Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010059
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716010059.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
JozefaRyantaaJUDr.MáriaŠuleja,naverejnomzasadnutízodňa21.augusta2019prejednalodvolanie
obžalovanéhoX.G.protirozsudkuOkresnéhosúduZvolenzodňa17.04.2019,sp.zn.3T/14/2016atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného X. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. G. uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 26.10.2013 v čase okolo 16.00 hod. v parku Z. O. S. na ulici A. E. vo L. bezdôvodne fyzicky napadol
K. I., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti hlavy, po čom tento spadol na zem
a týmto konaním spôsobil K. I., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom L. N., G. - H. č. XXX/XX zranenie,
a to pomliaždenie tváre s povrchovými rankami.

Za to bol odsúdený podľa § 346 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4, 7 Tr.zák., §
41 ods. 1, 2, § 42 ods. 1, 2 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Zároveň mu bol podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušený rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 03.06.2015,
sp.zn. 1T/30/2015, právoplatný dňa 03.06.2015 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5
rokov s probačným dohľadom s následným nariadením výkonu trestu na základe uznesenia Okresného
súdu Zvolen zo dňa 13.04.2018, sp.zn. 1T/30/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 31.07.2018, sp.zn. 3Tos/98/2018, pričom ostatné výroky z rozsudku 1T/30/2015 zostali

nezmenené.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodené strany K. I. a Zdravotná poisťovňa Dôvera a.s. Bratislava s
nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný proces.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojej obhajkyne. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod
obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal. Poukázal na nesprávny výrok o vine aj
treste, lebo sa necíti byť vinným. Poukazuje na výpoveď samotného poškodeného, ktorý na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že nevie, kto ho udrel zozadu do hlavy, boli tam štyria až piati chlapci a z nich
poznal len jedného, ktorý stál pri lavičke. Bol to poškodený, ktorý vyprovokoval konflikt, keď im začal
nadávať. Svedok N. H. vypovedal, že na poškodenom nevidel žiadne zranenie, a nikto poškodeného

nekopal.Naproti uvedenému obžalovaný na verejnom zasadnutí v rámci záverečného návrhu a slova uviedol,
že sa cíti byť vinný z predmetného skutku a trestného činu, žiada len, aby mu bol uložený podstatne
miernejší trest s prihliadnutím na to, že vykonáva aj iné tresty.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom a rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za
preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a práve závery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súhrn priamych, ako aj nepriamych dôkazov rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku bol
vyhodnotený súdom prvého stupňa na základe zásad správne myslenia a vnútorného presvedčenia v
súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr.zák., a takéto hodnotenie dôkazov vedie aj odvolací súd k jednoznačnému
záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov preukazuje, že obžalovaný sa dopustil predmetného
skutku tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa a správne potom bol podradený pod príslušné ustanovenie

Trestného zákona, ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne odôvodnil všetky výroky
napadnutého rozsudku, odvolací súd si ich osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne preto iba
poukazuje.

Nad rámec toho však, ako odpovede na odvolanie obžalovaného odvolací súd musí konštatovať, že
na obžalovaného bola podaná obžaloba okresným prokurátorom na podstatne závažnejší skutok a
trestný čin, keď jeho konanie bolo kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Táto časť súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku uznaná
nebola,teda,pokiaľideoublíženienazdraví,keďpodľaobžalobypoškodenýpopádenazemvdôsledku
úderu obžalovaného utrpel zranenie ruky, a to otvorenú zlomeninu oboch kostí predlaktia ruky, podľa
znalcatotozranenievzniklovdôsledkuskočeniaalebopristúpenianauvedenúruku,keďjumalpoloženú
alebo mal v polohe, akoby položenú na tvrdej podložke, asfalte a pod.

V rámci vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nemal dostatočný podklad pre rozhodnutie o tejto
časti viny obžalovaného, resp. obžaloby v tom smere, že by uznal ktoréhokoľvek prítomného možného
páchateľa za vinného zo spôsobenia tohto zranenia a ublíženia na zdraví, ani u obžalovaného nebolo
možné preukázať jednoznačne, že to bol on, ktorý mu spôsobil toto zranenie, pretože v rámci skutku

pri útoku obžalovaného a po páde poškodeného na zem v dôsledku úderu obžalovaného, boli prítomné
aj ďalšie osoby na strane obžalovaného, ktoré mali následne údajne kopať do poškodeného ležiaceho
na zemi, ale aj osoby v zmysle priateľov poškodeného, ktoré mali snahu zabrániť ďalšiemu útoku
obžalovaného. Za týchto okolností sa mohlo stať, že zranenie na ruke poškodenému spôsobil niekto
iný ako obžalovaný, tak to ustálil aspoň súd prvého stupňa. Aj keď odvolací súd nie celkom súhlasil s

takýmto hodnotením dôkazov, jednoznačne v prospech obžalovaného, keď pri podrobnejšom hodnotení
dôkazov by bolo možné v zásade vylúčiť tvrdenia, že niektorý z priateľov poškodeného mu spôsobil
zranenie, resp. spolu účastníci alebo svedkovia skutku na strane obžalovaného popierajú priblíženie sa,
a o akúkoľvek účasť na tomto konflikte, potom vylučovacou metódou by bolo možné skôr ustáliť, že to
bol práve obžalovaný, ktorý mohol spôsobiť toto zranenie poškodenému.

Podľa znaleckého dokazovania však boli objektívne preukázané zranenia v tvári a oblasti hrudníka u
obžalovaného,ktorémohlibyťnajpravdepodobnejšiespôsobené,takakotopopísalisvedkovianastrane
obžalovaného, keď poškodený si v dôsledku otrasu mozgu nie všetko podrobne pamätal, ak dôsledkom
úderu poškodený spadol tvárou k zemi, a tak mohli vzniknúť tieto zranenia s výnimkou zranenia ruky.

Z vykonaného dokazovania je tiež nesporné, že bol to zrejme obžalovaný, ktorý v snahe vyvolať
konflikt a pobiť sa, alebo zbiť niekoho pri väčšom počte ľudí na jeho strane, mal záujem vyprovokovať,
resp. zbiť niekoho, ako a nakoniec aj stalo, keď výpovede svedkov na jeho strane sú rozporné,nelogické a nepotvrdzujú ani tú časť útoku, ktorú priznáva samotný obžalovaný, ale na druhej strane
svedkovia na strane poškodeného usvedčujú obžalovaného z uvedeného konania v zmysle výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa teda zákonne rozhodol o výroku o vine, na základe právneho posúdenia
predmetného skutku a nepochybil ani vo výroku o treste.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti

majúce vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu, pritom bral v úvahu priťažujúce i poľahčujúce
okolnosti, keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a naopak, boli zistené u obžalovaného priťažujúce
okolnosti a pri základnej trestnej sadzbe v rozmedzí 4 až 10 rokov postupoval správne zvýšením trestnej
sadzby podľa ods. 4 § 38 Tr.zák. za súčasného použitia ods. 7 § 38 Tr.zák., a takto sa horná hranica
trestnej sadzby pohybuje na hranici 13 rokov a 4 mesiace. Súd prvého stupňa bral dostatočne v
úvahu okolnosti prípadu, mieru zavinenia, závažnosť útoku obžalovaného s prihliadnutím aj na trestnú

činnosť, s ohľadom na ktorú ukladal obžalovanému súhrnný trest, a to rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 1T/30/2015, keďže teraz posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil obžalovaný pred vynesením
uvedeného rozsudku a boli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu, za súčasného zrušenia
výroku o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/30/2015, kde bol uznaný za vinného z
trestnej činnosti toho istého druhu, bol mu uložený podmienečný trest 3 roky na skúšobnú dobu 5 rokov,

ale vzhľadom k tomu, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil, bol nariadený výkon tohto trestu uznesením
Okresného súdu Zvolen zo dňa 31.07.2018. Tieto skutočnosti, ako aj osoba obžalovaného, u ktorého
tresty na slobode v minulosti zjavne nesplnili zákonom sledovaný účel, naďalej pokračoval v páchaní
úmyselných trestných činov, nedáva predpoklad, že by obžalovaný mohol byť v rámci trestania za
predmetnú trestnú činnosť potrestaný miernejším trestom odňatia slobody, ako mu bol uložený vo výroku

napadnutého rozsudku. Uložený trest je pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej
na hornej hranici o jednu tretinu, obžalovanému mohol byť ukladaný aj prísnejší trest, v jeho neprospech
však odvolanie podané nebolo.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol odsúdený správne zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia, pretože v minulosti pred spáchaním tejto trestnej činnosti nebol súdne
trestaný pre iný úmyselný trestný čin nepodmienečným trestnom odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, považuje
napadnutý rozsudok v celom rozsahu sa zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.