Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228121
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7212228121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou vo veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie majetkovej škody vo výške 7 416,89 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1 483,38 eur, ktorá

jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako oprávnený subjekt, t.j. ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhla
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla dlžníkovi (povinnej)
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu
Košice II návrh na vykonanie exekúcie a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný na rozhodnutie vo veci, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia, so značným omeškaním. Žalobkyňa tvrdila,
že exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, čo bolo príčinou

konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy na strane
žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu podľa názoru žalobkyne nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
žalobkyňa počas súdneho konania nachádzal. Poškodenej žalobkyni vznikla majetková škoda v celkovej

výške 7 416,89 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Náhrada nemajetkovej
ujmy má podľa názoru žalobkyne svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípovprávneho štátu. Sumu 1 483,38 eur žalobkyňa považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy,
konkr. za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie. Žalobkyňa tiež konštatovala, že postupovala v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody,
pričom žalovaná do podania žaloby na súd, pozitívne nereagovala. V závere žalobkyňa žiadala súd,
aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá

vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom
pod č. EX XXXX/XX postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a následne rozsudkom o
náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný dôkaz,

ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy, atď. Konštatovala, že žalobkyňa ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania,
neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi
okresného súdu resp. podanie ústavnej sťažnosti. Ďalej konštatovala, že zo strany žalobkyne ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, pretože žalobkyňa sa domáhala práva na náhradu škody ešte

pred uplynutím 6 mesiacov odo dňa prijatia jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Ďalej poukázala na to, že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého 15-dňová lehota neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/

a d/. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Toto znenie je účinné od
1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v
podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekúcii začatej po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone.
Citované ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku predo dňom 1.6.2011 považovalo

za exekučný titul vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V
tomto smere žalovaná poukázala na dôvodovú správu k novelizácii Exekučného poriadku zákonom
č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011, podľa ktorej správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
SlovenskejrepublikyakozákonodarnýzborSR.Skutočnosť,žesadoformulácievložilislová„rozhodnutí

rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným
interpretáciám tohto ustanovenia. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ je teda potrebné aplikovať na
rozhodcovské rozsudky aj predo dňom 1.6.2011. Žalovaná poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu
SR č.k. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala i na ustanovenie § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku. K náhrade materiálnej
škody žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala existenciu škody (ani jej vznik a ani výšku) a

nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalovaná tiež nemá žalobkyňou za
preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. V súvislosti s potrebou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a aj s prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j.
vychádzať z ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň predložila list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,
že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov,

ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súčasne žalovaná
konkrétne uviedla citácie z tohto listu. Uviedla, že o negatívnej percepcii žalobkyne verejnosťou,
resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zodňa 16.7.2012, ktorý takisto priložila. Uviedla, že žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K
požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalobkyňa, vychádzajúc zo základnej charakteristiky

príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedla, že nemožno
tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe uvedeného je žalovaná toho
názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v

tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si
zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a navrhla, aby Okresný súd Košice
II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.

4. Pojednávanie v danom spore bolo nariadené na 14.9.2018. Žalobkyňa i žalovaná ospravedlnili svoju
neúčasť na tomto pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadali a súhlasili s rozhodnutím veci v ich

neprítomnosti. Súd preto rozhodol v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
XXEr/XXXX/XXXX z ktorého zistil, že Návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora JUDr. W.
J. spísaný dňa 19.5.2011, pričom žalobkyňa (v exekučnom konaní označená ako oprávnená) navrhla

vykonať exekúciu proti povinnej O. I. na vymoženie sumy 1 777,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07208/09 zo dňa
18.8.2009. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
4.8.2011. Tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 20.9.2009.

6. Žalobkyňa sa v tomto spore domáhala náhrady škody, spôsobenej štátom pri výkone verejnej moci,
pričom tvrdila, že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Vzhľadom k tomu,
že k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť po účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. po 1.7.2004), vychádzajúc z

prechodného ustanovenia § 27 ods. 1 citovaného zákona súd po právnej stránke predmetnú vec posúdil
podľa tohto zákona.

7. Podľa § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebovýsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b/ Ústavy SR.

11. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, základnými predpokladmi zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú:

1.existencianezákonnéhorozhodnutia,vydanéhoorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmocialebo

nesprávny úradný postup takéhoto orgánu
2. existencia škody a
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

13. Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené predpoklady.

14. Čo sa týka prvého predpokladu pre záver o zodpovednosti štátu, žalobkyňa v predmetnom spore
tvrdila, že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II ako
exekučného súdu.

15. Základná definícia nesprávneho úradného postupu je obsiahnutá v § 9 vyššie citovaného zákona.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností
tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť
úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu

smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri
rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným

postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. V predmetnom spore žalobkyňa videla nesprávnosť úradného postupu v súvislosti s rozhodovacou
činnosťou exekučného súdu, konkrétne v oneskorenom vydaní rozhodnutia v dôsledku porušenia
zákonomurčenejlehotynajehovydanie.Konkrétnetvrdila,žeexekučnýsúdrozhodoložiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí lehoty, ustanovenej v § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomkdňu4.8.2011-kedybolažiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu).

17. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v zneníneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že exekútor, ktorému bol doručený návrh

žalobkyne na vykonanie exekúcie, predložil tento návrh spolu s exekučným titulom (rozhodcovským
rozsudkom) súdu, a požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného
poriadku). V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zakotvený postup exekučného súdu po
tom, čo mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
vrátane lehôt na rozhodnutie o tejto žiadosti.

20. Súd konštatoval, že v posudzovanej veci bol exekučným titulom práve taký titul, ktorý spĺňa
charakteristiku podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Ako to vyplynulo z oboznámeného
exekučného spisu, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

21. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že exekučný súd, pokiaľ vydal poverenie na vykonanie
exekúcie (NIE zamietol žiadosť o udelenie poverenia, ako nesprávne uvádza žalobkyňa v žalobe -
poznámka súdu) po uplynutí 15 dňovej lehoty, postupoval v súlade s dikciou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pretože touto lehotou viazaný nebol, keďže bol v danej veci exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňou tvrdený nesprávny úradný postup mu preto nemožno vytknúť.

22. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ani prvého z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci, a to existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice II.
Keďže nebol naplnený jeden zo základných predpokladov pre záver o zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci, súd sa už nezaoberal skúmaním ďalších dvoch predpokladov - t.j.
príčinnou súvislosťou a škodou (teda ani znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala až v
podaní, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní), a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd poukazuje na ustálenú právnu prax, podľa

ktorej premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku. Keďže nárok žalobkyne nevznikol, námietkou
premlčania sa súd v tomto spore viac nezaoberal.

24. Podľa § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaná mala v spore úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovanej

však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).