Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/330/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207768
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114207768.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanej: Mgr. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, zastúpená splnomocneným

zástupcom Burian & partners, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. V. Tvrdého č. 819/1, IČO: 47 254 483,
o zaplatenie sumy 12.777,50 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
8C/75/2014-389 zo dňa 19. mája 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/75/2014-417 zo dňa
24. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/75/2014-389 zo dňa 19.05.2016 žalobný návrh zamietol.
Navrhovateľa (ďalej „žalobcu“) zaviazal nahradiť odporkyni (ďalej „žalovanej“) trovy konania vo výške
3.725,30 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konštatoval, že žalovaná sa žalobným návrhom došlým dňa 07.01.2013 domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku, a to Stáleho rozhodcovského súdu SBA vydaného pod sp. zn. II/2010-6724,

na základe ktorého bola ako ručiteľka zaviazaná na plnenie sumy 12.698,45 eur spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 12.698,45 eur od 30.01.2011 do zaplatenia, pričom v časti bol návrh
zamietnutý. V konaní sp. zn. 18C/6/2013 zo dňa 08.11.2013 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol uvedený
rozhodcovský rozsudok v časti výroku týkajúceho sa žalovanej zrušený v zmysle § 40 ods.1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní“), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2013. V zmysle platnej právnej úpravy vzhľadom na dôvod zrušenia

rozhodcovského rozsudku po právoplatnosti daného rozhodnutia vec sa má prejednať v občianskom
súdnom konaní v zmysle § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 04.11.2004 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č.
0362569720 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a G. M. ako dlžníčkou. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 300.000,- Sk, pričom úver bol spotrebný za účelom
investície do nehnuteľností. Dňa 04.11.2004 bola uzatvorená Dohoda o ručení medzi Slovenskou

sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako ručiteľkou. Obsahom zmluvy je prehlásenie žalovanej
ako ručiteľky, že má vedomosť o uzavretí zmluvy s G. M. dňa 04.11.2004 na poskytnutie splátkového
úveru vo výške 300.000,- Sk. Podľa článku III. bod 3 Dohody o ručení ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Podľa článku III. bod 4 dohody právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo
veciach v nej neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody,

Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.Súd mal zistené, že predložené VOP neboli podpísané zmluvnými stranami. Z ničoho nevyplýva, že
VOP boli súčasťou Dohody o ručení, ako aj zmluvy o úvere. V obidvoch zmluvách je iba uvedené, že
dlžník a ručiteľka sa oboznámili s obsahom VOP. Uvedené bolo konštatované aj v rozsudku sp. zn.

18C/6/2013, ktorý nebol nikým a ničím napadnutý.
Ďalej súd poukázal na to, že ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom, teda viaže sa k hlavnému
záväzku, teda k zmluve o splátkovom úvere. Dohoda o ručení je akcesorická ku vzťahu - k zmluve o
úvere, ktorú súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na smernice ES, avšak spravujúcu
sa Obchodným zákonníkom. Je neprípustné, aby ručiteľ bol menej chránený ako samotný dlžník. Súd

poukázal na § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých ručiteľ má práva ako dlžník.
Podľa súdu žalovaná namietala platnosť Dohody o ručení, nakoľko sa neoboznámila s obsahom zmluvy,
podpísala ju bez prečítania a bez oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, v časovej tiesni a strese.
Uvedené bolo konštatované aj v odôvodnení rozsudku súdu sp. zn. 18C/6/2013 zo dňa 11.10.2013 a
toto konštatovanie nebolo nikým namietané, spochybňované, teda ani žalobcom tohto konania, ktorý
však v tomto konaní uvedené skutočnosti už zrazu namieta a rozporuje.

Súd po vykonanom dokazovaní totožne ako v konaní sp. zn. 18C/6/2013 zistil, že žalovaná ako ručiteľka
uzavrela Dohodu o ručení bez riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Nebolo ničím
preukázané, že bola riadne oboznámená s VOP, ako aj so zmluvnými podmienkami.
V konaní bola vypočutá žalovaná, pričom táto podľa súdu bez menšieho zaváhania tvrdila všetky ňou
tvrdené skutočnosti totožne v obidvoch konaniach, t.j. bez oboznámenia, za cca 5 minút, teda prišla iba

na podpis takej dohody. Súd zároveň poukázal na to, že už z názvu právneho úkonu - Dohoda, vyplýva,
že malo ísť o určité dojednanie oboch strán a nie iba podpis ručiteľa bez akéhokoľvek oboznámenia a
pod. Následne súd uviedol obsah výpovedí svedkov (E. I. - manžela žalovanej, R. F. a G. G. - pracujúcich
v Slovenskej sporiteľni v čase uzavretia Dohody o ručení) a konštatoval čo títo podľa neho potvrdili pokiaľ
ide o tvrdenia žalovanej.

Následne uzavrel, že žalovaná za podpory svedka R. I. (aj keď je to jej manžel, súd nezistil dôvod
pre jeho spochybnenie ako svedka, pričom bol poučený o pravdivom vypovedaní a o trestnoprávnych
následkoch) Dohodu o ručení uzavrela v časovej tiesni za účelom pomôcť známej jej matky získať úver
bez toho, aby poznala obsah úverovej zmluvy, či dohody bez toho, aby si riadne uvedomila význam
dohody, aj keď pojmu ručenie rozumie, ale neuvedomovala si následky takej dohody. Dané ručenie

považovala len za podmienku pre získanie úveru p. M.. Bolo preukázané, že Dohodu o ručení podpísala
bez prečítania, bez oboznámenia sa s ňou, ako aj s úverovou zmluvou, či zmluvných podmienok a keďže
trpí zdravotnými problémami, ktoré ju obmedzujú v pohybe, toto všetko absolvovala v stoji opierajúc sa
o svojho manžela a preto bez ďalšieho zmluvu čo najrýchlejšie podpísala, lebo nevládala ani dlho stáť
a celý proces trval cca 5 - 10 minút. Za tak krátky čas však podľa názoru súdu nie je možno oboznámiť

klienta so zmluvou, či jej náležitosťami. Dĺžku tohto procesu potvrdili aj svedkyne, ktoré na jednej strane
tvrdili, že klient je riadne oboznamovaný, ale na druhej strane uviedli, že zmluva sa nečíta, ani VOP,
nakoľko sú na výveske. Svedkyne potvrdili, že nejde o individuálne dojednané zmluvy.
Na základe uvedeného súd posúdil Dohodu o ručení za neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a preto žalovanú nezaviazal ako ručiteľku na zaplatenie

predmetnej pohľadávky žalobcu. Žalovaná riadne preukázala svoje tvrdenia ohľadom uzavretia Dohody
o ručení, čo v podstate bolo skonštatované aj v právoplatnom rozsudku sp. zn. 18C/6/2013. Vzhľadom
k tomu, že súd posúdil Dohodu o ručení za neplatnú, nezaoberal sa vznesenou námietkou premlčania
lebo posúdenie by tak bolo nadbytočné.
Pokiaľ ide o trovy konania súd konštatoval, že uznesením zo dňa 06.11.2014 bolo konanie zastavené

s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. S poukazom na ust. § 146 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ v danej veci procesne zavinil zastavenie časti
konania o zaplatenie sumy 4.561,57 eur žalobca, keďže v uvedenej časti zobral žalobu späť. Žalovanej
tak prináleží náhrada trov konania aj ohľadne uvedenej časti konania. Následne predmetom konania
bola žaloba o zaplatenie sumy 12.777,50 eur s prísl. Úspešným účastníkom v tomto konaní je žalovaná,

ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. voči
žalobcovi a to z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 3.725,30 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, keďže ide o jednostranné, neobjektívne a neodôvodnené rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval súd právny úkon (Dohodu
o ručení) za neplatný. Súd podľa neho sa jednostranne stotožnil so subjektívnym tvrdením žalovanej,
pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, akými úvahami sa uberal pri posúdení toho, žeDohoda o ručení nebola uzatvorená slobodne, vážne, určite či zrozumiteľne. Táto skutočnosť v konaní
nebola akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd pri nej vychádzal len z nepreukázaných tvrdení zo
strany žalovanej a jej manžela. Žalovaná nielenže svoje tvrdenia nepodložila relevantnými dôkazmi, ale

vôbec žiadnymi dôkazmi. Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil a
z toho dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Uvedeným postupom súdu došlo k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie súdu neposkytuje absolútne žiadne presvedčivé odôvodnenie
založené na preukázaných skutočnostiach, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom poskytlo nestranné
odpovede na všetky sporné skutočnosti.

Za daných okolností podľa žalobcu vyznieva zarážajúco konštatácia súdu, že nebolo ničím preukázané,
že by bola žalovaná riadne oboznámená s VOP, ako aj so zmluvnými podmienkami, keď žalobca v
konaní predložil Dohodu o ručení uzavretú medzi pôvodným veriteľom pohľadávky a žalovanou, v ktorej
žalovaná jednoznačne vyhlásila, že sa oboznámila so VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Rovnako tak sa oboznámila so Sadzobníkom. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o následkoch
spojených s uzavretím danej dohody, ako i vedomosť o obsahu úverovej zmluvy. On teda jednoznačným

spôsobom preukázal, že žalovaná sa s uvedenými dokladmi a ich obsahom oboznámila a zobrala ich
na vedomie.
Zároveň žalobca poznamenal, že prevzatie ručiteľského záväzku častokrát predpokladá istú mieru
dôverymedzidlžníkomaručiteľom,atedajemožnépredpokladať,žežalovanámalavedomosťoobsahu
úverovej zmluvy a svojich následných povinnostiach aj priamo dlžníka z úverovej zmluvy.

Pokiaľ sa aj žalovaná dobrovoľne neoboznámila s obsahom zmluvných podmienok a obchodných
podmienok, rozhodnutie súdu týmto poskytuje ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti žalovanej
za plnenie svojich záväzkov a povinností, čo však nie je možné zohľadňovať na jeho ťarchu. V tejto
súvislosti bol názoru, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami jednoznačne preukázané, že žalovaná
nebola nikým nútená Dohodu o ručení uzatvoriť a rovnako tak ani nikým obmedzovaná v tom, aby si

Dohodu o ručení v pokoji prečítala, porozumela jej obsahu a rozhodla sa či dohodu s takýmto obsahom
uzatvorí alebo ju uzatvoriť odmietne. Zároveň mal žalobca za to, že obsah dohody nie je tak obsiahly,
aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť.
V ďalšom ohľadom žalovanej tvrdenia, že pozná význam slova „ručenie“, avšak v tejto súvislosti si
neuvedomovala skutočný význam a následky v prípade neplnenia si povinností dlžníka a ručenie

brala ako bežní ľudia, že sa ide ručiť, aby niekto dostal úver, čo je formálna podmienka pre získanie
úveru, žalobca uviedol, že s prihliadnutím k základnému právnemu princípu, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, nemôže súd toto účelové tvrdenie žalovanej pripisovať na jeho ťarchu.
Zároveň bol názoru, že v rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti a predmetné konanie
postráda aj jednu zo základných zásad konania, a to zásadu kontradiktórnosti konania. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia žalovanej.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe, resp. rozsudok
zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu

žalobcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa nej neboli v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnené obligatórne náležitosti
právneho úkonu, a to najmä z dôvodu, že Dohoda o ručení bola podpísaná v strese a v tiesni s poukazom
na jej zdravotný stav, bola podpísaná bez prečítania a oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
bez svojho zavinenia a VOP jej neboli dané k dispozícii na oboznámenie sa s nimi, resp. vôbec nemala

možnosť sa s nimi oboznámiť, čo okrem iného potvrdili aj výpovede svedkov na pojednávaní a s čím sa
stotožnilsúd.Tvrdeniažalobcuoarbitrárnostirozsudkupovažovalavdanomprípadezaneopodstatnené
a uvádzané účelovo z dôvodu absencie reálnych odvolacích dôvodov. Nesúhlasila s obsahom odvolania
žalobcu, najmä s poukazom na skutočnosť, že VOP a zmluvné podmienky jej neboli predložené, nebolo
jej umožnené sa s nimi oboznámiť a tieto vôbec neboli súčasťou Dohody o ručení. Pokiaľ aj žalobca

tvrdí, že v zmluvách aj Dohode o ručení je uvedené, že dlžník aj ručiteľ sa oboznámil s obsahom VOP,
nemožno to považovať za skutočné oboznámenia sa s predmetnými dokumentmi najmä s poukazom
na situáciu za akej bola dohoda podpísaná. Taktiež poukázala na skutočnosť, že Dohoda o ručení nie
je platný právny úkon, teda nevyvoláva zamýšľané účinky a teda je bezpredmetné zaoberať sa otázkou
oboznámenia sa s VOP a zmluvnými podmienkami.

4. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/75/2014-417 zo dňa 24.06.2016 rozhodol, že žalobca
je povinný nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 4,63 eur na účet Okresného súdu Žilinav lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania za pojednávanie
konané 24.06.216 za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku nepriznal.
Vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej, neúspešným účastníkom konania bol teda žalobca, preto

je povinný hradiť v zmysle ust. § 148 ods. 1, 2 O. s. p. aj trovy konania štátu, ktoré mu vznikli. V
danej veci bol uskutočnený výsluch žalobkyne (správne žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) v
domácom prostredí (z dôvodu jej zdravotných problémov). Náklady na cestovné v súvislosti s použitím
služobného motorového vozidla na miesto výsluchu predstavujú sumu 4,63 eur, ktoré boli hradené z
rozpočtovýchprostriedkovsúdu.Súdskúmalsplneniepodmienokpreoslobodenieodsúdnychpoplatkov

u žalobcu, pričom mu neboli zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by uvedené odôvodňovali. Vzal do úvahy
aj skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom a zo žiadneho ním predloženého dokladu
nevyplývalo, že by malo ísť o bezplatné zastupovanie. Súd mal za to, že pokiaľ účastník konania je
schopný plniť povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade
musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu. Nakoľko žalovaná bola v danej
veci úspešným účastníkom, prináležala by jej s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov

konania aj za účasť na pojednávaní dňa 24.06.2016, ale keďže si náhradu trov konania za tento úkon
právnej služby neuplatnila, súd rozhodol tak ako uviedol vo výroku dopĺňacieho rozsudku.

5. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podal odvolanie proti dopĺňaciemu
rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci lebo súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 29.05.2016, voči ktorému podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne späté s
rozhodnutím vo veci samej. Žiadal preto, aby odvolací súd po rozhodnutí o podaním odvolaní dopĺňací
rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s.
p.“ zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu.
Uviedla, že z obsahu odvolania žalobcu má za to, že rozhodne sa nejedná o nesprávne právne
posúdenie veci v napadnutom rozsudku, ba dokonca to, že obsah odvolania nie je možné podradiť

žiadnemu odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. Rovnako žalobca podal odvolanie len
čisto principiálne tzn. len z dôvodu podania odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej. V odvolaní tak
absentujú odvolacie dôvody.
Žalovaná žiadala preto odvolanie žalobcu odmietnuť podľa § 386 písm. d/ C. s. p. alebo odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení

prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

9. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 8C/75/2014-135 zo dňa 22.01.2015 žalobný návrh

zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.596,58 eur na účet právneho
zástupcu žalovanej, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 87Co/188/2015-169 zo dňa 31.08.2015 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „z doterajšieho konania

okresný súd pri svojom závere o neplatnosti právneho úkonu Dohody o ručení vychádzal len z
tvrdení žalovanej pri jej výsluchu ako účastníčky konania vo veci sp. zn. 8C/6/2013, v ktorom sa táto
domáhalazrušeniarozhodcovskéhorozsudkustým,žerozsudok,vktoromsatiežjejtvrdeniakonštatujú
nebol napadnutý opravným prostriedkom. Aj keď je pravdou, že sa uvedené tvrdenia v rozsudku sp.zn. 8C/6/2013 konštatujú, ale rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/
zákona o rozhodcovskom konaní, teda pre popretie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Iné dôkazy na
svoje tvrdenia o neoboznámení sa s VOP a o strese a časovej tiesni pri podpise Dohody o ručení

žalovaná doposiaľ nepredložila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ má v
zmysle dôsledného uplatňovania prejednacieho princípu povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, avšak
(aplikáciou princípu rovnosti účastníkov) aj žalovaný má procesné právo a v istom zmysle aj procesnú
povinnosť tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto protichodne
tvrdených skutočností. Odvolací súd musel preto súhlasiť s odvolateľom v tom, že sa nesprávne stotožnil

s tvrdením žalovanej bez toho, aby uvedená skutočnosť bola aj akýmkoľvek spôsobom preukázaná.
Rozsudok okresného súdu považoval aj za nepreskúmateľný pre nedostatok právnych dôvodov v tom
pokiaľ posúdil Dohodu o ručení za neplatný právny úkon. Bez bližšieho zdôvodnenia týchto totiž v konaní
len citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka. Možno
sa len domnievať, že pravdepodobne jedným z dôvodov neplatnosti právneho úkonu má byť rozpor s
dobrými mravmi. Pokiaľ citoval aj ust. 37 Občianskeho zákonníka, podľa tohto sa právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V citovanom ustanovení sú stanovené
niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa
tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ktorú z týchto náležitostí právny úkon - Dohoda
o ručení nespĺňa“. V ďalšom konaní uložil preto okresnému súdu od žalovanej požadovať, aby svoje

tvrdenia preukázala. V prípadne ich preukázania by mal rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 157 ods. 2 O.
s. p.). Za stavu nepreukázania sa bude zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovanou v konaní
pred okresným súdom.

11. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol zhodne ako rozsudkom v prvom poradí keď žalobný

návrh zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3.725,30 eur na účet
právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom
rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 4,63 eur na účet
Okresného súdu Žilina v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej náhradu trov
konania za pojednávanie konané 24.06.2016 za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku nepriznal.

12. Súd v konaní vypočul žalovanú ako účastníčku konania a ňou navrhnutých svedkov a uzavrúc
považoval právny úkon Dohodu o ručení za neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Žalovanú preto nezaviazal ako ručiteľku na zaplatenie predmetnej
pohľadávky žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu opätovne nesúhlasil s rozhodnutím súdu, keďže
ide o jednostranné, neobjektívne a neodôvodnené rozhodnutie. Súd podľa neho sa jednostranne
stotožnilsosubjektívnymtvrdenímžalovanej,pričomvodôvodnenísvojhorozhodnutianevysvetlil,akými
úvahami sa uberal pri posúdení toho, že Dohoda o ručení nebola uzatvorená slobodne, vážne, určite

a zrozumiteľne. Táto skutočnosť v konaní nebola akýmkoľvek spôsobená preukázaná a súd pri nej
vychádzal len z nepreukázaných tvrdení zo strany žalovanej a jej manžela. Podľa žalobcu súd preto
nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné.

14. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a nasl., ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd
v čl. 6 ods. 1 garantujú právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces). Toto právo zahŕňa jednak právo
na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva a jednak
právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk.
Ustanovenie čl. 46 a nasl. Ústavy SR našlo vyjadrenie aj v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom

mimosporovom poriadku, ktorý zakotvuje povinnosť súdov v civilnom procese postupovať tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
účastníkov, resp. strán konania a táto ochrana bola účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty
(čl. 2, 3 C. s. p.), tiež v súlade s ochranou verejného záujmu, prihliadajúc na dobré mravy (čl. 1, 2
C. m. p.). Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).15. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť svojvôľu súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ
z odôvodenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval,
nemožno vylúčiť, že takéto rozhodnutie bude nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov
nielen zodpovedali zákonu v merite veci a boli vydávané pri rešpektovaní procesných predpisov, ale
aby aj ich odôvodnenie zodpovedalo kritériám daným ust. § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko len vecne

správe rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutia napĺňajú
ústavné kritériá práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 a nasl. Ústavy SR).

17. Aby bol prejav vôle platným právnym úkonom, musí splňovať požiadavky stanovené zákonom, resp.
musí vyhovovať náležitostiam v zákone stanoveným (náležitosti osoby, vôle, prejavu, pomeru vôle a jej

prejavu, predmetu a formy). Vadnosť právneho úkonu sankcionovanou neplatnosťou (a to absolútnou)
spôsobuje predovšetkým nedostatok slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, ktorý je
právnym úkonom.

18. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu, rozhodnutím súdu a odvolaním žalobcu konštatuje,

že okresný súd oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu uviedol z akých právnych dôvodov Dohodu o
ručení považuje za neplatný právny úkon.
Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré konkrétne objektívne skutočnosti nasvedčujú
záveru súdu, že úkon nebol urobený slobodne. Inak povedané, v čom (konkrétne) súd videl neslobodu
konaniažalovanej.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žeprávnyúkonsaurobilslobodne,akkprejavu

vôle účastníkov nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo.
Neplatné sú teda právne úkony, ku ktorým došlo na základe nátlaku na účastníka.
Rovnako sa uvedené týka aj toho, že úkon nebol urobený vážne. Právny úkon sa urobil vážne, ak vôľa
smerujenaozajkuskutočneniuprávnehoúkonu.Ovážnuvôľunemôžeísťnapr.vtedy,aksaprávnyúkon
urobil zo žartu. O vážnu vôľu nejde ani vtedy, ak ide o právny úkon zastretý, t.j. ak namiesto skutočne

uzavretého právneho úkonu sa zamýšľa iný právny úkon. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolaciemu
súduzodôvodneniarozhodnutiazrejmévčomkonkrétnomvidel,žeúkon(ručenie)nebolurobenývážne.
Určitosť prejavu vôle je diktovaná požiadavkou právnej istoty. Určitosť sa musí týka určenia účastníkov,
ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.
NezdôvodnenieneurčitostipísomnéhoprávnehoúkonuDohodyoručenízhľadiskapožadovanéhopreto

tiež neobstojí.
Rovnako sa uvedené týka aj konštatovania, že úkon nebol urobený zrozumiteľne. Právny úkon je
zrozumiteľný, ak obsah vôle je zrejmý z jej prejavu. V čom sú teda pochybnosti, že nejde o ručenie.
Zhrnúc vyššie uvedené, nie sú zrejmé konkrétne úvahy, ktorými okresný súd urobil svoj záver o
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neslobody, nevážnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti a taktiež

jednotlivo a nie súhrnným uvádzaním všetkých podľa neho rozhodných skutočností. Okrem toho ani
to, ktoré súdom, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu už vykonané navrhnuté dôkazy, uvedené aj
potvrdzujú. V dôsledku toho nie je možné náležite preskúmať správnosť právneho záveru okresného
súdu.

19.Vzhľadomnauvedené,nakoľkoodôvodneniesúdunezodpovedáust.§220ods.2C.s.p.,vdôsledku
čoho je toto nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, ktorá vada
zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, odvolací súd napadnutý
rozsudok v spojení so súvisiacim dopĺňacím rozsudkom (závislým od rozhodnutia vo veci samej keďže
sa týkal rozhodnutia súdu o trovách štátu) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. v celom rozsahu zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc
ustanovenia C. s. p. a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby bolopreskúmateľné. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).