Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113231207
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113231207.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky,

Bratislavavskrátenejforme"ŽSR",IČO:31364501sosídlomKlemensova8,Bratislava,protižalovanej:
J. Jánošíková, nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, 951 21 Rišňovce, zastúpená splnomocneným zástupcom
JUDr. T. U., nar. 17.4.1951, bytom E. 3075/11, Žilina, adresa na doručovanie: Hviezdoslavova 7, Žilina,
o zaplatenie 410 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 410 eur.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou

zaplatiť mu sumu 410 eur. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.10.2011 žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu v čase o 6:30
hod. nastúpila do smeny v Železničnej stanici Bratislava Východ. Pri preberaní služby žalovaná svojim
podpisom potvrdila prevzatie zariadenia PSION WAPRO č. A204H0055312 (ďalej len „zariadenie psion“
alebo „pison“), toto prekontrolovala, pričom nadriadenému neohlásila nijakú závadu, následne odišla na
pracovisko písať vlaky, potom ako do zariadenia psion napísala príslušný vlak, do zariadenia natiekla

voda a zariadene prestalo pracovať. Pri následnom vyšetrovaní poškodenia zariadenia psion žalovaná
uviedla, že pri preberaní služby zariadenie psion prekontrolovala, všimla si, že zariadenie je poškodené,
na displeji sa nachádzala dierka, nevenova tomu pozornosť a poškodenie neohlásila. Zariadenie psion
bolo odovzdané firme POINT.X SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorá zaslala žalobcovi faktúru č. 12010052,
ktorou žalobcovi vyfakturovala opravu zariadenia psion v sume vo výške 410 eur bez DPH. Na základe
výsluchu žalovanej a zápisu o odovzdaní služby mal žalobca preukázané, že žalovaná porušila tak
interné predpisy žalobcu ako i ustanovenia § 81 písm. a), c), e) a § 178 Zákonníka práce, keď spôsobila

poškodenie a následne zatečenie zariadenia psion tým, že nadriadenému zamestnancovi neoznámila,
že v displeji zariadenia psion sa nachádza dierka, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu a poškodeniu
displeja. Žalobca prejednal škodovú udalosť na zasadnutí škodovej komisie pri Oblastnom riaditeľstve
Trnava, ktoré sa konalo dňa 10.5.2012 a navrhol žalovanej predpísať náhradu škody v plnej výške,
t.j. 410 eur. Žalobca vyzval žalovanú na podpis Dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o
náhrade škody spôsobenej pri plnení pracovných povinností, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej
uhradiť žalobcovi sumu 410 eur v mesačných splátkach po 20 eur, žalovaná dohodu podpísať odmietla

z dôvodu, že poškodenie zariadenia psion popiera.

3. Súd vo veci vydal dňa 24.1.2014 platobný rozkaz č.k. 10RO/413/2013-30, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Uviedla, že dňa 7.10.2011
riadne nastúpila do smeny ako tranzitér doplnkových služieb, jej práca prebiehala za zhoršených

poveternostných podmienok, mala písať príchodové vlaky, po napísaní vlaku sa zrazu všetky údaje
stratili a nebolo možné s ním ďalej pracovať, preto ho riadne odovzdala a vzala si druhý, aby vedela
pokračovať v práci. Na výkon funkcie má potrebnú spôsobilosť, avšak nie je odborníkom, či malá
dierka na displeji môže spôsobiť zatečenie displeja, keďže prístoj bol po vyskúšaní funkčný, začala s
ním pracovať. Pri prevzatí prístoja si ďalšiu vadu nevšimla, čo však neznamená, že na predmetnom

prístroji sa nemohlo jednať o ďalšie skryté vady, ktoré mohli byť v konečnom dôsledku príčinou poruchy.
Následne dal žalobca prístroj opraviť. Zo strany výrobcu ani iného nezávislého znalca nebolo odborne
posúdené, či v tomto prípade išlo o vadu výrobku alebo jeho mechanické poškodenie a keďže zariadenie
psion bolo po oprave znova uvedené do prevádzaky, v súčasnej dobe to ani nie je možné zistiť.
Sám žalobca nevie jednoznačne preukázať, kedy a akým spôsobom došlo k poškodeniu prístroja ani
skutočnosť, že zariadenie poškodila žalovaná. Ďalej poukázala, že so žalobcom nemá uzavretú dohodu

o zverení predmetu podľa § 185 Zákonníka práce, na základe ktorej by mala pridelený konkrétny prístroj.
Na začiatku každej smeny je jej pridelený prístroj na prácu, ktorý na konci smeny odovzdá, tento nie
je vždy ten istý. Žalobkyňa zdôraznila, že v súlade s ust. § 191 Zákonníka práce je zamestnávateľ
povinný náhradu škody s výnimkou škody nepresahujúcej 50 eur prerokovať vopred so zástupcami
zamestnancov. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.8.2014 uviedol, že v danom prípade boli splnené všetky
zodpovednostné predpoklady, argument, že žalovaná nie je odborníkom na to, či malá dierka na displeji
zariadenia môže spôsobiť jeho zatečenie považuje za účelový a bezpredmetný. Podľa § 178 ods. 2
Zákonníka práce mala žalovaná povinnosť ohásiť nadriadenému hroziacu škodu a teda mala ohlásiť

poškodenie displeja zariadenia, samotné „kvalifikované posúdenie“, či malá dierka na displeji zariadenia
môže spôsobiť jeho zatečenie je z hľadiska splnenia tejto povinnosti bezpredmetné. Podľa čl. 10 ods.
1 písm. h) Pracovného poriadku žalobcu, žalovaná bola povinná oznámiť nadriadenému poškodenie
majetku žalobcu (dierku v zariadení) a to bez ohľadu na to, či takéto poškodenie mohlo spôsobiť ďalšiu
škodu alebo nie. Bez ohľadu na zatečenie zariadenia, žalovaná tým, že až dodatočne uviedla, že

zariadeniebolopoškodenéužprijehoprevzatí,znemožnilaobjektívnevyšetreniepoškodeniazariadenia
a takéto jej konanie je v rozpore s ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce a čl. 9 ods. 5 Pracovného poriadku
žalobcu.

6. Súd vec prejednal za prítomnosti zástupcu žalobcu, žalovanej a jej splnomocneného zástupcu

a za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie prednesom zástupcov strán sporu,
výsluchom žalovanej, oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu, a to žalobou, odovzdávkou
služby, zápisom so zamestnancom, vyjadrením zamestnanca zodpovedného za škodu, protokolom o
škode č. 166/2011, faktúrou č.12010052, pracovným poriadkom žalobcu, zápisnicou škodovej komisie,
prezenčnoulistinouzozasadaniaškodovejkomisie,dohodoumedzizamestnávateľomazamestnancom

o náhrade škody spôsobenej pri plnení pracovných povinností, odporom proti platobnému rozkazu,
pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, žiadosťou o preloženie do iného miesta
výkonu práce, dodatkom k pracovnej zmluve, dodatkom k dohode o zmene pracovných podmienok,
pracovnou náplňou, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 18C/232/2012, rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany sp.zn. 4C/113/2013, zápisom so zamestnancom ŽSR/dopravcu, hlásením ku škodovej

udalosti, fotografiou, používateľskou príručkou - miestna práca s vozňom, zoznamom zamestnancov
zúčastnených na školení, rozkazom prednostu stanice, vyjadreniami a žiadosťami strán sporu ako aj
výsluchom viacerých svedkov, ktorí boli zamestnancami žalobcu v čase vzniku škody na zariadení.

7. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe, ďalej uviedla, že žalovaná

prešla školením BOZP a bola poučená o tom ako má používať zariadenie, pokiaľ si nebol istá, či dierka
na displeji je alebo nie je porucha, mala to hlásiť vedúcemu technickej kancelárie, je logické, že ak je
poškodenýdisplejavonkuprší,displejbudetoutovodouzatečenýapokiaľbyišloosúkromnézariadenie
žalovanej, podľa žalobcu by sa k zariadeniu správala žalovaná inak a nevyniesla by ho von do dažďa.

8. Zástupca žalovenej na pojednávaní uviedol, že žalobca podal žalobu len na základe dohadov, či ku
škode došlo. Už z prvého vypočutia žalovanej je zrejmé, že žalovaná prevzala prístroj psion s dierkou na
displeji, keďže však chcela podať čo najlepší výkon, tento prístroj použila na prácu. Žalobca je povinný
preukázať zavinenie žalovanej, to že žalovaná nenahlásila nadriadenému dierku na displeji prístrojanemožno kvalifikovať ako zavinenie. S týmto prístrojom manipulovalo x zamestnancov, preto nemôže
za škodu zodpovedať žalovaná, ktorá len nenahlásila dierku na displeji. Žalobca by mal preukázať
ako zabezpečoval prostredníctvom vedúcich zamestnancov kontrolu pracovných pomôcok. Žalobca

mal každú škodu prerokovať so zástupcami zamestnancov v stanovenej lehote, pričom taký dôkaz
nepredložil a výšku škody žalobca identifikoval až dňa 23.4.2012 v protokole o náhrade škody č. 166/11.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dňa 7.10.2011 prišla do práce, o 6:00 sa prezliekla a išla do
kancelárie, boli tam dve kancelárie, jedna bola pre príchod vlakov a druhá pre odchod vlakov, v jednej

kancelárii boli dva prístroje psion, v druhej boli tri prístroje psion, denne pracovali 4 -5, dvaja robili
príchody vlakov a zvyšní robili odchody vlakov, prístroje boli uložené v kanceláriách na nabíjačnách.
Prístroje psion vyzerali ako väčšia kalkulačka, mali displej a tlačítka, niektorí do nich ťukali perom, ona
do neho ťukala prstom. Prístroje zaznamenávali príchody a odchody vlakov, ona si náhodne vybrala
jeden z prístrojov a išla zaznamenávať príchody vlakov. Prístroj riadne fungoval. Bol silý dážď, bolo im
povedané, že prístroje sa hodia aj do zlého počasia, že môžu aj zmoknúť a že sa s nimi môžu aj kúpať,

avšak často sa kazili a chodili ich opravovať. Keď psion skúšali, hodili ho do kýbla s vodou, praskol a
nič sa mu nestalo. Prístroj jej spočiatku fungoval, voda naň pršala, dierku si nevšimla, táto bola malá
ako od pera a keď jej prístroj zatiekol a vlaky zmizli z displeja, zistila, že je nefunkčný. Išla do kancelárie
a vzala si druhý psion a pokračovala v práci. Nebola si vedomá, že spôsobila škodu, pokiaľ by škodu
spôsobila, túto je ochotná nahradiť, ona však škodu nezavinila.

10. Svedok Jozef J. uviedol, že bol priamym nadriadeným žalovanej, žalovaná bola najskôr na pozícii
operátorky, neskôr doručovateľky sprievodných listín, bola najrýchlejšia, dožadovala sa vyššej pozície,
bolo na ňu spoľahnutie, neskôr bola zaradená na vyššiu pozíciu tranzitér - prípravár a vtedy začali s ňou
problémy, bola v strese a nie celkom zvládala túto prácu. Psiony boli uložené v kancelárii a pracovníci sa

striedali asi po dvoch, po troch na smenách. Keď jedna smena odchádzala, robila zápis, pokiaľ by došlo
k poškodeniu psionu pracovníkmi odchádzajúcej smeny, títo boli povinní to uviesť do zápisu. V tomto
prípade zamestnancov žalobcu, ktorí pracovali na predchádzajúcej smene nevypočúvali, žalovaná si pri
nástupe do práce zobrala jeden zo psionov a pracovala s ním. Bolo mu hlásené, že žalovaná nedokázala
počas smeny urobiť ani jednu triedenku, preto ju mal na pohovore, o čom svedčí zápis, na tom pohovore

mu žalovaná uviedla, že jej zatiekol prístroj. Uviedol, že zamestnanci nemajú znalosti elektrotechnické
na úrovni, preto možno žalovaná ani nevedela, že pokiaľ je na displeji dierka, môže sa poškodiť. Dodal,
že okrem zápisov z predchádzajúcej smeny kde nie je uvedené, že prístroj je poškodený neexistuje
žiaden dôkaz o tom, že by poškodenie spôsobila žalovaná.

11. Svedok Bc. Pavol R. uviedol, že v čase incidentu pracoval u žalobcu ako dopravný námestník. Podľa
neho si žalovaná mala všimnúť poškodenie psionu pri preberaní služby, žalovanú zápisnične vypočul
dňa 24.1.2011, o čom svedčí aj zápis a vtedy mu žalovaná povedala, že prístroj jej zatiekol, že na displeji
bola dierka, ktorú si nevšimla a prístroj prestal pracovať. Pokiaľ bola na prístroji dierka, žalovaná si to
mala všimnúť ráno pri preberaní služby a nie o desiatej. Pokiaľ žalovaná vlastní mobilný telefón, mohla

predpokladať, že keď je na psione poškodený displej a dostane sa tam voda, spraví jej to dúhu.

12. Z vyjadrenia svedkyne Márie J. súd zistil, že u žalobcu pracovala ako tranzitér príprav, teda na
rovnakej pozícii ako žalovaná. Nepamätá sa, že by boli niekedy školení ako s prístrojmi pracovať. Na
pracovisku sa nachádzala len príručka, s ktorou sa oboznámili, v príručke boli pokyny ako na prístroji

vykonávať jednotlivé úkony napr. spísať vlak, nebolo tam ale uvedené, čo s prístrojom robiť mohli a
nemohli, ako sa o prístroj starať, čomu ho nemožno vystaviť. Zamestnanci hovorili, že prístroj môže
padnúť aj na zem, že naň môže aj napršať a nič sa mu nestane. Psiony boli od februára 2011 v
skúšobnej prevádzke a od augusta 2011 ich začali používať riadne, museli ich používať aj za zlého
počasia vonku, do psionu sa naťukávali údaje buď prstom alebo plastovou ceruzkou, ktorá bola jeho

súčasťou. V prípade, že by došlo k poškodeniu prístroja bolo jej povinnosťou nahlásiť to na linku CKP
a nahlásiť to aj nadriadenému, pričom cez deň to bol p. Mihálik a v noci to bol dozorný prevádzky. Jej
sa stalo so psionom len to, že sa nemohla na prácu s ním prihlásiť, alebo do neho nahodiť číslo a
vtedy prišiel zamestnanec z CKP a túto vadu odstránil. Na pracovisku príchody vlakov sa nachádzali
dva psiony, v kancelárii odchody vlakov sa nachádzali tiež dva psiony a robili tam dvaja zamestnanci

na smeny. Nemali pridelený každá svoj psion, zobrali si z tých dvoch, ktoré sa tam nachádzali, keby sa
jeden pokazil nemohla by prácu v ten deň vykonávať, resp. mohla by vykonávať prácu prostredníctvom
prístroja Unikon a vysielačky, tak ako to robili do doby, kým im nedali psiony. Keby si ona všimla dierkuna displeji, nahlásila by to nadriadenému a stredisku CKP aj za predpokladu, že by tento prístroj po
zapnutí fungoval.

13. Svedok Ján A. uviedol, že v uvedený deň so žalovanou prišli do služby, prišli do kancelárie a prevzali
službu, prevzali aj dva psiony, pričom on pohľadom obidva skontroloval, žiadnu dierku na displeji nevidel,
jeden z nich zobral a išiel von robiť. Žalovaná išla von s druhým psionom, následne začalo fúkať a pršať,
asi po hodine sa vrátila dovnútra s tým, že prístroj jej zatiekol a nemohla s ním ďalej robiť. Následne
volala technikom, ktorý prišli asi do hodiny a pol, skonštatovali, že prístroj zatiekol dažďovou vodou,

o dierke nehovorili nič. Svedok tiež potvrdil, že keď dostali psiony do skúšobnej prevádzky, p. Mihálik
nadriadený im povedal, že prístroj môže spadnúť aj na zem, môže aj zmoknúť a nič sa mu nestane.
Jemu prístroj na zem nepadol, ale zmokol a nič sa mu nestalo. Keby on našiel na displeji dierku nahlásil
by to buď nariadenému p. J. a keby tam nebol ten tak dozornému prevádzky. Potom by zavolal na linku
CKP alebo by zavolal na linku CKP a vedúci by bol oboznámený s tým, čo sa deje. Dierka na displeji
mohla byť spôsobená plastovým perom, ktoré bolo súčasťou psionu, toto plastové pero používal tiež,

prstom do psionu neťukal. So žalovanou robil pol roka, predpokladá, že s prístrojom vedela robiť. Myslí
si, že ona displej na psione neprerazila, nemala na to dôvod a myslí si, že aj keď zbadala dierku na
displeji nemohla predpokladať že prístroj zatečie na daždi. Myslí si to preto, lebo im hovorili, že prístroj
nezatečie. Keby on zbadal dierku na displeji prístroja, považoval by to za chybu prístroja a bol by to
oznámil. Uviedol, že pri sťahovaní do novej budovy upozornil nadriadeného J., že v kancelárii príchodov

vlakov sa nachádza vysielačka, ktorú treba preniesť do novej budovy, no neurobil to, neskôr sa zistilo, že
zmizli vysielačky, on v tomto prípade zaplatil škodu 193 eur, lebo mu to nestálo za to ťahať sa po súdoch .

14. Svedkyňa Andrea A. na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná u žalobcu, slúžila v noci od 6.10.2011
do 7.10.2011 a o šiestej ráno odovzdávala službu žalovanej, v službe bola s pani J., slúžili v kancelárii

príchodov, kde boli dva psiony a dvaja kolegovia slúžili v kancelárii odchodov, kde boli tiež dva psiony.
Po nej a pani J. preberala službu žalovaná a pán A., pričom zápis o odovzdávaní služby spisovala ona,
poškodenie psionu v ňom neuviedla, lebo o žiadnom poškodení nevedela, svoj psion si skontrolovala,
či nie je poškodený, nepamätá sa, či kontrolovala aj psion pani J.. V tom čase psiony len zavádzali,
nepamätá sa, či im niekto robil školenie, dostali len príručku a návod na obsluhu a boli postavení

pred hotovú vec s nimi robiť. Bolo im povedané, že psiony sú odolné voči pádom, dažďu a všetkým
poveternostným podmienkam. Pokiaľ by mala na psione závadu, bola by to nahlásila na prevádzku
CKP, vedúcemu pánovi J. ako aj dozornému prevádzky, ktorí sa striedali, pričom dierku na displeji by
považovala za poškodenie ak by táto bola väčšia a bola by si ju všimla. V miestnosti, kde mali odložené
psiony mali prístup aj iné osoby, pretože kancelária sa nezamykala. Školenie o práci s novým psionom

sa v decembri neuskutočnilo, jedine pán T., zamestnanec žalobcu im ukazoval, ako sa pracuje so
psionom, ale to nebolo školenie, lebo oni sami veľa vecí nevedeli. V prípade potreby sa mohli spýtať
nejakých ľudí - technikov, pokiaľ niečo nevedeli. Nikto presne ich nevyškolil ako sa psion používa, na toto
prichádzali sami. V dňoch od 26.1.2011 do 2.2.2011 bolo testovanie spracovania vlakov, avšak testoval
sa nový program MIP, nie psion. Po nahliadnutí do užívateľskej príručky svedkyňa uviedla, že túto mali

k dispozícii.

15. Svedkyňa Eva Q. sa vyjadrila, že v minulosti pracovala so zariadením psion, do tohto zariadenia
spisovali vlaky a to príchodové aj odchodové. Keď zavádzali nové psiony, mala dovolenku, preto sa
nezúčastnila nijakého školenia, ale kolegovia ju naučili ako s ním pracovať. Povedali im, že tento prístroj

je odolný a môžu ho hodiť aj do kýbľa s vodou a nič sa mu nestane. S prístrojom boli problémy a
sú na tieto zariadenia sťažnosti, zväčša býva problém so signálom. Pokiaľ by mal prístroj vady, volala
by na „závady“ a pokiaľ by bol prístroj vadný, tento by nepoužila a príchody a odchody vlakov by
zaznamenávala na papier. Je poučená, že v prípade, ak psion nefunguje, vie, že ho má reštartovať,
niekedy aj viackrát. Ak sa napriek reštartovaniu nedá nahodiť, volá údržbárov.

16. Svedkyňa J. X. uviedla, že tiež pracovala so zariadením psion, tieto prístroje v daždi a búrke
nefungovali, neboli určené do dažďa a vlhkého počasia. Keď zamokli, nebolo to dobré, nefungovalo to.
Mali na nich obaly avšak ani tieto nezabránili vstupu vlhkosti do zariadenia. Ohľadom prístrojov mali asi
5 minútové školenie, ani tí čo ich mali školiť sa v ňom nevyznali, s prístrojom sa trápili. Pokiaľ prístroj

nefungoval, zobrali pero a papier a príchody a odchody vlakov zaznamenávali týmto spôsobom. Keď
sa prístroj pokazil, kontaktovali stredisko a musel prísť technik a priniesol náhradu, niekedy prišiel skôr,
inokedy neskôr, niekedy náhradu priniesol a niekedy náhradu nemal, tak robili po starom cez vysielačky.
Zariadenia mali v miestnosti na to určenej, kde boli tri až štyri prístroje. Ak by na zariadení bolo očividnépoškodenie, nezobrala by si ho a nahlásila by to dozornému prevádzky, ďalej by traja museli používať
dva prístroje. Bolo im povedané, že psiony môžu hodiť aj do kýbľa s vodou avšak nefungovalo to tak.
Neskôr sa psiony vyberali proti podpisom, avšak v čase keď sa stala táto vec to bol „organizovaný

bodrel“, všetko bolo nahádzané v jednej kope.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Z pracovnej zmluvy zo dňa 6.1.1992 súd zistil, že žalovaná uzavrela s organizáciou Československé

štátne dráhy, organizačná jednotka Vozňové depo Bratislava pracovný pomer a dňa 6.1.1992 nastúpila
do pracovného pomeru ako robotník v doprave - čistič vozňov. Z výpisu z obchodného registra súd
zistil, že právnym nástupcom organizácie Československé štátne dráhy sa pre Slovenskú republiku
stal žalobca. Na základe dodatku k dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.2011 bola
žalovaná zaradená na pozíciu 83130823 tranzitér doplnkových služieb. Dňa 7.10.2011 o 6:30 hod.
žalovaná nastúpila do smeny v Železničnej stanici Bratislava východ, pri preberaní služby žalovaná

a zamestnanec žalovaného Frišo potvrdili prevzatie 2 ks zariadení psion, 2 ks nabíjačiek, vysielačky,
návodu na obsluhu a iných pomôcok potrebných k výkonu práce. Žalovaná potvrdila, že na začiatku
smeny preskúšala, či prístroj psion funguje, tento fungoval, preto odišla na pracovisko písať príchodové
vlaky. V daný deň bolo nepriaznivé počasie a pršalo. Po napísaní vlaku do psionu prístroj zatiekol a
údaje sa stratili. V zápise so zamestnancom zo dňa 24.10.2011 žalovaná uviedla, že pri preberaní služby

si všimla, že na displeji psionu je dierka, ale po vyskúšaní, či je funkčný všetko fungovalo, tak tomu
nevenovala pozornosť, a preto to nenahlásila vedúcemu TK ani DP I. Žalovaná nahlásila poškodenie na
CKP až po jeho zatečení. Zariadenie psion bolo odovzdané na opravu firme POINT.X SLOVAKIA, spol.
s r.o., IČO: 35 755 547 so sídlom Cukrová 14, Bratislava, ktorý za opravu zariadenia vystavil žalobcovi
faktúru č. 12010052 znejúcu na sumu 410 eur bez DPH. Úhradu uvedenej sumy si žalobca uplatňuje

voči žalovanej v tomto konaní.

19. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že zariadenie psion bolo zamestnancami žalobcu používané na
zaznamenávaniepríchodovaodchodovvlakov.Zvyjadrenísvedkovakoajzfotografie,ktorájesúčasťou
spisu na č.l. 132 súd zistil, že ide o zariadenie s tlačítkami a displejom podobné starším typom mobilných

telefónov. Do zariadenia sa zaznamenávali údaje naťukaním údajov plastovým perom alebo prstom.

20. Podľa § 81 písm. h) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

21. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

22. Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť
vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný
zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým
vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec
zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

23. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v
§ 182 a 185 .

24. Podľa § 181 ods. 1 Zákonníka práce od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho
zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu

primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo
bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku.25. Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

26. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

27. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa

štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil
škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185
alebo ak bola škoda spôsobená
pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

28. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu

škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

29. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

30. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov

31. Podľa čl. 9 ods. 5 Pracovného poriadku č. 2000/2008-O 510 (ďalej len „Pracovný poriadok žalobcu“)
nadväzujúc na § 81 ZP je zamestnanec povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

32. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. h) Pracovného poriadku žalobcu je zamnestnanec povinný oznámiť
nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo
poškodenie majetku vo vlastníctve alebo správe zamestnávateľa.

33. Predmetom tohto konania je pracovnoprávny nárok žalobcu voči žalovanej. Na to, aby vznikol

konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady. Predpokladmi založenia
všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce,
ktoré musia byť splnené kumulatívne sú: 1/ existencia pracovnoprávneho vzťahu, 2/ vznik škody, 3/
protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
4/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 6/ zavinenie zamestnanca, ktoré

je zamestnávateľ povinný preukázať. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie
všetkých vyššie uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec
za škodu podľa totho ustanovenia nezodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010,
sp. zn. 3 Cdo/318/2009). Dôkazné bremeno v smere preukázania naplnenia jednotlivých predpokladov
zaťažuje zamestnávateľa - žalobcu.

34. V danom prípade mal súd za preukázané, že medzi stranami existoval v čase vzniku škody
pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou uzavretou s právnym predchodcom žalobcu -
organizáciou Československé štátne dráhy, organizačná jednotka Vozňové depo Bratislava. Prvý
predpoklad pracovnoprávnej zodpovednosti mal súd za preukázaný.

35. Druhý predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 ods. 1 Zákonníka
práce je vznik škody na strane zamestnávateľa. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá vznikla
v majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodnej udalosti, protiprávneho úkonu a je vyjadriteľná v
peniazoch. V tejto právnej veci mal súd preukázané, že žalobcovi poškodením prístroja psion vznikla

škoda a túto žalobca vyčíslili sumou vo výške 410 eur, ktorú vynaložil za opravu uvedeného zariadenia.

36. V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné objasniť, či konanie alebo nekonanie žalovanej
možno považovať za protiprávny úkon, ktorý by bol v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Je zrejmé,že žalovaná dňa 7.10.2011 nastúpila na výkon práce a k výkonu práce použila zariadenie psion, ktoré
po určitej dobe prestalo fungovať. V zápise so zamestnancom zo dňa 24.10.2011 žalovaná uviedla, že
pri preberaní služby si všimla, že na displeji je dierka ale po vyskúšaní, či je prístroj funkčný všetko

fungovalo, tak tomu nevenovala pozornosť, a preto to neohlásila vedúcemu TK ani DP I.

37. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že zamestnanci žalovaného neboli riadne zaškolení, ako majú
so psionom pracovať, takého školenia sa nezúčastnila ani žalovaná ani iní zamestnanci, ktorí súdu
zhodne potvrdili, že školenie sa neuskutočnilo, práca so psionom im bola len v krátkosti vysvetlená a

s prístrojom sa oboznamovali postupne. K dispozícii mali užívateľskú príručnu a návod na obsluhu a
v prípade technických problémov, mali k dispozícii technikov, na ktorých sa mohli obrátiť. Z výpovedí
viacerých svedkov, ktorí v čase incidentu prichádzali do kontaktu so zariadením psion súd zistil, že
zamestnacom žalobcu bolo povedané, že tieto zariadenia sú odolné voči všetkým poveternostným
podmienkam, voči pádom, viacerí svedkovia sa vyjadrili, že ich ubezpečili, že môžu padnúť aj do vedra
s vodou a nič sa im nestane. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaná nemohla predpokladať, že

psion nie je možné používať za daždivého počasia, tento mal vydržať aj silný dážď. Uvedené vlastnosti
však podľa názoru súdu bolo možné predpokladať len u nepoškodeného zariadenia. Žalovaná v zápise
zo dňa 24.10.2011 potvrdila, že si na ňom všimla malú dierku, ale keďže tento po vyskúšaní fungoval,
nevenovala tomu pozornosť. Z ďalšieho dokazovania súd zistil, že žalovaná takto poškodený prístroj
použila vonku za silného dažďa a prístroj fungovať prestal.

38. Podľa názoru súdu je aj bez ďalšieho školenia alebo upozornenia pri bežnej opatrnosti možné
predpokladať, že pokiaľ aj prístroj odolný voči poveternostným vplyvom vykazoval poškodenie (dierka
na displeji), tento pri kontakte s vodou zatečie, svoje vlastnosti ako vodoodolnosť si nezachová a dôjde k
jeho poškodeniu. Svedkovia Mihálik, Miklovičová, Fašungová, Nagyová i Královičová potvrdili, že takýto

prítroj by na prácu nepoužili a kontaktovali by poverené osoby. Od žalovanej nie je možné očakávať, že
žalovaná bude vedieť posúdiť rozsah a charakter poškodenia zariadenia, od žalovanej však je možné
očakávať, že žalovaná pri bežnej obozretnosti v rámci povinnosti predchádzať vzniku škôd na majetku
žalobcu vynaloží všetko primerané úsilie za účelom zamedzenia alebo aspoň minimalizácie škody.
Vzhľadomnauvedenéboloodžalovanejočakávané,žepokiaľnazariadenípsionzistilaškodu,tútomala

nahlásiť na to určeným osobám, ktoré sú spôsobilé posúdiť rozsah poškodenia a pokiaľ tak neučinila,
je povinná znášať dôsledky svojho nekonania.

39. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané tak protiprávne konanie na strane žalovanej, ktorá
porušila pracovnoprávne predpisy (čl. 10 ods. 1 písm. h) Pracovného poriadku, § 81 písm. h) Zákonníka

práce) a je preukázaná aj príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody.

40.Pokiaľideozodpovednosťzamestnancazaškodu,tátojezaloženánasubjektívnomprincípe,pričom
vždy ide o zodpovednosť za zavinenie (buď úmyselné, alebo nedbanlivostné). Úmysel môže byť priamy,
čo znamená, že ten, kto škodu spôsobil, vedel a chcel svojím konaním spôsobiť škodu, a nepriamy, kedy

ten, kto škodu spôsobil, vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s
tým uzrozumený. Nedbanlivosťou škodu spôsobí ten, kto vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu,
ale z nejakých dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo ten, kto nevedel, že
svojím konaním škodu spôsobí, hoci so zreteľom na okolnosti alebo svoje osobné pomery o tom mal
alebo mohol vedieť (nevedomá nedbanlivosť).

41. V danom nebol preukázaný úmysel žalovanej spôsobiť žalobcovi škodu, avšak bolo preukázané
jej nedbanlivostné konanie, žalovaná vedela (alebo aspoň mala vedieť), že svojím konaním, teda
vystavením poškodeného zariadenia vplyvu dažďa môže dôjsť k jeho znefunkčneniu, teda u žalovanej je
preukázaný aj posledný predpoklad pre vznik pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za škodu,

ktorým je zavinenie.

42. Keďže súd mal preukázané naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti zamestnanca za
škodu, ustálil, že žalovaná za škodu vzniknutú žalobcovi poškodením zariadenia psion zodpovedá.

43. Argumenty žalovanej, že bez prístroja nemohla ďalej pracovať a tento bola nútená použiť na
prácu aj za stavu, že bol poškodený tu neobstoja, viacerí zamestnanci žalobcu potvrdili, že za danej
situácie mohla žalovaná príchody a odchody vlakov zaznamenávať aj na papier, prípadne mohli viacerí
zamestnanci používať jeden prístroj, mohla tiež zistiť, či sa v kancelárii (a to aj vo vedľajšej kancelárii)nenachádza iný psion, ktorý právne nikto nepoužíva. Možnosť využitia iného prístroja žalovaná sama
potvrdila, keď uviedla, že po zatečení psionu si zobrala ďalší a pokračovala v práci.

44. Súd nevzhliadol ani pochybenie vedúcich zamestnancov. Hoci títo sú povinní práce podriadených
zamestnancov kontrolovať, je to práve žalovaná, ktorá v prípade zistenia škody mala vykonať potrebný
úkon smerujúci k ohláseniu škody.

45. Ani tvrdenie o zlej organizácii práce so zariadeniami v čase vzniku škody a následné sprísenenie

kontroly manipulácie a odovzdávania zariadení nemôže viesť k zbaveniu zodpovednosti žalovanej za
škodu. Z výpovedí viacerých svedkov vyplynulo, že v čase vzniku škody zariadenia nepodliehali prísnej
kontrole zo strany vedenia, tieto neboli medzi zamestnancami odovzdávané proti podpisu, neboli ani
uzamykané. Žalovaná však potvrdila, že v čase, kedy prístroj prevzala, tento fungoval, preto súd má za
to, že ani sprísnenie podmienok odovzdávania a preberania prístrojov by vznik zodpovedosti na strane
žalovanej neovplyvnil.

46. K situácii, ktorá vznikla u pána Freša v súvislosti s nahlásením bezprostredne hroziacej škody, a to
možnosti odcudzenia vysielačiek súd uvádza, že táto situácia vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou a
nemá vplyv na zodpovednosť žalovanej za vznik škody v tomto spore.

47. Pri určení výšky škody súd vychádzal z faktúry vynaloženej za opravu zariadenia zo dňa 30.11.2011
vystavenej obchodnou spoločnosťou POINT.X Slovakia, spol. s r.o. znejúcej na sumu 410 eur bez DPH
(492 eur s DPH).

48. Aj napriek spochybneniu uvedenej faktúry v záverečnej reči splnomocneného zástupcu žalovanej,

ktorý uviedol, samotná faktúra neobsahuje údaj, koľko stála výmena samotného displeja a koľko
stáli práce súd uvádza, že pokiaľ mala žalovaná pochybnosti ohľadom správnosti faktúry, mala za
uvedeným účelom súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazov. Toto žalovaná súdu nenavrhla,
preto súd ohľadom výšky spôsobenej škody vychádzal z dokladov predložených žalobcom, ktorý súdu
jednoznačne preukázal, že dal zariadenie opraviť a za opravu vynaložil finančné prostriedky vo výške

492 eur. Voči žalovanej si žalobca uplatnil len sumu opravy bez DPH, t.j. sumu vo výške 410 eur.

49. Žalovaná škodu od samého začiatku neuznávala, neprejavila záujem dať poškodený prístroj sama
a na vlastné náklady do pôvodného stavu, preto tvrdenia o tom, že jej nebola daná možnosť prístroj
opraviť považuje súd rovnako za bezpredmetné.

50. Námietky žalovanej o neprerokovaní náhrady škody súd považuje pre samotné vymáhanie náhrady
za irelevantné. Zo znenia ustanovení § 191 ods. 2 a 4 Zákonníka práce ani z ich účelu a zmyslu nemožno
vyvodiť, že prerokovanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov má charakter procesnoprávnej
podmienky, ktorej nedostatok by bránil uplatneniu nároku v súdnom konaní.

51. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu
sumy náhrady škody tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže

žalobca bol v konaní úspešný a zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecnýchnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.