Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217211191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: 1. V. B., nar. XX. T. XXXX bytom
V. XX a 2. I. B., nar. XX. P. XXXX bytom V. XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová,
so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanému: B. Z., nar. X. G. XXXX, bytom V.
XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Jarmila Milatová, Metodova 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 25.
júna 2019 č.k. 9C/35/2017-270 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia1.a2.majúvočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania vcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkminehnuteľnostívkat.územíV.knovovytvorenejparc.č.39/2zastavenéplochyanádvoria
vo výmere 52 m2 a k novovytvorenej parc. č. 40/2 záhrady vo výmere 219 m2 zamerané geometrickým
plánom Ing. V. B., č. 1/2017 zo 16. mája 2017, overené Okresným úradom, katastrálny odbor Dunajská
Streda dňa 24. mája 2017, výrokom II. určil, že geometrický plán vyhotovený Ing. V. B., č. 1/2017 zo dňa
16. mája 2017, overený Okresným úradom, katastrálny odbor Dunajská Streda dňa 24. mája 2017 sa

stáva súčasťou tohto rozsudku; výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132
ods.1,§133ods.2,§134ods.1a3z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“).Vecnedôvodil,
že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 21. novembra
1986 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parc. č. 45/1 a 45/2 v k.ú. V. od nebohého P. F.. Išlo o
starého otca žalobkyne, ktorý spornú nehnuteľnosť užíval od roku 1920 a 1930, keď ju nadobudol titulom
dedenia a titulom skutočnej držby, v roku 1962 požiadal o vlastnícke usporiadanie poukazujúc, že sporné

nehnuteľnosti užíval od roku 1937 spolu s hranicou medzi susednými pozemkami, následne právny
predchodca žalobcov zomrel 30. novembra 1986. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že pred
kúpounehnuteľnostižalobcoviaviackrátpožiadaliozameranie,očomsvedčípísomnévyjadrenieznalca
Ing. Vojtecha Bindera a predložený ceruzkový náčrt z 5. augusta 1986, pričom na nákrese je vyznačené,
že hranica medzi pozemkami č. 42/1 a č. 39 prechádza okapom stavby na parc. č. 45/2 vo vzdialenosti
0,70m.Znáčrtuz10.apríla1987vyhotovenéhopodč.30/87nakontroluzákresunamapenehnuteľnosti
bol taktiež vyznačený tento stav, ktorý je totožný i s geoplánmi z období roku 1996, 2003 a 2017. Súd

prvejinštanciemalzapreukázané,žežalobcoviaodkúpyspornejnehnuteľnostivroku1986začaliužívať
pozemkyspolushranicamimedzipozemkamisusednými,takakotobolozaužívanéastým,žepožiadali
geodeta pred aj po kúpe sporných nehnuteľností o ich zameranie. Súd prvej inštancie vyhodnotil ich
konanie ako konanie s obvyklou mierou opatrnosti. Podľa okolností nadobudnutia existencie zakreslenejhranice v katastri nehnuteľností dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili oprávnenú držbu ako aj
dobromyseľnosť držby a spĺňajú i potrebnú dobu a preto sú oprávnenými držiteľmi a vlastníkmi veci.
Dodal, že žalobcovia užívajú nehnuteľnosť viac ako 10 rokov v dobrej viere, dobromyseľne, nikým

nerušene, v rozsahu, v akom boli opakovane zakreslené na katastrálnej mape a to v domnení, že sú
vlastníkmi na základe kúpy. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2
z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a stranám nepriznal nárok na náhradu
trov konania z dôvodov okolností hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v predmete konania, v
probléme v zakreslení hraníc pozemkov v katastri a v užívaní v takom rozsahu, v akom sú v súčasnosti

na katastrálnej mape i zakreslené.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Poukázal na skutkový stav veci dôvodiac, že nadobudol svoju susediacu nehnuteľnosť kúpnou zmluvou

z 23. februára 2015 od pôvodných spoluvlastníkov nehnuteľností, vklad bol povolený 2. júna 2015.
Nehnuteľnosť bola v stave vyžadujúcom značnú rekonštrukciu a po odstránení dočasného oplotenia
oslovil geodetku Ing. T. K. o presné vytýčenie hranice medzi pozemkami parc. č. 39, 40 vo vlastníctve
žalovaného a parc. č. 45/1 a 45/2 vo vlastníctve žalobcov. Vytyčovacím náčrtom zo 14. marca 2017 Ing.
T. K. vytýčila hranicu v súlade s údajmi katastra nehnuteľností tak, ako je zakreslená v katastrálnom

operáte. Toto vytýčenie potvrdilo vedomosť žalovaného o tom, že dočasné oplotenie nepredstavuje
hranicu medzi pozemkami žalobcov a jeho pozemkami. Dôvodil, že dočasné oplotenie dal postaviť na
svojom pozemku, t.j. nie na hranici pozemkov predchodca žalovaného P. X. po nadobudnutí susednej
nehnuteľnosti žalobcami, nakoľko žalobcovia zbúrali hospodársku budovu, ktorá tvorila prirodzenú
hranicu medzi oboma nehnuteľnosťami a vystavaním dočasného oplotenia sa malo zabrániť prechodu

hydiny, toto oplotenie bolo postavené na pozemku žalovaného z dôvodu, že po zbúranej hospodárskej
budovesanachádzalinahranicipozemkovsutiny,ktoréžalobcovianeodstránili.Poukázal,žežalobcovia
sa najprv chceli so žalovanými dohodnúť na odkúpení neoprávnene zabratej časti, následne zmenili
svoje stanovisko a požiadali o vydanie neodkladného opatrenia, aby žalovaný nemohol žiadne oplotenie
postaviť a následne podali i žalobu. Dodal, že opakovane poukazoval a namietal nedobromyseľnosť

žalobcov, ktorí mali vedomosť o tom, že neoprávnene užívajú nehnuteľnosť žalovaného, o čom
svedčí aj ich prvotný záujem na odkúpení nehnuteľnosti. Namietal, že opakovane si dal vypracovať
znalecký posudok znalcovi Ingr. Radovanovi Kamenskému, ktorý jednoznačne deklaroval správnosť
vytýčenia hranice medzi pozemkami Ing. T. K. a naopak preukázal vážne nedostatky a výrazné chyby v
akýchkoľvek náčrtoch, geometrických plánoch a posudkoch Ing. V. B., ktorý v danej lokalite od roku 1976

vykonával rôzne zamerania. Právne poukázal na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ. Argumentoval, že nie je
pravdivým konštatovanie súdu, že žalobcovia od začiatku užívajú pozemky parc. č. 45/1 a 45/2 v takých
hraniciach,akosúzakreslenévkatastri,aleužívajúpozemkynadrámecsvojichpozemkovanievtakých
hraniciach, ako sú zakreslené v katastri. Tiež nie je pravdou, že žalobcovia od začiatku nadobudnutia
nehnuteľností ich užívajú vrátane nehnuteľností žalovaného, keďže k tomuto neoprávnenému užívaniu

začalo dochádzať postupne, po odstránení hospodárskej budovy žalobcami, ktorá tvorila prirodzenú
hranicu medzi pozemkami a nakoľko nedošlo k presnému vytýčeniu hranice v teréne, žalobcovia vedomí
si tejto skutočnosti, ako aj z dôvodu, že po smrti P. X. zostala na nehnuteľnostiach len jeho manželka,
ktorá žalobcov často vyzývala na neoprávnenosť užívania jej pozemku a na zdržanie sa tohto užívania
začalizaberaťzosusednéhopozemkučorazväčšiuvýmeru,pojejsmrtisaspoluvlastnícionehnuteľnosť

nestarali, nikto tam nebýval a žalobcovia využili aj túto skutočnosť a začali postupne rozširovať užívanie
susednýchpozemkovvčorazväčšejmiere,pričomdočasnéoploteniezačalipovažovaťzahranicumedzi
susednými pozemkami, čo nezodpovedalo ani skutočnosti, ani stavu zakreslenému a zapísanému v
katastri nehnuteľností. Namietal, že znalec Ing. Binder už nepôsobí ako súdny znalec a o jeho odbornej
spôsobilosti má dôvodné pochybnosti, čo preukazuje znalecký posudok č. 1/2019 vyhotovený znalcom

z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností Ing. Radovanom Kamenským z 23. apríla 2019,
z ktorého záverov vyplýva, že vzhľadom na neodborné, technicky nesprávne a zmätočné zamerania
a zakreslenia vykonané od roku 1975 do roku 2017 Ing. V. B. nemožno považovať svedeckú výpoveď
znalca, ako aj ním vyhotovené a súdu predložené náčrty a nákresy, o ktoré sa opieral súd vo svojom
rozhodnutí za právne akceptovateľné, keďže boli v absolútnom rozpore so skutkovým aj právnym

stavom. Poukázal i na nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie, ktorý
napriek tomu, že všetci predvolaní svedkovia presne vedeli, kadiaľ viedla hranica medzi susednými
pozemkami, vyjadrili sa zhodne, že hranica pozemkov bola určená stenou hospodárskej budovy, ktorú
zbúrali žalobcovia a nebola určená plotom, ktorý bol následne postavený koncom 80. rokov na pozemkužalovaného. Dodal, že pri stavbe plota nedošlo k vytýčeniu hranice medzi pozemkami a tento plot
nikdy netvoril a nemôže tvoriť hranicu medzi susednými pozemkami, ako to deklarujú žalobcovia,
nakoľko pri kúpe nehnuteľností, ako aj po zbúraní hospodárskej budovy mali vedomosť, že hospodárska

budova predstavovala prirodzenú hranicu susedných pozemkov a nie neskôr postavené oplotenie. Tieto
skutočnostivyplývajúizvýpovedežalobcu1.napojednávaní6.septembra2018,vktorejuvádza,žekeď
kupoval nehnuteľnosť, na strane žalovaných nebol postavený plot, hranica bola určená starým domom
právneho predchodcu žalobkyne 2. a hraničné pásmo tvorila dlhá hospodárska budova, oplotenie bolo
vybudované v roku 1987. Dodal, že práve výpoveď žalobcu potvrdila, že v čase kúpy nehnuteľností, ako

ajpristavbesvojhonovéhorodinnéhodomu,ktorýneležínamiestepôvodnéhostaréhorodinnéhodomu,
ale ďalej od hranice pozemkov so žalovaným a pri zbúraní starého rodinného domu a hospodárskej
budovymalvedomosťotom,žehranicakopírovalazadnústenuhospodárskejbudovyajeajvsúčasnosti
zistiteľná. Namietal, že žalobcovia nemôžu byť v žiadnom prípade dobromyseľní, že im vec patrí, mali
vedomosť, že hranica pozemkov bola určená stenou hospodárskej budovy a nie oplotením postaveným
predchodcami žalovaného na ich vlastnom pozemku a tieto skutočnosti vedeli odo dňa nadobudnutia

svojho vlastníctva v roku 1986 a preto nespĺňajú podmienku na nadobudnutie vlastníctva. Spochybnil i
skutočnosť, že by žalobcovia pred kúpou viackrát požiadali o zameranie, keď Ing. V. B. viackrát robil na
susedných nehnuteľnostiach rôzne zamerania, ktoré sa však netýkali hranice medzi oboma pozemkami,
všetky zamerania a zakreslenia vykonané od roku 1975 do roku 2017 Ing. V. B. neboli vyhotovené s
odbornou starostlivosťou a nie sú právne akceptovateľné, keďže sú v rozpore so skutkovým a právnym

stavom. Upozornil, že pri vyhotovení geoplánov z roku 1996, 2003 a 2017 nebol prítomný žalovaný,
resp. jeho právni predchodcovia a preto nemožno tieto merania považovať za záväzné. Poukázal
na vážny rozpor v určení hranice v roku 1986, keď žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti a v určení
hranice v súčasnosti, ktorú má tvoriť bývalé dočasné oplotenie postavené na pozemku žalovaného, z
čoho je jednoznačne preukázané, že uvedené skutkové okolnosti nesúhlasia a súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň k nesprávnemu
právnemuposúdeniu.Dodal,žežalobcovianeužívajúspornéparcelytak,akoboliopakovanezakreslené
na katastrálnej mape a katastrálna mapa, t.j. grafický operát katastra, týkajúci sa zobrazenia hraníc
parc. č. 45/1 a 45/2 sa od začiatku evidencie nehnuteľností až po súčasný dokumentovaný stav v
katastri nehnuteľností nikdy nemenili a taktiež sa nemenila spoločná hranica medzi parc. č. 39, 40

a 45/1, 45/2, čo vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Kamenského, nemôže existovať dobrá viera
a dobromyseľnosť žalobcov na to, aby boli oprávnenými držiteľmi, keďže od začiatku vedeli, kadiaľ
hranica medzi susednými pozemkami prechádza, vedeli, že oplotenie postavené právnym predchodcom
žalovaného nebolo postavené na hranici pozemku a boli ústne vyzývaní právnymi predchodcami
žalovaného na odstránenie porastov z neoprávnene užívaného pozemku. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať im trovy konania. Uviedli, že predmetom usporiadania vlastníckeho
práva formou vydržania je nehnuteľnosť v k.ú. V., obec V., novoutvorená parc. č. 39/2 zastavaná plocha

vo výmere 52 m2, novoutvorená parc. č. 40/2 záhrada vo výmere 219 m2, keď je daný naliehavý
právny záujem na usporiadaní vlastníckeho práva týchto nehnuteľností, ktoré ako vlastné užívajú od 21.
novembra 1986. Opakovane poukázali na skutkový stav veci, na okolnosť, že starý otec žalobkyne 2/ P.
F. požiadal už súd o určenie vlastníckeho práva a usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
keď vo svojom návrhu uviedol, že v roku 1937 od svojej matky M. F. a od M. X. odkúpil nehnuteľnosti,

ktoré užíva a z dôvodu, že boli vedené v podielovom spoluvlastníctve, domáhal sa určenia vlastníckeho
práva k odkúpeným nehnuteľnostiam, pričom jeho návrhu bolo vyhovené a P. F. sa stal v roku 1962
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré následne od neho žalobcovia v roku 1986 odkúpili, pričom
s právnou predchodkyňou žalovaného sa dohodli na hranici nehnuteľností medzi parc. č. 45/2 a parc.
č. 45/1 a parc. č. 39 a parc. č. 40 tak, ako je toho času v geometrickom pláne Ing. B. č. 1/2017 z 24.

mája 2017 vyznačená hranica parc. č. 39/2 a parc. č. 40/2. Dodali, že medzi právnymi predchodcami
žalobcov a žalovaného pretrvávali dobré vzťahy, pričom je skutočnosťou, že z verejnej komunikácie
smerom na nehnuteľnosť stála pôvodná stavba patriaca rodine F., ale aj rodina X. aj rodina F. od roku
1962 rešpektovala dohodnutú hranicu ešte z roku 1937 a otázka tejto hranice nikdy nebola sporná.
Uviedli, že nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva perfektnou kúpnou zmluvou 21.

novembra 1986 a po nadobudnutí vlastníckeho práva ich stará matka žalovaného nikdy neoslovila ani
neupozornila, že by mal byť problém s hranicou nehnuteľnosti. Dodali, že rodičia žalovaného, stará
matka žalovaného vybudovali oplotenie na betónových základoch na hranici nehnuteľnosti tak, ako
nehnuteľnosť bola od roku 1937 užívaná a hranica prebiehala na tom mieste, ako je toho času hranicaparc. č. 39/2, 40/2, parc. č. 39/1, parc. č. 40/1. Oplotenie vybudovali právni predchodcovia žalovaného
a žalobcovia považovali túto hranicu za hranicu medzi nehnuteľnosťami a nikto nič nenamietal a až
do marca 2017 nebol medzi právnymi predchodcami žalobcov a právnymi predchodcami žalovaného

žiaden problém, že by mali žalobcovia užívať cudziu vec. Žalovaný si dal zamerať svoju nehnuteľnosť
na jar 2017 a písomne ich následne vyzval, aby odstránili porasty, kvety z nehnuteľnosti na hranici
susediacej s nehnuteľnosťou, pretože nová vytýčená hranica je na inom mieste a že má záujem si
vybudovať nové oplotenie. Uviedli, že skôr, ako by boli rokovali so žalovaným, tak žalovaný so svojou
rodinou odstránil svoje oplotenie, ktoré sa vybudovalo pôvodne v novembri 1976 a v roku 1987 s

betónovými základmi na pôvodnom mieste tak, ako bola dohodnutá hranica v roku 1937, právne
upravená v roku 1962. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za účelové a nepravdivé. Záverom
poukázali na správne právne posúdenie, § 134 ods. 1. OZ.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2

CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

5. Predmetom tohto konania je určenie, že že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v kat. území V. k novovytvorenej parc. č. 39/2 zastavené plochy a nádvoria vo výmere
52 m2 a k novovytvorenej parc. č. 40/2 záhrady vo výmere 219 m2 zamerané geometrickým plánom
Ing. V. B., č. 1/2017 zo 16. mája 2017, overené Okresným úradom, katastrálny odbor Dunajská Streda
dňa 24. mája 2017 v zmysle geometrického plánu vyhotoveného Ing. V. B., č. 1/2017 zo 16. mája 2017,

overeným Okresným úradom, katastrálny odbor Dunajská Streda 24. mája 2017.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného je posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a či vec správne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.

h) CSP).

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku a na doplnenie len uvádza nižšie uvedené.

8.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f)CSPjedaný,akvýsledokhodnoteniadôkazovsúdomprvej
inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom

zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo avýsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že

na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, keďže použil

správny právny predpis Občiansky zákonník, ustanovenia § 129, § 130, § 132 a § 134 ods. 1 OZ, tieto
i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

13. K námietkam odvolateľa smerujúcim k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právne
posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu

príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

14. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

15. Odvolací súd správnu právnu argumentáciu súdu prvej inštancie dopĺňa len nižšie uvedeným
spresnením pojmov a predpokladov vydržania.

16. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach

spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je
vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného

posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže
byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Pre účely
prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že žalobcovia, držitelia držali vec v omyle, že im vec patrí
a išlo pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.

17. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalobcov, že do oprávnenej držby sporných pozemkov
vstúpili kúpou nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 21. novembra 1986, podmienky nadobudnutiavlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním bolo potrebné posúdiť podľa OZ (zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona číslo 131/1982 Zb. účinnom od 1.4.1983 a následne
v znení zákona číslo 509/1991 Zb. účinnom od 1.1.1992) a to § 132 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods.

1, 3 a ods. 4 ako to správne urobil aj súd prvej inštancie (ktorý tieto zákonné ustanovenia aj správne
interpretoval) a tak námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci nemohla obstáť.,

18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že žalobcovia svojou oprávnenou, nikým
nerušenou držbou sporných nehnuteľností od 21. novembra 1986 do 28. marca 2017 nadobudli

vlastnícke právo k nim vydržaním už dňom 21. novembra 1996.

19. Pokiaľ ide o námietku nedostatku titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam žalobcami vydržaním odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe v
prípadoch, keď niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku respektíve jeho časti a súčasne sa uchopí
držby časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací

titul ku skutočne vlastneným pozemkom, v danom prípade kúpna zmluva; i keď ide o takzvaný putatívny
titul, takýto titul je postačujúci (tu pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 4663/2010). V takom
prípade je dôležité posúdiť pomer výmery kupovanej a domnelej, či časť parcely, ktorá sa má vydržať
tvorí ohradený funkčný celok s parcelou vlastnou, či právni predchodcovia žalovaného po celú dobu
nedali najavo svoj nesúhlas a nebránili si svoje vlastnícke právo z čoho je možné vyvodiť, že asi ani

nepredpokladali, že žalobcovia držia časť ich pozemkov (tu pozri rozhodnutie NS ČR sp.zn 22Cdo
2451/2011). Súd prvej inštancie toto všetko pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy a odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie záverov o dobromyseľnosti žalobcov v
preskúmavanom rozhodnutí. Dobrú vieru potvrdzuje aj skutočnosť, že sami žalobcovia opakovane dali
vymedziť geodetom svoj pozemok ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie a je irelevantné, že

následne iní znalci považovali takéto určenie hraníc za nesprávne.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval za postačujúci putatívny vydržací titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcov k sporným pozemkom vymedzeným v petite žaloby (pozemkom, ktoré
bezprostredne susedia s práve citovanými pozemkami) jeho záver je potrebné považovať za správny

a námietky žalovaného, ktoré takýto záver spochybňujú za nedôvodné. Žalobcovia uniesli dôkazné
bremeno a nepochybne preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že by žalobcovia boli nedobromyseľní
a že by boli jeho právnymi predchodcami v rozhodnom období od 21. novembra 1986 do 21. novembra
1996 v držbe rušení.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane

vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou

a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

22. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenašiel dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu

prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania, z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1. a 2. odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).