Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 40C/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218209600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7218209600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobcu: S.. V. S., J.. X.XX.XXXX,

G. I. H., N. Č.. XXX/X, proti žalovanému: Y. N., M..N.., F.: XXXXXXXX, N. N. I. Č. V., K., H. X. Č.. XXXX/
XX, o zaplatenie 250 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 5 % odo dňa 05.09.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky (ďalej len žaloba) doručeným súdu dňa 1.10.2018
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenia 250 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
odo dňa 31.08.2016 do zaplatenia, z titulu finančnej kompenzácie za meškanie letu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXX s Cestovnou kanceláriou
P. - tour, s.r.o., uzavretej v jeho prospech objednávateľkou H. K., sa v dňom XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX
zúčastnil zájazdu v Y., na ostrove N.Í., s odletom na N. dňa XX.XX.XXXX. Spiatočný let č. XDXXXX

žalovanej spoločnosti na trase Q. - G., s pravidelným odletom o 14:55 hod., však meškal viac ako 3
hodiny, ktorá skutočnosť vyplýva aj z oznámenia cestovnej kancelárie zo dňa 16.08.2016.

3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca listom zo dňa 16.08.2016 oznámil objednávateľke zájazdu,
že z dôvodu meškania letu č. XDXXXX z Q. do G. dňa XX.XX.XXXX, ktorý meškal viac ako 3 hodiny,
vznikol účastníkom zájazdu pravdepodobne nárok na finančnú kompenzáciu od leteckej spoločnosti Y.
N., a.s. podľa európskeho nariadenie D. č. XXX/XXXX.

4. Žalobca výzvou zo dňa 24.08.2016 vyzval žalovaného k bezodkladnej úhrade finančnej kompenzácie
vo výške 250 eur v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 30.08.2016, na ktorú nereagoval a žalobcovi nezaplatil požadovanú finančnú
kompenzáciu.

5. Súd doručil žalovanému v zmysle čl. 5 bod. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tlačivo C na
odpoveď, kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami a s dôležitými informáciami a
usmernením na vyplnenie tlačiva. Žalovaný predmetné tlačivo a návrh a prílohami prevzal dňa 9.10.2018
(ako vyplýva zo Sledovania zásielok Slovenskou poštou na č.l. 35 spisu).6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril po uplynutí 30dňovej lehoty určenej Nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

dňa 12.11.2018, preto súd k vyjadreniu žalovaného neprihliadol.

7. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených
stranami sporu v súlade s ustanovením § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 30.11.2018 oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo zverejnené v súlade
s § 219 ods. 3 CSP.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je právnickou osobou, so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

súd skúmal, či je daná právomoc na konanie v danej veci. Jedná sa o vzťah, ktorý možno považovať
za vzťah spotrebiteľský, z toho dôvodu súd v zmysle čl. 15 bod 1 písm. c.) v spojitosti s čl. 16 bod
1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomociach a uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych
a obchodných veciach uvedeného nariadenia, konštatuje, že je daná právomoc tunajšieho súdu na
prejednanie a rozhodnutie vo veci.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXX zo
dňa 13.07.2016, Pokynmi k zájazdu č. XXXX, I., Oznámením o meškaní letu z 16.08.2016, emailovou
komunikáciou a výzvou zo dňa 24.08.2016 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o obstaraní zájazdu č.
XXXX zo dňa 13.07.2016. Žalobca mal prostredníctvom cestovnej kancelárie P.-tour, s.r.o. zabezpečený
zájazd do Y. - N.. Z pripojených pokynov vystavených P.-tour, s.r.o. vyplýva, že deň odletu č. XDXXXX
do zahraničia bol stanovený na 17.07.2016 z letiska G. (G.) do cieľového letiska Q. (Q.), s časom odletu

o 12:10 hod. a časom príletu o 14:05 hod. Deň odletu zo zahraničia č. XDXXXX na Slovensko bol
stanovený na 24.07.2016 z letiska Q. (Q.) do cieľového letiska G. (G.), s časom odletu o 14:55 hod.
a časom príletu o 18:05 hod. Z oznámenia cestovnej kancelária P.-tour, s.r.o. zo dňa 16.08.2016 bolo
zistené, že došlo k meškaniu letu č. XDXXXX, oproti pôvodne plánovanému príletu o viac ako tri hodiny.
Plánovaný čas príletu z Q. do G. bol stanovený na 18:05 hod., avšak v dôsledku meškania bol prílet

až o 21:30 hod., ktorú skutočnosť potvrdzuje aj emailová komunikácia medzi cestovou kanceláriou P.-
tour, s.r.o a objednávateľkou zájazdu.

11. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

12. Podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 261/2004, sa nariadenie za podmienok
špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: a) im bol proti ich vôli odmietnutý
nástup do lietadla, b) bol ich let zrušený, c) ich let má meškanie.

13. Podľa čl. 6 bod 1 písm. a.) uvedeného Nariadenia, keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene

očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: dve hodiny alebo viac v prípade letov
do vzdialenosti 1500 km alebo menej, prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: i) pomoc
bližšie určenú v čl. 9 ods. 1 písm. a.) a čl. 9 ods. 2.

14. Podľa čl. 7 bod 1 písm. b.) uvedeného Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci

dostanú náhradu v nasledovnej výške: 250 Eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo
menej.

15. Podľa čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa nariadenie sa uplatňuje

v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov anákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

16. Podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, Navrhovateľ začne
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené
v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným
komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát,
v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré

podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

17. Podľa čl. 5 bodu 1 až 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto
žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je

potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu
súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po
doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť
I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa

doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne
vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

18. Podľa čl. 7 bod. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súdu alebo
tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo
tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

19. Z rozsudku Súdneho dvora (4. komory) z 19. 11 2009 v spojených veciach C - 402/2007 Q. D. a
spol. proti Condor Flugdienst GmbH a C - 432/2007 D. J. proti Air France SA., boli riešené prejudiciálne
otázky, týkajúce sa okrem iného aj riešenia, či cestujúci, ktorých let má meškanie, sa môžu považovať
za cestujúcich, ktorých let bol zrušený. V danom prípade treba porovnávať situáciu cestujúcich, ktorých
let má meškanie, so situáciou cestujúcich, ktorých let bol zrušený (bod 50). V tejto súvislosti treba

pripomenúť, že Nariadenie č. 261/2004 sleduje štandardizované a bezprostredné nahradenie škôd,
a to rôznymi formami v situáciách, ku ktorým dochádza v prípade odmietnutia nástupu do lietadla,
zrušenia letu alebo veľkého meškania letu (rozsudok IATA a ELFAA, už citovaný, bod 43), (bod 51).
Prostredníctvom týchto foriem nápravy, má Nariadenie č. 261/2004 za cieľ napraviť okrem iného škodu,
ktorá v prípade dotknutých cestujúcich spočíva v strate času, čo je možné vzhľadom na jeho nezvratný

charakterkompenzovaťlenposkytnutímnáhrady(bod52).Vtomtoohľadevšaktrebauviesť,žeuvedená
škoda vzniká tak cestujúcim, ktorých let bol zrušený, ako aj cestujúcim, ktorých let má meškanie, ak
predtým, než dosiahnu cieľové miesto, sa výrazne predĺži čas prepravy oproti času prepravy pôvodne
stanoveného leteckým dopravcom (bod 53). Treba teda skonštatovať, že cestujúcim, ktorých let bol
zrušený a cestujúcim, ktorých let má meškanie, bola spôsobená podobná škoda spočívajúca v strate

časuanachádzajúsatakvporovnateľnýchsituáciáchnaúčelyuplatneniaprávananáhraduupraveného
v čl. 7 Nariadenia č. 261/2004 (bod 54).

20. Súd sa oboznámil aj s ďalším rozsudkom Súdneho dvora (Veľkej komory) zo dňa 23. októbra 2012
v spojených veciach C - 581/2010 vo veci účastníkov R. L. a spol. proti Deutsche Lufthansa AG a vo

veci C - 629/2010 účastníkov The Queen, na žiadosť TUI Travel plc a spol. proti Civil Aviation Authority,
ktorým bolo tiež riešené v rámci prejudicionálnych otázok právo na náhradu v prípade meškania letu.
Jednou z uložených prejudicionálnych otázok bola aj otázka: „ide pri práve na náhradu, ktoré upravuje
čl. 7 Nariadenia č. 261/2004, o náhradu škody z iného titulu, než je jej náprava v zmysle čl. 29 druhej
vety (Montrealského dohovoru)?“. Druhá prejudicionálna otázka znela: „v akom vzťahu je právo na

náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004, ktoré podľa (už citovaného) rozsudku (Sturgeon a i.) môžu
uplatňovať cestujúci, ktorí prišli do cieľa svojej cesty tri hodiny alebo neskôr po leteckým dopravcom
plánovanom čase príletu, k nároku na náhradu škody za meškanie podľa čl. 19 Montrealského dohovoru
pri zohľadnení vylúčenia náhrady škody z iného dôvodu, než je jej náprava podľa čl. 29 druhejvety toho istého dohovoru?“. K uvedeným dvom otázkam Súdny dvor konštatuje v bode 33 „v tejto
súvislosti je potrebné pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými
situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto

zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené /rozsudok Sturgeon a iné/“. Cestujúci meškajúcich letov
a cestujúci zrušených letov sa však musia považovať za takých, že sú v porovnateľných situáciách na
účely náhrady podľa Nariadenia č. 261/2004, pretože títo cestujúci utrpeli rovnaké nepríjemnosti, teda
stratu času v dĺžke tri hodiny alebo viac v porovnaní s pôvodným plánom ich letu /bod 34/. Za týchto
podmienok a vzhľadom na to, že cieľ sledovaný Nariadením č. 261/2004 je zvýšiť ochranu všetkých

cestujúcich v leteckej doprave, s cestujúcimi na letoch, ktoré meškajú tri hodiny alebo viac, nemožno
zaobchádzať odlišne ako s tými, ktorí majú nárok na náhradu na základe čl. 5 ods. 1 písm. c.) bodu iii)
tohto Nariadenia, keďže takáto nerovnosť zaobchádzania medzi týmito dvoma skupinami nie je riadne
odôvodnená, vzhľadom na ciele sledované týmto Nariadením (bod 37). Na to, aby sa táto nerovnosť
napravila, je potrebné vykladať Nariadenie č. 261/2004 v tom zmysle, že cestujúci na letoch, ktoré
majú veľké meškanie, majú nárok na takú istú náhradu ako cestujúci zrušených letov, teda tú, ktorá je

stanovená v čl. 5 ods. 1 písm. c.) bode iii) Nariadenia (pozri rozsudok Sturgeon a iné, už citovaný), (bod
38). Keďže vzniknutá strata času má nezvratnú, objektívnu a ľahko kvantifikovateľnú povahu, opatrenie
spočívajúce v tom, že sa prizná všetkým cestujúcim dotknutým touto nepríjemnosťou okamžitá peňažná
paušálna náhrada, sa javí ako obzvlášť vhodné (bod 75). V prvom rade sa totiž povinnosť náhrady
vyplývajúca z čl. 7 Nariadenia č. 261/2004 týka nie všetkých meškaní, ale len veľkých meškaní (bod

77). Okrem toho leteckí dopravcovia nie sú povinní zaplatiť uvedenú náhradu, ak môžu preukázať, že
zrušenie alebo veľké meškanie boli spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým nemohli zabrániť ani
vtedy, keby prijali všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly
leteckého dopravcu (bod 79). Okrem toho treba uviesť, že splnením povinností podľa Nariadenia č.
261/2004 nie je dotknutá možnosť leteckých dopravcov požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá spôsobila

meškanie, vrátane tretích osôb, náhradu škody, ako to stanovuje čl. 13 tohto Nariadenia (bod 80 prvá
veta).

21. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalobca mal prostredníctvom cestovnej
kancelárie FIRO-tour, s.r.o. zabezpečený zájazd do Talianska - Sardínia. Deň príletu bol stanovený

na 24.07.2016 o 18:05 hod. V zmysle Oznámenia spoločnosti FIRO-tour, s.r.o. je zrejmé, že došlo k
vzniku nároku na finančnú kompenzáciu od leteckej spoločnosti TRAVEL Service, a.s., nakoľko došlo k
meškaniu letu o viac ako X hodiny, keďže čas príletu bol o XX:XX hod. X. bol napokon uskutočnený s
týmto veľkým časovým meškaním a z týchto dôvodov súd posudzoval v súlade s čl. X a X odôvodnenosť
nároku žalobcu na vyplatenie náhrady v zmysle čl. 7 bod 1 písm. a.) Nariadenia Európskeho parlamentu

a rady /ES/ č. 261/2004.

22. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal náhrady v zmysle čl. 7 bod
1 písm. a.) Nariadenia č. 261/2004, pretože sa jednalo o let do vzdialenosti 1500 km alebo menej, a
teda mu patrila náhrada v sume 250 eur.

23. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

24. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej náhrady dňom nasledujúcim po lehote, v
ktorej mal uhradiť žalovaný sumu 250 Eur v zmysle výzvy na úhradu zo dňa 24.08.2016. Uvedená lehota
uplynula dňa 04.09.2016, keďže na základe výzvy na úhradu mal žalovaný zaplatiť peňažnú náhradu v
lehote 5 dní odo dňa obdŕžania výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 30.08.2016, avšak v tejtolehote neposkytol plnenie, z toho dôvodu prvým dňom omeškania je deň 05.09.2016. K uvedenému dňu
predstavovala výška zákonného úroku z omeškania 5 %. V tejto výške súd priznal úrok z omeškania
z dlžnej sumy za obdobie od 05.09.2016 do zaplatenia a v prevršujúcej časti žalobu v časti úroku z

omeškania konkrétne úrokov z omeškania od 31.8.2016 do 4.9.2016 zamietol.

27. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

28. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca náhradu trov
konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.