Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/226/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206217
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117206217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcu: P. B., nar.
X.X.XXXX, M. T. XXX, XXX XX M. T., právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná
4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 248,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/42/2017-82 zo dňa 26.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 25Csp/42/2017-82 zo dňa 26.9.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 248,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 248,- eur
odo dňa 10.1.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 248,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej
sumy od 10.1.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že
s ním uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedenú zmluvu uzatvoril 27.8.2015 a na jej základe
mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 70,86 % p.a.,
RPMN 28 %, priemerná RPMN 24,67 %, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 98,- eur, počet
mesačných splátok 12 s tým, že celková čiastka splatná dlžníkom bola vo výške 696,- eur. Uvedená

zmluva podľa žalobcu nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože obsahuje neprijateľné podmienky, a to nesprávne uvedenú
výšku RPMN, neprimeranú výšku úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
a absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V dôsledku uvedených skutočnosti podľa
žalobcusaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,apretožiadalodžalovanéhovydaťbezdôvodné
obohatenie vo výške 248,- eur spolu s príslušenstvom.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že so žalobcom uzatvoril 27.8.2015

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 504701478, ktorou ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi sumu
vo výške 350,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 346,- eur, ďalej uviedol,
že ju nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov bola jasne uvedená na prednej strane zmluvy, a to tak, že dlžník sa zaviazal zmluvou ospotrebiteľskomúverekúhradejednejsplátkyvovýške696,-eurstermínomsplatnosti27.8.2016.Dlžník
v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára a zaviazal sa splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 58,- eur vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci. Dlžník bol informovaný, že

splátka je prednostne započítavaná na istinu a až potom na poplatok a úrok. RPMN bolo vypočítané
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo všeobecných obchodných
podmienkach.PodľadohodyosplátkachjeRPMNvovýške314,02%.PodľazmluvyoúverejeRPMNvo
výške 28%, čo predstavuje odplatu vo výške 98,- eur. Žalobcove tvrdenie, že zmluva neobsahuje adresu
na podanie sťažnosti a reklamácie považuje za nedôvodné, pretože na prednej strane zmluvy je určito a

jasne uvedená adresa veriteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia.
Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa
27.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- eur,
ktorý sa žalobca zaviazal jednorázovo splatiť vo výške 696,- eur v termíne do 27.8.2016, pri úrokovej
sadzbe70,86%ročneaRPMN28%.Súčasťouzmluvyboliajvšeobecnéobchodnépodmienky.Žalobca

so žalovaným uzavreli dňa 27.8.2015 dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal predmetný úver splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach,
splatnosť prvej splátky 15.9.2015, vo výške 58,- eur, mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a RPMN
bola vo výške 314,02 %.
Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje

sa na ňu zák. č. 129/2010 Z.z., najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Po jej preskúmaní zistil, že zmluva neobsahuje
povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/, l/ uvedeného zákona, a to ročnú percentuálnu mieru
nákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu

o uvedení rozdielneho údaju o výške RPMN odlišne v zmluve o spotrebiteľskom úvere (28 %) a dohode
o plnení v splátkach (314,02 %). Žalovaný to odôvodnil tým, že v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere je RPMN vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a naproti tomu RPMN dohodnutá
v dohode o splátkach je vypočítaná v prípade, pokiaľ spotrebiteľ požiada o plnenie v splátkach, čím
logickyvzrastáajRPMN.Podľanázorusúduprvejinštancie,spôsobakýmžalovanýuzavrelsožalobcom

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou v
zmysle ust. § 8 ods. 3, 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým a nevhodným spôsobom poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi informáciu o RPMN. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere je údaj o RPMN podstatne nižší ako v dohode o plnení v splátkach.
RPMN je pritom pre spotrebiteľov najdôležitejším indikátorom ceny úveru. Sú to náklady, ktoré musí

dlžník zaplatiť za požičanú sumu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť pochybnosť
o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvybolotiežuvedenievýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Ajkeďžalobca
uzavrel so žalovaným dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere, v totožný deň

ako samotnú zmluvu, kde je dohoda o úhrade sumy 696,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach
vo výške 58,- eur mesačne počnúc dňom 15.9.2015, táto dohoda nenahrádza zákonom vyžadovanú
obligatórnu náležitosť zmluvy. Preto nestačí, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V
zmluve má byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. V
prejednávanej veci to však takto nebolo. Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci platí, že

len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu
príslušenstva, tak len vtedy je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítané
na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Preto s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zák.
č 129/2010 Z.z. je takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 350,- eur, žalobca celkom na predmetný úver zaplatil 598,- eur, preto vzhľadom na to, že

úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiťžalobcoviztitulubezdôvodnéhoobohateniasumuvovýške248,-eur.Žalobcasiuplatnilajúrokz
omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 10.1.2017, teda odo dňa, kedy žalovaný už vedel o
bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho žalobcovi vydať, preto súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.

2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní vytýkal súdu
prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že so žalobcom uzatvorili dňa27.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 350,- eur ,
ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- eur. Zákon č. 129/2010 Z.
z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1. Podľa

odvolateľa nedošlo k naplneniu dôvodov, preto nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedené, že spotrebiteľ sa
zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,- eur, ak nie je dohodnuté inak do 27.8.2016 na účet veriteľa
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti

mandatárovi. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 27.8.2016. Z uvedeného vyplýva, že nemožno
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 696,- eur s termínom splatnosti dňa
27.8.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára
- Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 27.8.2015 s predmetnou Dohodou oboznámený, na

znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli
uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 58,- eur vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 15.9.2015. Každá splátka bola
prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle

Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a je vo výške 314,02 %. Dohoda o splátkach oprávňovala spotrebiteľa plniť v
splátkach,nazákladektorýchlogickyvzrastáajRPMN.Toznamená,žeRPMNvovýške28%stanovená
v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN
vo výške 314,02 % predstavuje RPMN vypočítanú pre prípad plnenia v splátkach, tak ako tomu bolo

aj v predmetnom prípade. Ak žalobca po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že
podpísalnevýhodnúzmluvualebožeodplatačiúrokčiročnápercentuálnamieranákladovjevysoká,mal
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní, ktoré právo žalobca nevyužil. Z
uvedeného vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, so všetkými podmienkami v
nej uvedených. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dňa 27.8.2015 svojim podpisom potvrdil prevzatie

formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom
oboznámil, rovnako dňa 27.8.2015 svojim podpisom bol informovaný o RPMN, odvolateľ má za to, že
žalovaný splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný vo svojich odvolacích
námietkach len opakuje tvrdenia už uvedené v rámci prvostupňového konania. Žalobca sa stotožňuje v
plnom rozsahu so závermi súdu, rozhodnutie považuje za správne, zrozumiteľné, poskytujúce odpovede
na všetky kľúčové otázky, sporné medzi stranami konania. Zdôraznil, že už v rámci prvostupňového

konania poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá bola i orgánom dozoru, Národnou
bankou SR, určená ako nekalá, spočívajúca v obchádzaní Zákona o spotrebiteľských úveroch,
klamaní spotrebiteľa v podmienkach úverovej zmluvy a predbežným opatrením bola žalovanému
uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky. Porušovanie sa týkalo spôsobu
poskytovania informácii žalovaným pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď pred samotným

uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú spotrebiteľovi predložené dva návrhy, ktorými sú: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere“ a „Dohoda o plnení v splátkach“. Takéto konanie žalovaného vo vzťahu
k spotrebiteľovi je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, môže uviesť spotrebiteľa do
omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru a spôsobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by
inak z dôvodu jej menšej výhodnosti neuzavrel. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 ods. 1 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného informácia o
RPMN. V rámci poskytovania informácii spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dostane spotrebiteľ od žalovaného informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená
RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých
splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá

Dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto
skutočnosť nie je spotrebiteľovi náležite vysvetlená. K uzavretiu Dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ
pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Pre posúdenie výhodnosti úveru v
splátkach je potrebné, aby ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostal spotrebiteľ všetkypredzmluvnéinformácieajvrozsahutýkajúcomsadôsledkompredpripravenejnovačnejdohodyoplnení
v splátkach, ktorou sa zabezpečuje zmena (novácia splácania spotrebiteľského úver z jednorázového
splatenia na splácanie vo viacerých splátkach, a to aj pokiaľ ide o poznanie ročnej percentuálnej miery

nákladov). Uvedeným postupom žalovaný naplnil znaky nekalej obchodnej praktiky podľa ust. § 7 ods. 2
Zákona o ochrane spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil.

4. Žalovaný v písomne podanej replike zotrval na odvolacích dôvodoch.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudku,celéhospisovéhomateriáluavyhodnotenímtoho,
čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu. Konštatuje, že prvostupňový súd v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,

čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V
odôvodnení je uvedený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísaný priebeh konania,
stanoviskáprocesnýchstránvprejednávanejveci,výsledkyvykonanéhodokazovaniaacitáciaprávnych
predpisov, ktoré boli aplikované na prejendávaný prípad, a z ktorých súd vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a
následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. S poukazom na uvedené nemohol potom odvolací súd prisvedčiť argumentom, na ktorých odvolateľ
založil svoje odvolanie.

9. Záver súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom neobsahovala povinné náležitosti uvedené v ust. §

9 ods. 2 písm. k/, l/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy
je správny. Súd prvej inštancie správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a
kritérií spotrebiteľského práva, a to najmä v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek, obsahových
náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov.

10.Zákonnéust.§9ods.2písm.k/al/zák.č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,
jednoznačne vyžaduje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; keď sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. Rovnako vyžaduje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna, pokiaľ
požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých

obligatórnych náležitosti vymienených ust. § 9 od.s 2 písm. a/ až z/ zák. č. 129/2010 Z.z.,
pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej
zo zákonom požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona,konkrétne z ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako by v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý
vôbec.

12. S poukazom na vyššie uvedené aj podľa odvolacieho súdu nedostatok spočívajúci v nejasnom,
nezrozumiteľnom a viacvýznamovom spôsobe, akým bola poskytnutá žalobcovi ako spotrebiteľovi
informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, nepochybne spôsobil, že úver poskytnutý žalobcovi
je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil
pochybenie, potvrdil ho ako vecne správne.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací súd mu
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)