Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011526
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7214011526.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

12.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1. T. L., nar. XX.X.XXXX v T.
trvale bytom W., ul. O. č. XX,
2. T. L., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom W., ul. W. č. XX,

s ú v i n n í, ž e

1/ obžalovaný T. L. a obžalovaný T. L.
dňa 28.3.2014 o 08.45 hod. z presne nezisteného miesta obžalovaný T. L. mal zavolať z mobilného
telefónu poškodenému N.. T. K. pričom mu vulgárne nadával a vyhrážal sa mu slovami: "... keď neuvidím
svoje peniaze, tak ti rozbijem papuľu! Okamžite príď do predajne na ulicu P. číslo XX v W.! " a následne,
keď poškodený N.. T. K. toho istého dňa o 09.40 hod. prišiel do predajne na ulici Štúrovej č. XX, kde ho už

čakali obaja obžalovaní, obžalovaný T. L. sa opätovne dožadoval vyplatenia splátky za nájom priestorov
v zmysle splátkového kalendára, kedy opätovne vulgárne nadával poškodenému N.. T. K. a vyhrážal sa
mu, že keď okamžite neuhradí peniaze, tak ho „odjebe“ a postará sa o to, že aj keď bude chcieť následne
zaplatiť, že už nebude mať kto zaplatiť, následne obaja obžalovaní začali poškodenému K. opätovne
vulgárne nadávať a keď vyšli z predajne von, obžalovaný T. L. sa do predajne vrátil a poškodenému
N.. T. K. povedal, že ak neuvidia svoje peniaze, tak sa postará o jeho likvidáciu, kedy mu tykal a keď
sa poškodený ohradil prečo mu obžalovaný tyká, obžalovaný T. L. zareagoval slovami: „... keď idem
niekoho odjebať, tak mu zásadne tykám ...“;

2/ obžalovaný T. L.
dňa 28.3.2014 asi o 15.30 hod. po tom, čo prišiel do predajne "H." na ul. P. č. XX v W. začal kričať na
poškodených P. H. a Y. J., čo tam robia, pričom im vulgárne nadával a poškodenému P. H. sa vyhrážal,
že mu rozbije železnou tyčou hlavu ak odtiaľto nevypadnú a podpáli im auto, čím u menovaného vzbudil
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

t e d a

obžalovaní T. L. a T. L. v bode 1/
spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel,

obžalovaný T. L. v bode 2/

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu.t ý m s p á c h a l i

obžalovaní T. L. a T. L. v bode 1/
zločin vydierania vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1 Trestného zákona,

obžalovaný T. L. v bode 2/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

1. Obžalovaný T. L.
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm.

j) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanej podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

2. Obžalovaný T. L.
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal obžalobu Okresnému súdu Košice II sp. zn.:
4Pv/292/2014 zo dňa 8.12.2014 pre skutok v bode 1/ kvalifikovaný ako zločin vydierania vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. Trestného zákona, v bode 2/ kvalifikovaného ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mali T. L. a T. L. dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Košice
II sp.zn. 6T/114/2014 zo dňa 25.10.2016 boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku. Na podklade odvolania prokurátora bol uznesením Krajského súdu Košice sp.
zn.: 8To/26/2017 zo dňa 17.4.2017 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. l písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por.

zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
je potrebné oboch obžalovaných uznať za vinných v zmysle podanej obžaloby s tým, že sa stotožnil
s námietkami prokurátora uvedenými v odvolaní, pretože oslobodzujúce rozhodnutie bolo založené na

nesprávnom právnom posúdení.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodených - N.. T. K.,
P. H., svedkov - Y. J., Y. L., N.. Q. O., Y. G., N.. Y. I., L. Y., N.. B. S., N.. G. V., N.. H. W., Y.. X. B., Y..
W. G. a L. P., prečítaním zápisníc o výpovedi svedkov N.. C. L., I. U., Y. G. a prečítaním predložených
listinných dôkazov.

Obaja obžalovaní spáchanie trestných činov popreli. Ozrejmili, že v inkriminovanom čase vykonávali
správu budov spoločnosti Q., s.r.o., v objekte ktorých na ulici P. č. XX v Košiciach sa prenajímali
podnikateľské priestory.
Poškodený N.. T. K. bol riaditeľom spoločnosti H., ktorá mala u nich od 28.11.2011 prenajaté priestory,
kde mal zriadenú predajňu a kúpeľňové štúdio. V roku 2013 dlhovala spoločnosť H., s.r.o. spoločnosti

Q., s.r.o. na nájomnom 15.637,- Eur. Na základe dohody s poškodeným preto bola u notárky Y.. H. C.
spísaná zápisnica o zádržnom práve na vystavený tovar. Zádržné právo predajom spísaného tovaru
bolo možné uplatniť najskôr 31.3.2014. Dlžoba spoločnosti H., s.r.o. ku dňu 28.3.2014 narástla až na
26.268,- Eur.
Z výpovede obžalovaného T.a L.a ďalej vyplynulo, že N.. Q. O., ekonómka spoločnosti Q., s.r.o. mu

28.3.2014 ráno telefonicky oznámila, že osoby poverené poškodeným N.. T.om K.m vynášajú tovarz predajne a aj z výkladu. Obžalovaný T. L. mal obavu, že tovar, ktorý bol predmetom zádržného
práva chce N.. T. K. odstrániť, aby spoločnosť Q., s.r.o. k nemu nemala prístup. Z uvedeného dôvodu
telefonoval 28.3.2014 o 8.45 hod. N.. T.ovi K.vi, a povedal mu vetu: „Dobré ráno pán podnikateľ, sú

problémy s neuhradenými faktúrami, treba prísť do predajne, kde Vaši zamestnanci vyvážajú tovar ….“,
ktorý trval 13 sekúnd, poprel, aby sa poškodenému 3 - 4 minúty vyhrážal.
Následne sa s poškodeným stretol v predajni na ulici P. XX v Košiciach s tým, že jeho brat T. prišiel
neskôr. Vysvetlili poškodenému, že nemôže odvážať tovar uvedený v spomínanej zabezpečovacej
zmluve, zároveň ho upozornili, že spoločnosť Q., s.r.o. má právo zadržať spísaný tovar dňom 31.3.2014.

Obžalovaní poškodenému oznámili, že ďalší tovar už vyvážať nesmie, po čom poškodený odišiel.
Svedkom týchto udalostí z rána 28.3.2014 mali byť N.. Q. O., N.. C. L. a Y. L..
K skutku uvedeného v bode 2 výroku rozsudku vypovedal, že mu v poobedňajších hodinách N.. Q. O.
opäť oznámila, že zamestnanci poškodeného napriek ich výhradám pokračujú v nakladaní a vyvážaní
tovaru z predajne. Keď do predajne prišiel, P. H. a Y. J. boli pri aute pred vchodom. Oznámil im, že nesmú
vyvážať tovar, na ktorý má spoločnosť Q., s.r.o. zádržné právo a vytýkal im, že tak naďalej robia. Musel

na nich zvýšiť hlas, avšak poprel, aby sa P.ovi H.vi vyhrážal, že mu rozbije tyčou hlavu a že im podpáli
auto. Nato P. H. a Y. J. tovar vyložili a vrátili naspäť do predajne. Následne dal T. L. vymeniť zámky na
prevádzke, kde sa zdržal asi do 18.30 hod. s tým, že P. H. a Y. J. tam boli asi do 16.00 hod..
Podobne vypovedal aj obžalovaný T. L.. Tvrdil, že dňa 28.3.2014 sa od brata dozvedel, že poškodený N..
T. K. vyváža z objektu na ul. P. XX v Košiciach tovar, na ktorý mali zádržné právo. Keď prišiel do predajne,

už tam boli jeho brat T. a N.. T. K.. Následne došlo ku incidentu, pri ktorom poškodenému vytýkal, že
uteká z predajne, avšak poprel, aby sa mu pritom vyhrážal. T. L. priznal, že mohol byť vulgárny a že
ostrejšie vystupoval, lebo sa blížil termín, kedy podľa splátkového kalendára mal poškodený uhradiť svoj
dlh voči spoločnosti Q., s.r.o., ale namiesto úhrady dlhu vyvážal tovar, na ktorý mali zádržné právo. Preto
poškodenému začal tykať. Keď sa proti tomu poškodený ohradil, povedal mu: „Keď chcem niekomu

prijebať, tak mu tykám!“, čo mohli vidieť aj zamestnanci poškodeného N.. T. K., ktorí vynášali tovar z
predajne.
Poškodený N.. T. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol riaditeľom spoločnosti
H., s.r.o., ktorá mala predajňu v prenajatých priestoroch patriacich spoločnosti Q., s.r.o., na P. č. XX
v Košiciach.

Ohľadom skutku uvedeného v bode 1 výroku rozsudku uviedol, že dňa 28.3.2014 telefonoval s T.om
L.om. V telefóne počul aj hlas druhej osoby, ktorý mu nadával do vyjebaných kokotov. Poškodený najprv
tvrdil, že druhý hlas patril T.ovi L.ovi, neskôr však uviedol, že sa na jeho hlas podobal.
T. L. sa ho pýtal, kedy príde do práce, kde sú ich peniaze, prečo ich nezaplatili a kedy zaplatia. Následne
mu telefonoval Y. L., že z prevádzky na ulici P. XX nechceli pustiť ich vozidlá, ktoré išli s tovarom k

zákazníkom. Keď tam prišiel, stretol sa s T.om L.om, ktorý mu vyčítal, že si neplní svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Q., s.r.o.. Keď sa pýtal T.a L.a, ktoré náležitosti
zmluvy neplní, neodpovedal, opakovane mu vulgárne nadával. Napokon povedal, že mu poláme nohy,
keď nezaplatí do pondelka a vyhrážal sa, že ho "odjebe". Toto sa udialo za prítomnosti Y. L. a N.. C. O..
Ku skutku uvedeného v bode 2 výroku rozsudku uviedol, že mu Y. L. v poobedňajších hodinách oznámil,

že zamestnanci spoločnosti Q., s.r.o., menia zámky na objekte, že ich ohrozujú a že sa im vyhrážajú.
Následne sa stretol s Y.om L.om a N.. C. L. s ktorými si ozrejmil situáciu, po čom okolo 19.00 hod. bol
prípad nahlásiť na OO PZ Košice - Juh.
Na otázku prokurátora, aby sa podrobnejšie vyjadril k obsahu raňajšieho telefonátu poškodený
odpovedal, že si na to už nepamätá. Zopakoval, že T. L. mu v telefonáte prikazoval, aby okamžite prišiel

do práce a pýtal sa ho, kedy zaplatí a podobné veci. V telefonáte počul aj druhý hlas, ktorý používal
slová "kokot vyjebaný" a podobné. Padla tam kopa vulgarizmov a dvojzmyselných viet.
Poškodený N.. T. K. uviedol, že k vyhrážkam voči jeho osobe došlo až po tom, čo prišiel do predajne. T.
L. používal dvojzmyselné narážky typu: „ ...len aby si mohol zaplatiť, ... len aby si mohol prísť“.
T. L. sa mu začal vyhrážať až po tom, keď sa poškodený ohradil, že mu T. L. tyká, keď mu povedal, že

"keď ide niekoho odjebať, tak mu zásadne tyká". Znenie tejto vyhrážky si poškodený pamätal presne. Z
uskutočneniavyhrážokobžalovanýchmalpoškodenýstrachhlavnepreto,lebosaodN..Q.O. dozvedel,
že si na nich má dať pozor, lebo jeden z nich je bývalý príslušník ŠTB, že vie dobre ako sú títo ľudia
cvičení a čoho sú schopní.
Poškodený tiež potvrdil, že spoločnosť H., s.r.o. mala voči spoločnosti Q., s.r.o. dlh na nájomnom vo

výške okolo 20.000,- Eur. Prvú mesačnú splátku dlhu vo výške 7.000,- Eur mala spoločnosť H. uhradiť
31.3.2014. Preto dovtedy údajne nebol dôvod na uspokojenie pohľadávky realizáciou zádržného práva.
Poškodený poprel, aby chcel úhrade dlhu predísť vysťahovaním tovaru. V dodávke, ktorá bola príčinoukonfliktu, bol naložený sprchovací kút, ktorý chcel vodič zaviesť k zákazníkovi, čo nie je podľa neho
možné vnímať ako dramatické zmenšovanie zásob.
Na otázku obhajcu - prečo podal trestné oznámenie až v poobedňajších hodinách, keď sa mu už ráno

mali obžalovaní vyhrážať - poškodený odpovedal v tom význame, že konanie obžalovaných gradovalo
a najvyššiu intenzitu dosiahlo v čase, keď už nebol prítomný v objekte na ulici P. XX. Od niektorého z
jeho zamestnancov sa dozvedel, že sa nemá zdržiavať na dvore objektu na P. XX a ak sa tak stane, tak
mu podpália auto. Po rozhovore s Y.om L.om a N.. C. L. dospel k záveru, žeby jeho zamestnanci nemali
chodiť do objektu, ak majú obavu o svoj život.

Na otázky obžalovaných vypovedal poškodený v tom význame, že v prípravnom konaní netvrdil, aby
sa mu obžalovaný T. L. vyhrážal, že mu poláme nohy. Na otázku, či trvá na tom, že sa mu v telefonáte
obžalovaní vyhrážali poškodený uviedol, že trvá na tom, že počul hlasy, ktoré sa podobali na hlasy
obžalovaných, ktorí sa domáhali, aby okamžite prišiel do sídla prevádzky na ul. Štúrovu XX, že tam
odznela kopa vulgarizmov a niekto mu nadával do kokotov vyjebaných. K dĺžke telefonátu sa poškodený
vzhľadom na časový odstup už presne vyjadriť nevedel.

Po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaný T. L. na hlavnom pojednávaní (13.9.2018) predložil
"záznam o podaní vysvetlenia vyhotovený na OO PZ Humenné zo dňa 9.8.2017", ktoré podal poškodený
N.. T. K.. Z jeho obsahu vyplýva, že sa T. L. mal vyhrážať iným zamestnancom spoločnosti H., s.r.o.,
pričom poprel, aby sa mu T. L. vyhrážal. Trestné oznámenie na T.a L.a a T. L.a podal preto, lebo uvedené
osoby zadržali tovarové zásoby a hmotný majetok spoločnosti H., s.r.o.. T. L. vysvetlil, že uvedené

vysvetlenie sa vzťahuje k ich trestnému oznámeniu za trestný čin poškodzovania veriteľa voči Y.. Y. Č.,
správkyni konkurznej podstaty spoločnosti H., s.r.o., ktorá nimi zaistený a odovzdaný tovar predala a
uspokojila iba jedného veriteľa spoločnosti H., s.r.o..
Poškodený N.. T. K. sa vyjadril tom význame, že sa mu nevyhrážal T. L. (iba T. L.) a že konflikt v
prejednávanej veci mal iba s obžalovaným T.om L.om. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach

bol poškodený opätovne vypočutý. Rozpory vo výpovediach vysvetlil tým, že si spomína najmä na
telefonát s T.om L.om, ktorý bol v podstate o vulgárnostiach. Po tomto telefonáte došlo k ich stretnutiu
v priestoroch predajne H., s.r.o., kde sa napäté vzťahy medzi ním a T.om L.om upokojili, avšak zvýšili
sa napäté vzťahy s T.om L.om. S odstupom času túto situáciu vníma menej emotívne a osobne nemá
záujem na trestnom stíhaní a potrestaní obžalovaných. V tom čase tieto vyhrážky vnímal ako dôvodnú

obavu. Okrem spomínaného prípadu nedošlo z ich strany voči nemu k ďalším atakom a obaja obžalovaní
sa mu za svoje konanie ospravedlnili. Vzhľadom na časový odstup štyroch rokov už nevedel presne
interpretovať rozhovor medzi ním a obžalovaným a ohľadom skutku vypovedať podrobnejšie.
Poškodený P. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v marci roku 2014 pracoval
spolu s Y.om J.om ako vodoinštalatér v spoločnosti H., s.r.o., ktorej majiteľom bol N.. K.. Obžalovaný T.

L. prišiel dňa 28.3.2014 do predajne okolo 8.00 hod. N.. Q. O. im povedala, aby nič nevyvážali, lebo na
veciach, ktoré sú v predajni je zádržné právo. Vysvetlil, že odvážajú sprchovací kút, ktorý boli následne
namontovať zákazníkovi.
Pred obedom sa vrátili a na pokyn N.. T. K. demontovali tovar vystavený na predajni. V poobedňajších
hodinách opäť prišiel do predajne obžalovaný T. L., kričal na nich aby vypadli, aby tovar nedemontovali,

že materiál je jeho a ostáva v predajni. Vyhrážal sa im, že im podpáli auto a že im tyčou rozbije hlavu.
Obžalovaný pritom nemal nič v rukách. Vtedy mal poškodený P. H. skutočne obavu, že obžalovaný svoje
vyhrážky uskutoční, a preto obžalovanému povedal, že odídu, len čo si zoberú svoje veci. Vyhrážky
obžalovaného T.a L.a mal počuť aj Y. J.. N.. C. L. a Y. L.. Boli síce v predajni asi 20 metrov od nich, takže
P. H. nevedel, či vyhrážky T.a L.a počuli. P. H. si nepamätal, či sa tam nachádzala aj N.. Q. O..

Svedok Y. J. k udalostiam zo dňa 28.3.2014 vypovedal, že ráno na pokyn N.. T. K. demontovali
umývadlá a iné veci, ktoré mali previezť do pobočky spoločnosti Kerimax na Rastislavovej ulici. Na
prevádzku došiel aj obžalovaný T. L., ktorý bol rozčúlený, zvyšoval hlas a vyzýval ich, aby tieto veci
nechali v predajni, pričom jeho kolegovi P.ovi H.vi sa vyhrážal, že mu železnou tyčou rozbije hlavu.
V demontáži vystaveného tovaru nepokračovali. Odviezli iba tovar, ktorý bol určený konkrétnemu

zákazníkovi. Rovnako aj P. H. nechal všetko tak a odišiel preč, pretože nemohol predvídať reakciu
obžalovaného L.a. Svedkom tejto udalosti boli N.. C. L. a Y. L., ktorí vyhrážky obžalovaného T.a L.a
počuli.
Svedok Y. L. zamestnanec spoločnosti H., s.r.o. potvrdil, že dňa 28.3.2014 v ranných hodinách nakladali
spolu s Y.om J.om a P.om H.m tovar určený zákazníkovi. N.. Q. im oznámila, že tovar nakladať nemôžu.

Po chvíli prišiel T. L., ktorý hľadal N.. K.. Najprv trval na tom, že nemôžu nič vyvážať, potom auto
skontroloval a súhlasil s tým, aby s tovarom odišli. On ostal v predajni.
Okolo 9.00 - 10.00 hod. prišli do predajne T. L., T. L., N.. O. aj N.. K., od ktorého sa obžalovaní dožadovali
informácie, kedy im zaplatí peniaze. N.. K. sa odvolal na splátkový kalendár s tým, že splátka mala byťsplatná až 31.3.2014. Na obžalovaných N.. T. K. reagoval normálne, ustráchaným dojmom nepôsobil.
N.. O. oboch obžalovaných sprevádzala a poškodenému ukazovali nejakú notársku zápisnicu, o ktorej
sa N.. K. vyjadril, že o nej nič nevie. Pri komunikácii s poškodeným obžalovaní použili aj ostrejšie slová.

Mali podozrenie, že ich N.. T. K. klame a že sa na predajni niečo deje. N.. K. im oznámil, že sa bude
držať splátkového kalendára. Pri vzájomnej komunikácii voči sebe zvyšovali hlas a to ako N.. K. tak aj
obžalovaní.
V prípravnom konaní svedok Y. L. vypovedal že " ... mladší L. povedal pánovi K.vi, že sa môže ľahko
stať, žeby chcel zaplatiť, ale nebude môcť ..." a na otázku N.. T. K. - kedy si potykali - mu mal L.

mladší povedať ... " koho chce odjebať, tak tomu tyká", že sa T. L. vyhrážal P.ovi H.vi, že mu trubkou
rozbije hlavu. Na návrh prokurátora bola časť zápisnice o jeho výpovedi prečítaná za účelom odstránenia
rozporov. Rozpor vo svojej výpovedi svedok Y. L. vysvetlil odstupom času s tým, že si na tieto udalosti
už nepamätá. Pripustil však možnosť, že k tomu došlo tak, ako skôr vypovedal.
Ohľadom udalostí, ku ktorým došlo v poobedňajších hodinách svedok Y. L. potvrdil, že okolo 15.30 hod.
prišiel do predajne T. L., ktorý zamestnancov spoločnosti H., s.r.o. začal vyháňať z predajne. Kričal, aby

okamžite vypadli, že tam nemajú čo robiť. Svedok mu povedal, že tak urobí, len čo vypne počítače.
Svedkyňa N.. Q. O. potvrdila, že oboch obžalovaných pozná. V spoločnosti Q., s.r.o. pracuje ako
účtovníčka a zároveň má na starosti administratívnu časť správy pri vymáhaní pohľadávok. V objekte
spoločnosti bola aj spoločnosť H., s.r.o. N.. T. K.. Keďže táto spoločnosť mala voči spoločnosti Q., s.r.o.
dlhy, pohľadávky voči nej boli zabezpečené zmluvou o zádržnom práve. V priebehu týždňa zistila, že

svoj tovar spoločnosť H., s.r.o. vo zvýšenej miere sťahuje z predajne, čo oznámila aj T.ovi L.ovi. Tento
sa dostavil do areálu na ul. P. XX v Košiciach, kde čakali na otvorenie predajne. Už vtedy tam stáli dve
autá. Kontrolovala výklady, či odtiaľ nemizne nejaký tovar. Keď T. L. prišiel, telefonoval N.. T.ovi K.vi, aby
ho zavolal do predajne. Počula prvú časť telefonátu, keď T. L. povedal: „Dobré ráno, pán podnikateľ,
Vy ešte spíte?“, alebo niečo v tom význame. O čom sa ďalej telefonicky rozprávali, k tomu sa vyjadriť

nevedela, pretože T. L. počas telefonovania chodil po predajni. Keď N.. T. K. prišiel, pýtala sa ho, prečo
vyvážajú tovar z predajne, na ktorú majú zádržné právo. N.. T. K. sa odvolával na dohodu o splátkach
dlhu, že má právo zaplatiť až 31.3.2014. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaní a N.. T. K. sa rozprávali
zvýšeným hlasom. Nezaregistrovala, aby sa poškodenému N.. T.ovi K.vi vyhrážali. V tom čase boli v
predajni aj Y. L. a neskôr prišla N.. C. L.. Obaja obžalovaní s N.. K.m vyšli mimo predajňu. Keď sa vrátili,

T. L. ju vyzval, aby išla preč s tým, že sa budú držať dohody. Pamätala si, že T. L. na adresu N.. T. K. ešte
povedal: „Ešte budete chcieť zaplatiť, ale nebudete mať komu“ alebo niečo v tom význame. Poškodený
N.. T. K. sa na to usmieval. Situáciu vôbec nevnímala ako dramatickú.
V priebehu dňa si všimla, že nakladanie tovaru zamestnancami spoločnosti H., s.r.o. pokračuje, čo
oznámila T.ovi L.ovi. Na jeho pokyn zavrela bránu, aby vozidlá tejto spoločnosti nemohli pokračovať

v nakladaní tovaru a ostala strážiť vonku. V dodávke, ktorú uvoľnila na základe prosby N.. L., boli iba
kancelárske potreby. Účelom bolo zaistiť tovar, spísať ho, aby zoznam mohli predložiť súdu za účelom
ďalšieho konania. Kým sa predajňa uzamkla, zamestnanci spoločnosti H., s.r.o. sedeli v aute pred
predajňou. Svedkyňa N.. Q. O. nemala dojem, aby sa títo zamestnanci niečoho obávali, keďže čakali
vo svojich autách asi 40 minút. Kedykoľvek mohli z areálu odísť. Areál nemohli uzavrieť, keďže do neho

mali prístup aj iné osoby.
Na otázky obhajoby svedkyňa N.. Q. O. potvrdila, že nebola nikdy svedkom, aby sa obžalovaní
niekomu vyhrážali avšak uviedla, že obžalovaní majú trochu ostrejšie hlasy. Ani inkriminovaného dňa
od obžalovaných nepočula vyhrážky alebo slová, ktoré by mohli byť za vyhrážky považované.
L. P. nebol priamym svedkom prejednávaných udalostí. Potvrdil, že ako konateľ spoločnosti Q., s.r.o.

T.ovce, bol vlastníkom objektu na ulici P. XX v Košiciach. Poškodeného N.. K. vnímal ako chronického
neplatiča, ktorý jeho spoločnosti Q., s.r.o. neplatil nájomné, vyhýbal sa plneniu si svojich povinností a
dohodnutý splátkový kalendár neplnil. Pohľadávky napokon riešili so správkyňou konkurznej podstaty
spol. H., s.r.o.. Okolnosti týkajúce sa prenájmu riešila N.. O..
Ako svedkovia boli vypočuté aj osoby, ktoré v objekte na ul. P. č. XX mali prenajaté ďalšie priestory a

kancelárie.
Svedkyňa Y.. W. G. sídli v kancelárii, za ktorou je zasadacia miestnosť. Ešte pred prejednávanou
udalosťou často registrovala jednanie obžalovaných s N.. K.m. Keďže dvere zasadacej miestnosti
nepriliehali, dozvedela sa, že N.. K. neplatí včas a riadne nájomné spoločnosti, ktorú zastupovali
obžalovaní. Z rozhovorov, ktoré si vypočula bolo možné vyvodiť záver, že voči správaniu N.. K. boli

obžalovaní až prekvapivo zhovievaví, stále s ním slušne jednali. N.. O. radila ako má postupovať pri
zriadení zádržného práva vo vzťahu k tovaru, ktorý mala v predajni spoločnosť H., s.r.o..
Dňa 28.3.2014, sama upozornila N.. O. na to, že spoločnosť H., s.r.o. sťahuje z predajne tovar, ktorý mal
byť predmetom zádržného práva. Na žiadosť N.. O. od pracovníčky predajne zistila, že spoločnosť H.,s.r.o. chce svoj tovar vysťahovať z objektu. Túto skutočnosť oznámila N.. O.. V doobedňajších hodinách
bola na nádvorí, kde sama videla dodávku alebo nejaké väčšie auto a pracovníkov, ktorí tovar nakladali.
Na základe toho čo sa dozvedela v priebehu vyšetrovania, považuje tvrdenia N.. K. za vyfabulované.

V jej prítomnosti ani jeden z obžalovaných voči N.. K.vi nepoužil žiadne vyhrážky a nepočula, aby mu
vulgárne nadávali.
Svedok L. Y. bol dňa 28.3.2014 zamestnancom spoločnosti Nábytok W., s.r.o. Košice, ktorá mala
prevádzku v prenajatých priestoroch spoločnosti Q., s.r.o. na ulici P. XX v Košiciach. Toho dňa prišiel
do prevádzky T. L., ktorý ho požiadal, aby vyšiel von, lebo potrebujú uzavrieť prevádzku spoločnosti

H., s.r.o., na ktorej sa menili zámky. Pracovníkov spoločnosti H., s.r.o. videl vonku pred prevádzkou.
Nepočul, aby sa niekto niekomu pred predajňou vyhrážal. K obsahu rozhovoru vo vnútri prevádzky
spoločnosti H. sa vyjadriť nevedel.
Svedok N.. Y. I. dňa 28.3.2014 pracoval v spoločnosti JL T., s.r.o. Košice, ktorá ma tiež prevádzku v
objekte na ulici P. XX, Košice. Od obžalovaných sa dozvedel, že spoločnosť H., s.r.o. odchádza bez
toho, aby zaplatila nájomné. T. L. sa snažil vymeniť zámky v priestoroch spoločnosti H., s.r.o.. Svedok

N.. Y. I. nezaregistroval, aby sa počas jeho prítomnosti niekto niekomu vyhrážal. V tom čase tam boli aj
zamestnanci spoločnosti H., s.r.o., P. H. a Y. J., ktorých osobne nepozná. Z videnia pozná aj N.. T. K.,
ale vzhľadom na odstup času si nespomína, či v tom čase tam bol aj on. P. H. a Y. J. videl nakladať veci
z predajne H. do dodávky. Tvrdil, že k N.. O., ktorá ich upozorňovala, že tieto veci nakladať nemôžu, sa
správali arogantne. Svedok N.. Y. I. tvrdil, že P. H. a Y. J. vystupovali sebavedomo a nezdalo sa mu, že

by z niekoho mali strach. Svedok N.. Y. I. nepočul, aby sa obžalovaní vyhrážali týmto zamestnancom.
Vo firme bol celý deň, odchádzal v poobedňajších hodinách medzi 16.00 až 17.00 hod..
Podobne vypovedal aj svedok N.. B. S., ktorý mal prenajatú kanceláriu oproti predajni H. v hlavnej
budove. Do práce prišiel ráno. Zaparkoval svoje auto pred kúpeľňovým štúdiom, ktoré patrilo N.. K.vi
a bol si v predajni pozrieť nejaké kachličky a vybavenie kúpeľne. Oboch obžalovaných videl stáť vo

vzdialenosti 3-4 metre pred predajným pultom, za ktorým sedel N.. T. K.. Počul ako sa rozprávajú, ale
v ich rozhovore nebolo nič výnimočné, čo by si pamätal. Nezaregistroval, aby medzi nimi padli nejaké
vyhrážky. V práci bol asi do 16.00 hod.. Ani okolo 15.30 hod. nezaregistroval, aby došlo k nejakému
konfliktu v predajni H. a jej okolí. Pri odchode zo zamestnania si nič nezvyčajné nevšimol, dvere na
predajni už boli zamknuté. Zamestnancov predajne odchodu zo zamestnania nevidel.

Podobne ani svedok N.. G. V. si nevšimol, aby dňa 28.3.2014 došlo ku konfliktu obžalovaných s N.. K.m
a jeho zamestnancami. Na ulici P. XX v Košiciach má prenajatú kanceláriu, ktorá je od kúpeľňového
štúdia vzdialená asi 15 metrov. Z okna má výhľad na okná kúpeľňového štúdia.
K udalostiam zo dňa 28.3.2014 svedok N.. H. W. vypovedal, že keď odchádzal poobede z práce, rampa
bola spustená. Vrátnik ho zastavil, požiadal ho, aby mu ukázal auto s odôvodnením, že nejaká firma

odtiaľ vyváža nejaké veci. Tohto dňa si nevšimol žiaden rozruch. Obžalovaných ani iné osoby nevidel,
komunikoval iba s vrátnikom.
Svedkyňa Y.. X. B. si z udalosti, ku ktorým došlo 28.3.2014. pamätá iba to, že brána do objektu
bola zatvorená, čo sa obvykle nestávalo. Až neskôr sa od N.. O. dozvedela, že spoločnosť,
ktorá prevádzkovala kúpeľňové štúdio mala nedoplatky na nájomnom a že správcovská spoločnosť

vykonávala zádržné právo. Zdôraznila, že nezaregistrovala ani nepočula, aby sa toho dňa niekto
niekomu vyhrážal.
Zo zápisnice o výpovedi svedka Y. G. z č.l. 128-130 súd zistil, že po príchode do práce na ul. Štúrovu
počul krik a hádku, ku ktorej došlo okolo 10.00 hod. a aj neskôr asi o 15.00 hod.. Krik bol nezrozumiteľný.
Od muža, ktorý ho požiadal, aby priestor opustil sa dozvedel, že spoločnosť, ktorá využívala prenajaté

priestory, mala nedoplatok na nájomnom a tajne sa chcela odsťahovať.
Na otázku obhajcu - či sa obžalovaní niekomu vyhrážali kvôli tomu, že nezaplatil nájomné - svedkovia
N.. Y. I., B. S., N.. G. V., N.. H. W. vypovedali, že aj im sa stalo, že platby za nájom nezaplatili včas.
S obžalovanými to však stále korektne vyriešili a nezaregistrovali, aby obžalovaní ináč jednali aj s
ostatnými nájomníkmi.

Zdravotný stav svedkyne N.. C. L. neumožňoval jej výsluch na hlavnom pojednávaní. Zo zápisnice o jej
výsluchu z prípravného konania bolo možné zistiť, že dňa 28.3.2014 prišla do predajne kúpeľňového
štúdia, kde v tom čase pracovala. O 09.30 hod. prišiel do predajne aj N.. T. K. spolu s obžalovanými
a s N.. Q. O.. Obžalovaných dovtedy osobne nepoznala a nevedela ani aký majú vzťah k predajni
spoločnosti H., s.r.o.. Spolu sa rozprávali, pričom intenzita ich hlasov sa stupňovala. Vtedy začula, ako

sa niekto z obžalovaných pýtal, kedy zaplatia a kde sú ich peniaze. Mladší z obžalovaných mal oznámiť
poškodenému, že keď nezaplatí v pondelok, tak predajňu zavrú. Poškodený im odpovedal, že sa drží
nájomnej zmluvy a splátkového kalendára. Nato mladší z obžalovaných začal poškodenému tykať, voči
čomu sa poškodený ohradil. Vtedy poškodenému mladší z obžalovaných povedal: "Keď chcem niekomuprijebať, tak mu tykám!" Poškodený N.. K. povedal, že je rád, že to počuli aj ostatní a ďalej sa rozprával
s obžalovaným T.om L.om, ktorý poškodenému vytýkal, že rozpredávajú jeho majetok, na ktoré má
zádržné právo. N.. O. predložila poškodenému nejaký zoznam, pričom obžalovaný T. L. nedovolil, aby

ho poškodený zobral do rúk a vyzval N.. O., aby odišla. Po čase odišiel aj poškodený N.. T. K..
K udalostiam, ku ktorým došlo v poobedňajších hodinách N.. C. L. uviedla, že okolo 15.00 hod. jej kolega
Y.L.oznámil,žeichN..O.vyzvala,abyopustilisvojepracovisko,žesapredajňazatvára.Keďžebránado
objektu už bola zatvorená, N.. O. odmietla pustiť auto, ktoré si objednali na odvoz papiera. Podozrievala
ju aj jej kolegov, že vynášajú dokumenty. Vrátila sa na pracovisko zbaliť si svoje veci. Po príchode

staršieho z bratov L.ových počula hlasnú vravu a zvadu. Na to jej kolegovia opustili predajňu a L. starší ju
vyzval, aby tak urobila aj ona. Po opustení priestorov kúpeľňového štúdia, L. starší požiadal Y. L. o kľúče
od predajne a vymenil na nej zámky. Potom sa s N.. O. zdržal asi 15 minút v priestoroch spoločnosti
Nábytok W. a pustili ich von. Na otázku obžalovaného T.a L.a - či firmu H. vydieral - odpovedala, že
nevie. Potvrdila, že sa toho dňa medzi 17.00 a 18.00 hod. stretla s poškodeným N.. T.om K.m. Okrem
incidentu obžalovaného T. L.a s poškodeným N.. T.om K.m, ku ktorému došlo v súvislosti s tykaním

poškodenému, svedkyňa iný incident nepopisovala.
Z listinných dôkazov predložených obhajobou vyplýva, že dňa 1.2.2012 spoločnosť Q., s.r.o. T.ovce
ako prenajímateľ, uzatvorila so spoločnosťou H., s.r.o. Bardejov ako nájomcom zmluvu o nájme
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na ul. P. č. XX v Košiciach. Nájomné bolo
stanovené na sumu 2.988,32 Eur mesačne (bez DPH). Z dohody o splácaní dlhu uzatvorenej uvedenými

spoločnosťami dňa 7.2.2014 je zrejmé, že za obdobie od 6.8.2013 do 11.2.2014 dlhovala spoločnosť
H., s.r.o. spoločnosti Q., s.r.o. na nájomnom 20.132,42 Eur, ktoré sa zaviazala splatiť v 7. mesačných
splátkach po 7.170,- Eur od 31.3.2014 do 31.8.2014. Spoločnosť Q., s.r.o. si chcela zabezpečiť svoju
pohľadávku voči spoločnosti H., s.r.o. vo forme zádržného práva, o čom svedčí notárska zápisnica
vyhotovená Y.. H. C. dňa 15.4.2013, ktorá obsahovala súpis tovaru vystaveného v predajni H.. V prípade

neuhradenia dlhu poškodeným po tomto dátume chcela spoločnosť Q., s.r.o. spísané veci zadržať a
zoznam zadržaných vecí predložiť s návrhom súdu. Spoločnosť H., s.r.o. nájomné naďalej neuhrádzala
a jej dlh stúpol ku dňu 1.4.2014 na 26.268,32 Eur, čo vyplýva z návrhu podaného Okresnému súdu
Bardejov.
Po udalostiach, ktoré sú predmetom trestného stíhania, spoločnosť H., s.r.o. zaslala spoločnosti Q.,

s.r.o. dňa 25.3.2014 faktúru na 25.246,99 Eur za stavebné práce - "Zhodnotenie obchodných priestorov"
a oznámenie o zániku záväzku pohľadávky kompenzačnou námietkou, ktoré podľa poškodeného
spoločnosť Q., s.r.o. neakceptovala.
Podľa vyjadrenia obhajoby následne spoločnosť Q., s.r.o. podala návrh na vydanie platobného rozkazu
za účelom uplatnenia si svojej pohľadávky. Poškodený N.. K. podstatnú časť pohľadávky spoločnosti Q.,

s.r.o. neuhradil. So svojou spoločníčkou N.. C. L. si založili spoločnosti W. a H., ktoré sídlili vo Vranove
nad Topľou na ulici V. XXXX a zaoberali sa rovnakou obchodnou činnosťou ako spoločnosť H., s.r.o..
Z výpisu telefonických hovorov vyhotoveného spoločnosťou ORANGE Slovensko a.s. (č.l. 192) je
zrejmé, že telefonát, ktorým sa mal poškodenému vyhrážať dňa 28.3.2014 o 08.48 trval 13 sekúnd.
Po vykonaní vyššie uvedených dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal vinu u oboch

obžalovaných v zmysle podanej obžaloby, pričom poukázal na výpovede poškodených N.. T. K., P. H.,
svedkov Y. J., N.. L. a svedka Y. L., ktorý potvrdili, že ku spáchaniu skutku došlo spôsobom popísaným
v obžalobe. Navrhol, aby súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov, s uložením probačného dohľadu a primeraných
obmedzení uvedených v § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona. Obžalovanému T.ovi L.ovi navrhol uložiť

trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov.
Obhajca Y.. U. W. v záverečnej reči navrhol, aby súd oboch obžalovaných spod obžaloby prokurátora
oslobodil. Poukázal na to, že vykonanými dôkazmi bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná
obava poškodených o život a zdravie, čo je podmienkou na to, aby ich súd mohol uznať za vinných
v zmysle podanej obžaloby a na doplnenú výpoveď poškodeného N.. K. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 13.9.2018, v ktorej výslovne uviedol, že situáciu, ktorá tvorí predmet trestného stíhania
s odstupom času vníma už menej emotívne, nemá záujem na ďalšom trestnom stíhaní obžalovaných,
ktorí sa mu za skutok ospravedlnili, a ktorých ospravedlnenie aj prijal.
Obžalovaný T. L. a obžalovaný T. L. sa pripojili k záverečnej reči ich obhajcu. Zdôraznili, že poškodeným
nemalivúmysleublížiťtak,akoimbolokladenézavinu.Prejednávanúudalosťsispoškodenýmvysvetlili

a poškodenému sa ospravedlnili. Navrhli, aby ich súd spod obžaloby oslobodil.
Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku je súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.V zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil záväzný právny názor, že je potrebné sa stotožniť
s odvolacími námietkami prokurátora v plnom rozsahu. Na tento záver nemalo vplyv ani ďalšie
dokazovanie vykonané na návrh obhajoby po zrušení predchádzajúceho rozsudku.

Vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní ako aj v priebehu hlavných pojednávaní bolo
preukázané, že obžalovaní T. L. a T. L. sa žalovaných skutkov dopustili tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti obžaloby.
Zo spáchania trestných činov sú obžalovaní usvedčovaní najmä výpoveďou poškodeného N.. T. K.,
ktorú je potrebné považovať za rozhodujúci dôkaz. Jeho výpoveď vzťahujúcu sa na prvú časť skutku,

kedy sa mu mal obžalovaný T. L. vyhrážať telefonicky o 08.45 hod., je potrebné vyhodnotiť v súvislosti
s preukázaným správaním oboch obžalovaných, ktoré nasledovalo toho istého dňa o 09.40 hod. po
príchode obžalovaných do predajne „H.“ v Košiciach na ul. P. č. XX. Obžalovaní na poškodeného čakali
a pod hrozbou násilia, resp. usmrtenia požadovali od neho peniaze za prenájom priestorov. Poškodený
N.. T. K. ako aj svedkovia N.. C. L. a Y. L. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
oboch obžalovaných jednoznačne usvedčili zo spáchania uvedeného skutku, keď podrobne popísali ako

obaja obžalovaní pod hrozbou násilia, resp. fyzickej likvidácie požadovali od poškodeného zaplatenie
nájomného za prenajaté priestory.
Aj keď svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní neopísal priebeh incidentu tak detailne ako v prípravnom
konaní, po jeho vyzvaní, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach, potvrdil, že k spáchaniu skutku
došlo tak, ako to uviedol v prípravnom konaní, kedy jednoznačne usvedčil oboch obžalovaných zo

spáchaniaobochskutkovuvedenýchvobžalobe.RozporyvosvojichvýpovediachsvedokY.L.odôvodnil
značným časovým odstupom od spáchania skutku. Tu je potrebné poukázať na to, že nešlo o rozpory
takého zásadného charakteru, ktoré by zmenili význam výpovede svedka. Uvedený svedok vypovedal
na hlavnom pojednávaní takmer po dvoch rokoch od spáchania skutku, preto je pochopiteľné, ak si
nepamätal detailné podrobnosti spáchania skutku.

Zo spáchania skutku uvedeného v bode 2/ výroku rozsudku bol obžalovaný T. L. usvedčený najmä
svedeckou výpoveďou poškodeného, výpoveďou svedka P. H. a Y. J.. Vyjadrenie Y. L., že P. H. sa
obžalovaného T.a L.a nemusel obávať, keďže bol fyzicky zdatnejší ako, bol iba subjektívny názor svedka
Y. L.. Poškodený P. H. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdil,
že z vyhrážok zo strany obž. T.a L.a mal obavu, že vyhrážky uskutoční, nakoľko ten vystupoval dosť

agresívne. Vyhrážky zo strany obž. T.a L.a voči poškodenému P.ovi H.vi potvrdil tak v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní aj svedok Y. J., pričom sám uviedol, že zo správania obž. T.a L.a a
jeho vyhrážok mal aj on sám strach. P. H., Y. J. a čiastočne aj Y. L. dosvedčili, že obž. T. L. povedal
poškodenému P.ovi H.vi, že mu železnou tyčou rozbije hlavu a že mu podpáli auto. (chýba v odôvodnení
rozsudku, nakoľko súd uvádza ako páchateľa obž. T. L.a).

Za spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia
slobody na dva až šesť rokov.
Za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody až na jeden rok.
Z odpisov z registra trestov je zrejmé, že sa na obžalovaných hľadí ako na netrestaných. Obžalovaný

T. L. je na starobnom dôchodku. Je rozvedený, deti má už dospelé. Obžalovaný T. L. sa v roku 2016
oženil a stará sa o 6-ročného syna. Ostatné deti má už zaopatrené. Živí sa ako podnikateľ.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal u oboch obžalovaných na poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného zákona., t. j., že viedli riadny život, prihliadal na dobu, ktorá od
spáchania trestného činu uplynula a okolnosti, za ktorých k spáchaniu trestných činov došlo. Priťažujúce

okolnosti nezistil.
Súd sa riadil ustanovením § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého môže podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu,
má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia

slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky ustanovenia uloženia podmienečných trestov

u oboch obžalovaných. Vzhľadom na vyhodnotenie osoby obžalovaných, aj na okolnosti prípadu má
zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu u obidvoch obžalovaných výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný.Preto súd každému z obžalovaných podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo
výmere 24 mesiacov s tým, že u obžalovaného T.a L.a sa jedná o úhrnný trest odňatia slobody, preto
mu jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov. Obžalovanému T.ovi L.ovi

stanovil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý bol stíhaný iba za jeden trestný čin.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.