Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Er/93/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7606201922.7

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod č.k. EX 184/2006 na návrh oprávneného: O. X.,
J.. XX.X.XXXX, G. P. H. XX, N. J. I. proti povinnému: K. H., J.. XX.X.XXXX, X. XX, N. J. I. o sťažnosti
proti uzneseniu o výške náhrady trov konania takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 10Er/93/2006-34 zo dňa 26.8.2019 tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č.
233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti,účinnéhodo31.3.2017,rozhodolozastavení
exekučného konania a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 19,78 € do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

2.Oprávnenývlehotenapodaniesťažnostiprotiuzneseniuvydanéhovyššímsúdnymúradníkomdoručil
súdu voči uvedenému uzneseniu sťažnosť proti trovám exekúcie. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že
súdny exekútor si uplatňuje trovy na odmenu za vymoženie výživného, ktoré od povinného nevymohol,
doposiaľ nemal žiadne informácie o žiadnom priebehu tejto exekúcie a v neposlednom rade trovy
exekúcie by mal uhrádzať povinný.

3. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

5. Podľa § 249 C.s.p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

6. Podľa § 250 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné
plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov
na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných
hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a
mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe

poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia

na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.

11. Keďže exekučné konanie bolo začaté pred 1.5.2008, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa
dovtedy platného znenia vyhlášky, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu zastavil.

13. Podľa § 203 ods. 2, prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

14. Súd preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že trovy exekučného konania boli oprávnene priznané.

Odmena súdneho exekútora je súčasťou trov exekúcie v zmysle vydaného poverenia na vykonanie
exekúcie. Určenie odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom upravuje § 14 až § 16
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Keďže akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania, a
to bez ohľadu na to, či povinný plnil oprávnenému priamo alebo cestou súdneho exekútora, už nemá
charakter „dobrovoľného plnenia“, patrí súdnemu exekútorovi odmena. Ustanovenie § 47 ods. 3 zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného do 31.3.2017 uvádza, že už
vydanie samotného upovedomenia o začatí exekúcie zakladá nárok súdneho exekútora bez ohľadu
na aktívne či pasívne konanie zo strany súdneho exekútora. Namietaná skutočnosť, že oprávnený
nemal doposiaľ žiadne informácie o priebehu tejto exekúcie sú v prípade dôvodov na zastavenie alebo
nezastavenie exekučného konania irelevantné. Na základe vyššie citovaných ustanovení platí, ak ide

o konanie na vymáhanie výživného, že iba v prípade nemajetnosti povinného platí trovy exekúcie štát.
Nakoľko k zastaveniu exekučného konania došlo výlučne na návrh oprávneného z dôvodu vyplatenia
dlhu a nie z dôvodu nemajetnosti povinného, pri ktorom by trovy exekúcie znášal štát a zo strany
povinného taktiež nedošlo k iniciovaniu zastavenia konania, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie
oprávneného, nakoľko tento zavinil ukončenie exekúcie. Súd preto postupoval správne pri určení

odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 203 Exekučného poriadku. Vzhľadom
na uvedené súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e možné podať odvolanie.