Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613213228.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: P. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. X, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom Košice, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, občianske
združenie so sídlom Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708, zastúpený: JUDr. Darina Solárová,
advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Škultétyho 3, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452 sp. zn.
3C/1179/2012 zo dňa 19.01.2012.

O d k l a d á v y k o n a t e ľ n o s ť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, IČO: 44 325 452 sp.zn. 3C/1179/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 17.07.2013
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44 325 452 v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/1179/2012 zo dňa 19.01.2012.

V súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zároveň žiada
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.12.2008 uzatvorila so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.
s., IČO: 31690904 so sídlom Garbiarska 2, Košice Poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX (ďalej Poistná
zmluva). Žalovaný „Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 186,41 Eur a návrhom na splátkový
kalendár“ zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil osobitnú pohľadávku vo
výške 186,41 Eur. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012 jej
ako spotrebiteľovi bolo uložené zaplatiť žalovanému sumu 186,41 Eur a trovy rozhodcovského konania

vo výške 276,- Eur.Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP), ktorá vyžaduje od žalobcu,
aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s
ustanoveniami§53ods.2a3Občianskehozákonníka(ďalejOZ),podľaktorýchaj vuvedenom
prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.

Poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení
predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o
zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.

Táto zmluva podľa žalobkyne predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a
podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Zmluvu
nemal spotrebiteľ možnosť upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na
podpis bola predložená.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému
známe a o ich obsahu nebol informovaný.

Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac
znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach

absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese tohto sporu absentuje ústavná
zásada ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností predložených iba žalovaným a okrem
toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu
lehotu na podanie odporu, len 5 dní a na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň
pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia

poplatkov.

Podstatou rozhodcovského konania by podľa názoru žalobkyne malo byť prostredníctvom zmluvnej
voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý si vybrala jej protistrana.

Žalobkyňa po vydaní rozhodcovského rozsudku nemala prakticky žiadnu možnosť v
rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Poukázala pritom aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II.ÚS 2164/10, z odôvodnenia
ktorého okrem iného vyplýva, že: „zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde

existujeinézákladnéprávojednotlivcaaleboústavnýprincípaleboinýústavnechránenýverejnýzáujem,
ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť.

Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním

práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany,
ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci
spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné
so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný
rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri

uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu
posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má
rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a
súčasnespotrebiteľjezbavenýsvojhoprávapodaťžalobunacivilnýsúd,znamenajúvosvojomdôsledku
porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa,
nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť.V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho

hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa a že dohodnuté
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského
nálezu inými rozhodcami, ak to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní“.

K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých mala byť predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne
individuálne dojednaná, a to hlavne tým, že bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP,
bola opatrená osobitným podpisom, na ktorý nebolo viazané uzavretie poistnej zmluvy, a tým, že na
základe Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve je preukázaná informovanosť a
vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky uviedol,

že tento postup žalovaného bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu
žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov Slovenskej
republiky. Žalovaný sa týmto postupom, využívajúc nekalú obchodnú praktiku snaží za každú cenu
založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Tiež tvrdila, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.: XXXXXXXXXX absolútne nesvedčí
o tom, že bola osobitne poučená a upozornená na to, že sa podpisom poistnej zmluvy a VPP zaväzuje
riešiť všetky spory výlučne cestou rozhodcovského súdu. Práve naopak, zo záznamu vyplýva, že na
spory vzniknuté zo sprostredkovania poistenia možno využiť rozhodcovské konanie.

Žalobkyňa v konaní poukázala aj na to, že predmetná rozhodcovská doložka bola už viackrát
podrobená kontrole všeobecnými súdmi, avšak touto súdnou kontrolou neprešla. Pre podloženie
uvedeného tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 vydané v
konaní vedenom pod sp. zn.: 20 CoE/24/2011, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného
súdu, ktorý z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe

rozhodcovského rozsudku v prospech súkromnej životnej poisťovne. Krajský súd prelomovo ustálil,
že pri spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole
aj zmluvné podmienky dojednané medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal
argumenty poisťovne o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že
spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky

zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka dojednávaná
súkromnou životnou poisťovňou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je
preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.
marca 2012, odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti
rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky.

Žalobkyňa k dôvodom, pre ktoré je nutné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok ďalej doplnila dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa
ktorého sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

K porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa došlo tým, že rozhodcovský súd ju zaviazal
na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v bode 7a. časti XVII,
podľa ktorej „je s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe

úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza
poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu.Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou
dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad
dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.“

Uvedené ustanovenie VPP je neprijateľné z viacerých dôvodov. V prvom rade je táto neprijateľnosť
daná v zmysle osobitného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) OZ, podľa ktorého je neprijateľnou
podmienkou ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Žalobca nebol pri podpise zmluvy nikým a ničím poučený o povinnosti uhradiť náklady

vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy, dokonca výška a samotná existencia jeho
záväzku mu bola oznámená až doručením rozhodcovského rozsudku. Uvedené spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje
poisťovni autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a naviac predmetné ustanovenie umožňuje
domáhať sa poisťovni tohto „nároku“ okamžite po skončení poistného vzťahu na rozhodcovskom súde.
Teda bez akejkoľvek výzvy, alebo oznámenia si uplatní svoj nárok pred rozhodcovským súdom, s čím je

spojenéniemalézvýšenienákladovpoistníka(niekoľkonásobnevyššieakosamotnáistina)vsúvislostis
povinnosťou uhradiť okrem istiny taktiež poplatok za rozhodcovské konanie a trovy poisťovne za konanie
pred rozhodcovským súdom.

Uvedený postup žalovaného taktiež nie je možne hodnotiť inak, ako postup v rozpore s

dobrými mravmi, keďže vymáha pohľadávku, o ktorej existencii a výške nemá poistený vedomosť.

V intenciách uvedeného je taktiež nezanedbateľná tá skutočnosť, že ustanovenie na základe, ktorého
mal predmetný záväzok žalobcu vzniknúť je neplatné, pretože výška záväzku poisteného nebola ničím
určená, a teda predmetný právny úkon nebol urobený určite, ako to vyžaduje § 37 OZ.

K aplikácii Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
Smernica)uviedla,žebolaprioritneprijatázaúčelomochranyspotrebiteľa ataktojenutnéjuvykladať.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť z týchto dôvodov:

petit žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný, hoci najneskôr do uplynutia prekluzívne lehoty (§ 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z.) musí byť perfektný;
- vziať zreteľ na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, ktoré sa týka poistnej zmluvy a to, že
transpozícia citovanej smernice do právneho poriadku SR bola zaťažená hrubou prekladovou chybou v
preklade do slovenského jazyka (doplnenie bodu r) v § 53 ods. 4 OZ);

- rozhodcovská doložka bola v poistnej zmluve (ktorej súčasťou sú VPP žalovaného zo dňa 25.09.2008,
osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom) dojednaná individuálne, preto je platná;
- rovnako súčasťou poistného vzťahu boli aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 s ktorými žalobca
prejavil súhlas. Tie obsahovali len 2 body tak, že v prvom bola dojednaná rozhodcovská doložka. Pod
týmto bodom a textom bolo miesto na opätovný osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s rozhodcovskou

doložkou. Žalovaný uzavrel, že bolo na vôli žalobcu, či podpíše rozhodcovskú doložku uvedenú v
osobitných zmluvných dojednaniach;
- Záznam o požiadavkách a potrebách klienta - žalobca podľa neho stanovil čas-deň, odkedy poistenie
uzavrie. Jeho podpisom potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie od
finančného agenta, nežiadal o ich doplnenie a zároveň bol písomne poučený o možnosti riešenia sporov

v rozhodcovskom konaní. Preto záznam a ďalšie dokumenty podpísané žalobcom musel akceptovať;
- Dodatok č. 2 (bod 7, časť XVII. ods. 11b.) ku VPP poistníka ním bola daná dodatočná možnosť po
uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že to žalobca mohol odmietnuť
bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu;
- žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby bola založila rovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán, súd by ju nebol oprávnený skúmať, a to v súlade s ust. § 53ods. 1 OZ;
- Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice - je verejne dostupný, bol publikovaný vo vestníku a
neobsahuježiadnezvýhodneniažalovaného.Žalovanýzdôraznil,žežalobcabol rozhodcovskomkonaní
úplne pasívny a hoci mal dostatok procesných prostriedkov na svoju obranu, vlastnou vinou ich nevyužil.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní (obdobne ako konanie o vydanie platobného

rozkazu podľa ust. § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), nemožno za daných
okolností namietať porušenie zásady ústnosti naviac, že podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu mohol žalobca ako účastník konania požiadať o ústne konanie.- konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci, ale je len konaním o
preskúmavanie zákonnosti postupu a záveru rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne
uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až j) zák. č. 244/2002 Z.z. včas namietaných žalobcom. Preto sa

všeobecný súd nezaoberá vednými skutočnosťami, spornými medzi stranami na rozhodcovskom súde
a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno považovať za spotrebiteľský spor. Žiadal
priznať trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/1179/2012,

rovnopisom spisu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., Alžbetina 41, písomných vyjadrení žalovaného,
vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s., Garbiarska 2, Košice uzatvoril so žalobkyňou Poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 22.12.2008, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 23.07.2009.

Po zániku poistenia si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 186,41 Eur a
návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom
na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 186,41 Eur, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie Poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII
písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy Všeobecných poistných

podmienok.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/1179/2012 zo dňa
19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 186,41 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV
všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že

podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1197/2012 bol žalobkyni doručený do

vlastných rúk splnomocnenca dňa 29.06.2013, čo je zrejmé z doručenky, ktorá je súčasťou spisu
Arbitrážneho súdu Košice.

Z časti XVII. bod 7a Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej
vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy

medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej
hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného
vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa

je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom. O tomto práve žalovaného, ktoré mu vyplývalo zo VPP
rozhodoval voči žalobcovi práve Arbitrážny súd Košice v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/1197/2012.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej

rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne
dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Poistnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3, 4 písm. r) a ods. 5 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa

§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskomrozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 22.12.2008 bola uzatvorená Poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu
svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej
Poistnej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že žalobca
pri uzatváraní Poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách

a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci,
pretože Poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP,
ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy predstavovali
taktiež formulárové tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom meniť a teda ani ovplyvniť jeho
obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo VPP k poistnej
zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný
malými písmenami na dvanástich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.), 2.), a 8.) VPP vyplýva, že:
1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v

plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa
vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.

8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych
nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka
nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov
spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu
v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré

sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom
podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším

súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn.
6Cdo/3/2013. Konkrétne v rozsudku sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že
spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a

zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a

že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou
predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku

uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobkyňa nebola
podpísala Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 l Poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX, platila by XV. časť VPP „rozhodcovské konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi

účastníkmi budú riešené výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom
na ustanovenie § 788 ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že aj keby žalobkyňa
mala pred podpisom Poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka,
nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno

považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 OZ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal
opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou
samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP),
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru
súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné

právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 OZ a už z tohto dôvodu je namieste
žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a rozhodcovský rozsudok sp.zn.
3C/1179/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z.z., keďže

žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie
vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako
aj rozhodcovského rozsudku), mal súd preukázané, že v prejednávanej veci bola porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) Zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa,

t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom
už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn.
IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa

výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské

konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu
adohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterumusiagarantovaťrovnakézaobchádzanie,čovovzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie

uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť
sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne
vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa
napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť
pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur. Taktiež musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je

odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 Eur. Podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku
je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje aj v
prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je podmienkou
prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72 Eur). Nie jeupravenámožnosťoslobodeniaodplateniapoplatkovvprípadehmotnejnúdzespotrebiteľa.Tedaajtieto
skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,
v danom prípade Poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohla ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom

prípade podpísal, resp. nepodpísala osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj
v prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísala, platila by časť XV. VPP, a to, že všetky
vzájomnésporyaspornénárokyúčastníkovbudúriešenépredrozhodcovskýmsúdom.Ztýchtodôvodov
preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú
podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/1179/2012 zo dňa

19.01.2012 zrušil.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Povinnosťou súdu bude tak pokračovať v konaní o žalobe
rozhodcovského konania a preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozsudku, ktorým
sa konanie skončí, t.j. v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu súd o uplatnených trovách konania v

súčasnosti nerozhodol.

Žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a úspešná. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona prešla poplatková povinnosť na

neúspešného žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok podľa položky
3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 331,50 Eur (uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica č.k 15Co/185/2013-144 zo dňa 13.06.2013).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o

odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.