Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118231247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118231247.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom,advokátom,sosídlomH.X,XXXXXS.,protižalovanému:KOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený

spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 468,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/25/2018-182 zo dňa 21. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 468,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.03.2017
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2018

domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady
škody zaplatiť žalobcovi sumu 468,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z uvedenej sumy od 11.03.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na pojednávaní
konanom dňa 21.11.2019 sa zúčastnil len žalobca, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 15.11.2019 svoju neprítomnosť ospravedlnil neodkladnými pracovnými
povinnosťami a z dôvodu hospodárnosti konania, aby sa zamedzilo zbytočnému zvyšovaniu trov

konania, zároveň vyjadril súhlas s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca z dôvodu
neúčasti žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie, nakoľko mal za
to, že žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami tak, ako to má na mysli § 274
písm. b) CSP. S prihliadnutím na procesný návrh žalobcu vznesený na predmetnom pojednávaní a pri
splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, okresný súd postupom podľa § 274 CSP vo veci
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Na podporu svojho procesného postupu poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 105/2018 zo dňa 29.03.2019 a rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 2333/2019 zo dňa 04.06.2019.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľvyjadril svoje presvedčenie, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, konkrétne nebola splnená podmienka podľa ustanovenia
§ 274 písm. b) CSP, pretože žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas a vážnymi

okolnosťami. Okresný súd postupoval príliš formalisticky a neakceptoval princíp hospodárnosti konania.
Žalovaný bol v priebehu konania aktívny, nevytváral žiadne účelové prekážky či nedôvodné prieťahy
v konaní a subjektívne sa rozhodol nezúčastniť na pojednávaní, za čo by nemal byť sankcionovaný
ako nečinný a nepoctivý. Poukaz okresného súdu na iné súdne rozhodnutia podľa názoru odvolateľa
neobstojí z dôvodu odlišnej procesnej situácie. Na podporu svojich tvrdení o formalistickom a ústavne

nekonformnom výklade ustanovenia § 274 CSP okresným súdom poukázal žalovaný na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/5/2018. Prvoinštančný súd vydaním rozsudku pre
zmeškanie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a odňal žalovanej sporovej strane
právo na spravodlivý súdny proces. Za pochybenie okresného súdu považoval odvolateľ aj stav,
keď súd nepostupoval v zmysle čl. 4 základných princípov CSP per analogiam podľa § 183 ods. 4
CSP a bezodkladne neupovedomil žalovaného o tom, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať.

Odvolateľ namietal, že by bolo vykonaným dokazovaním čokoľvek zo strany žalobcu preukázané tak,
ako to uviedol okresný súd v odseku 10. svojho odôvodnenia, a rovnako nepreukázal ani svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru boli v danom prípade splnené všetky podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Napadnutý rozsudok je zákonný
a dostatočne odôvodnený. Poukázal na diferenciáciu rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred
nariadením pojednávania a na pojednávaní. V zmysle § 274 CSP sa jedná o obligatórnu povinnosť

súdu pri splnení zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodnúť, pričom sa
jedná o sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie a nie len sankciu za pasivitu počas
konania.Ospravedlneniežalovanejsporovejstranynebolobližšiešpecifikované,jednalosaovšeobecne
koncipované ospravedlnenie, ktoré automaticky neznamená jeho včasnosť a dôvodnosť. Ďalej žalobca
produkoval teoretické východiská v súvislosti s okolnosťami neúčasti sporovej strany na pojednávaní,

pričom poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, napr. nález Ústavného súdu SR II. ÚS 369/2018 zo dňa
13.12.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/150/2017 zo dňa 20.06.2018. Žalobca
poukázal aj na viacero rozhodnutí v súvislosti s rozdielnymi zákonnými podmienkami pre rozhodnutie
súdu podľa § 273 CSP a § 274 CSP. Na aplikáciu ustanovenia § 183 ods. 4 CSP, ktorého aplikácie sa v
danom prípade dožadovala žalovaná strana v súvislosti s neakceptovaním jej ospravedlnenia z neúčasti

na pojednávaní, podľa názoru žalobcu v danom prípade nebol vytvorený procesný priestor. Nesúhlasil
ani s argumentáciou odvolateľa o prílišnom formalizme súdu pri aplikácii § 274 CSP.

6. Žalovaný v odvolacej replike odkázal na svoje tvrdenia produkované v podanom odvolaní,
pričom zotrval na tam prezentovanom právnom názore o absencii kumulatívneho splnenia zákonom

stanovených podmienok pre postup súdu podľa § 274 CSP. Vo vzťahu k názoru žalobcu o charaktere
rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako kontumačného rozhodnutia pre nedostavenie sa žalovanej
sporovej strany na pojednávanie poukázal odvolateľ na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Co/39/2018 zo dňa 28.03.2019, v zmysle ktorého sa jedná o názor formalistický.

7. Žalobca v rámci odvolacej dupliky uviedol, že aj keď je sankcia podľa § 274 CSP v podobe strany
sporu zjavne neprimeraná, nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného brániť svoje práva na súde, ktorému
(prípadne jeho právnemu zástupcovi) nebolo bránené sa pojednávania konaného dňa 21.11.2019
zúčastniť. Postup prvoinštančného súdu považoval za správny, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 105/2018 zo dňa 29.03.2019 ako aj na viacero iných rozhodnutí

všeobecných súdov.

8. Žalovaný, ktorému bola odvolacia duplika žalobcu doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa
06.05.2020, ďalej procesne nereagoval.

9. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .11. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s procesným postupom okresného súdu na
pojednávaní konanom dňa 21.11.2019, ktorý pri kumulatívnom splnení podmienok v zmysle § 274 CSP

vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

12. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že
si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací

súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na
ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také
kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom,
že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné
opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez
riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol

na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom
následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak
potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
okresný súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval okresným súdom uložené

povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

13. Ako zužujúci sa javí výklad poskytnutý žalovaným v podanom odvolaní o tom, že rozsudok
pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný v konaní
nebol nečinný. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného tak, ako je upravený v ustanovení § 274 CSP,

pôsobí ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorá vyplýva z porušenia procesných povinností
strany - konkrétne sa jedná o sankciu za neospravedlnenú neprítomnosť žalovanej
sporovej strany na pojednávaní. Skutočnosť, že žalovaný v predchádzajúcej fáze konania
vykonal procesný úkon (napr. podal odpor) bez ďalšieho nezakladá nemožnosť vydania rozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.

14. Ustanovenie § 274 stanovuje podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú: 1/ žalobou je uplatnený nárok na splnenie povinnosti,
2/návrhžalobcunarozhodnutierozsudkomprezmeškanie, 3/nedostaveniesažalovanéhona
pojednávanievoveci,hocibolnaňriadnea včaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolpoučený

o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 4/ neospravedlnenie
neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

15. Splnenie podmienok pre možnú aplikáciu procesného postupu súdu podľa § 274 CSP, ktoré sú
uvedené pod bodom 1/ a 2/ odseku 14. tohto rozhodnutia žalovaný vo svojom opravnom prostriedku

nenamietal. Podmienka včasnosti ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
na pojednávaní konanom dňa 21.11.2019, bola v danom prípade splnená, keď žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a
jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“ dňa 15.11.2019. Súd prvej inštancie po oboznámení
sa s obsahom ospravedlnenia ustálil, že toto ospravedlnenie žalovaného nebolo odôvodnené vážnymi

okolnosťami. Z obsahu podaného opravného prostriedku žalovaného je zrejmé, že odvolateľ sa
nestotožnil práve s takýmto výsledkom posúdenia okolností, ktoré v ospravedlnení ako dôvod
neprítomnosti na pojednávaní žalovaná sporová strana súdu uviedla.

16. Ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, ospravedlnenie žalovaného a

jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní dňa 21.11.2019 nespočívalo v takých objektívnych
okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej strany dostaviť
sa na toto pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne).
Naopak, žalovanou sporovou stranou uvádzané okolnosti (zbytočné nenavyšovanie trov, hospodárnosť
konania) bez ďalšieho nemožno považovať za vážne, spĺňajúce atribút nemožnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie žalovaného.

17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné
uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenompojednávaníibavysvetlildôvodneprítomnostinapojednávaníbeztoho, abyzároveňpožiadalsúd
o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou konajúceho súdu postupovať
v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana

sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup
niejedôležitý.Jepretopotrebnédôslednerozlišovaťmedziskúmanímnaplneniapodmienokprevydanie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a skúmaním dôvodnosti
procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia
legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza. Napokon v podanom

odvolaní žalovaný neuviedol ani žiadne skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal,
že pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného
dôvodu.

18. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019, z ktorého vyplýva, že „rozsudkom

pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne
splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi
účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností
je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu (porovnaj Komentár str. 1008). Z ustanovenia §

278 CSP nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania. Dovolací
súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a
efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za
účelom vykonania dokazovania, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na
pojednávanie, ktoré jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala

neaktívna. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre
zmeškanie.“ K tomu krajský súd dodáva, že rovnaká argumentácia platí aj v prípade, že konajúci súd
dospeje k záveru, že ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní
nespočívalo v takých objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti
žalovanej sporovej strany dostaviť sa na riadne a včas nariadené pojednávanie.

19. Pokiaľ odvolateľ ako aj žalujúca sporová strana v rámci podaní doručených súdu v odvolacom konaní
poukazovali na viacero rozhodnutí všeobecných súdov SR, odvolací súd dodáva, že z ustanovenia §
193 CSP vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný.

20. Vo vzťahu k prípustnosti odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné proti každému
rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie
žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto
široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny a nemožno ho
rozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku podľa § 282 a

nasl. CSP. Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku podľa § 286
a nasl. CSP. Poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný
rozsudok v zmysle § 273 a nasl. CSP. Napriek tomu, že proti týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade
prípustné, zákon aj proti týmto trom typom rozsudkov odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť
však v zmysle § 356 písm. b) CSP viaže len na dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto

rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania.
Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie
odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom
úspešnosti odvolania.

21. Žalovaný vo svojom odvolaní dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie
žalovaného nepreukázal. Procesnoprávnym dôsledkom odvolania podaného proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, je jeho odmietnutie v zmysle § 386 písm. c) CSP, na základe
čoho odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.

22. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.23. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade

konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v dôsledku procesného zavinenia tej
strany sporu, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné - v danom prípade
žalovaného. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).