Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619200861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3619200861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci navrhovateľa U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
č. XXX, proti plnoletému dieťaťu E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpenej JUDr. T. U.,
advokátom so sídlom v M., U. XXXX/X, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.októbra 2019, č. k. 1Pc/15/2019-58 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 2.januára 2020 č.k. 1Pc/15/2019-69, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Plnoletému dieťaťu p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol
a plnoletej dcére priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%. Súd prvej

inštancie z vykonaného dokazovania, a to z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k.
4C/146/2008-36 zo dňa 01.04.2008, právoplatného dňa 20.05.2008 mal za preukázané, že navrhovateľ
v čase rozvodového konania v roku 2008 mal dôvodné pochybnosti o otcovstve k vtedy maloletej dcére
E.achcelabybolivykonanétestyDNAapochybnostisavyriešili.Vzhľadomnauvedenédospelsúdprvej
inštancie k záveru, že nebola zachovaná prekluzívna lehota 3 rokov na podanie návrhu v zmysle § 86
ods. 1 zákona o rodine. Tvrdenia navrhovateľa, že sa uvedené skutočnosti dozvedel na opekačke minulý

rokneposúdilakonovéokolnosti,ktorébyspochybňovaliotcovstvo,aktorébymuneboliznámeužvroku
2008. Nakoľko navrhovateľovi uplynula trojročná prekluzívna lehota na podanie návrhu, zamietol súd
prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania testami DNA a zamietol aj samotný návrh na zapretie
otcovstva. Právne rozhodnutie odôvodnil § 85 ods. 1 a § 86 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách rozhodol
podľa § 57 a § 53 Civilného mimosporového poriadku tak, že ich náhradu priznal plnoletej dcére v
rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie je
neprimeraným zásahom do jeho práv. Vyjadril ten záver, že je dôležité zistiť pravdu o biologických
rodičov, nakoľko uvedené má význam aj z medicínskeho hľadiska, a to z pohľadu ochrany života a
zdravia dieťaťa. Na základe uvedeného má za to, že jeho právo na zapretie otcovstva nezaniklo.
Navrhovateľ namietal, že skutočnosti, ktoré spomínal ohľadne otcovstva počas rozvodového konania v

roku 2008 sa nemôžu brať do úvahy ako skutočnosti dôvodne spochybňujúce otcovstvo, nakoľko podľa
navrhovateľa išlo iba o ničím nepodložené vyjadrenia. Navrhovateľ vyjadril záver, že výraz dôvodne, je
potrebné vykladať tak, že niečo je opodstatnené, že má vedomosť o pravdivosti určitej skutočnosti amusí sa jednať o vysoký stupeň istoty, respektíve pravdepodobnosti. Preto žiadal vykonanie testov DNA.
Až v prípade kladného výsledku, ktorý by svedčil zapretiu je zistená skutočnosť dôvodne spochybňujúca
otcovstvo a až od uvedeného času plynie lehota určená na zapretie. Žiadal odvolaniu vyhovieť,

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3 Plnoletá dcéra v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne a žiadala ho potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Mala za to,
že súd prvej inštancie správne posúdil uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby keď uzavrel, že

navrhovateľ už v roku 2008 mal odôvodnené pochybnosti o svojom otcovstve. Uviedla, že postup, kedy
neboli vykonané testy DNA boli správne, rovnako ako závery o tvrdeniach navrhovateľa k okamihu, kedy
mu boli známe okolnosti dôvodne spochybňujúce jeho otcovstvo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), keď nebolo potrebné
zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zapretie

otcovstva na tom právnom názore, že navrhovateľovi uplynula zákonná prekluzívna lehota na podanie
takéhoto návrhu, keď už v roku 2008 v čase rozvodu manželstva mal dôvodné pochybnosti o tom,
či je otcom žalovanej dcéry, čo mal súd preukázané z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k.
4C/146/2008-36 zo dňa 01.04.2008.

6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľovi uplynula
prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v súlade s § 86 ods. 1 Zákona o rodine,
plne stotožňuje. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387
ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

7. Navrhovateľ založil svoje odvolanie na presvedčení, že prekluzívna lehota začne plynúť až od
vykonania testov DNA, kedy by mal úplnú istotu o tom, či je biologickým otcom plnoletého dieťaťa
alebo nie je. Tento záver navrhovateľa je nesprávny, nakoľko pod odôvodnenými pochybnosťami je
potrebné chápať v tomto prípade taký stav, kedy nadobudne oprávnená osoba presvedčenie, že nie

je otcom dieťaťa do takej miery, že je schopný tento názor verejne prezentovať pred tretími osobami
a tvrdiť to priamo v súdnom konaní. Takýto stav pochybností mal navrhovateľ už v roku 2008, kedy
svoje presvedčenie prezentoval pred súdom prvej inštancie v čase rozvodu, pričom samotný súd
bral presvedčenie navrhovateľa vážne, a preto uvedené skutočnosti uviedol v odôvodnení rozsudku o
rozvode manželstva. Neobstojí preto námietka navrhovateľa, že uvedené tvrdenia vykonané v konaní

o rozvod nemyslel vážne. Skutkové závery súdu prvej inštancie, že navrhovateľove zistenia z opekačky
niesúnovéskutočnosti,ktorébymuneboliznámeužvroku2008súpretoúplnesprávne.Navrhovateľov
právny názor o začatí plynutia prekluzívnej lehoty je nesprávny, nakoľko výsledok testov DNA je
dôkaz pre prípadné rozhodnutie vo veci, ak je splnená zákonné podmienka, že návrh bol podaný
včas, t.j. v prekluzívnej lehote troch rokov, odkedy sa o skutočnostiach spochybňujúcich otcovstvo

dozvedel. Tvrdenia navrhovateľa o zistení nových skutočností vo vzájomnej súvislosti zo skutočnosťami
známymi z rozvodového konania v roku 2008 neobstoja a možno ich posúdiť ako účelové. Vzhľadom
na uvedené preto záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepodal návrh v prekluzívnej trojročnej
lehote, keď dôvodné pochybnosti o svojom biologickom otcovstve mal už v roku 2008, je potrebné
považovať za správny. Potreba zistenia biologického otcovstva pre medicínske a zdravotné účely (názor

odvolateľa) je pre toto konanie bezpredmetná, nakoľko takéto dokazovanie by nemohlo zmeniť skutkový
a právny stav veci, keď navrhovateľovi uplynula prekluzívna lehota a z právneho hľadiska bude otcom
plnoletej dcéry aj naďalej. Odvolací súd poznamenáva, že ak by bolo potrebné z medicínskeho hľadiska
vykonať obdobné DNA testy pre účely zistenia kompatibility prípadného darcu orgánu, prípadne iného
biologického materiálu, tak tieto možno vykonať len zo súhlasom dotknutej osoby. Podľa článku

12 Civilného mimosporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Vzhľadom na zistenú preklúziu práva
navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva nebol dôvod pokračovať v konaní a dokazovanív podobe vykonania testov DNA, nakoľko ak by aj bolo zistené, že navrhovateľ nie je biologickým
otcom plnoletého dieťaťa tak, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť. Konanie má byť hospodárne
a účelné, pričom náklady na vykonanie znaleckého dokazovania testami DNA by boli nehospodárne

vynaloženými prostriedkami, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh na vykonanie
takéhoto dôkazu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je neprimeraným zásahom do práv
navrhovateľa, ako to tvrdil v podanom odvolaní, ale je rozhodnutím vydaným na podklade riadne
zistenéhostavuasosprávnymprávnymposúdením.Rozhodnutieotrováchkonaniabolovydané súdom
prvej inštancie v súlade s § 53 Civilného mimosporového poriadku, kedy nedôvodne žalovanej plnoletej

dcére boli priznané trovy voči navrhovateľovi, ktorému skutočnosti zakladajúce dôvodné pochybnosti o
jeho otcovstve boli známe už v roku 2008, a teda možno spravodlivo od neho žiadať, aby zaplatil trovy,
ktoré plnoletému dieťaťu vznikli účasťou v konaní a navrhovateľ ich vyvolal.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 53 CMP, kedy aj v odvolacom
konaní možno spravodlivo žiadať, aby navrhovateľ zaplatil trovy konania plnoletej dcére, ktoré vyvolal
tým, že podal odvolanie a plnoletému dieťaťu vznikli trovy za právne služby advokáta spočívajúce vo
vyjadrení k odvolaniu na úspešné sa bránenie voči nedôvodne podanému odvolaniu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).