Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Nds/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1019201331.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z. F., bytom N. XX, C., korešpondenčná
adresa S..X..C. XX, XXX XX Z. 3, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so
sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
KaBA 20738/2019, ČRZ: 95226/2019 zo dňa 01.07.2019 a č. KaBA 17940/2019, ČRZ: 105765/2019 zo
dňa 19.07.2019, o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/207/2019-11 zo dňa 12. decembra 2019, s poukazom na
ust. § 13 ods. 3 a § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach
s odôvodnením, že tento je v prejednávanej veci miestne príslušným, nakoľko žalobkyňa sa v jeho

obvode zdržiava. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola z trvalého bydliska vysťahovaná a nie je
vlastníčkou bytu v Bratislave. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel k záveru, že je vhodné uprednostniť
najbližší krajský súd k miestu, kde sa žalobkyňa zdržuje.
2. K vyššie uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa vyjadrenie (v liste zo dňa 23.01.2020), v ktorom
najmä uviedla, že trvá na zachovaní miestnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.

3. Krajský súd v Košiciach ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil podľa § 18. ods. 3
S.s.p. vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uvádzajúc, že pre procesný postup
Krajského súdu v Bratislave nebol dôvod predpokladaný zákonodarcom v ustanovení § 13 ods. 3
S.s.p.. Uvedené ustanovenie neobsahuje možnosť postúpenia veci z dôvodu vhodnosti správnemu súdu
najbližšiemu miestu, kde sa žalobkyňa fakticky zdržiava.

4. Podľa § 9 ods. 1 S.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

5. Podľa § 13 ods. 3 S.s.p., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej
pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) S.s.p. a na konanie o

vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého
obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a
žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

6. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.7. Podľa § 18 ods. 3 S.s.p., ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej alebo kauzálnej
príslušnosti v zmysle § 18 ods. 3 S.s.p., po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k
záveru, že vec bola Krajskému súdu v Košiciach postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je
miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutočnosti, že ustanovenie § 13 ods. 3 S.s.p.,
v ktorom je zakotvená miestna príslušnosť vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobách proti rozhodnutiam
vydaných v konaní o poskytnutí právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi, upravuje ako základné kritérium pre určenie miestnej príslušnosti trvalý pobyt

žalobcu (miesto podnikania alebo sídlo) a iba v prípade ak takého súdu niet (žalobca nemá na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo) je miestne príslušný krajský súd,
v ktorého obvode sa žalobca (ktorý je fyzickou osobou) zdržuje. Uvedené ustanovenie neposkytuje
správnym súdom možnosť výberu (podľa ich úsudku) „vhodnejšieho" súdu na prejednanie a rozhodnutie
veci, ale zakotvuje striktné kritériá pre určenie miestenej príslušnosti, ktoré je potrebné aplikovať v

zákonom vymedzenom poradí. Preto pokiaľ Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobkyňa má trvalý
pobyt v Bratislave, nebol dôvod pre aplikáciu kritéria podľa § 13 ods. 3 S.s.p. vety za bodkočiarkou.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt v Bratislave, pričom krajským súdom
konštatované zistenia o tom, že žalobkyňa v Bratislave nevlastní nehnuteľnosť, prípadne mala byť zo

svojho pôvodného bydliska vysťahovaná nemá vplyv na určenie miestnej príslušnosti správneho súdu.
Napokon, z obsahu súdneho spisu tieto skutočnosti ani nevyplývajú.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, dospel najvyšší súd
k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach je dôvodný.

12. Podľa § 25 ods. 1 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

13. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civliný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p."), na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

14. Podľa § 46 ods. 1 C.s.p., senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

15. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá S.s.p. a § 44 ods. 3
C.s.p. v spojení s § 46 ods. 1 C.s.p., v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že
sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k S.s.p.,
z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa

§ 21 písmeno b) S.s.p. vo veciach uvedených v § 11 písm. a) - f) S.s.p., t. j. ako súd prvej inštancie.
Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v
§ 18 ods. 3 S.s.p., čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie, preto
najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom od 1. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.