Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217211191.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.AlicouVörösovouvprávnejvecižalobcov:v

1. rade V. B., Z.. XX.XX.XXXX B. V. Č.. XX, v 2. rade I. B., Z.. XX.XX.XXXX B. V. Č.. XX, zastúpení: JUDr.
HelenouBuzgóovou,advokátkousosídlomAlžbetínskenámestie2,DunajskáStreda,protižalovanému:
B. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XX, zastúpený: JUDr. Jarmilou Milatovou, Metodova 7, Bratislava, o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. území V. k
novovytvorenej parc. č. XX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a k novovytvorenej parc.
č. XX/X záhrady vo výmere XXX m2 zamerané geometrickým plánom Ing. V. B., č. X/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, overené Okresným úradom, katatrálny odbor L. Q. dňa XX.XX.XXXX.

II. Geometrický plán vyhotovený Ing. V. B., č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, overený Okresným úradom,
katastrálny odbor L. Q. dňa XX.XX.XXXX sa stáva súčasťou tohto rozsudku.

III. Súd žiadnej strane nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali dňa 30.05.2017 žalobu o o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ležiacej na LV č. XXX kat. územie V. a to rodinný dom súp. č. XX

stojaci na parc. č. XX/X a parc. č. XX/X záhrada o výmere X XXX m2 a parc. č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a svoju
aktívnu legitimáciu preukázali LV č. XXX pre kat. územie V. (J..XXX/XX-X/XX).

2. Žalovaný vlastnícke právo k susednej nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, (vklad povolený v
katastri nehnuteľností pod č. V.-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný na základe kúpnej zmluvy sa

stal výlučným vlastníkom susednej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v kat. území V.. Taktiež sa stal
vlastníkom rodinného domu súp. č. XX stojaci na parc. č. XX, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvorie
o výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrada o výmere X XXX m2, parc. č. XX - záhrada o výmere X XXX
m2. Žalovaný má preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu z LV č. XXX pre kat. územie V..

3. Žalobcovia po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy (XX.XX.XXXX, J..XXX/XX-X/XX) dali zamerať
hranice nehnuteľnosti medzi susednými parcelami a začali ich podľa zamerania užívať, nerušene,

nepretržite, v dobrej viere ako vlastníci až do obdržania výzvy od žalovaného (XX.XX.XXXX), ktorý ich
vyzval, aby hranice pozemku medzi parc. č. XX/X T. XX/X a parc. č. XX a XX patriace žalovanému
posunuli smerom na ich nehnuteľnosť. Po uvedenej výzve žalobcovia dali vyhotoviť zameranie ich
nehnuteľnosti a dali zamerať hranice medzi spornými parcelami. Geometrický plán bol vyhotovený dňaXX.XX.XXXX a bolo zistené, že žalobcovia užívajú väčšiu výmeru medzi hranicami nehnuteľností ako
im vlastnícky patrí. Poukázali na držbu ich právneho predchodcu P. F. zomr. XX.XX.XXXX, ktorý v roku
XXXX získal nehnuteľnosť a v roku XXXX vlastnícky usporiadal parc. č. XX, XX, XX, XX, XX T. XX

( Čd XXX/XX, čl. XX v spise), následne parc. č. XX užíval s určenými hranicami tak ako ich užívajú
žalobcovia dnes ich právny predchodca ich užíval od roku XXXX až do ich odpredaja do roku XXXX
s tým, že od roku XXXX ich užívajú s tými istými hranicami žalobcovia v domnení, že im vlastnícky
patrí. Hranica od roku XXXX nebola s nikým spochybnená, po kúpe spornej parcely hranica nebola
menená (od roku 1986 - 2017) si nikto neuplatnil vlastnícke právo k spornej výmere, pričom došlo

viackrát ku zameraniu odborníkmi, ktorí tvrdili, že hranica je na správnom mieste položená. Navrhli
vlastnícky usporiadať spornú nehnuteľnosť, ktorú od roku XXXX nerušene, nepretržite a v dobrej viere
užívali. Žalobcovia uviedli, že hranica medzi susedmi bola určená starým domom právnych predchodcov
žalobkyni a hospodárskou budovou.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že počiatok tohto sporu siaha až do roku 1986, kedy

žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť parc. č. XX/X T. XX/X a dom toho času už demolovaný, ktorý stál
na parc. č. XX, tento dom pôvodne ležiaci na spornej hranici pozemkov žalobcovia zbúrali, z dôvodu
uvoľnenia priestoru na výstavbu nového domu, teda po zbúraní pôvodnej stavby zanikla časť bariéry
medzi susednými parcelami, stena zbúraného domu bola pevným rozhraničujúcim prvkom susedných
pozemkov. Žalovaný uviedol, že z dôvodu zabránenia voľného pohybu domácich zvierať žalobcu, jeho

právny predchodcovia postavili na vlastnom pozemku dočasné oplotenie, čo tvorilo pokračovanie
línie steny domu na parc. č. XX. Tvrdil, že „o dočasnosti“ oplotenia žalobcovia ako aj jeho právny
predchodcovia mali vedomosť, teda už v čase kúpy nehnuteľnosti žalobcovia vedeli, kde prebieha
skutočná hranica medzi susednými parcelami, teda nemohli byť dobromyselný v tom, že vzniknutý
priestor medzi dočasne postaveným oplotením a skutočnou hranicou parciel im vlastnícky patrí. Na čo

boli aj opakovane vyzvaný s právnymi predchodcami žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a
to uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 05.05.2017, LV č. XXX T. XXX pre
kat. územie V., geometrickým plánom č. XX/XX XX/XXXX, X. V.A. Č.. XXX pre kat. územie V., žiadosťou

o začatie konania zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou Č. XXX/XX, potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX,
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/143/1976 zo
dňa XX.XX.XXXX, zápisnica z pojednávania z 31.05.1976, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov
strán sporu, kópiou mapy z 13.09.2017, písomným vyjadrením znalca Ing. B.a, s výpoveďami svedkov,
uznesením Obvodného oddelenia PZ L. Q. Č.. H.-XXX/DS-L.-XXXX, uznesením Okresnej prokuratúry

L. Q. Č.. XPv/XXX/XX/XXXX-X zo dňa 19.07.2018, náčrtkom z 05.08.1986, úmrtným listom P. F.,
znaleckým posudkom z 02.06.1967, kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.1986 registrovaná dňa 21.11.1986
pod č. J..XXX/XX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 14.09.2018 a geometrickým plánom Č.. XXX-XXX-
XXX-XX zo dňa 03.04.1990 overený dňa 11.04.1990.

6. Podľa ust. § 129 ods. 1 Obč. zákonníka - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo
kto vykonáva právo pre seba.

7. Podľa ust. § 130 ods. 1 Obč. zákonníka - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

8. Podľa ust. § 133 ods. 2 Obč. zákonníka - ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

9.Podľaust.§132ods.1Obč.zákonníka-vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

10. Podľa ust. § 134 ods. 1 Obč. zákonníka - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.11. Podľa ust. § 134 ods. 3 Obč. zákonníka - do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

12. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2 Csp - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

13. Podľa ust. § 192 Csp - skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

14. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16C/20/2017-19 zo dňa 05.05.2017
súd zistil, že bolo nariadené neodkladné opatrenie v znení: odporca (žalovaný) je povinný od doručenia
tohto uznesenia zdržať sa budovania nového oplotenia medzi pozemkami v kat. území V. parc. register

„C. Č.. XX T. XX na jednej strane a pozemkami parc. reg. „C. Č.. XX/X T. XX/X na druhej strane tak, aby
týmtooplotenímzasahovalnapozemkyreg.„C.Č..XX/XT.XX/X(akosúkudňuvydaniatohtouznesenia
zamerané a zakreslené na katastrálnej mape). Bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, v ktorom sa navrhovatelia (žalobcovia) domáhali úplne zákazu budovania nového
oplotenia. V bode 6 tohto uznesenia súd uviedol, že: „z predbežne zisteného skutkového stavu vyplýva,

že žalobcovia nadobudli pozemky k parc. č. XX/X T. XX/X v kat. území V. v roku XXXX, ktoré pozemky
žalobcovia od nadobudnutia užívajú. Problém nastal po tom, čo žalovaný po nadobudnutí susedných
parciel do výlučného vlastníctva nechal vyhotoviť vytýčenie hraníc. Z náčrtu zistil, že žalobcovia užívajú
pozemkyvrozporesostavomzákresovvkatastrinehnuteľností,pričomžalobcovianezačalináhleužívať
časť jeho pozemku, ale od začiatku nadobudnutia do ich vlastníctva to užívajú. Teda zo samotného

vytyčovacieho náčrtu objednaného žalovaným vyplýva, že problém je v zakreslení hranice pozemkov v
katastri, teda či zakreslenie je správne alebo nie. Pričom žalobcovia od začiatku užívajú pozemky parc.
č. XX/X T. XX/X v takých hraniciach ako sú zakreslené v katastri.“

15. Z obsahu výpovede svedka Ing. V. B. ako aj z jeho písomného odborného stanoviska, ktoré je

založené v spise (na čl. 192) súd zistil, že ako znalec z odboru geodézie a kartografie už v roku XXXX bol
ustanovený za znalca v konaní, ktoré sa viedlo pod č. XC/XXX/XXXX kedy vyhotovil znalecký posudok
na parc. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX. Znalecký posudok vyhotovil 10.08.1975 a už v tomto
znaleckom posudku sa zaoberal okrem iného aj s pozemkom resp. parc. č. XX, ktorý užíval neb. P. F.
právny predchodca žalobkyni. Ďalej uviedol, že P. F. pôvodný vlastník pozemkov dňa 06.02.1962 podal

žiadosť na započatie konania o skutočnej držbe pod č. C.. Žiadal, aby nehnuteľnosti v kat. území V.
vedené na menách spoluvlastníkov boli vedené na jeho mene titulom kúpy, deľby a skutočnej držby.
Súdna komisia na samotnom mieste zistila, že uvedené podiely nadobudol kúpou ešte v roku XXXX a
od tej doby užíva nerušene spornú nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že pred vyhotovením kúpnej zmluvy
medzi predávajúcim neb. P. F. a kupujúcimi žalobcami prekontroloval priebeh vlastníckej hranice na

objednávku neb. P. F.J., poukázal na to, že z tohto merania je vyhotovený ceruzkový náčrt zo dňa
05.08.1986, je založený v spise na čl. XXX. Na nákrese vyznačil, že hranica medzi pozemkami XX/X
T. XX prechádza okapom stavby na parc. č. XX/X vo vzdialenosti X,XX m. Ďalej vyhotovil pod č. XX/
XX poľný náčrt zo dňa 10.04.1987 na kontrolu zákresu na mape evidencie nehnuteľností. V roku 2003
na požiadanie žalobcu zameral na parc. č. XX/X dňa 28.04.2003 hospodársku stavbu, na ktorú chcel

vyžiadať súpisné číslo a následne zapísať na LV. Zároveň zameral celý pozemok vo vlastníctve žalobcov
meraním pripojené na trigonometrickú sieť. Čo sa týka vlastníckej hranici medzi parcelami č. XX, XX vo
vlastníctve žalovaného a parcelami č. XX/X, XX/X vo vlastníctve žalobcov bol od okapu rodinného domu
vybudovaný plot na betónových základoch s plechovou výplňou a ďalej drôtený plot na stĺpoch. Na tento
účel bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 02.05.2003. Následne 16.05.2017 znalec

uviedol, že vyhotovil nový geometrický plán č. X/XXXX nakoľko geometrický plán z roku 2003 nebol
predložený obecnému úradu. Pri príprave údajov geometrického plánu znalec zistil, že medzičasom
na spoločnej hranici bol odstránený plot a kolíkmi bola vyznačená nová hranica. Znalec v katastri
nehnuteľností zistil, že v rozpore s katastrálnym zákonom na platnej katastrálnej mape je zakreslený
vytyčovací náčrt č. XX/XXXX, ktorý vyhotovila Ing. Tóthová. Podľa Ing. Tóthovej ako podklad použila

starú mapu z roku 1900, geometrické plány inventárne č. XXX T. XXX. Znalec udáva, že spomínaná
mapa z roku 1900 presnú hranicu nemá nakoľko rozsudkom súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX bola X. parc.
delená a táto deľba do tejto mapy sa nedostala. Zdôrazňuje, že geometrické plány č. XXX T. XXX
nie sú pri spornej hranici ale sú na západ od sporných parciel. V závere znalec zdôraznil, že z týchtoplánov, ktoré použila Ing. K. sa nedalo jednoznačne vyčítať kde je sporná hranica medzi susednými
parcelami. Znalec trvá na tom, že pôvodný plot zameraný 02.11.1976 bol na svojom mieste až do doby
vytyčovacieho náčrtu do 14.03.2017.

16. Z obsahu výpovede svedka pána P. X., brata matky pána žalovaného, na otázky mu kladené
odpovedal, následne: „vzhľadom na časový sklz nepamätá, nevie.“

17. Z výpovede matky žalovaného pani M. Z. súd zistil, že jej neb. manžel a pán U. okolo roku 1990

postavili plot z plechu na vlastnom pozemku, oplotenie nebolo na hranici medzi susednými parcelami ale
na pozemku žalovaného, tvrdila, že o tejto skutočnosti žalobcovia mali vedomosť, nevyzvala právneho
predchodcu žalobkyne nakoľko nebola len sama spoluvlastníčkou, ostala nečinná.

18. Z výpovede svedka pána P. F., strýka žalovaného uviedol, že mal vedomosť od svojho neb. P. F.,
ktorýhovorieval,žesasusediadohodli.P.X.súhlasil,žemôžepoužívaťpriestornauskladnenie,nevedel

povedať kedy sa dohodli, kto bol prítomný. Uviedol, že oplotenie nebolo, medzi pozemkami pán F. X.
bola iba stena starej hospodárskej budovy. Tvrdil, že jeho neb. otec vedel o tom, že používa susedovu
časť pozemku, hovoril mu to v rokoch 60.-ich. Svedok od roku 1986 na nehnuteľnosti nebol.

19. Podľa platnej občiansko-právnej úpravy (od novelizácie OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s

účinnosťou od 01.01.1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( § 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje
len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov. Žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok
stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely OZ splnené predpoklady

stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe,
je potrebné započítať aj držbu, vykonanú pred 01.01.1992. Nemožno totiž prehliadnuť, že už držba
na základe ust. § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek
obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzenie, nevzťahovala na
právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve. Nová právna úprava

(zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovala do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len započítava
do držby nevyhnutnej vydržacej doby. Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej
skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr k 01.01.1992.

20. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie,

je treba hodnotiť vždy objektívne a nie subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného
účastníka a že je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno
s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemohol resp. nemal po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká
v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť

o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NC ČR z 09.11.2000 sp. zn. 22Cdo/1253/1999). S
poukazom na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru vydržanie časti parcely je v zásade možné. Je to
praktické najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo pozemku a súčasne sa uchopí časti
alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku
skutočne vlastnenému pozemku.

21. Podľa konštantnej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby
časti parcely, ktorú nekúpil môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom
i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlnenosti omylu držiteľa je v takomto prípade i
pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci teda

posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri dodržaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnostikonkrétnehoprípaduodkaždéhosubjektuprávapožadovať,malalebomoholmaťpochybnosti,
že plochá výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej nadobúdacom titule. Podmienkou
teda je, aby držali sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným z hľadísk pre
posúdenie ospravedlnenosti omylu držiteľa nehnuteľnosti je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného

a skutočne držaného pozemku.

22. Teda pre oprávnenú držbu sú významné dva prvky: po prvé - existencia dobromyseľnosti držiteľa,
že mu vec alebo právo patrí, po druhé - to je dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti.V aplikačnej praxi je práve tento druhý prvok zaznávaný, nie je mu venovaná dostatočná pozornosť.
Pričom obidva tieto prvky musia byť splnené súčasne. Dobromyseľnosť držiteľa musí existovať počas
celej vydržacej doby. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si

napr. prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (J.). Tvrdenie držiteľa o tom,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na

základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.
Dobrá viera držiteľa veci alebo právo musí existovať so zreteľom na všetky okolnosti. Preto posúdenie
či držiteľ je v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného držiteľa, a je potrebné vždy brať do úvahy,
čidržiteľpribežnej(normálnej)opatrnosti,ktorúmožnosohľadomnaokolnostiapovahudanéhoprípadu
od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí.

23. V danom prípade súd ma jednoznačne preukázané, že žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa
21.11.1986 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parc. č. XX/X T. XX/X v kat. území V. od neb.
P. F.. Ide o starého otca žalobkyni, ktorý spornú nehnuteľnosť užíval od roku 1920 a 1930 nadobudol

jednak titulom dedenia a skutočnej držby (X. vložka č. XX záhrada o výmere X XXX m2). Ďalej súd
má preukázané, že požiadal o ich vlastnícke usporiadanie v roku 1962 poukazujúc, že je sporné
nehnuteľnosti užíval od roku 1937 (čl. 89 s spise) spolu s hranicou medzi susednými pozemkami až
do svojej smrti. Zomrel dňa 30.11.1986. Ďalej súd má preukázané, že pred kúpou žalobcovia viackrát
požiadali o zameranie o čom svedčí písomné vyjadrenie znalca Ing. V. B. a predložený ceruzkový

náčrt zo dňa 05.08.1986, ktorý bol predložený so žalobcami. Na nákrese je vyznačené, že hranica
medzi pozemkami XX/X T. XX prechádza okapom stavby na parc. č. XX/X vo vzdialenosti 0,70 m.
Ďalej sa poukazuje na poľný náčrt zo dňa 10.04.1987 vyhotovený pod č. XX/XX na kontrolu zákresu
na mape nehnuteľností kde bol taktiež vyznačený tento stav. Súdu boli predložené rôzne geoplány z
rôznych období a to z roku XXXX (čl. 15 v spise), z roku XXXX (čl. 19 v spise), z roku XXXX (čl. 23 v

spise). Súd má preukázané, že žalobcovia od kúpy spornej nehnuteľnosti od roku 1986 začali užívať
pozemky spolu s hranicami medzi pozemkami susednými tak ako to bolo zaužívané a s tým, že požiadali
geodeta pred aj po kúpe sporných nehnuteľností o ich zameranie. Podľa tohto postupu súd ich konanie
vyhodnotil, že postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a až do roku 2017 užívali sporné nehnuteľnosti
podľa zakreslenia hraníc v katastri nehnuteľností. Podľa okolnosti nadobudnutia a existencie zakreslenej

hranice v katastri nehnuteľností osvedčili oprávnenú držbu ako aj dobromyseľnosť držby. Žalobcovia
spĺňajú aj dobu v zmysle ust. § 134 ods. 1 teda sú oprávnenými držiteľmi a preto sa stávajú vlastníkmi
veci, preukázali nepretržitú držbu po dobu 10 rokov. Táto doba je splnená aj keby sa započítala doba
právneho predchodcu žalobkyni. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP - súd nepriznal stranám nárok na

náhradu trov konania z dôvodu, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa spočívajúce v probléme v
zakreslení hraníc pozemkov v katastri a v užívaní v takom rozsahu v akom sú v súčasnosti zakreslené
na katastrálnej mape.

25. Žiadúce je dodať, že žalobcovia užívajú viac ako 10 rokov v dobrej viere, dobromyseľne, nikým

nerušene sporné parcely tak, ako boli opakovane zakreslené na katastrálnej mape (do roku 2017) v
domnení, že sú vlastníci na základe kúpy. Preto ich súd považuje za oprávnených držiteľov, ktorí nie sú
zodpovední za prípadný problém spočívajúci v zákresoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.