Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sk/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200302
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci
žalobcu: JUDr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2018 o znížení starobného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 28Sa/3/2019-72 zo dňa 11. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 28Sa/3/2019-72 zo dňa 11. júna 2019 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej - jej generálneho riaditeľa č.: XXX XXX XXXX X
zo dňa 05.01.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2017, ktorým podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb., § 259 ods. 1, § 112 ods.
3 a 6, § 293k, § 293l, § 66 ods. 3, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov od 12. novembra 2014 znížila žalobcovi starobný dôchodok na sumu 329,80 €

mesačne.

2. Krajský súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že na základe rozhodnutia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo: 6530400834680512-VÚSZ/DO2 zo dňa 16.03.1999
bol žalobcovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 01.03.1999 vo
výške 11.667,- Sk mesačne. V odôvodnení bolo uvedené, že zo služobného pomeru bol prepustený
dňom 28.02.1999 a službu konal 38 ukončených rokov. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že už

dňa 22.03.2006 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vydal žalobcovi potvrdenie, že mu pre nárok
na výsluhový dôchodok bola zhodnotená celá doba od 01.11.1960 do 28.02.1999, t.j. aj obdobie od
01.09.1971 do 31.08.1990 ako mimosúdna rehabilitácia. Z rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX
z 29. júla 2009, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že starobný dôchodok bol Sociálnou
poisťovňou účastníkovi konania v sume 11.044,- Sk mesačne, od 09.09.2006, ktorá mu bola zvýšená
rozhodnutím z 10. augusta 2009 na sumu 445,80 € mesačne. Žiadosťou zo dňa 16.01.2014 požiadal
žalobca o prepočítanie starobného dôchodku a jeho zvýšenie podľa priloženého potvrdenia o služobnom

pomere z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „VÚSZ“) zo dňa 16.12.2013, ktoré bolo
prílohoužiadostižalobcu.Vyplývazneho,žemenovanýsplnilpodmienkynárokunavýsluhovýdôchodok
a pre nárok na tento dôchodok boli zhodnotené obdobia služby, okrem obdobia od 01.09.1971 do
31.08.1990, ktoré sa v potvrdení zo 16.12.2013 nenachádza. Z administratívneho spisu ďalej krajskýsúd zistil, že VÚSZ podaním, ktoré bolo žalovanému 03.04.2014 oznámil údaje na účely konania o
dôchodkovej dávke žalobcu, podľa ktorého vykonával dobu služobného pomeru zaradenú do I. a II.
kategórie funkcií takto:

- od 01.11.1960 do 31.10.1962 I. kategória funkcií - základná služba vo vojenskej škole,
- od 01.11.1962 do 27.07.1963 I. kategória funkcií - ďalšia služba vo vojenskej škole,
- od 28.07.1963 do 31.08.1971 I. kategória funkcií - vojak z povolania,
- od 01.09.1971 do 31.08.1990 I. kategória funkcií - mimosúdna rehabilitácia,
- od 01.09.1990 do 11.04.1991 II. kategória funkcií - vojak z povolania,

- od 12.04.1991 do 31.12.1998 I. kategória funkcií - vojak z povolania,
- od 01.01.1999 do 28.02.1999 I. kategória funkcií - vojak z povolania; na nárok na dávku výsluhového
zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.11.1960 do 28.02.1999, a na určenie
sumy priznanej výsluhovej dávky zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov.

3. Podľa krajského súdu bola základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania otázka

posúdenia doby od 01.09.1971 do 31.08.1990, na ktorú sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia, o ktorej
žalobca tvrdí, že nebola zhodnotená pre výšku výsluhového dôchodku, pretože počas nej nevykonával
vojenskú službu; vojenskú službu vykonával iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní a nie je pravda, že by mal
ukončených 28 rokov trvania služobného pomeru, čo vyplýva z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia zo dňa 16.12.2013. Naopak, žalovaný tvrdil, že táto doba bola zarátaná na zhodnotenie

pre vznik dávky výsluhového zabezpečenia a bol z nej vypočítaný výsluhový dôchodok. Preto muselo
dôjsť ku kráteniu starobného dôchodku aj o túto dobu.

4. Krajský súd vyslovil názor, že správne orgány uvedenú právnu otázku posúdili správne. Aj keď
žalobca v období od 1. septembra 1971 do 31. augusta 1990 pracoval v civilných organizáciách, toto

obdobie bolo v zmysle potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré došlo žalovanému
03.04.2014, ako aj na základe potvrdenia toho istého úradu zo dňa 22.03.2006 zaradené do doby
služobného pomeru v I. kategórii funkcií a zhodnotené na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia zo dňa 16.03.1999 o výsluhovom dôchodku, podľa ktorého zo
služobného pomeru bol žalobca prepustený dňom 28.02.1999 a službu konal 38 ukončených rokov,

čo zodpovedá obdobiu od 01.11.1960 do 28.02.1999, teda vrátane obdobia mimosúdnej rehabilitácie.
Z tohto počtu rokov bolo na určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená doba 28 rokov. Pokiaľ
by bolo tvrdenie žalobcu správne a skutočne by službu konal len vyše 18 rokov, ako to uvádza v
žalobe, potom mu nemohol byť priznaný v zmysle zákona č. 114/1998 Zb. výsluhový dôchodok, pretože
podľa § 26 ods. 1 cit. zákona patrí profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok, ak konal službu po

dobu najmenej 20 rokov. Výsluhový dôchodok však žalobcovi priznaný bol. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba tzv. mimosúdnej rehabilitácie od
01.09.1971 do 31.08.1990. Tieto skutočnosti vyplývajú z potvrdenia VÚSZ zo dňa 03.04.2014, ktoré
je súčasťou administratívneho spisu aj s pripojenými dokladmi, ako aj z potvrdenia VÚSZ zo dňa
22.03.2006. Je pravda, že v potvrdení VÚSZ zo dňa 16.12.2013 sa uvedené obdobie nenachádza.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 16.03.1999 však jednoznačne vyplýva, že
službu konal 38 ukončených rokov, z čoho je zrejmé, že potvrdenie zo dňa 16.12.2013 je neúplné.
Preto krajský súd ako plne nedôvodnú vyhodnotil základnú námietku žalobcu, že vojenskú službu v I.
kategórii vykonával iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní a že by nebola pravda, že vykonával službu viac
ako 20 rokov. Tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že mu nie je známe potvrdenie Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.04.2014, pretože uvedené potvrdenie sa nachádza v
administratívnom spise a žalobca sa s ním mohol kedykoľvek oboznámiť.

5. K námietke o tom, že nemalo dôjsť ku kráteniu starobného dôchodku v zmysle Dohovoru č.
128 sa krajský súd vyslovil v tom zmysle, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného

systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku
podľa zákona o sociálnom poistení musí byť započítaná aj doba služby v I. a II. kategórii funkcií,
ktoré však už boli zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, v rozhodnutí o priznaní
výsluhového dôchodku, suma starobného dôchodku sa musí znížiť podľa článku 33 ods. 2 citovaného
Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je

doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. V danom prípade to znamená, že
suma starobného dôchodku sa musí znížiť o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu
poistenia hodnoteného pre určenie sumy výsluhového dôchodku (28 rokov). Ak by k tomuto kráteniu
nedošlo, potom by tieto doby boli zhodnotené dvakrát: prvýkrát pri určení výsluhového dôchodku adruhýkrát pri určení starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Preto je pre spravodlivé
usporiadanie veci nevyhnutné, aby sa tieto doby započítavali len jedenkrát. Je podstatné to, že tieto
doby už boli v rámci osobitného systému sociálneho poistenia zohľadnené, a to bez ohľadu na to, či

žalobca reálne vykonával prácu v civilnom sektore, keďže táto práca bola zohľadnená ako výkon I.
kategórie funkcií do výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na stanovisko NS SR
uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 83/2013, publikované vo zväzku
6, ročník 2013, na strane 45 (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta
2011), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie

výkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojakaprípravnejslužby)bolopovažovanézaobdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek

hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za týchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.

Ďalej konštatoval, že odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom
odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení

doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri
zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky
uvedených poistencov z osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Vyplácaný výsluhový
dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí

postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania
služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.
328/2002 Z. z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích
a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia na Slovensku.

6. Krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/214/2008 uverejnený v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55 alebo na rozsudok NS SR č.
k. 10So/39/2016 zo dňa 18. júla 2017. Podľa tohto rozsudku výsluhový dôchodok má od dovŕšenia

dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Primeraným hmotným zabezpečením v starobe je len také zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či toto bolo získané v osobitnom systéme
alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu
tej istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch je

povinnosťou odporcu (Sociálnej poisťovne) vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia
služobného pomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33
Dohovoru č. 128. V tejto otázke už ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Bez tejto judikatúry by
odporca v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
vôbec nemohol pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia

započítať navrhovateľovi dobu služby príslušníka ZVJS. Výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona
č. 328/2002 Z. z. je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí
mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení. Vzhľadom
na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v
starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle článku 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú

dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je
aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na súbeh
nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku.7. Čo sa týkalo námietky, že neexistuje právna úprava, ktorá by toto krátenie v právnom poriadku
Slovenskej republiky zakotvovala, pretože nebol vydaný zákon na vykonanie Dohovoru, krajský súd

konštatoval, že Dohovor č. 128 bol ratifikovaný dňa 11.01.1990 a bol v Zbierke zákonov uverejnený
pod č. 416/1991, má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb
na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať
osobitný zákon. Príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonom o sociálnom
zabezpečení i zákonom o sociálnom poistení, preto ním je Sociálna poisťovňa viazaná pri určení

sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu
udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný
dôchodok. S touto námietkou súvisela námietka, že rozhodnutie NS SR č. R 55/2011 sa týka príspevku
za službu, ktorý môže byť považovaný za výsluhový dôchodok, čo nie je prípad žalobcu. Žalobcovi
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý sa od 01.07.2002, t. j. od
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Z judikatúry

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované
za výsluhový dôchodok majú od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom zabezpečení charakter dávok v starobe a plnia funkciu starobného dôchodku z osobitného
systému sociálneho poistenia. Z uvedeného vyplýva, že na jednej úrovni sú v tomto ohľade dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok a samotný výsluhový dôchodok. Túto

námietku takisto vyhodnotil krajský súd za nedôvodnú.

8. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že sa správne orgány odklonili od právneho
názoru uvedeného v rozsudku NS SR č. k. 1So/62/2015 zo dňa 18.07.2017, ktorý zmenil rozsudok KS
v Žiline č. k. 25Sd/330/2014 zo dňa 30.04.2015. S týmto tvrdením sa krajský súd nestotožnil. Poukázal

na odôvodnenie predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že samotný rozsudok
krajského súdu je pre nedostatok dôvodov a nekonzistentné odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľný,
keď na jednej strane mal za preukázanú dobu zhodnotenia obdobia poistenia 18 rokov, 8 mesiacov
a 19 dní v I. kategórii funkcií, a to podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
zo dňa 16.12.2013, na druhej strane však konštatoval, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že

navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií, resp. do
I. pracovnej kategórie. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku poukázal na viaceré rozpory vo vzťahu
k hodnoteniu jednotlivých dôb služby, ako aj dôb zamestnania na nárok na výsluhový dôchodok
navrhovateľa (potvrdenie zo dňa 16.12.2013, kde obdobie od 01.09.1971 do 31.08.1990 nebolo
hodnotené, potvrdenie z 22.03.2006, že toto obdobie hodnotené bolo, rozhodnutie Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia zo 16.03.1999, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ konal službu 38 ukončených
rokov, v napadnutom rozhodnutí bolo určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotené dobou 28
rokov služby), preto konštatoval, že zistenie skutkového stavu odporkyňou nemožno považovať za
dostatočné, najmä keď v napadnutých rozhodnutiach absentuje zdôvodnenie postupu, kedy odporkyňa
najprv rozhodnutím zo dňa 29.07.2009 priznala starobný dôchodok a následne rozhodnutiami, ktoré

sú predmetom konania pred Najvyšším súdom znížila sumu starobného dôchodku. Tieto nejasnosti
v zistení skutkového stavu a v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaná v ďalšom procesnom
postupe a v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto
súdneho konania, odstránila. Konkrétne odôvodnila, prečo a akým spôsobom pristúpil k zníženiu
starobného dôchodku, keď uviedla, že pri určení sumy starobného dôchodku s poukazom na judikatúru

NS SR zohľadnila dobu služobného pomeru, vrátane obdobia, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna
rehabilitácia a dobu civilných zamestnaní, čo je spolu 44,9973 rokov. Suma takto vypočítaného
starobného dôchodku bola znížená o sumu starobného dôchodku, ktorý by zodpovedal dobe služby,
ktorá už bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, t .j. 28 rokov. Je teda potrebné
odlišovaťdobu38rokovakoceléobdobievýkonuslužby,dobu28rokovakodobu,ktorábolazhodnotená

na určenie výsluhového dôchodku a dobu 44,9973 roku - úhrn všetkých rokov dôchodkového poistenia.
K samotnému zníženiu starobného dôchodku došlo v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona o sociálnom
poistení od 12. novembra 2014, t. j. od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom uplynulo obdobie, za ktoré sa
starobný dôchodok účastníkovi vyplatil. V napadnutom aj prvostupňovom rozhodnutí žalovaná detailne
a podrobne vysvetlila, prečo pristúpila k zníženiu pôvodne priznanej sumy starobného dôchodku, pričom

základnou argumentáciou bolo, že krátila starobný dôchodok priznaný za celé obdobie poistenia v oboch
systémoch o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu dobe služby zhodnotenej na určenie sumy
výsluhového dôchodku. Pokiaľ by teda nedošlo k zníženiu starobného dôchodku, žalobca by mal za
toto obdobie starobný dôchodok neprávom zvýšený, pretože uvedené obdobie 28 rokov služby by bolozohľadnené aj pri priznaní výsluhového dôchodku podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia
aj pri priznaní starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa žalovaného, odškodné zo skutočne dosiahnutých ročných
hrubých zárobkov pre žalobcu sa vzťahuje len na kalendárne roky v rozhodnom období pred 1.
januárom 1990, pričom on žiadne odškodné nikdy nedostal, túto námietku krajský súd nepovažoval
za opodstatnenú. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na formuláciu nachádzajúcu sa na strane
štyri napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že odškodnenie v zmysle § 24 ods. 6 zákona č.

87/1991 Zb. zo skutočne dosiahnutých ročných hrubých zárobkov sa vzťahuje len na kalendárne roky v
rozhodnom období pred 1. januárom 1990. Žalovaný teda neuviedol slovo odškodné, ale odškodnenie.
Toto slovo použil v kontexte s ďalším odôvodnením svojho rozhodnutia, keď odôvodňoval určenie
priemerného mesačného zárobku za roky, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia a takto určený
hrubý zárobok porovnal s priemerným mesačným zárobkom vypočítaným so skutočne dosiahnutých
zárobkov v civilnom zamestnaní. Toto porovnanie vykonali správne orgány z dôvodu, že vypočítali

dôchodok u žalobcu, s ktorým bol skončený pracovný pomer neplatne a u ktorého museli na účely
výpočtu dôchodku zisťovať priemerný mesačný zárobok v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. Išlo
teda o špeciálny postup pri určovaní priemerného mesačného zárobku v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý by pre takúto osobu mohol byť výhodnejší ako určenie priemerného
mesačného zárobku zo skutočne dosiahnutých zárobkov v civilnom zamestnaní - išlo o určitý benefit

pre takúto osobu, preto žalovaný použil aj termín odškodnenie. Je teda nepodstatné, že žalobca nebol
v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách odškodnený určitou finančnou sumou, resp. iným
spôsobom. Zmysel použitého termínu v napadnutom rozhodnutí sa v žiadnom prípade nevzťahuje na
tvrdenie o odškodnení žalobcu podľa citovaného zákona.

10. Nebolo možné ako dôvodnú vyhodnotiť ani námietku týkajúcu sa § 30 zákona o mimosúdnych
rehabilitáciách, ktorým žalobca odôvodnil tvrdenie, že sa zhodnocuje nárok na sociálne dávky, skutočne
vykonanéobdobieslužby,nienáhradnádobastým,ženemôžebyťžalovanýmuprednostnenánáhradná
doba služobného pomeru pred skutočným výkonom práce v civilných organizáciách. Krajský súd
konštatoval, že ustanovenie § 30 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách sa na daný prípad nevzťahuje.

Napadnuté rozhodnutia neboli vydané podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ by došlo k aplikácii tohto
ustanovenia, pre výšku týchto dávok by sa zhodnotila skutočne vykonaná doba služby a dosiahnutý
zárobok. Išlo by pritom o priznanie sociálnych dávok vyplývajúcich zo zákonov o služobných pomeroch
týchto osôb, t. j. osobitných zákonov, a nie o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia. To, že žalobca v čase od 01.09.1971 do 31.08.1990 pracoval v civilných

organizáciách a platil odvody do všeobecného systému sociálneho poistenia sa v danom prípade
odzrkadlilo v tom, že mu toto obdobie bolo zohľadnené vo výške priznaného výsluhového dôchodku, a
preto sa žalobcovi nestala žiadna krivda tým, že by platil odvody na poistné a toto obdobie by nemal ani
v jednom systéme sociálneho poistenia zohľadnené.
11. Námietku žalobcu, že žalovaná mu za celú dobu sporu nezapočítala obdobie dôchodkového

poistenia od 09.09.2006 do 31.12.2007, keď pracoval u zamestnávateľa Okresný úrad Liptovský Mikuláš
krajský súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú, keďže v prvostupňovom rozhodnutí na strane sedem
je uvedené odôvodnenie tej časti výpočtu starobného dôchodku, ktorý sa týka zvýšenia starobného
dôchodku z dôvodu, že žalobca bol dôchodkovo poistený u zamestnávateľa Obvodný úrad Liptovský
Mikuláš, a to na základe osobného listu dôchodkového poistenia III. Rovnako sa tomuto výpočtu

venovala aj žalovaná na strane šesť svojho rozhodnutia, kde uviedla presný výpočet, ako sa suma
starobného dôchodku žalobcovi zvýšila podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie
dôchodkového poistenia od 09.09.2006 do 31.12.2007, ktoré bolo získané účastníkom počas poberania
starobného dôchodku. Prehľadne oddelila výpočty zvýšenia starobného dôchodku za obdobia od
01.01.2006 do 31.07.2006 a od 01.08.2006 do 08.09.2006, ktoré sa týkali období, za ktoré došlo k

zvýšeniu sumy starobného dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok a súčasne pri
nepoberaní tohto dôchodku, a výpočet za obdobie od 09.09.2006 do 31.12.2007, kedy došlo k zvýšeniu
dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku. Z napadnutého rozhodnutia
žalovanej totiž vyplýva, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok s účinnosťou od 09.09.2006, teda
od tohto dňa poberal starobný dôchodok, pričom až do 31.12.2007 bol súčasne aj zamestnaný.

12. K námietke žalobcu, že vzhľadom na to, že žiadal o zvýšenie starobného dôchodku, mala byť
jeho žiadosť zamietnutá a pôvodné rozhodnutie zo dňa 29.07.2009 malo zostať v platnosti, krajský súd
uviedol, že pokiaľ žalovaná zistila, že sa dávka pôvodne priznala vo vyššej sume, ako patrí, bola povinnározhodnúť o znížení už priznaného starobného dôchodku v zmysle § 112 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení. Žalovaná nie je viazaná návrhom žalobcu na zvýšenie dôchodku, ale môže konať v danej veci
aj ex offo bez samotného návrhu žalobcu. V zmysle § 184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dávkové

konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína nielen na základe
žiadosti fyzickej osoby, ale aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

13. Krajský súd na základe uvedených dôvodov vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné,
pričom nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

14. Voči rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť.
Namietol, že v rozhodnutí žalovanej zo dňa 05. 01.2018 neboli rešpektované všetky pokyny Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vyplývajúce z rozsudku č. k. 1So/62/2017. Doplnenie výpočtu rokov 2006
a 2007 sa s rôznymi úpravami opakuje, pričom nebol vysvetlený postup žalovanej, ktorá rozhodnutím
zo dňa 29. 07.2009 žalobcovi priznala starobný dôchodok, vrátane zhodnotenia obdobia rokov 1971

až 1990 a následne priznanú sumu starobného dôchodku znížila. Nebolo vysvetlené, ktoré skutočnosti
boli dôvodom pre zníženie priznaného starobného dôchodku. Odkaz na článok 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 je účelový, pretože tento bol zverejnený Zbierke zákonov už pred vydaním rozhodnutia zo dňa 29.
07. 2009, v ktorom sa žiaden Dohovor neuvádza. Naviac, Československá socialistická republika prijala
záväzky plynúce z predmetného dohovoru len pokiaľ sa jedná o časť III. a nie článok 33 ods. 2.

15. Sťažovateľ trval na tom, že v I. kategórii funkcií vykonal vojenskú službu iba 18 rokov, 8
mesiacov a 19 dní, čo v rozhodnutí z roku 2009 žalovaná rešpektovala a nie najmenej 20 rokov,
ako uviedla v rozhodnutí zo dňa 05.01.2018. Žalovaná aj krajský súd majú nesprávny výklad pojmov
mimosúdna rehabilitácia a výkon služby. Namietal správnosť údajov v rozhodnutí zo dňa 05. 01. 2018,

že splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, t. j. XX.XX.1998,
pričom správne má byť uvedené, že dovŕšením 60 rokov veku, dňom XX.XX.2003. Ak by nesplnil
podmienky na zvýšenie starobného dôchodku podľa žiadosti zo dňa 16.01.2014, mala byť jeho žiadosť
zamietnutá a nemal mu byť starobný dôchodok znížený. Sťažovateľ spochybnil potvrdenie VÚSZ zo
dňa 03.04.2014 a poukázal na potvrdenie uvedeného orgánu zo dňa 16.12.2013, z ktorého vyplýva, že

v období od 01.09.1971 do 31.08.1990 vojenskú službu nevykonával. S poukazom na ustanovenie §
30 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách uviedol, že pre starobné dôchodky musí byť
doba mimosúdnej rehabilitácie započítaná ako výkon práce, ktorý bol skutočne v civilnom zamestnaní
vykonaný.

16. Sťažovateľ uviedol, že v rozsudku sa nenachádza nič z toho, čo bolo predmetom vyjadrení na
ústnom pojednávaní. Namietal tiež postup, keď krajský súd aj napriek návrhu nespojil na jedno konanie
súvisiace žaloby.

17. Sťažovateľ opätovne namietal nepravdivosť tvrdenia žalovanej o odškodnení podľa § 24

ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb., keďže nikdy žiadne odškodnenie nedostal. Spochybnil krátenie podľa
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovanej, ktoré
považuje za trest za to, že si uplatňoval svoje základné práva a slobody v zmysle č. 12 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky. Sťažovateľ poukázal na okolnosť, že žalovaná krátila jeho starobný dôchodok
o 34,46 % účelovo, za neexistencie vykonávacieho predpisu. Ďalej namietal zamieňanie výkonu

služby s mimosúdnou rehabilitáciou a cítil sa dotknutý výrazným krátením starobného dôchodku ako
politicky postihnutá osoba. Nekrátený starobný dôchodok mohol aspoň čiastočne nahradiť nevyplatené
odškodné. V žalobe uvádzal skutočne vykonaný čas vojenskej služby 18 rokov, 8 mesiacov a 19
dní, pričom pre výsluhový dôchodok nebola doba mimosúdnej rehabilitácie zhodnotená ako výkon
služby, ale ako mimosúdna rehabilitácia. Žalobca nevykonával službu 38 rokov a skutočný výkon služby

preukazuje potvrdenie zo dňa 16. 12. 2013. Sťažovateľ zdôraznil, že z armády odišiel dňa 28.02.1999,
keď ešte neplatil zákon č. 328/2002 Z. z., ale zákon č. 114/1998 Z. z. Podľa jeho názoru, krátenie bez
vykonávacieho predpisu umožňuje správnemu orgánu ľubovôľu pri určení výšky krátenia. Namietal aj
nedostatočné zdôvodnenie v rozhodnutí žalovanej, ako i rozsudku krajského súdu, kde sú uvedené 3
údaje o dobe služby, 44,9973 roka, 28 rokov a 38 rokov, pričom tieto údaje nezodpovedajú údajom v

uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/62/2015. Tieto nejasnosti neboli
odstránené.18. Podľa názoru sťažovateľa nebola žalovaná vyslovene povinná postupovať podľa § 112 ods. 3 a §
184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. K výpočtu zníženia starobného dôchodku sa viackrát vyjadril,
že je účelovo prispôsobený tomu, aby bol jeho starobný dôchodok krátený podľa potreby žalovanej,

čo vyplýva aj z jej rozhodnutí zo dňa 18. 10. 2017 a 25. 09. 2018, v ktorých si výpočty v rôznych
rozhodnutiach o tej istej veci prispôsobovala.

19. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
na nariadenom pojednávaní zrušil rozhodnutie žalovanej a potvrdil platnosť jej rozhodnutia zo dňa

29.07.2009. Žiadal, aby uložil žalovanej povinnosť doplatiť žalobcovi sumu 173,40 € mesačne ako
rozdiel medzi pôvodnou sumou starobného dôchodku a zníženou sumou starobného dôchodku, od
splátky splatnej dňa 12.11.2014, vrátane valorizácií.

20. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že súd prvého stupňa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu a vec náležite

správne posúdil. K námietkam vzneseným žalobcom podala písomné vyjadrenie zo dňa 8. marca 2019,
na ktorom zotrváva. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by mala
žalovaná doplniť svoje stanovisko. Navrhla, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu ako
nedôvodnú a nepriznal mu náhradu trov konania.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú
sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)
preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. V danom prípade nepovažoval kasačný súd za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie, pretože sa

nejedná o riešenie nového právneho problému, pri ktorom by bolo potrebné vysvetliť právne stanoviská
a nejedná sa o veľmi zložitý právny prípad, ktorý by to vyžadoval. Ako vyplýva z ustanovenia §
455 SSP, kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania. Pojednávanie sa
môže nariadiť, ak sa vo výnimočných prípadoch vykonáva dokazovanie, ak je to potrebné na zistenie
prípustnosti a včasnosti podanej sťažnosti. Vec, ktorá je predmetom tohto konania nespadá do okruhu

prípadov, v ktorých by bolo potrebné pojednávanie v kasačnom konaní nariadiť.

23. Z obsahu predloženého spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ žiadosťou zo dňa 16. januára 2014
požiadal o zvýšenie starobného dôchodku. Osvedčením Federálneho ministerstva obrany z 01.08.1991
(§ 22 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách) sťažovateľ preukázal, že jeho služobný

pomer v I. kategórii funkcií bol k 31.08.1971 skončený neplatne. Podľa potvrdenia VÚSZ zo dňa
24.03.2014 do obdobia trvania jeho služobného pomeru mu bola započítaná doba 38 skončených
rokov v 1. kategórii funkcií, a to od 01.11.1960 do 31.10.1962 ako doba základnej vojenskej služby,
od 01.11.1962 do 27.07.1963 ako ďalšia služba vo vojenskej škole, od 28.07.1963 do 31.08.1971 ako
obdobie služby vojaka z povolania, od 01.09.1971 do 31.08.1990 ako obdobie služby vojaka z povolania

v I. kategórii funkcií podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 87/1991 Zb., od 01.09.1990 do 11.04.1991 ako
obdobieslužbyvojakazpovolaniavII.kategóriifunkcií,od12.04.1991do28.02.1999akoobdobieslužby
v I. kategórii funkcií. Z dokladov predložených Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia tiež vyplýva,
že sťažovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, pričom na nárok na tento dôchodok mu bola
započítaná doba služobného pomeru v rozsahu 38 skončených rokov, vrátane obdobia od 01.09.1971

do 31.08.1990 (§ 47 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z.), teda aj obdobia, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna
rehabilitácia. Na účely určenia sumy výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba služobného
pomeru v rozsahu 28 skončených rokov (§ 28 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení
vojakov).
Vzhľadom na uvedené kasačný súd nepovažoval za dôvodnú kasačnú sťažnosť v časti, ktorou

sťažovateľ namietal nesprávny právny záver krajského súdu ohľadom hodnotenia 28 skončených rokov
služby vojaka z povolania, použitej pri výpočte teoretickej výšky starobného dôchodku.

24. Spornou zo strany sťažovateľa, v rozsahu kasačnej sťažnosti, bola otázka aplikácie článku 33
ods. 2 Dohovoru č. 128, správnosť započítania doby, na ktorú sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia do

doby výkonu služby, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a krajského súdu.25. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky.

26. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred

zákonmi.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. Sťažovateľ predmetný výpočet teoretického starobného dôchodku formou aplikácie citovaných
ustanovení zákona nerozporoval. Okrem námietok ohľadom stanovenia termínu nároku na starobný
dôchodok, doby služby, namietal aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných

a pozostalostných dávkach. Orgány verejnej správy realizovali krátenie z určenej sumy starobného
dôchodku na základe uvedeného dohovoru a v zmysle ustálenej judikatúry tak, že sumu starobného
dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia určil ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na
dobu výkonu služby (vrátane civilného zamestnania) a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej

iba obdobiu výkonu služby. Výsledná pomerná časť zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v
celých rokoch získaných v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu dôb
poisteniazískanéhovosobitnomaajvšeobecnomsystémesociálnehozabezpečenia.Sumastarobného
dôchodku predstavuje rozdiel medzi sumou 17.490,68434 Sk (zodpovedajúcej zamestnaniu, vrátane
doby služby) a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorými je doba služby

zhodnotená na určenie výsluhového dôchodku 10.883,74536660 Sk, ktorému zodpovedá suma 6.607
Sk (v rozhodnutí nesprávne uvedená suma v EUR). Výsledná suma bola podľa § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 5, 95 % na sumu 7.001 Sk, od 1. júla 2007 o 6, 25 %
na 7.439 Sk mesačne. Uvedená čiastka bola ďalej zvýšená za obdobie dôchodkového poistenia od 9.
septembra 2006 do 31. decembra 2007 u zamestnávateľa, Obvodný úrad v Liptovskom Mikuláši, na

7.661 Sk. V dôsledku valorizácií starobných dôchodkov za roky 2008 až 2014 bol starobný dôchodok
zvýšený na 329,80 €.

29. Kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že bolo potrebné v danom prípade prihliadať
na ustanovenie § 30 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, pretože toto ustanovenie

sa týka len nárokov na sociálne dávky vyplývajúce zo zákonov o služobných pomeroch týchto osôb
(t. j. v danom prípade zákonom č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov), pričom konanie
a rozhodovanie žalovanej vo veci starobného dôchodku sa riadi všeobecnými predpismi o sociálnom
poistení. Sťažovateľ v konaní takisto nepreukázal, že by v prípade, ak nesúhlasí so započítanou dobou
službypreúčelyvýsluhovéhodôchodku,namietaltútoskutočnosťvkonaníopriznanídávkyvýsluhového

dôchodku.
Pokiaľ ide o skutočnosť že v obdobiach započítaných podľa zákona č. 87/1991 Zb. žalobca vykonával
aj civilné zamestnanie, kasačný súd považoval za správny záver krajského súdu, že by išlo o duplicitné
započítanie takých dôb v oboch systémoch sociálneho zabezpečenia. Taký postup je priamo vylúčený
ustanovením § 10 veta druhá zákona č. 100/1988 Zb.

30. Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol
Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991
Z. z., priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda
počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy,

ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho
vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť
pred zákonom č. 461/2003 ),

a zvýšených o mzdový nárast. V prípade, že sa u tohto občana považuje za neplatné niekoľkoraké
skončenie zamestnania, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok pri každom skončení zamestnania
osobitne a do úvahy sa berie najvyšší priemerný mesačný zárobok. Na účely výpočtu priemerného
mesačného zárobku podľa odseku 1 sa za rozhodné obdobie považuje rozhodný kalendárny rok. Ak
boli v rozhodnom kalendárnom roku doby, ktoré sa podľa predpisov platných v čase priznania dôchodku

vylučujú pri výpočte priemerného mesačného zárobku, hrubý zárobok sa najskôr upraví podľa týchto
predpisov. Hrubé zárobky dosiahnuté v rozhodnom kalendárnom roku sa zvyšujú tak, že sa vynásobia
koeficientom mzdového nárastu, ktorý podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia zodpovedá roku vzniku nároku
na dôchodok a roku skončenia zamestnania, ktoré sa podľa § 21 zákona považuje za neplatné.

37. Podľa § 2 cit. vykonávacieho predpisu, ak ide o občana uvedeného v § 24 ods. 6 zákona,
ktorému vznikol alebo vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1990, považuje sa za mesačný
priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v jednotlivých celých kalendárnych rokoch pred 1. januárom
1990 vždy mesačný priemer hrubých zárobkov v rozhodnom kalendárnom roku ustanovený podľa § 1
a upravených podľa mzdového nárastu do roku 1989.

38. Podľa § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala
vo vyššej sume, ako patrí. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho
po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

39. Nároknastarobnýdôchodokvznikánajskôrdovŕšenímdôchodkovéhoveku,ktorýpodľa§65ods.1
zákona č.461/2003 Z. z. je 62 rokov. Skorší vznik nároku na starobný dôchodok odôvodňuje splnenie
podmienok, uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.

40. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí určila za deň vzniku nároku sťažovateľa na

starobný dôchodok deň dovŕšenia 55 rokov, t. j. XX.XX.1998 v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Teoretická výška starobného dôchodku bola
určená podľa § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. tak, že päť zárobkovo najlepších kalendárnych
rokov dosiahol sťažovateľ za roky 1994 až 1998, za ktoré predstavoval priemerný mesačný zárobok,
vypočítaný podľa ods. 6 cit. ustanovenia, sumu 5.113 Sk. Prvostupňový orgán podrobne popísal spôsob

výpočtu starobného dôchodku sťažovateľa s odkazom na príslušné právne predpisy. Okolnosť, že vo
svojom rozhodnutí namiesto pojmu „priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku“ použil výraz
„odškodnenie“, nespôsobil nezákonnosť jeho rozhodnutia. Suma starobného dôchodku do vzniku
nároku na dôchodok, podľa výpočtu určeného v ustanovení § 22 ods. 1 písm. b) zákona, predstavovala60%priemernéhomesačnéhozárobku,ktorásanáslednezvyšovalatak,žesumastarobnéhodôchodku
do vzniku nároku na dôchodok predstavovala 94 % priemerného mesačného zárobku, teda 4.806,22
Sk mesačne. Uvedená suma bola na základe úprav, v zmysle § 261 ods. 2, § 23 zákona č. 100/1988

Zb. zvýšená za doby zamestnania od vzniku nároku na dôchodok, t. j. od X. D. 1998 do 31. júla 2006.
Uvedeným spôsobom došlo za obdobie od vzniku nároku na starobný dôchodok do 8. septembra
2006 k zvýšeniu starobného dôchodku sťažovateľa za 2885 dní dôchodkového poistenia o 45, 12755
% priemerného mesačného zárobku, teda o 2307, 37163 Sk mesačne, podľa 293l ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového

poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bola stanovená na sumu 7.145,1495 Sk, ku ktorej
patrí zvýšenie 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný
dôchodok. Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na
jeho výplatu bola v súlade s ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. určená v čiastke 17.490,68434 Sk.

41. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia pri súbehu

s dávkou z osobitného systému poistenia teda vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej je žalovaná povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa
o túto dávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby a
samotnúvýškustarobnéhodôchodkuurčíjejkrátenímokoeficient,ktorýsarovnápomerudobypoistenia
získanej z osobitného systému poistenia (delenec) a súčtu doby poistenia zo všeobecného systému

poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ). Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vypočítala sumu priznaného starobného dôchodku uvedeným
spôsobom.

42. V zmysle § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., sa dávkové konanie o zmene poskytovania dávky

alebo sumy už priznanej dávky začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo z podnetu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Je teda bez právneho významu, na základe akého podnetu sa
dané konanie začalo. Skutočnosť, že sťažovateľ žiadal o zvýšenie dôchodkovej dávky a orgán verejnej
správy svojim následným rozhodnutím túto znížil, nespôsobila nezákonnosť tohto rozhodnutia.

43. Právny názor sťažovateľa, že nebolo povinnosťou orgánu verejnej správy priznanú dávku znížiť,
ak zistil, že je vyplácaná vo vyššej sume ako patrí, kasačný súd nepovažoval za správny. Ustanovenie §
112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení totiž ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť
dávku znížiť, ak zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

44. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, žalovaná a prvostupňový orgán verejnej správy vec
správne právne posúdili, svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili. Krajský súd v Žiline
sa riadne vysporiadal s podstatnými námietkami sťažovateľa, v konaní neboli zistené vady, ktoré by
spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol podľa § 467 v spojitosti s ust. § 167 ods. 1 SSP a
neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.