcom
namietaná predbežná otázka už bola vyriešená právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
28. februára 2017 sp. zn. 5 CoPr 4/2016 a preto rozhodnutie o neprerušení konania nemohlo žiadnym
spôsobom ovplyvniť rozhodovanie nižších súdov vo veci samej. Z tohto hľadiska prijatie rozhodnutia o
neprerušení konania, nebolo spôsobilé spochybniť zákonnosť a spravodlivosť napadnutého rozsudku,
ani porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie. Pre
prípad, ak by spor o neplatnosť výpovede vyznel v prospech žalobcu, mohol by to byť eventuálny dôvod
na obnovu konania.
14. Aplikujúc uvedené na konkrétny spor potom žalobcovi nebolo postupom súdov odopreté, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, pretože mohol uplatniť svoj vplyv na konanie podaním
odvolania, čo aj urobil.
15. Žalobca zásah do práva na spravodlivý proces videl aj v tom, že odvolací súd nerešpektoval pri
podpisovaní rozhodnutia v zmysle § 394 ods. 2 CSP v spojení s § 23 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(zákonoe-Governmente).Podľažalobcurozsudokbolpodpísaný
kvalifikovanou elektronickou pečaťou Okresného súdu Ružomberok, s dátumom a časom podpísania
22. januára 2019 o 8.31 hod. a v nadväznosti na to nemožno s istotou uzavrieť, či bola zachovaná
kolektívnosť senátneho rozhodovania o odvolaní a že vôbec ide o autentické rozhodnutie odvolacieho
súdu.
16. O tom ako prebiehalo konanie môže dovolací súd usudzovať iba z obsahu spisu. V posudzovanej
vecizobsahuspisujezrejmé,žeodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieodvolacísúdpodľa
zápisnice o vyhlásení rozhodnutia z 25. októbra 2018 (č. l. 138 spisu) prejednal a rozhodol v senáte
zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulenovej a členov senátu JUDr.. Róberta Urbana a
JUDr. Erika Vargu. Písomné vyhotovenie rozhodnutia v záhlaví okrem iných náležitostí obsahuje totožné
mená a priezviska sudcov rozhodujúcich vo veci a je podpísané predsedníčkou senátu JUDr. Amáliou
Paulenovou, členom senátu JUDr. Róbertom Urbanom a pri členovi senátu JUDr. Erikovi Vargovi je
poznámka dôvodu prečo rozhodnutie nepodpísal - neprítomnosť z dôvodu PN (č. l. 143-148 spisu).
Prílohu rozsudku tvorí doložka o autorizácii vyhotovená Krajským súdom Žilina dňa 14. januára 2019.
Z jej obsahu vyplýva, že rozsudok s dátumom vydania 25. októbra 2018, sp. zn. 10 CoPr 3/2018, IČS:
5917204498, ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917204498.1 elektronický prvopis autorizoval: JUDr. Amália
Paulenová, predseda senátu a JUDr. Róbert Urban, člen senátu, dátum autorizácie bol vykonaný 11.
januára 2019 15:14:22 (č. l. 149 spisu). Skutočnosť uvádzaná v dovolaní, že rozsudok Krajského súdu
v Žiline bol podpísaný kvalifikovanou elektronickou pečaťou Okresného súdu Ružomberok, s dátumom
a časom podpísania 22. januára 2019 o 8.31 hod (bezmála tri mesiace po vydaní rozsudku) bez
ďalšieho neznamená, že nebola zachovaná kolektívnosť senátneho rozhodovania a že žalobcovi nebolo
doručené identické rozhodnutie. Z ustanovenia § 146 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre súdy vyplýva, že rozhodnutia súdu druhého stupňa v občianskom súdnom
konaní doručuje súd prvej inštancie, ak výnimočne z dôvodov urýchlenia právoplatného skončenia veci
nedoručí rozhodnutie súd druhého stupňa sám. Len samotná listina - výsledok informatívneho overenia
žalobcom uvádzané skutočnosti nepreukazuje.
17. Vzhľadom k tomu, že v dovolaní sa nedôvodne namieta existencia procesnej vady v zmysle § 420
písm. f/ CSP, najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné podľa § 448 CSP.
18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.